Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-30-2022.pdf
PDF · 131.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX B., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX B. a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. Q. XXXX/XX, XXX XX X., právne zastúpený JUDr. Gabrielou Holmovou Divkovou, MBA, advokátkou, s miestom výkonu advokácie Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 273 773, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a nariadenia výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 53P/7/2021-500 zo dňa 05. mája 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletým dieťaťom každý utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh otca zamietol a vo výroku o zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/153/2020 zo dňa 21.10.2020 v časti, týkajúcej sa všeobecnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, mení tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou M. E. B. každý týždeň v kalendárnom roku v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od štvrtka od 15.00 hod. do bezprostredne nasledujúcej nedele do 18.00 hod. (všeobecná úprava styku otca s maloletou), keď otec si v rámci všeobecnej úpravy styku prevezme maloletú počas dní pred/školskej dochádzky v zariadení pred/školskej dochádzky, ktoré maloletá bude aktuálne navštevovať a v ostatných dňoch v mieste bydliska matky maloletej a maloletú vždy matke v mieste bydliska matky po stretnutí v stanovený čas odovzdá. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť.
Vo zvyšnej časti súd návrh otca na rozšírenie styku s maloletou M. E. B. zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 9P/153/2020-384 zo dňa 21.10.2020 vo výroku o všeobecnej úprave styku otca s maloletou M. E. B..
Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, ako aj vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil rodičom výchovné opatrenie, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zastavil, rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., vo zvyšnej časti návrh otca zamietol, rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9P/153/2020 zo dňa 21.10.2020 v časti všeobecnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nezmenený. Uložil rodičom maloletého dieťaťa povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina v pravidelných intervaloch, a to v rozsahu spolu 18 hodín, po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a to za účelom zlepšenia komunikácie rodičov ohľadne výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania bol pôvodne návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, resp. alternatívne rozšírenie úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, pričom otec v priebehu pojednávania zobral návrh späť v časti, ktorým sa domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a navrhol konanie v tejto časti zastaviť, pričom matka aj kolízny opatrovník súhlasili so späťvzatím návrhu otca v tejto časti konania, a preto súd prvej inštancie konanie o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zastavil. V nadväznosti na to súd prvej inštancie ustálil, že predmetom konania ostal návrh otca na zmenu úpravy styku, a to konkrétne zmena všeobecnej úpravy styku namiesto každý párny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod. na každý utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a návrh na rozšírenie úpravy styku - namiesto každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 17.30 hod. do nedele do 18.00 hod. na každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Poukázal na rozsudok č.k. 9P/153/2020 zo dňa 21.10.2020, čo sa týka všeobecnej úpravy styku, v zmysle ktorej je otec oprávnený sa stretávať s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 17.30 hod. do nedele do 18.00 hod., keď matka sa na pojednávaní vyjadrila, že dieťa má každý pondelok a štvrtok krúžok angličtiny v centre voľného času, a to v čase od 14.45 hod. do 16.15 hod., pričom s poukazom na uvedenú skutočnosť obidvaja rodičia navrhli a súhlasili, aby sa stretávanie otca s maloletou zmenilo v tejto časti na každý utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. namiesto každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko rozsudkom č.k. 9P/153/2020 zo dňa 21.10.2020 bol upravený styk otca s maloletou na každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod., pričom z objektívnych dôvodov nie je možné realizovať styk otca s maloletou vo štvrtky, keďže maloletá navštevuje v pondelky a štvrtky krúžok angličtiny v čase od 14.45 hod. do 16.15 hod. a stretnutia s otcom mali byť podľa rozhodnutia realizované aj vo štvrtky, teda v čase krúžku dieťaťa a súd aj s poukazom na vyjadrenia matky a otca, ktorí súhlasili so zmenou úpravy styku v tejto časti, zmenil stretávanie otca s maloletou v tejto časti a rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. (namiesto každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod.). Pokiaľ ide o návrh otca na rozšírenie úpravy styku, a to zmeniť všeobecnú úpravu styku v časti každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 17.30 hod. do nedele do 18.00 hod. na každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., súd prvej inštancie návrh otca v tejto časti zamietol, keď dospel k názoru, že návrh otca na rozšírenie úpravy styku v navrhovanej časti nie je dôvodný, nakoľko nedošlo k takej preukázanej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou. Konštatoval, že naposledy (v poradí tretím rozsudkom) bolo rozhodované o úprave styku otca s maloletou rozsudkom č.k. 9P/153/2020 zo dňa 21.10.2020, teda pred jeden a pol rokom, keď v tom čase mala maloletá vyše 4 roky, navštevovala materskú školu v B. matka s maloletou bývali v B. a otec býval v X.. V súčasnosti maloletá má vyše 5,5 roka, stále navštevuje materskú školu v B., býva s matkou v B. a otec býva v X.. Na základe uvedeného ustálil, že nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov otca či dieťaťa, ktorá by mala za následok potrebu zmeny rozsudku o úprave styku - rozšírení úpravy styku otca s maloletou.
3. Hlavné dôvody, pre ktoré nedošlo k niektorým stretnutiam otca s maloletou, vzhliadol na jednej strane v pracovných povinnostiach otca maloletej a na druhej strane v chorobách dieťaťa. Uviedol, že otec sa v návrhu zo dňa 15.12.2021 vyjadril, že v období od 01.02.2021 do 30.07.2021 mu pracovné a osobné prekážky neumožňovali sa stretávať s maloletou v párne utorky a štvrtky, keď to bol práve otec, ktorý sa domáhal stretávania sa s dieťaťom aj v určené dni cez týždeň, pričom jeho návrhu bolo vyhovené a
následne dva mesiace po právoplatnosti rozsudku z jeho strany došlo k vynechaniu stretnutí s dieťaťom. Konštatoval, že otec v návrhu na začatie konania neuvádzal, že by sa jeho stretnutia s maloletou cez víkendy nerealizovali a uvedené uviedol až v podaní doručenom súdu dňa 26.04.2022 a na pojednávaní. Stretnutia otca s maloletou podľa osobitnej úpravy styku (cez Veľkú noc, letné prázdniny a Vianoce 2021) sa realizovali, čo zhodne uviedli obidvaja rodičia. Čo sa týka pracovných povinností otca, pokiaľ nedošlo v roku 2021 k stretnutiam otca s dieťaťom v určené pracovné dni cez týždeň, bolo to výlučne z dôvodov na strane otca, z dôvodu jeho pracovných povinností. Bolo preto na otcovi, aby si svoje pracovné záležitosti upravil tak, aby sa mohol realizovať jeho styk s maloletou, ako on sám požadoval. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemôže byť na ťarchu matky maloletej, ak otcovi náhradný termín poskytla iba cez týždeň a nie cez víkend, nakoľko aj ona má právo byť s maloletou cez víkend a venovať sa dieťaťu vo voľnom čase, keďže cez týždeň je matka v práci a dieťa v škôlke. Konštatoval, že matka nemôže za pracovné povinnosti otca, pričom sa nejdená o ojedinelú pracovnú prekážku na strane otca, keď podľa vyjadrenia otca sa jednalo o prekážku od februára do augusta a podľa vyjadrenia matky táto situácia trvala od februára do novembra. Pokiaľ ide o druhý dôvod nestretávania sa otca s maloletou, a to zdravotné problémy maloletej, súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia matky maloletej, že maloletá býva často chorá, pričom otec v priebehu konania nespochybňoval, že dieťa býva choré, ale že problém je, resp. bol v náhradnom termíne za vynechané stretnutia. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že celý problém medzi rodičmi je v tom, že medzi nimi viazne komunikácia, spolupráca, nakoľko sa nevedia dohodnúť na náhradnom termíne v prípade, ak k stretnutiu otca s dieťaťom nedôjde. Upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že rodičia spolu komunikujú iba písomne, cez sms alebo cez viber, pričom spolu netelefonujú a nerozprávajú sa spolu. Uvedený problém medzi rodičmi sa teda nedá vyriešiť tým, že sa predĺži stretnutie otca s dieťaťom každý druhý víkend o dva dni. Súd prvej inštancie nemal preukázané naplnenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine, t. j. že by zo strany matky išlo o dlhodobé kvalifikované bránenie styku otca s dieťaťom.
4. Súčasne súd prvej inštancie mal za to, že v danej veci neboli splnené základné predpoklady pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, nakoľko táto forma starostlivosti by nebola v záujme maloletého dieťaťa, a to jednak z toho dôvodu, že nie je možné súdnym rozhodnutím upraviť striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa do budúcna, iba na určité časové obdobie, ako to navrhoval otec, na obdobie jeden, resp. jeden a pol roka do začiatku nástupu maloletej do základnej školy, ako aj z dôvodu, že maloletá býva s matkou v B. a otec v X., maloletá má iba 5 rokov, navštevuje predškolské zariadenie v mieste bydliska a vzhľadom na vzdialenosť bydliska otca a maloletej, dennú dochádzku dieťaťa do materskej školy, by uvedené nebolo v záujme maloletej. Súčasne poukázal na to, že jedným z predpokladov striedavej osobnej starostlivosti je aj vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie, týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa, čo v danom prípade nie je ani zďaleka splnené, keďže medzi rodičmi viazne komunikácia.
5. Súd prvej inštancie je toho názoru, že otec v rámci doterajšej úpravy styku má dostatočný priestor na to, aby sa mohol s maloletým dieťaťom stretávať, tráviť s ním čas a podieľať sa na jeho výchove. Pokiaľ ide o návrh otca o uloženie informačnej povinnosti, súd návrh otca ohľadne tejto časti zamietol, keď otec sa návrhom domáhal uloženia povinnosti každému z rodičov informovať druhého rodiča o zdravotnom stave dieťaťa, o výsledkoch v škole, prípadne o iných dôležitých záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, pričom na uloženie takejto povinnosti nie sú splnené hmotnoprávne podmienky. Ustálil, že informačnú povinnosť možno uložiť len ak sa jej rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, domáha na súde a za predpokladu, že druhý rodič túto povinnosť dobrovoľne nerešpektuje, pričom matka sa na pojednávaní vyjadrila, že pokiaľ je dieťa choré a nemôže dôjsť k stretnutiu otca s dieťaťom, oznámi uvedené otcovi SMS-správou, pošle mu prefotenú správu od lekárky, čo otec nerozporoval. K uloženiu informačnej povinnosti by potom pristúpil iba v prípade, pokiaľ by si druhý rodič túto neplnil, a pokiaľ rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, by nemal možnosť si takéto informácie obstarať sám, pričom otec je oprávnený sa informovať o zdravotnom stave maloletej u jej ošetrujúceho lekára, prípade sa informovať o maloletej v materskej škole. Súd prvej inštancie súčasne uložil rodičom maloletej výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine za účelom harmonizovania vzťahov medzi rodičmi a obnovenia, prípadne zlepšenia ich komunikácie.
6. Pokiaľ otec maloletej navrhol, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom vyprofilovania osobnosti dieťaťa, majúc za to, že matka manipuluje dieťa, a aby sa psychológ vyjadril k striedavej starostlivosti alebo k rozšíreniu styku, aj čo sa týka vzťahu dieťaťa k otcovi, súd prvej inštancie tento návrh otca zamietol, nakoľko ho nepovažoval za dôvodný a potrebný pre rozhodnutie vo veci, keďže
nemal preukázanú od posledného rozhodnutia takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj z pohovoru dieťaťa vykonaného u kolízneho opatrovníka za prítomnosti psychológa vyplýva, že dieťa má dobrý vzťah nielen k matke, ale aj k otcovi, chodieva k otcovi, páči sa mu u otca, rozumie si aj s jeho ženou, a teda ho neodmieta a má ho rado. Za hlavný problém potom súd prvej inštancie nepovažoval to, že by dieťa k otcovi nechcelo chodiť, resp. že by ho odmietalo, ale problém vzhliadol v nedostatočnej komunikácii rodičov, nakoľko je medzi nimi komunikačná bariéra.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
8. Proti predmetnému rozsudku v časti zamietnutia návrhu na rozšírenie úpravy styku otca s maloletou dcérou podal otec maloletej odvolanie, nakoľko dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s § 35 a § 36 CMP. Pochybenie súdu prvej inštancie vzhliadol zamietnutí návrhu na nariadenie dokazovania prostredníctvom znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia za účelom vykonania psychodiagnostiky maloletej a rodičov, posúdenia vzťahu maloletej k obom rodičom, skúmania, do akej miery je maloleté dieťa, vzhľadom na svoj vek schopné zniesť zmenu úpravy práv a povinností posúdením charakteristiky osobnosti ako maloletej, tak aj jej rodičov, posúdením emočných a sociálnych nastavení dieťaťa voči rodičom, okoliu a sebe samému, pričom aj samotný kolízny opatrovník súhlasil s vykonaním takéhoto dôkazu. Poukázal na to, že on ako otec sa o styk s maloletou neustále snaží, čo potvrdil aj kolízny opatrovník, pričom matka má tendenciu neustále styku brániť, čo sa odzrkadľuje v rozdielnom postoji rodičov k otázke styku, keď matka by bola najradšej, keby maloletá dcéra sa s ním vôbec nestretávala, aj keď pred súdom tvrdí niečo iné. Uviedol, že pri odovzdávaní maloletej dcéry v prítomnosti matky je dcéra nesvoja, uplakaná a neustále pozerá na matku „čo na to“, z čoho vyvodil, že je zmanipulovaná a ovplyvnená práve matkou a neprezentuje svoj názor. Preto za týmto účelom žiadal vykonať znalecké dokazovanie, t. j. za účelom skúmania, do akej miery je maloletá ovplyvňovaná matkou.
9. Otec maloletej súčasne namietal, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na rozšírenie všeobecnej úpravy styku. Jeho snaha o čo najširší styk s maloletou nemôže byť použitá proti nemu, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že uplynul len krátky čas od poslednej úpravy styku a že neprišlo k zásadnej zmene pomerov, či už na strane jeho, resp. dieťaťa, v dôsledku ktorej by mohol súd zmeniť predchádzajúce rozhodnutie. Súčasne má za to, že súd prvej inštancie opomenul „kvalifikované bránenie v styku“ zo strany matky, pri ktorom bol nútený v mesiacoch apríl a máj 2022 podať šesť trestných oznámení a v minulosti niekoľko oznámení na políciu pre úmyselné bránenie mu v styku s maloletou dcérou a niekoľkokrát informoval o nerealizovaní styku aj ÚPSVaR Bytča. Má za to, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy a vôbec sa nezaoberal tým, aká je veľká nepravidelnosť jeho styku, a najmä aké sú dlhé časové odluky v jeho stretávaní s dcérou, čo považuje za úplne neúnosné. Namietal konštatovanie súdu, že styk sa neuskutočnil iba kvôli jeho dočasnej pracovnej vyťaženosti a choroby dcéry, keď napríklad v decembri 2021 (Mikuláš) sa styk neuskutočnil z dôvodu, že Mikuláš bol na námestí v B. čo malo podľa matky prednosť pred stretnutím s ním, nakoľko podľa nej išlo o aktivitu súvisiacu so škôlkou, pričom matka ho nemala na túto akciu záujem ani len zavolať. Pokiaľ mu matka sľubovala náhradné stretnutie, tak dcéra krátko na to ochorela a následne sa náhradné stretnutie nerealizovalo, pretože matka na túto skutočnosť už zabudla. Má za to, že matka mu bezdôvodne odopierala styk s maloletou v období apríl až máj 2022, kedy on podal šesť trestných oznámení, pričom matka odopieranie styku vysvetľovala tým, že pre dcéru predstavoval zdravotnú hrozbu, čo súd vôbec nebral do úvahy. Matkou deklarovaná zdravotná hrozba nie je ničím podložená, nakoľko maloletá ochorela aj v období, keď sa jej styk s otcom vôbec nerealizoval a taktiež časový odstup návštevy lekára a stretnutia s ním nezodpovedá tomu, že by bezprostredne po stretnutí s ním ochorela. Má za to, že dcéra trpí chronickým kašľom, pretože kašle pri každom stretnutí, keď sa domnieva, že tento fakt matka prehliada zámerne, nakoľko nebol oboznámený s tým, že by v záujme zlepšenia zdravotného stavu maloletej podnikla nejaké kroky a snažila sa zabezpečiť jej kúpeľný pobyt na dýchacie ústrojenstvo. Matka mu posiela iba správu od pediatričky, kde je uvedený iba dátum začatia a predpokladaný dátum ukončenia choroby a diagnóza, ale on bližšie o celkovom zdravotnom stave maloletej nie je informovaný. Pokiaľ ide o jeho pracovné povinnosti, on ako otec riadne a včas matku informoval o náhlej pracovnej komplikácii, a preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 39. napadnutého rozsudku považuje za svojvoľné. Poukázal na to, že jeho práca živí nielen jeho a jeho súčasnú manželku, ale prispieva na živobytie
aj svojej dcére. Musí platiť hypotéku, takže v čase Covidu-19 a následnej hospodárskej recesie len reagoval na vplyvy, ktoré on sám nezavinil. Opätovne poukázal na to, že nie je pravdou, že sa stretnutia nerealizovali od novembra ako tvrdí matka. Nerealizovali sa od februára do augusta 2021, a to len počas pracovného týždňa. Následne dcéra v septembri ochorela a bola chorá až do novembra, takže s ňou nemohol byť, nie kvôli pracovnému vyťaženiu, ale kvôli chorobe dcéry. Toto obdobie trvalo skoro tri mesiace, medzitým bola dcéra na krátke obdobie zdravá a chodila do škôlky a po krátkej dobe opäť ochorela. Z čoho vyplýva, že dieťa môže ochorieť kdekoľvek. Súčasne zotrval na tom, že priestor na náhradné stretnutie tu bol niekoľkokrát, pričom má za to, že pomer víkendov, kedy bola dcéra u neho a u matky v roku 2021 je 15:37. Pokiaľ sa matka obhajuje tým, že by nemala žiadny víkend s dcérou pre seba a ich spoločnú zábavu, keďže víkend, kedy je M. chorá, matka nepovažuje za spoločný víkend s dcérou, tak možné riešenie je také, že pokiaľ dcéra nemá teplotu a je schopná prevozu, môže byť cez víkend u neho. Takto to s matkou riešili na mediáciách s pani U. a počas trvania mediácie takto konali aj v praxi, avšak matka od tohto upustila. Ku dňu podania odvolania v roku 2022 bola maloletá u neho naposledy celý víkend 7. januára a pomer víkendov ku dňu podania odvolania je 1:19. Pokiaľ matka tvrdí, že neakceptoval jej návrhy na náhradné stretnutia, ktoré mu ponúkala cez pracovné dni, tak pravdou je, že matka mu náhradu za víkend ponúkla cez pracovné dni, ktoré na poslednú chvíľu zrušila alebo presunula. On odmietol jediné náhradné stretnutie, pretože bolo preložené opäť na poslednú chvíľu, iné náhradné stretnutie matka zrušila z dôvodu, keď jej oznámil, že počas týchto konkrétnych dvoch pracovných dní má neodkladnú pracovnú záležitosť v trvaní štyroch hodín a že počas tejto doby bude s dcérou jeho matka a jej stará matka. Uvedené bolo dôvodom, aby matka stretnutie zrušila a následne mu dcéru odmietala dávať s odôvodnením, že s dcérou vôbec nie je a že ju len odkladá, čo nie je pravda. On si vie pracovný čas prispôsobiť dcére, ale nie je akceptovateľné, aby so svojou prácou hazardoval neopodstatneným konaním matky. Má za to, že pomer víkendov by mal byť u obidvoch rodičov vyvážený, keď problém vidí aj v tom, ako by bolo možné zrealizovať styk na viac dní cez pracovné dni, keď matka odmieta, že by dieťa dlho cestovalo do škôlky a bol by narušený jeho denný režim. Poukázal na to, že od 05.05. 2022 bol s maloletou 2-krát poobede, keď si ju vybral z materskej školy, pričom spočiatku bola rozpačitá, nakoľko sa dlhšiu dobu nevideli, avšak potom bolo všetko v poriadku a keď sa blížil čas návratu domov k matke, tak ani nechcela ísť. Víkendové stretnutie od 13.05. do 15.05.2022 sa nerealizovalo z dôvodu, že keď si po maloletú prišiel k matke domov, dcéra už bola uplakaná, tvrdila, že nechce ísť s ním, že chce ostať s maminkou. A on ju nasilu brať nechcel, aby jej nerobil zbytočné stresy. Aj keď sa jej matka snažila dohovárať, pôsobila pri tom veľmi podráždene, bola verbálne agresívna a bolo evidentné, že nechce, aby maloletá s ním odišla. Následne počas styku dňa 17.05.2022, keď si bol maloletú vybrať z materskej škôlky, opäť bolo všetko v poriadku a ďalší styk sa nerealizoval z dôvodu údajnej choroby maloletej. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na vzdialenosť jeho bydliska a bydliska maloletej, dennú dochádzku dieťaťa do materskej škôlky (ranné vstávanie) by uvedené nebolo v záujme maloletej a že by bol značne narušený denný režim maloletej, tak k tomuto uviedol, že v prípade rozšíreného styku od stredy do nedele by išlo iba o štyri dni za mesiac, kedy by maloletá dochádzala do škôlky z jeho bydliska, pričom cesta z X. do Materskej školy v B. trvá cca 25 minút, a teda by nešlo o narušenie režimu maloletej v tak značnej intenzite, ako sa to snaží matka a aj súd prvej inštancie prezentovať. Pokiaľ súd prvej inštancie vidí problém v nedostatočnej komunikácií medzi rodičmi, tak on sa snaží vychádzať s matkou normálne, a práve matka nestojí o komunikáciu s ním. Je si vedomý, že komunikácia medzi rodičmi je dôležitá a on sa o ňu aj snaží, avšak matka túto sabotuje a čo je najdôležitejšie, nerešpektuje jeho práva ako druhého rodiča, čím teda nerešpektuje ani práva a záujmy maloletej dcéry.
10. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na nariadenie znaleckého dokazovania, nakoľko tento nepovažoval za dôvodný a potrebný pre rozhodnutie vo veci samej, keď nemal preukázanú od posledného rozhodnutia takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletou, tak je toho názoru, že zmenu pomerov nie je možné merať časovým hľadiskom, ale že pri otázke záujmu maloletého dieťaťa na rozšírení styku má súd hodnotiť najmä doterajší vplyv stýkania sa maloletej dcéry s otcom. Aj keď je pravdou, že maloletá dcéra má dobrý vzťah k nemu a k jeho súčasnej manželke, problém je pri odovzdávaní maloletej u matky, keď matka maloletú manipuluje, v jej prítomnosti je plačlivá, čo chce on znaleckým dokazovaním preukázať, nakoľko keď ju preberá z materskej škôlky, dcéra nikdy nemá problém. Matka mu od narodenia dcéry robí problémy, neustále mu bráni v styku s maloletou, bránila styku podvodom falšovaním DNA testov, obviňovala ho z ubližovania jej a aj malej. Matka mu odopierala vidieť dcéru dvanásť mesiacov a tieto jej intrigy pretrvávajú doposiaľ, keď v súčasnosti on môže za dcérin zlý zdravotný stav. Má za to, že je potrebné profilovať osobnosti obidvoch rodičov a posúdiť psychický stav maloletej a odborne vyhodnotiť negatívny
prvok v živote dieťaťa a následne mu rozsudkom dopomôcť k normálnemu vzťahu k obom rodičom, keď preskúmaním motivácie matky sa môže zabrániť ďalším komplikáciám.
11. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel, doplnil dokazovanie a po zákonnom konaní rozšíril jeho styk s maloletou dcérou na každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
12. Matka maloletej sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
13. Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
14. Otec maloletej vo vyjadrení k vyjadreniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča navrhol, aby odvolací súd vzal do úvahy argumentáciu uvedenú v odvolaní, súhlas kolízneho opatrovníka s rozšírením styku, ako aj so znaleckým dokazovaním a následne, aby bolo jeho odvolaniu vyhovené s prihliadnutím najmä na záujem maloletej dcéry, aby bola vychovávaná obidvoma rodičmi, s pravidelným kontaktom.
15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok vo výroku o všeobecnej úprave styku otca s maloletou, vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh otca zamietol a vo výroku o zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/153/2020 zo dňa 21.10.2020 v časti, týkajúcej sa všeobecnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ostatnej časti v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
16. Primárne odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť k formulácii výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k všeobecnej úpravy styku otca s maloletou M. E. B. vykazuje určitú mieru nejasnosti a obsah súdom prvej inštancie „novourčenej“ úpravy styku otca s maloletou je možné vyvodiť iba komparáciou s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku.
17. Vo vzťahu k odvolaniu podanému otcom maloletej, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
18. Dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol návrh otca na rozšírenie úpravy styku bol v jeho právnom posúdení, že na strane maloletej ani na strane jej rodičov nedošlo k takej podstatnej zmene, ktorá by zakladala dôvod na zmenu úpravy styku otca s maloletou, keď doterajšiu úpravu styku (pri akceptovaní čiastočnej zmeny úpravy styku otca s maloletou z každého párneho kalendárneho týždňa v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 17:30 hod. na úpravu styku každý utorok v čase od 15.00 hod. do 18:00 hod.) považoval za dostatočnú. S poukazom na zistený skutkový stav odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by určité rozšírenie styku otca s maloletou bolo možné považovať za rozporné so záujmom maloletej. Samotný súd prvej inštancie v bode 44. rozsudku poukazuje na to, že to, že rodičia spolu nežijú v jednej domácnosti, neznamená, že dieťa má byť ukrátené o stretnutie s druhým rodičom, keď aj tento druhý rodič zohráva v živote dieťaťa dôležitú úlohu. V nadväznosti na to konštatoval, že tak matka, ako aj otec sa vie o dieťa dobre a riadne postarať. V súvislosti s návrhom otca na rozšírenie úpravy styku upriamuje odvolací súd pozornosť aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyjadril, že pri rozšírení úpravy styku by tam nebol problém, pokiaľ by sa rodičia vedeli na tomto dohodnúť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý za jeden z podstatných problémov pri stretávaní sa otca s maloletou považuje nedostatočnú komunikáciu medzi obidvoma rodičmi. Uvedené však nemá žiadny (bezprostredný) vplyv na to, aby otec maloletej sa nemohol s maloletou stretávať v rámci rozšírenej úpravy styku oproti úprave, ktorá tu bola v čase ostatného rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol na strane otca maloletej žiadnu inú pohnútku v rozšírení styku, ako tú, že v rámci rozšírenej úpravy styku bude mať väčší priestor na prehlbovanie svojho citového vzťahu k maloletej, keď argumentácia matky maloletej proti rozšíreniu styku otca s maloletou smerovala viac-menej k ňou deklarovanému nedostatočnému rešpektovaniu jej pokynov zo strany otca maloletej.
19. Pokiaľ boli rodičmi maloletej v konaní produkované rozličné tvrdenia ohľadne príčin, pre ktoré nedochádza k realizovaniu styku otca s maloletým dieťaťom, odvolací súd poukazuje na to, že otec
maloletej mal aj doposiaľ súdne vynútiteľne upravený styk s maloletou a v prípade, ak by na strane matky vzhliadol obštrukcie, prípadne znemožňovanie mu styku s maloletou, nič mu nebráni (a ani doposiaľ nebránilo), aby sa styku s maloletou domáhal prostredníctvom súdneho výkonu rozhodnutia.
20. Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie vzhliadol ako základný problém medzi rodičmi nedostatočnú komunikáciu, keď na tento nedostatok súd prvej inštancie reagoval uložením výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ktoré sa javí ako účinný prostriedok na zlepšenie vzťahov a komunikácie medzi rodičmi. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že základom účelnej a bezproblémovej realizácie rodičovských práv a povinnosti v rodinách, v ktorých žijú rodičia maloletých detí odlúčene, je komunikácia a zosúladenie názorov rodičov na výchovu maloletých detí. Uvedené sa však u rodičov maloletého dieťaťa z dôvodu rozdielnych náhľadov na tú-ktorú situáciu (najmä ohľadom matkou deklarovaných zdravotných rizík na strane maloletej v čase, keď je s otcom) nenapĺňa.
21. Nakoľko potom odvolací súd nevzhliadol také dôvody, pre ktoré by nemohlo dôjsť k rozšíreniu styku otca s maloletou, čiastočne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel návrhu otca maloletej na rozšírenie styku každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., keď s poukazom na vek maloletej (v čase ostatného rozhodnutia mala maloletá cca 4 roky a v súčasnosti už má 6 rokov) možno dospieť k záveru, že záujem maloletej na rozvíjaní vzájomných vzťahov s otcom (v rámci rozšírenej všeobecnej úpravy styku) prevyšuje negatíva spočívajúce vo väčšej záťaži maloletej pri takto rozšírenej úprave styku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že sám otec maloletej prejavil vôľu, že by maloletú v čase úpravy jeho styku s maloletou do škôlky zavážal, keď frekvencia zavážania (spravidla 2 dni v kalendárnom mesiaci) vzhľadom na vek maloletej nie je neprimeraná a vzdialenosť bydliska otca maloletej od predškolského zariadenia, ktoré v súčasnosti navštevuje, je zvládnuteľná.
22. S poukazom na uvedené bude otec maloletej v rámci všeobecnej úpravy styku oprávnený sa stýkať s maloletou M. E. B. každý týždeň v kalendárnom roku v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od štvrtka od 15.00 hod. do bezprostredne nasledujúcej nedele do 18.00 hod. (všeobecná úprava styku otca s maloletou), keď otec si v rámci všeobecnej úpravy styku prevezme maloletú počas dní pred/školskej dochádzky v zariadení pred/školskej dochádzky, ktoré maloletá bude aktuálne navštevovať a v ostatných dňoch v mieste bydliska matky maloletej a maloletú vždy matke v mieste bydliska matky po stretnutí v stanovený čas odovzdá. V rámci osobitnej úpravy styku bude otec maloletej sa stretávať s maloletou v rozsahu a spôsobom upraveným v rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/153/2020 zo dňa 21.10.2020.
23. Pokiaľ otec maloletej v konaní vzniesol odvolaciu námietku, týkajúcu sa nevykonania dokazovania znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia odvolaciemu súdu sa javí vykonanie tohto dokazovania vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu v prejednávanej veci za neúčelné a nadbytočné. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča za účasti psychologičky a bez prítomnosti matky maloletej vykonal pohovor s maloletou, ohľadne zistenia jej názoru na jej vzťah s otcom, z ktorého vyplynulo, že sa jej u otca páčilo a že k otcovi chodieva, ale nevie ako často. Súčasne uviedla, že si rozumie aj so ženou jej otca, a že je to dobrá teta. Súčasne z uvedeného rozhovoru vyplynula prirodzená naviazanosť maloletej na matku, keď uviedla „...nechcem u neho (u otca) byť častejšie, lebo maminka... maminku mám rada. Čo robíme s tatom to je tajomstvo, nevedela by som si predstaviť, že by som bola u tatu celý týždeň...“. Odvolací súd aj vzhľadom na to, čo vyplynulo aj z vyjadrenia otca maloletej (otec uviedol, že maloletá v čase, keď si ju preberá bez prítomnosti matky v škôlke, sa k nemu správa bezprostrednejšie ako v prípade, ak si ju preberá priamo u matky, kedy je plačlivá), dospel k záveru, že uvedenému je možné predísť práve tým, že otec maloletej by si preberal maloletú priamo v pred/školskom zariadení, ktoré bude maloletá v danom čase aktuálne navštevovať, čím je možné potencionálne predísť uvedeným situáciám. S poukazom na vyššie uvedené (v kontexte rizík neúmerného zaťažovania maloletej vykonávaním navrhnutého znaleckého dokazovania, ktoré odvolací súd súčasne vníma aj ako určitý ďalší potenciálny dôvod na zhoršenie vzťahov medzi rodičmi) má odvolací súd za to, že z ostatných dôkazov a vyjadrení rodičov je možné aj bez vykonania znaleckého dokazovania si vytvoriť dostatočne ucelený obraz o narušenosti vzťahov. Je potrebné pripomenúť, že účelom tohto konania je práve nastavenie fungujúcej úpravy rodičovských práv, ktorú je možné (ako už bolo vyššie uvedené) dosiahnuť práve zosúladením postojov obidvoch rodičov, príp. zvýšením
vzájomnej tolerancie, aby dochádzalo k predchádzaniu sporov z dôvodu rozdielneho náhľadu na tú-ktorú situáciu. Je úlohou a súčasne povinnosťou rodičov, aby neprenášali svoju animozitu voči druhému na maloleté dieťa, keď príčinou vzniku negatívnych postojov voči druhému rodičovi je práve nedostatočná komunikácia medzi rodičmi, ktorá môže byť zlepšená práve nariadeným výchovným opatrením. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že už v minulosti sa obidvaja rodičia podrobovali výchovnému opatreniu spočívajúcemu v povinnosti zúčastniť sa rodinnej terapie za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie (na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pobočka Bytča za pomoci tam pracujúceho psychológa, a to v pravidelných intervaloch a v rozsahu podľa jeho pokynov, minimálne počas šiestich mesiacov rozsahu desiatich stretnutí, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 37P/302/2018-344 zo dňa 11.04.2019), keď výsledkom uvedeného výchovného opatrenia bolo zlepšenie komunikácie medzi rodičmi. Odvolací súd vníma stupňujúce sa napätie medzi rodičmi maloletej z dôvodu zanedbania ich vzájomnej komunikácie, a v tomto kontexte zdôrazňuje, že rodičia by si v záujme maloletej mali uvedomiť, že maloletá dovŕšila v septembri tohto roku iba 6 rokov, preto je ich povinnosťou vytvoriť jej také prostredie, v ktorom by maloletá dlhodobo pociťovala lásku obidvoch rodičov a túto lásku by obidvom rodičom mohla aj opätovať.
24. Napriek tomu, že konanie o návrhu otca o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov bolo z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania v tejto časti zastavené, odvolací súd (keďže v danom prípade nie je viazaný rozsahom odvolania) v tejto otázke konštatuje, že rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti si vyžaduje určitú kvalitu vzťahu medzi rodičmi, ktorá musí byť stabilná a pri ktorej sa dá potenciálne predpokladať naplnenie účelu striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd aktuálne vníma, že vzťahy medzi rodičmi majú zhoršujúcu sa tendenciu, keď je na rodičoch, či vývoj týchto vzťahov bude smerovať k ich zlepšeniu alebo zhoršeniu. K aktuálnej situácii by riziká zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, by prevyšovali pozitíva takejto formy úpravy.
25. Napriek tomu, že odvolaním otca maloletej nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nariadení výchovného opatrenia, odvolací súd sa s nariadením výchovného opatrenia už z vyššie konštatovaných dôvodov stotožnil, keď má za to, že uvedené výchovné opatrenie pri úprimnej snahe obidvoch rodičov o zlepšenie ich vzťahov (keď ani u jedného z rodičov neboli zistené žiadne nedostatky, resp. riziká, ktoré mu potenciálne bránili vo výkone jeho rodičovských práv).
26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, týkajúcom sa všeobecnej úpravy styku a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
27. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 52 CMP (keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie čiastočne zmenil) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)