Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoP-78-2014.pdf
PDF · 89.33 KB
Case nature
Subarea
6CoP/78/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov: matky O. I., bytom O., M. XXXX/X zastúpenej M. a otca B. O., bytom O., O. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Jozefom Plačkom, s.r.o. AK Považská Bystrica, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. augusta 2014, č. k. 11P/89/2014-34, v senáte jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o vyživovacej povinnosti a určenia zameškaného výživného z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd rozsudkom zo dňa 27. augusta 2014 č. k. 11P/89/2014-34 zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach a určil otcovi prispievať na výživu maloletého po 180,-eur mesačne od 1. 4. 2014 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na splatnom výživnom od 1.4.2014 do 31. 8. 2014 vo výške 900,- eur určil otcovi zaplatiť v splátkach po 75,-eur mesačne popri bežnom výživnom, keď prvá splátka je zročná za nasledujúci mesiac od právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia. Po narodení dieťaťa žili určitú dobu u rodičov otca dieťaťa. V súčasnej dobe matka s dieťaťom žije u svojej matky, poberá ako študentka materský príspevok 220,- Eur spolu s rodinnými prídavkami. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je nemajetná. O dieťa sa riadne stará, čo potvrdila ošetrujúca lekárka a opatrovník. Matka má okrem príjmu z materskej dovolenky na základe uzavretého zmieru mesačne 70,- Eur zo strany otca. Otec v súčasnej dobe je nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce bez akéhokoľvek príjmu, resp. bez akejkoľvek podpory, pracuje brigádne v Taliansku. Napriek tomu, že nedostal výplatu, opätovne šiel do Talianska, čo sa okresnému súdu zdalo byť veľmi pochybné. Otec však pracoval vo firme Continental Matador, kde podľa potvrdenia zamestnávateľa s ním bol ukončený pracovný pomer z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, pričom okresný súd hodnotil, že pokiaľ otec pracoval, dosahoval príjem cca 1000,-Eur mesačne brutto. Na základe všetkých týchto skutočností zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne starala, čo nespochybňoval ani otec. Pri úprave výživného súd vychádzal z reálnych možností otca ako povinného, pričom pri úprave výživného súd vychádzal z tej skutočnosti, že otec tým, že ukončil pracovný pomer dohodou a nemal zabezpečenú prácu, sa úmyselne vzdal výhodnejšieho zamestnania, majetkového prospechu podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otec, keby riadne pracoval, dosahoval by naďalej vo firme Continental príjem taký, aby výživné tak, ako súd uviedol, platiť mohol. Z tohto dôvodu potom súd považoval za adekvátne výživné 180,- Eur mesačne. Súd upravil výživné od 01.04.2014, teda od nasledujúceho mesiaca potom, čo sa narodilo dieťa, nakoľko skutočne aj otec potvrdil, že výživné za toto obdobie neplatil, pričom tvrdil, že iným spôsobom si spĺňal vyživovaciu povinnosť. Súd mal však za preukázané, že od 01.04. 2014 v spoločnej domácnosti nežili kvôli konfliktu, ktorý mala matka s otcom, a preto súd upravil výživné od tejto doby. Tým, že otec výživné od 01.04.2014 neplatil, vznikol mu dlh
na výživnom 900,- Eur a súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. zaviazal otca toto výživné vo výške 900,- Eur splácať v primeraných mesačných splátkach 75,- Eur , čo je suma, ktorú otec je schopný zo svojich príjmov hradiť. Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku, a vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 4, § 75 ods. 1, § 65 ods. 1 Zákona o rodine.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom určenej lehote odvolanie otec. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne rozhodnutie vo veci. Súd určil nadštandardné výživné pre ročné dieťa, ktoré nesúvisí s jeho odôvodnenými potrebami. Odôvodnenie považuje za zmätočné a v rozpore s listinnými dôkazmi a vyjadreniami prednesenými na pojednávaní. Rodičia od narodenia dieťaťa bývali v spoločnej domácnosti. Nie je pravda, že by sa matka podieľala na výžive a výchove maloletého syna. Všetky potreby dieťaťa a matky hradil otec a jeho matka. Otec dosahoval príjem vo výške cca 720 Eur netto. Poukazoval na skutočnosť, že matka aj napriek svojmu veku je študentkou, ktorá nemá príjem a teda jej rodičia majú k matke stále vyživovaciu povinnosť. Jej príjmom je rodičovský príspevok, prídavky na dieťa a výživné od rodičov. Tvrdenie matky , že prispieva rodičom na bývanie sumou 100,- - 150,- Eur mesačne spochybňuje. Poukazoval na to, že stará matka dieťaťa, ktorá má k matke vyživovaciu povinnosť, je zapísaná ako vlastník niekoľkých nehnuteľností v k.ú. K., O. a G. P.. Okresný súd mal prihliadať na to, akým majetkom môže matka skutočne disponovať. Pokles príjmu otca mohol byť spôsobený množstvom objektívnych príčin- množstvo zákaziek, počet pracovníkov. Tieto okolnosti súd nezisťoval a jednoznačne uviedol, že otec riadne nepracoval. Jeho argument, že : „ pokiaľ otec riadne vykonával svoju prácu, dosahoval netto príjem až okolo 1000, - Eur mesačne“ je nepravdivý a zavádzajúci, pretože zo správy vyplýva, že priemerný zárobok otca bol 716,60 Eur netto. Otec sa úverovo zaťažil a získané prostriedky použil do vecí pre dieťa, za odber pupočníkovej krvi, za postieľku, kočík, prenosnú postieľku a základné veci, ktoré si matka vzala so sebou. Aj za predpokladu, že by otec zarábal 700,- eur a matka mala príjem, ako tvrdí, je výživné neadekvátne potrebám dieťaťa a ani jeden z rodičov nedosahuje životnú úroveň, aby mohlo jeho dieťa spotrebovať mesačne 180,- Eur. Otec mal vážne dôvody, pre ktoré došlo k rozviazaniu pracovného pomeru s ohľadom na šikanu a psychický nátlak, na čo žiadal vykonať dôkaz osobným spisom u zamestnávateľa, čo súd nevykonal. Otec s sa rozhodol odísť do Talianska na brigádu. Po dvoch mesiacoch cestoval za matkou a maloletým na oslavu narodením dieťaťa. V mesiaci august sa vrátil na Slovensko a bol práceneschopný. Odcestoval na ďalšiu brigádu do Talianska, odkiaľ sa musel vrátiť z dôvodu zdravotného stavu, o čom matka vedela. Poukazoval na skutočnosť, že náklady maloletého Q. neboli v podanom návrhu žiadnym spôsobom preukázané. Namieta tvrdenie matky, že označené predškolské zariadenie je jediné v Púchove a že nie je možné inak zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Náklady na dieťa v tomto zariadení sú 250,- eur mesačne, čo je nepredstaviteľné aj pre rodičov so stabilným príjmom. Dôvod, pre ktorý matka otca opustila, je nepravdivý v snahe vykresliť otca ako násilníka. Nakoľko matka žiadala určiť výživné spätne, súd mal zistiť, či súd daná dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné určenie.. Matka v konaní nepreukázala dôvodnosť spätného určenia výživného. V pojednávacej miestnosti odznelo, že otec nedal matke finančnú hotovosť, povinnosť voči dieťaťu si však plnil spôsobom, ako uviedol.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že nie je pravdou, že by so synom a s otcom žila v spoločnej domácnosti. V domácnosti, kde sa otec zdržiaval v byte jeho matky ho len navštevovala a niekedy sa dva- tri dni zdržiavala. Otec sa úmyselne vzdal výhodného zamestnania, ktoré mu sprostredkovala a zabezpečila jeho matka. Počas ich vzťahu opakovane absentoval v práci a nezodpovedne pristupoval k danému zamestnaniu. V čase, kedy ukončil pracovný pomer so svojím zamestnávateľom, opakovane bol PN jeho vlastným zavinením. Pobil sa s druhom svojej matky B. K. a na základe tohto zostal opakovane práceneschopný. Tohto incidentu bola osobne prítomná. Otec bol agresívny, náladový a opakovane užíval návykové látky. Situácia vygradovala do fyzického útoku na jej osobu. Už od narodenia syna všetky náklady na jeho výchovu a výživu znášala sama za pomoci matky, ktorá zakúpila celú výbavu pre jej syna, postieľku, kočík, oblečenie i ostatné potreby. Otec bol nútený vybaviť si úver na náhradu škody, ktorú spôsobil. V súčasnej dobe navštevuje školu a má príjem v podobe štátnej sociálnej dávky a prídavok na dieťa. Žije naďalej v spoločnej domácnosti u svojej matky, otec jej v žiadnej výške neprispieva na výživu a starostlivosť ich syna. Nemala inú možnosť ako zapísať syna od 01.09.2014 do jaslí. Majetkové pomery jej matky sú v tomto prípade bezpredmetné. Otec mal vážne dôvody na
výpoveď, avšak tie si spôsobil a privodil sám svojím nezodpovedným konaním, ku ktorým prispel i fakt, že napadol na pracovisku svojho kolegu. Má vedomosť o tom, že otec odišiel za prácou na brigádu do Talianska. V danom pracovisku je naďalej a podľa informácií, ktorými disponuje, bude v nej ďalej pokračovať. Poprela, že na územie SR cestoval za svojím synom a ňou. V mesiaci máj 2014 ich navštívil, bol však v opitom stave. Žiaden iný kontakt ani ako uviedol v čase narodenín ich syna, nebol. V lete 2014 otec vyhral v lotérii 3.000 eur, ktoré mu boli riadne adresne vyplatené a tieto využil len na svoje potreby. Výživné bolo stanovené v súlade s oprávnenými potrebami maloletého dieťaťa a zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že vykonal prieskum v domácnosti matky a bolo zistené, že matka veľmi dobre zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého Q.. Matka je v poslednom maturitnom ročníku a škola jej neodporučila individuálny študijný plán. Preto dieťa navštevuje jasle, čím sa matke zvýšili náklady. Príjem matky tvorí rodičovský príspevok 203,20 eur, prídavok na dieťa 23,52 Eur a výživné nevydatej matky 70,- eur a výživné od svojho otca, ktorý si ho však neplní, vo veci je vedená exekúcia Stará matka si vyživovaciu povinnosť k matke riadne plní, zabezpečuje chod domácnosti, ktorej súčasťou je aj matka a dieťa. Otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, ako aj príjmov, ktoré mohol dosahovať. V súčasnej dobe pracuje v Taliansku, v septembri prispel na výživu matky a dieťaťa spolu sumou vo výške 400,- Eur. Otec sa o syna nezaujíma.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p. a vec vrátiť tomuto súdu podľa odseku 2 citovaného ustanovenia na ďalšie konanie.
Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom platia kritériá upravené v ustanovení § 62 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
V preskúmavanej veci okresný súd nedostatočne zisťoval aktuálne schopnosti, možnosti, zárobkové a majetkové pomery otca. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého príjmu, prípadne z akých majetkových a zárobkových schopností vychádzal okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti otca vo výške 180,- eur mesačne. Okresný súd v odôvodnení v rozpise skutkového zistenia uviedol, že cit. „pokiaľ otec riadne vykonával svoju prácu, dosahoval netto príjem až okolo 1.000, - Eur mesačne. Pri priemere, kde otcovi boli brané do priemeru aj slabé mesiace, teda kedy nezarábal, pravdepodobne kvôli výpovedi, mal vyrátanú mzdu 693,98 Eur, čo však nie je reálna mzda, ktorú zarábal, nakoľko v uvedenom priemere je zarátaná mzda za mesiac apríl, kedy odpracoval len 8 dní.“ V závere odôvodnenia uviedol okresný súd, že otec dosahoval príjem 1.000,- Eur brutto. Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa otca o jeho príjme skutočne vyplýva, že posledný pracovný mesiac dosiahol čistý príjem 141,49 Eur, pričom z ostatných dôkazov je zrejmé, že v tomto mesiaci pracoval len 8 dní. Z potvrdenia o príjme však nevyplýva súdom tvrdený skutkový záver, že, „pokiaľ otec riadne vykonával svoju prácu, dosahoval netto príjem až okolo 1.000, - Eur mesačne“. Z potvrdenia naopak vyplýva, že len dvakrát od nástupu do zamestnania jeho čistá mzda dosahovala resp. presiahla sumu 1.000,- Eur a to v júni 2013 a novembri 2013. Bez zohľadnenia posledného príjmu za mesiac apríl 2014 a so zohľadnením náhrady príjmu pri PN mal podľa potvrdenia otec priemerný čistý mesačný príjem vo výške 740,- Eur, nie . 1.000,- eur.
Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že otec nevykonával prácu riadne, a preto jeho príjem bol nižší. Zo žiadneho dôkazu však skutkové zistenie, že otec nevykonával prácu riadne, a že jeho príjem bol v dôsledku toho nižší, nevyplynulo. Jediná skutočnosť, ktorá je v tomto smere preukázaná, a to zo správy zamestnávateľa je, že s otcom bol skončený pracovný pomer v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny. Ďalej z potvrdenia o príjme vyplýva, že otec bol v posledných troch mesiacoch práceneschopný, čo môže byť dôvodom pre nižšiu čistú mzdu. Zo žiadneho dôkazu ani z uvedenej správy zamestnávateľa nevyplýva, kedy došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, prípadne v čom porušenie pracovnej disciplíny spočívalo, a teda či malo nejaký vplyv na dosahovaný príjem v rozhodnom období. Otec žiadal na pojednávaní doplniť dokazovanie osobným spisom od
zamestnávateľa, tento dôkaz však okresný súd nevykonal a v odôvodnení rozhodnutia nevykonanie tohto dôkazu neodôvodnil.
Okresný súd v odôvodnení neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení potrieb dieťaťa, a ktoré potreby dieťaťa vo veku 20 mesiacov odôvodňujú určenie výživného vo výške 180,- eur mesačne. Odvolací súd sa môže len domnievať, že takýmto odôvodneným nákladom má byť poplatok za opatrovateľské centrum vo výške 150,- resp. 250,- Eur mesačne, ktoré uviedol okresný súd len v rámci opisu výpovede matky. Potom však nie je z odôvodnenia rozsudku zrejmé, prečo okresný súd určil platiť výživné v takejto výške 180,- Eur mesačne spätne už od 01.04.2014, keď v tomto období dieťa uvedené zariadenie nenavštevovalo.
Okrem toho okresný súd nezdôvodnil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného vo výške 180,- Eur , ako určuje § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Znenie zákona však striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné napríklad počnúc jedným dňom pred začatím konania.
Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je ustálenou súdnou praxou považované za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Po vrátení veci okresnému súdu bude potrebné v ďalšom konaní zistiť riadne zárobkové pomery otca a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa za rozhodné obdobie t.j. od požadovanej účinnosti výživného, zistiť, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného a v akej výške s prípadným odstupňovaním výživného za rôzne časové obdobia v závislosti od meniacich sa zárobkových, osobných a majetkových pomerov povinného rodiča a oprávneného maloletého dieťaťa. Prípadne od bývalého zamestnávateľa otca zistiť, z akého dôvodu bol príjem odporcu v posledných mesiacoch nižší, kedy došlo k porušeniu pracovnej disciplíny otcom, prípadne v čom porušenie pracovnej disciplíny spočívalo, a teda či malo nejaký vplyv na dosahovaný príjem v rozhodnom období. Bude potrebné zistiť aj výšku súčasného príjmu otca vyžiadaním si správy jeho súčasného zamestnávateľa.
Úlohou okresného súdu bude však predovšetkým znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa kritérií v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. t.j. najmä, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.
Právny názor odvolacieho súdu je pre okresný súd záväzný (§ 226 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .