Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16C-22-2022.pdf
PDF · 137.17 KB
Case nature
Subarea
16C/22/2022
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v spore žalobcu: A DONASTAV s.r.o., so sídlom Farská 12, Nitra, IČO: 44 067 909, zastúpený: JUDr. Eva Hlaváčová, advokát so sídlom Farská 12, Nitra, IČO : 50650190, proti žalovanému: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, zastúpený: JUDr. Henrieta Danišová, advokát, so sídlom Janka Alexyho 7 Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa v celom rozsahu z a m i e t a . II. Konanie sa v celom rozsahu z a s t a v u j e. III. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanému zákaz akokoľvek prevádzať, scudzovať, akýmkoľvek spôsobom zaťažovať, nakladať a vykonávať právne úkony s nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa v kat. úz. K., zapísaných na LV č. XX označených ako rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX/XX rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX/XX, rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX/XX, rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX/X rodinný dom a to až do právoplatného skončenia sporovej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp zn. 16C/22/2022. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.03.2022 zistil, že na Okresnom úrade, katastrálny odbor Nitra pod V-XXXX/XXXX prebieha vkladové konanie V XXXX/XXXX, ktorého predmetom je prevod nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v k.ú. K. v LV č. XX, ktorý podlieha súdnym obmedzeniam, ale je aj predmetom tohto konania. Poukázal na to, že žalovaný je navyše trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona a to v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 2T/1/2015. Súčasne poukázal aj na konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. K. a to presne k tým, ktoré sú zapísané v LV č. XX a boli prejednávané v súdnom konaní pod č. k. 18C/191/2009 a aj keď žaloba žalobcu bola zamietnutá, avšak žalobca podal dovolanie, ktoré je vo vyššie označenom vlastníckom doklade riadne zaevidované. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu chce zbaviť majetku a obísť práva žalobcu ako veriteľa a zabrániť mu tak práva veriteľa uplatniť a uspokojiť, čím má zmariť v budúcnosti účel súdneho konania a nároky žalobcu 2. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva, na základe ktorej žiada, aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľností - dvojdomov nachádzajúcich sa v kat. úz. K., zapísaných na LV č. XX označených ako rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX/XX, rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX/XX, rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX/XX, rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX/X rodinný dom. Zdôraznil, že medzi žalobcom ako skutočným stavebníkom a žalovaným bola na samotnom začiatku uzavretá ústna dohoda, že pre
urýchlenie celého administratívneho procesu sa vybaví povolenie na vlastníka pozemku - žalovaného, s tým, že po ukončení stavieb prevedie žalovaný nehnuteľný majetok na žalobcu spolu s pozemkami, pretože od žalobcu prijal žalovaný za pozemky, na ktorých sú vybudované dovjdomy sumu 600.000 Sk ako dohodnutú kúpnu cenu. Napriek urgenciám, telefonickým, osobným a iným žalovaný do dnešného dňa nesplnil svoj záväzok, ktorý na seba prevzal a nehnuteľný majetok ponecháva zapísaný na svojom mene. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k žalobe sa vyjadril aj žalovaný z vlastnej iniciatívy (súd mu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ani žalobu nedoručoval), pričom uviedol nasledovné skutočnosti. Žalobca osvedčuje návrh tým, že dňa 28. marca 2022 zistil, že na Okresnom úrade, katastrálny odbor Nitra pod V-XXXX/XXXX prebieha vkladové konanie V XXXX/XXXX, ktorého predmetom je prevod nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v k.ú. K. v LV č. XX a prebiehajúcim súdnym konaním o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. K. a to presne k tým, ktoré sú zapísané v LV č. XX a boli prejednávané v súdnom konaní pod č.k. 18C/191/2009 a aj keď žaloba žalobcu bola zamietnutá, žalobca podal dovolanie, ktoré je vo vyššie označenom vlastníckom doklade riadne zaevidované. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu chce zbaviť majetku a obísť práva žalobcu ako veriteľa a zabrániť mu tak práva veriteľa uplatniť a uspokojiť, čím má zmariť v budúcnosti účel súdneho konania a nároky žalobcu. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný považuje za nedôvodný a podľa jeho názoru nariadeniu neodkladného opatrenia bránia skutočnosti žalovaným ďalej uvedené. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok súdneho ochrany najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, procesné strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté. Aby bolo možné neodkladné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, alebo že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy Podmienkou pre nariadenie takéhoto opatrenia je existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie a osvedčenie, že bez okamžitej a dočasnej úpravy by bolo právo strán ohrozené, respektíve preukázanie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy musí bezprostredné a konkrétne. Okrem toho nariadené neodkladné opatrenie musí byť primerané právu, ktorého budúci súdny výkon môže byť ohrozený. Žalobca viaže nariadenie neodkladného opatrenia na výsledok súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/22/2022, nepreukazuje však vecný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, tvrdenia o svojom postavení veriteľa žiadnym spôsobom neosvedčuje, neosvedčuje ani prebiehajúce súdne konanie pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 18C/191/2009. Naopak, sám poukazuje na zamietnutie jeho žaloby v spore vedenom pred Okresným súdom Nitra sp.zn. 18C/191/2009. Zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca neosvedčil svoj nárok, obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zmätočný a vzájomne si odporujúci. Osvedčenie skutočností nie je tvrdenie, predstava či túžba strany sporu o výsledku veci. Žalovaný poukázal na právne významnú skutočnosť, ktorá má vplyv aj na posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Touto skutočnosťou je, že dňom 12. januára 2022 nadobudol právoplatnosť Rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. 18C/191/2009
- 691 zo dňa 06.06.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/210/2019 - 725 zo dňa 25. novembra 2021, ktorým súd žalobu spoločnosti A DONASTAV, s.r.o. zamietol. Toto konanie zakladá pre konanie sp. zn. 16C/22/2022 prekážku res iudicata, k čomu sa žalovaný vyjadruje v bodoch 18. - 20. tohto podania. V spore sp. zn. 18C/191/2009 žalobca uviedol totožné tvrdenia ako v návrhu na nariadenie neodkladného patrenia. Aj súd prvej inštancie aj odvolací súd nárok žalobcu ustálili ako bezdôvodný, vyporiadali sa s každým jedným tvrdením žalobcu, považovali ich za nedôvodné a nepreukázané. Žalovaný ďalej uvádza, že nariadené neodkladné opatrenie, aj pri zákaze s akýmkoľvek nakladaním s nehnuteľným majetkom, vyvoláva účinky do budúcna, nemožno ním upraviť pomery spätne. Nemožno preto zakázať žalovanému zakázať nakladať s nehnuteľným majetkom v čase, keď už tak urobil. Vlastník nakladá s majetkom už samotným uzavretím zmluvy a nie až povolením vkladu tohto úkonu do katastra nehnuteľností, t .j. opatrenie je možné nariadiť vtedy, keď stav ujmy hrozí, nie však vtedy, keď stav už nastal, preto neodkladným opatrením ho nie je možné zvrátiť. Nemôže žalovanému súd neodkladným opatrením prikázať, aby neurobil to, čo už spravil Žalovaný má za to, že žalobca voči žalovanému koná šikanózne. Žalobca napriek tomu, že súd právoplatne rozhodol o totožnom práve medzi tými istými účastníkmi, novou žalobou aj návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému zneužíva svoje právo na prístup k súdu za účelom úmyselného poškodenia žalovaného s cieľom spôsobiť mu ujmu, čo je zjavným zneužitím práva. Namietal existenciu prekážky res iudicate. Poukázal práve na to, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra, sp. zn. 18C/191/2009 bola žalobcom spoločnosť A DONASTAV, s.r.o. so sídlom Farská 12, Nitra, IČO: 44 067 909, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: XXXXX/N. Žalovaným bol U. L.,
narod. XX.XX.XXXX, K. 288. L. sporu bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XX pre k.ú. J. aj k stavbám súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX rodinný dom , súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX rodinný dom , súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX rodinný dom, súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X rodinný dom. Skutkové dôvody v konaní sp.zn. 18C/191/2009 žalobca A DONASTAV, s.r.o. vymedzil tým, že „predmetné rodinné domy postavil na svoje náklady s povolením žalovaného ako vlastníka pozemkov, na ktorého bolo vydané aj stavebné povolenie, keď medzi stranami sporu došlo k riadnej dohode o tom, že po ukončení stavieb žalovaný prevedie nehnuteľný majetok na neho spolu s pozemkami, za ktoré prijal dohodnutú kúpnu cenu a v tom čase pre neho pracovať v pozícii riaditeľa. Žalovaný však dohodu nedodržal, majetok si ponecháva na svojom mene a dokonca časť majetku odpredal, keď prijatú kúpnu cenu na svoje osobné konto si ponechal. Keďže sa jedná o vlastníctvo firmy, má naliehavý právny záujem, aby bol predmetný majetok zapísaný na skutočného vlastníka, ktorý ho vybudoval z vlastných finančných zdrojov.“ (citácia z Rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/210/2019-725, ICS: 4109227948 zo dňa 25.11.2021, strana 2 prvý odsek) Okresný súd Nitra Rozsudkom sp.zn. 18C/191/2009 - 691 zo dňa 06.06.2019 žalobu spoločnosti A DONASTAV, s.r.o. zamietol a Krajský súd v Nitre Rozsudkom sp. zn. 8Co/210/2019 - 725 zo dňa 25. novembra 2021 rozsudok Okresného súdu Nitra potvrdil. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 12.01.2022. Na tejto skutočnosti nemení žalobcom podané dovolanie. Dovolanie je zapísané na LV č. XX pre k.ú. K. vo forme poznámky. Poznámka má význam smerom k nadobúdateľovi nehnuteľností, ktorá ho informuje o právnom stave veci a prebiehajúcom dovolacom konaní. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 16C/22/2022 je žalobcom spoločnosť A DONASTAV, s.r.o. so sídlom Farská 12, Nitra, IČO: 44 067 909, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: XXXXX/N. Žalovaným je U. L., narod. XX.XX.XXXX, K. XXX. Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XX pre k.ú. J. k stavbám aj k stavbám súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX rodinný dom , súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX rodinný dom , súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX rodinný dom, súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X rodinný dom. Skutkové dôvody vymedzuje žalobca totožne ako v právoplatne skončenom spore sp. zn. 18C/181/2009: rodinné domy postavil žalobca na svoje náklady s povolením žalovaného ako vlastníka pozemkov, na ktorého bolo vydané aj stavebné povolenie, Medzi žalobcom a žalovaným bola na samom začiatku uzavretá ústna dohoda, že pre urýchlenie celého administratívneho procesu sa vybaví povolenie na vlastníka pozemku
- žalovaného s tým, že po ukončení stavieb prevedie žalovaný nehnuteľným majetok na žalobcu spolu s pozemkami, za ktoré prijal dohodnutú kúpnu cenu a v tom čase pre neho pracovať v pozícii riaditeľa. So všetkými tvrdeniami uvedenými v žalobe sp. zn. 16C/22/2022 sa Okresný súd Nitra aj Krajský súd v Nitre vysporiadali v konaní sp. zn. 18C/181/2009. Z uvedeného vyplýva, že konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.18C/191/2009 vo veci žalobcu A DONASTAV, s.r.o. so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 44 067 909 proti žalovanému U. L.,nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XX pre k.ú. J., právoplatne skončené dňa 12.01.2022 , zadáva prekážku res iudicata a súd nemôže o veci prejednávať a rozhodovať znova (§ 230 CSP). Preto žalovaný žiada, aby súd konanie vo veci samej sp. zn. 16C/22/2022 zastavil a priznal žalovanému náhradu trov konania 100%. 4. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 16C/22/2022-48 zo dňa 26.04.2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Druhým výrokom konanie zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Nitra súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok III.) Právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Eve Hlaváčovej, advokátke so sídlom Farská 12, Nitra uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za spracovanie podaní a ich príloh v listinnej podobe vo výške 40 eur (2 x 20 eur) v zmysle pol. 20a sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu o súdnych poplatkoch, do troch dní od právoplatnosti uznesenia (výrok IV.) Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok V). Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. c), c), § 161 ods.1, 2, § 230 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). 5. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalobca. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením, č. k. 25Co/85/2022-131 zo dňa 07.09.2022 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Odvolací súd konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný doručil súdu prvej inštancie dňa 12.04.2022 vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k žalobe. Uvedené vyjadrenie súd prvej inštancie žalobcovi nedoručil. Napriek tomu napadnutým uznesením rozhodol, a to nielen o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zamietol, ale zároveň zastavil aj konanie o žalobe. Odvolací súd posudzujúc predmetné konanie z hľadiska uvedených
skutočností a úvah dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom v priebehu konania znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 6. Odvolací súd konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný doručil súdu prvej inštancie dňa 12.04.2022 vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k žalobe. Uvedené vyjadrenie súd prvej inštancie žalobcovi nedoručil. Napriek tomu napadnutým uznesením rozhodol, a to nielen o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zamietol, ale zároveň zastavil aj konanie o žalobe. Odvolací súd posudzujúc predmetné konanie z hľadiska uvedených skutočností a úvah dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom v priebehu konania znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 7. Následne žalobca po doručení vyjadrenia, ktoré spôsobilo vadu konania pred súdom prvej inštancie zaslal žalobca súdu podanie nazvané ako návrh na zmenu žalobného petitu“ Poukázal na dôvody podania žaloby, ako aj na konanie a okolnosti vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 18C/191/2009 (toho času právoplatne skončená, napadnutý dovolaním). Ďalej poznamenal, že medzičasom ako prebiehali tieto súdne procesy, previedol žalovaný na tretiu osobu nehnuteľný majetok tak, ako to vyplýva zo záznamu na katastri. Tretia osoba nadobudla tento majetok podľa V-XXXX/XXXX. Predmetnou zmluvou podľa zistení informácii z verejne dostupných zdrojov - z katastra boli nehnuteľnosti prevedené na tretiu osobu a to N.. K. P.. Tak, ako vyplýva z aktualizovaných verejných listín, žalovaný si ponechal na svojom mene len rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc.č. XXX/ XX zapísaný v LV č. XX. Proti neoprávnenému prevodu nehnuteľného majetku zo strany žalovaného sa žalobca bránil podaním tzv. odporovacej žaloby vedenej na tunajšom súde pod č.k. 18C56/2022, v ktorom konaní okresný súd vydal predbežné opatreni spočívajúce v zákaze disponovať so sporným majetkom. Poukazujem na tú skutočnosť, že tento tip žaloby nasvedčuje tomu, že prevod a jeho právne následky na žalobcu a jeho práva spojené s vlastníctvom nemajú žiadny právny vplyv. Vzhľadom k tomu, že žalovaný previedol uvedenú časť nehnuteľného majetku na N.. K. P. počas konania a súd mu v tom nezabránil vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia, žalobca musí zobrať z týchto dôvodov žalobu späť. Na základe uvedeného žalobca berie v časti určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku nachádzajúcemu saa v kat. úz. K. : - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc.č. XXX/XX, rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc.č. XXX/XX, rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc.č. XXX/X a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Doplnil, že naďalej sa domáha žalobou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to k rodinnému domu so súpisným číslom XXX spolu s parc. č. XXX/XX zast. plochy a nádvoria. 8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 11. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu čiastočne v časti určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku nachádzajúcemu saa v kat. úz. K. : - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc.č. XXX/XX, rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc.č. XXX/XX, rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc.č. XXX/X, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil (vo vzťahu k parcele č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria z dôvodu existencie prekážky res iudicata). Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby prišlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. V tomto kontexte súd ešte uvádza, že predmetné podanie podľa obsahu bolo len čiastočným späťvzatím, pretože žalobca kvalitatívne, ani kvantitatívne nerozšíril žalobu, ergo nepožaduje iné plnenie, ani sa nedomáha iného určenia vlastníckeho práva k iným nehnuteľnostiam, než tým ktoré súd predmetom žaloby. Aj keď žalobca, použil pri nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným číslom výraz „spolu“ s parc č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, nemožno sa domnievať, že by sa domáhal vlastníckeho práva aj k domu, aj k parcele. K uvedenému dospel súd práve z toho dôvodu, že z celkového kontextu vyjadrenia - k zostávajúcej časti určenia vlastníckeho práva aj naďalej trvá, z čoho je evidentne zrejmé, že si žalobca neuplatňoval nový, kvalitatívne iný nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti aj k domu súčasne, ale len k domu postaveného na parc. č. XXX/XX, tak ako to uvádzal v žalobe. 12. Ďalej žalobca zaslal k podaniu žalovaného zo dňa 12.04.2022 vyjadrenie, v ktorom uviedol nasledovné. Žalovaný udáva, že neodkladné opatrenie je výnimočný prostriedok súdnej ochrany.
Žalobca uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia až tak výnimočný zasa nie je. Nevyhnutnosť jeho vydania v predmetom konaní preukazuje účelový prevod žalovaných nehnuteľností na Ing. K. P.. Ak by konajúci súd náležite konal a vydal neodkladné opatrenie, nemusel by žalobca brať v konaní z časti žalobcu späť. Žalovaný svojim účelovým konaním (prevodom nehnuteľností počas konania) sám preukázal, že v danom prípade bolo nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Žiaľ, tento stav je potrebné pripísať na vrub súdu 1 .stupňa, ktorý návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietol, čím umožnil žalovanému zbaviť sa majetku. Žalovaný poukazuje v rámci svojej argumentácie na rozhodnutie OS Nitra č. k. 18C/191/2009-691 zo dňa 06.06.2019. K tomuto argumentu sa už žalobca vyjadroval a odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Ďalej žalovaný argumentuje, že žalobca uvádza rovnaké tvrdenia v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ako aj v podanej žalobe. K uvedenému argumentu žalobca uvádza, že Civilný sporový poriadok nevylučuje zhodnú argumentáciu v návrhu v neodkladnom opatrení a v žalobe, ak sa týka rovnakej veci. Áno, samozrejme, nemožno zakázať nakladať žalovanému s nehnuteľnosťami, keď tak už urobil. Natíska sa otázka, prečo tak žalovaný urobil a prečo súd prvého stupňa tomuto kroku nezabránil? Žalovaný má však vo svojom vlastníctve ešte jednu domovú nehnuteľnosť so súpisným číslom XXX postavenom na parcele č. parc.č. XXX/XX zast. plochy a nádvoria vo výmere 50 m2, ktorý zostáva predmetom konania. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že sa jedná o šikanózne konanie. Žaloba podaná v tomto konaní je postavená na inom skutkovom a právnom základe, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoje právo. V konaní 18C/191/2009 sa domáhal žalobca vlastníctva k spracovanej veci - nehnuteľnosti podľa §-u 135b Obč. zákonníka, a to aj pozemkov, na ktorých boli postavené domové nehnuteľnosti žalobcom so súhlasom vlastníka pozemkov. Žalobou v konaní 16C/22/2022 sa žalobca domáha určenia vlastníctva len k domom
- nadstavbám vybudovaným z vlastných finančných zdrojov. Domové nehnuteľnosti sa nachádzajú na cudzích pozemkoch, pričom základom tohto sporu je odstránenie nezrovnalosti medzi evidenčným stavom vlastníctva a skutočným vlastníctvom zhotovených stavieb na cudzom pozemku. K takto podanej žalobe je potrebné rozlíšiť, že ten, kto je označený ako stavebník, nie je vlastníkom stavby, keďže tieto stavby boli vyhotovené niekým iným. Táto forma určenia vlastníctva nie je nový právny inštitút, s takouto formou nadobudnutia vlastníctva počíta aj Občiansky zákonník v príslušných právnych ustanoveniach, ak sa rozlišuje, že nadstavba môže byť vlastníctvom jedenej osoby a pozemok môže byť vlastníctvom inej osoby. Teda určuje sa vlastníctvo k nehnuteľnému majetku, ktorý bol vybudovaný na cudzích pozemkoch z vlastných finančných zdrojov a vlastným pracovným potenciálom. Následne na to, ak súd zistí, že stavbu vyhotovil žalobca, a nie žalovaný, súd pristúpi k usporiadaniu vzájomných vzťahov medzi vlastníkom nadstavby a vlastníkom pozemkov. Je to iná forma určenia vlastníctva na základe iných právnych ustanovení ako vyznievala predchádzajúca žaloba. Sú to možnosti ochrany oprávnenej osoby z určitého práva, ktoré poskytuje jednoznačne právna norma vo forme Občianskeho zákonníka. Eventuálne súd môže na vec aplikovať aj §- 132 Obč. zákonníka ako právny dôvod nadobudnutia vlastníctva. Teda, jedná sa o skutkovo aj právne iný dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva, ako v konaní 18C/191/2009. Žalovaný uvádza, že je presvedčený, že plnú moc na zastúpenie nepodpísal konateľ spoločnosti MUDr. G. H. a žiada súd o zabezpečenie návštevy Y.. V. v UVV Hrnčiarovce nad Parnou. Právna zástupkyňa sa ohradzuje voči týmto tvrdeniam žalovaného a nesúhlasí s nimi. Konateľ žalobcu má (o.i ) aj iného obhajcu vo svojej trestnej veci, ktorý ho rovnako navštevuje a veci s ním konzultuje, pričom mu zároveň mohol dať plnú moc podpísať. Preto právna zástupkyňa nemá žiadny dôvod podpisovať plnú moc za konateľa. Navyše existuje výmena listín a informácií formou pošty, čo zrejme žalovaný nezobral do úvahy. Napokon právna zástupkyňa žalobcu nepovažuje za svoju povinnosť oboznamovať žalovaného s internými záležitosťami jej klientov, na ktoré sa vzťahuje mlčanlivosť advokáta. 13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 324 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 CSP, pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. 19. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, ako i z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je žalobca spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie (v porovnaní s potrebou neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie). 20. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/201/2019 zo dňa 16.12.2019). 21. Z predložených listinných dôkazov však súd nemal za preukázané, žeby bolo nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami neodkladným opatrením. V tomto kontexte súd upriamuje pozornosť žalobcu na skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno osvedčenia skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, pretože uvedené skutočnosti, ktoré uvádza vo svojom návrhu (bez hodnoverného preukázania takého tvrdenia) sú podľa názoru súdu založené toho času iba na subjektívnych pocitoch žalobcu, v dôsledku čoho ohrozenie jeho právom chránených záujmov je nepodložené žiadnym listinným dôkazom preukazujúcim realizáciu akejkoľvek dispozície majetkom, ktorý by mal patriť žalobcovi, avšak o určení vlastníckeho práva už bolo rozhodnuté, v dôsledku čoho je vlastníctvo k nehnuteľnosti už právoplatne judikované (zamietnutím žaloby voči žalobcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 18C/191/2009). Okrem toho, z výpisu LV č. XX (ktorý predložila spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, čo vyplývalo aj z výpisu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) pre k. ú. K. vyplýva, že v obmedzujúcej poznámke je zapísané obmedzenie zákaz nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami na základe uznesenia Okresného súdu Nitra, sp. zn. 15C/184/2009-38 zo dňa 15.10.2009 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. 15C/184/2009-38 zo dňa 22.10.2009. Za zásadnú skutočnosť, a kľúčovú skutočnosť, ktorá má významný dopad na rozhodnutie súdu, predovšetkým v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je práve žalovaným namietaná skutočnosť o existencii prekážky res iudicata podľa § 230 CSP. Existenciou prekážky res iudicata sa bude súd zaoberať v ďalšom výklade, ale v uvedenom kontexte je už teraz celkom evidentné, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj samotnou žalobou špekulatívnym spôsobom zneužíva právo vo svoj prospech, pričom takéto konanie môže dokonca niesť prvky šikanózneho výkonu práva voči žalovanému. Pokiaľ medzi rovnakými stranami sporu (rovnaký žalobca aj žalovaný), s rovnakým predmetom konania (určenie vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam), na základe rovnakých skutkových okolností, ako v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 18C/191/2009 (ktoré konanie bolo právoplatne skončené), prebieha rovnaké konanie, toto je potom potrebné zastaviť. Súd pritom poukazuje práve nato, že Okresný súd Nitra rozsudkom, č. k. 18C/191/2009 - 691 zo dňa 06.06.2019 žalobu spoločnosti A DONASTAV, s.r.o. zamietol a Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 8Co/210/2019 - 725 zo dňa 25. novembra 2021 rozsudok Okresného súdu Nitra potvrdil. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 12.01.2022. V takom prípade ani neexistuje žiaden racionálny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žiadna väzba na konanie, ktoré by malo
vo veci pokračovať neexistuje a to práve z dôvodu, že súd nemôže prejednávať rovnakú vec, s rovnakými stranami, s rovnakým predmetom konania a totožnými skutkovými okolnosťami, pretože tomu bráni objektívne existujúca prekážka veci právoplatne rozsúdenej. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Ak by súd nariadil neodkladné opatrenie, hrubo by tým zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného, o ktorom už bolo rozhodnuté súdom, preto nie je dôvod ho naďalej obmedzovať, pokiaľ nie je potrebné pokračovať ani v konaní vo veci samej. 22. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 23. Podľa ustanovenia § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 24. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Súd kedykoľvek za konania je povinný prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci a rozhodnúť. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka „procesné podmienky“, nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z jednotlivých ustanovení CSP. Z ustanovenia § 230 CSP vyplýva, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Takéto právoplatné rozhodnutie zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, prekážku res iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP je povinný zastaviť. O tie isté strany ide vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený t.j. je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode. Pričom podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. 25. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vymedzuje dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom (resp. návrhom), vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. 26. V predmetnej veci z fotokópie listín spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 18C/191/2009 (toho času na Najvyššom súde Slovenskej republiky) zistil, v predmetnom spore v pozícií žalobcu vystupoval rovnaký žalobca ako v tomto konaní, na strane žalovaného vystupoval rovnaký žalovaný ako v tomto konaní, pričom sa písomne podanou žalobou v predmetnom konaní zo dňa 22.10.2009 domáhal, aby súd rozhodol o určení vlastníckeho práva k dvojdomom nachádzajúcich sa v kat. úz. K., zapísaných v LV č. XX, rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/XX rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/XX, rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/XX, rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/X (predmetom konania sú rovnaké nehnuteľnosti ako v tomto konaní), ako i k pozemkom parc. č. XXX/XX, zast. plochy a nádvoria vo výmere 50 m2, parc. č. XXX/XX, zast. plochy a nádvoria vo výmere 49 m2, parc. č. XXX/XX, zast. plochy a nádvoria vo výmere 49 m2, parc. č. XXX/X, zast. plochy. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že predmetné rodinné domy postavil na svoje náklady s povolením žalovaného ako vlastníka pozemkov, na ktorého bolo vybavené aj stavebné povolenie, keď medzi stranami sporu došlo k riadnej dohode o tom, že po ukončení stavieb žalovaný prevedie nehnuteľný majetok na neho spolu s pozemkami, za ktoré prijal dohodnutú kúpnu cenu a v tom čase pre neho pracoval v pozícii riaditeľa. Žalovaný však dohodu nedodržal, majetok si ponecháva na svojom mene a dokonca časť majetku odpredal, keď prijatú kúpnu cenu na svoje osobné konto si ponechal. Keďže sa jedná o vlastníctvo firmy, má naliehavý právny záujem, aby bol predmetný majetok zapísaný na skutočného vlastníka, ktorý ho vybudoval z vlastných finančných zdrojov, pričom poukazuje na možnosť usporiadania tohto právneho vzťahu s poukazom na § 135b OZ (Občianskeho zákonníka) s tým, že spracoval cudziu vec - pozemok vo vlastníctve žalovaného tak, že vznikla úplne nová vec, čím sa jeho podiel na novovzniknutej veci stal rozhodujúcim; žalovaný súhlasil so zriadením stavieb na jeho pozemku, od neho prijal dokonca kúpnu cenu za pozemky (odsek 1 rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8Co/210/2019-725 zo dňa 25.11.2021, ktoré nadobudlo právoplatné dňa 12.01.2022). Aj totožnosť skutkových okolností, na základe, ktorých si duplicitne žalobca uplatňuje svoj nárok sú splnené. Súd
tak nemal pochybnosti, že toho času existuje objektívna prekážka právoplatne rozhodnutej veci a to v konaní 18C/191/2009), pretože v tomto konaní vystupujú rovnaké subjekty, ako v konaní 18C/191/2009, pričom v tomto konaní sa uplatňuje totožný predmet konania, ako v konaní 18C/191/2009 na základe tých istých skutkových okolností, čo odôvodňuje postup podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 230 CSP, teda zastavenie tohto konania, z dôvodu prekážky res iudicata, čo je zjavne objektívnou právnou skutočnosťou, ktorú musí súd rešpektovať. Súd tak konanie zastavil z dôvodu prekážky res iudicata už len vo vzťahu k rodinnému domu so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/XX, ktorý ostal po späťvzatiach predmetom konania. 27. Čo sa týka súdnych poplatkov (z návrhu nariadenie neodkladného opatrenia 33 eur a 2 x 20 eur za spracovanie podaní), súd znovu neukladal žalobcovi, aby zaplatil tieto súdne poplatky, hoci boli tieto výroky odvolacím súdom zrušené, podľa názoru súdu nie je hospodárne tieto vracať a potom následne znovu vyrubovať poplatkovú povinnosť žalobcovi. Súd tak konal v záujme zásady hospodárnosti a procesnej ekonómie, za účelom, aby nevystavoval stranu zbytočným úkonom, keď je takúto procesnú situáciu vyriešiť optimálnym procesným postupom súdu. 28. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 256 ods. 1 CSP, zohľadňujúc § 396 ods. 3 CSP, pretože súd súčasne rozhodol nielen o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj v merite veci, keďže konanie zastavil (v majoritnej časti dôvodu späťvzatia), preto v danom prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V danej veci súd poznamenáva, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t. j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010). 29. V danej veci, po rozhodnutí odvolacieho súdu vzal žalobca žalobu (okrem určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu so súpisným číslom XXX spolu s parc č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria) čiastočne späť. Súd tak procesne musel posudzovať aspekty procesné, predovšetkým prekážku rozhodnutej veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok (podmienky) konania, ktorá prekážka však nastala skôr, ako prišlo k čiastočnému späťvzatiu. Okrem toho, už samotné podanie žaloby možno označiť ako šikanózny výkon práva smerujúci proti žalovanému, keď žalobca zastúpený advokátom podal žalobu, hoci mu v tom bránila prekážka veci právoplatne rozsúdenej a to v podobe nároku priznaného zo strany Okresného súdu Nitra v konaní vedenom na súde pod spisovou značkou 18C/191/2009. Súd tak nemohol formalisticky posudzovať aspekty zastavenia konania v dôsledku čiastočného späťvzatia, keďže už predtým žalovanému vznikli trovy jednak pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom v súvislosti s bránením jeho práva, keď dôvodne namietal aj existenciu neodstrániteľných podmienok konania, konkrétne existenciu res iudicata. K späťvzatiu došlo až po rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom podľa názoru súdu ako prvý dôvod zastavenia celého konania bola práve prekážka res iudicata, preto procesné zavinenie na zastavení celého konania možno pričítať práve žalobcovi. Nemožno pričítať na ťarchu žalovaného, absolútne absurdné tvrdenie žalobcu, že nevydaním navrhovaného neodkladného opatrenia, pri ktorom žalobca ani neosvedčil existenciu podmienok na jeho nariadenie (hoci je právne zastúpený), došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Pokiaľ žalobca nevie osvedčiť ani prostredníctvom advokáta svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, potom musí niesť procesné následky spojené s voľbou konkrétneho právneho zástupcu a jeho prípadným (procesným) neúspechom v spore. 30. V uvedených súvislostiach súd upriamuje pozornosť aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že účastník konania, ktorý svojím
protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti. Bolo by v rozpore s ochrannou funkciou civilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry účastníka spôsobené len tým, že bol nútený dôvodne brániť svoje práva. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 178/2019 zo dňa 26.05.2020). 31. Podľa názoru súdu, priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému vyžadovalo aj spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov strán sporu, pretože súd nemôže formalisticky nahliadať na pojem procesné zavinenie, bez zohľadnenia ďalších, veľmi podstatných procesných aspektov. V takom prípade by súd nezohľadnil a nesprávne aplikoval procesnú právnu normu, ktorá vyžaduje explicitné skúmanie procesného zavinenia na zastavení konania a zohľadnenia celého radu skutočností, výlučne procesného charakteru. Priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi by bolo nielen v predmetnej veci nespravodlivým rozhodnutím, ale takéto rozhodnutie by negatívne zasiahlo do majetkovej sféry žalovaného, hoci procesne mu v žiadnom prípade nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd súčasne nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu podľa § 257 CSP, keďže tieto nezistil v samotnom konaní, tieto netvrdili ani strany sporu. 32. Nad rámec uvedeného, súd pred rozhodnutím nedoručoval vyjadrenie žalobcu na vyjadrenie žalovanému (duplika), pretože v ustanovení v § 167 ods. 4 CSP samotný zákonodarca explicitne pripustil možnosť realizácie iných vhodných opatrení pred realizáciou dupliky. Súd tak mal zato, že v predmetnom prípade možno jednoznačne vo veci rozhodnúť, nielen o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj v merite veci, pretože vo veci nie je možné konať pre existenciu prekážky res iudicata.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 rovnopisoch na Okresný súd Nitra (§ 357 písm. a), d) a m) CSP). O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla ma ť za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením. (§ 332 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.