Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-3C/22/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou, v právnej veci navrhovateľa: LANAP, s.r.o., so sídlom Inovecká 975/21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 138 668, zast.: JUDr. Jozef Bičan, advokát so sídlom M. R. Štefánika 120, 911 01 Trenčín, proti odporcovi: Ľ. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. K. XXX/XX, XXX XX R. U. R., zast.: JUDr. Viliam Vaňko, advokát so sídlom Radlinského 578/11, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 53 110,27 eur (pôvodne o zaplatenie 65 723,96 eur) s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 37 100,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 37 100,51 eur od 23.10.2004 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 11.958,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 11.958,38 eur od 23.10.2004 do zaplatenia, to všetko do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a.

IV. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi k rukám advokáta: JUDr. Viliam Vaňko, advokát so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského č. 578/11, náhradu trov konania vo výške 51,28 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Pôvodným návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2005 žiadal navrhovateľ, aby súd zaviazal odporcu k úhrade sumy vo výške 1.980.000,- Sk, t.j. 65.723,96 € s tým odôvodnením, že odporca ako spoločník a konateľ spoločnosti navrhovateľa bez súhlasu a bez vedomia ostatných spoločníkov a konateľov spoločnosti previedol z majetku navrhovateľa nehnuteľnosti parc. č. 243 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 733 m?, zapísané na LV XXXX pre k. ú. R. U. R. za cenu 250.690,- Sk, pričom uvedená nehnuteľnosť mala v roku 2004 trhovú hodnotu minimálne 2.100.000,- Sk. O predaji vopred nerozhodlo valné zhromaždenie spoločnosti navrhovateľa a nebol odporcom predložený ani znalecký posudok ani kúpna zmluva a do pokladne neboli odvedené peniaze. Pri vyčíslení výšky náhrady škody navrhovateľ vychádzal z ponúk, ktoré dostali na odkúpenie, pričom ponuky sa hýbali od 900,- - 1.200,- Sk za m?. Obdobným spôsobom odporca postupoval pri odpredaji motorového vozidla ťahač LIAZ 110 471, EČV R. XXX K. modrej farby, ktorý odporca odpredal za 100.000,- Sk, pričom účtovná hodnota tohto vozidla bola 338.690,- Sk. Navrhovateľ mal záujem riešiť spor rokovaním na valnom zhromaždení dňa 22.10.2004, odporca sa však na ňom nezúčastnil a nereagoval ani na pokus o zmier. Navrhovateľ si v zmysle platných právnych predpisov uplatnil návrhom nárok i na úrok z omeškania a nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s uhradeným súdnym poplatkom a trovami právneho zastúpenia.

Navrhovateľ pripojil k návrhu vyjadrenie zo dňa 27.07.2005, pokus o zmier zo dňa 11.07.2005, zápisnicu z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 22.10.2004, príjmový pokladničný doklad, faktúru zo dňa 09.09.2002, úplné znenie spoločenskej zmluvy, kúpnu zmluvu zo dňa 05.05.2004. V priebehu konania zástupcovia navrhovateľa uviedli, že na výške škody za ťahač netrvajú, zotrvali len na náhrade škody vzniknutej z titulu predaja označenej nehnuteľnosti.

V konaní bol vydaný platobný rozkaz dňa 13.03.2006, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. V odpore uviedol, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľa na náhradu škody. Poukázal na to, že sporný pozemok v R. U. R. bol predaný za kúpnu cenu podľa znaleckého posudku 42/2004, pričom kúpna cena bola určená ako všeobecná hodnota so zohľadnením trhovej hodnoty. Získaná kúpna cena bola poukázaná na účet spoločnosti. Pokiaľ ide o predaj motorového ťahača, tento bol predaný spoločnosťou potom, ako skončila možnosť jeho využívania pre činnosť spoločnosti. Príjem za predaj bol príjmom spoločnosti.

Dňa 19.04.2011 súd vo veci rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 16.009,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne od 23.10.2004 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Na základe podaného odvolania odporcu bol tento rozsudok Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.kon. - 305 zo dňa 19.02.2013 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie s odôvodnením, že rozsudok okresného súdu nie je dostatočne odôvodnený, prečo okresný súd v prejednávanej veci nevychádzal so záverov znaleckého posudku o odbornej otázke v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p. v spojení s §33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z.. Odmietnutie záverov znaleckého posudku okresným súdom s poukazom na znalcom použitú metódu pri riešení odbornej otázky (metóda polohovej diferenciácie), je podľa názoru odvolacieho súdu neprípustné, lebo zasahuje do odborných postupov znalca. Podľa názoru odvolacieho súdu pri hodnotení znaleckého posudku nie je súd na základe vlastnej úvahy oprávnený posudzovať správnosť znalcom použitých odborných postupov ani v prípade, že by mal sudca náležité odborné znalosti. Pri hodnotení znaleckého posudku v zmysle § 132 a § 127 ods. 1 O.s.p. je súd oprávnený skúmať jedine správnosť podkladov znaleckého posudku v tom zmysle, či tieto podklady majú oporu vo vykonanom dokazovaní. To neznamená, že by súd mal nekriticky preberať závery znalca. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti odborných postupov znalca, je potrebné k týmto skutočnostiam znalca vypočuť a v prípade ich pretrvávania je možné ich riešiť prostredníctvom kontrolného znaleckého posudku. Ak teda okresný súd neprihliadal na závery znaleckého posudku ohľadne všeobecnej hodnoty dotknutého pozemku len z dôvodu výhrady súdu voči znalcom použitej metódy pri vypracovaní posudku, založenej výlučne na vlastnej úvahe súdu, nepostupoval v súlade s ustanovením § 132 v spojení s § 127 ods. 1 O.s.p. Uložil povinnosť okresnému súdu ujasniť si na základe doterajších skutkových zistení, podľa ktorých konkrétnych ustanovení platného právneho poriadku sa posudzuje náhrada škody konateľa voči spoločnosti, založená na zodpovednostnom vzťahu podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, najmä spôsob a rozsah náhrady škody, pričom v tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti okresného súdu aj ustanovenia § 757 Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia, odkazujúceho na aplikáciu ustanovení § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa názoru odvolacieho súdu bude zrejme úlohou okresného súdu najmä ustáliť, či navrhovateľom uplatnený nárok je možné podriadiť pod skutočnú škodu a vychádzať zo všeobecnej ceny veci hodnoty, alebo ide o ušlý zisk, ktorý vyžaduje preukázanie, že by tento zisk bol skutočne a reálne dosiahnutý konkrétnou operáciou poškodeného, nebyť konania škodcu.

Po vrátení veci navrhovateľ prostredníctvom zástupcu podaním zo dňa 11.10.2013 a 16.10.2013 vzal navrhovateľ návrh v návrh späť v časti o zaplatenie 12.613,69 € (380.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 12.613,69 € (380.000,- Sk) od 23.10.2004 do zaplatenia a súd uznesením č.kon. -338 zo dňa 04.11.2013 konanie v časti o zaplatenie 12.613,69 € (380.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 12.613,69 € (380.000,- Sk) od 23.10.2004 do zaplatenia zastavil, s tým že o náhrade trov konania v zastavujúcej časti rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2013.

Na pojednávaní dňa 07.08.2015 navrhovateľ zobral návrh v časti ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou 53 110,27 eur a sumou 16 009,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne z tohto rozdielu od 23.10.2004 do zaplatenia späť. Odporca k čiastočnému späťvzatiu na výzvu súdu či súhlasí s čiastočným späťvzatím uviedol, že ponecháva na rozhodnutie súdu.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods.3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe dispozičného úkonu navrhovateľa, ktorý vzal návrh v časti späť, za situácie, že odporca s čiastočným späťvzatím nevyjadril nesúhlas, súd konanie v časti o zaplatenie rozdielu medzi sumou 53 110,27 eur a sumou 16 009,76 eur t.j. v časti o zaplatenie 37 100,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne z tohto rozdielu t.j. 37 100,51 eur od 23.10.2004 do zaplatenia zastavil. Súd po vrátení veci súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľa, vyjadreniami odporcu, zápisnicou z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 22.10.2004, spoločenskou zmluvou spoločnosti navrhovateľa, kúpnou zmluvou zo dňa 05.05.2004, znaleckým posudkom znalca Ing. Daniša č. 9/2009 v znení jeho doplnenia, znaleckým posudkom č. 85/2004, výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalca Ing. Ľubomíra Daniša, výsluchom svedkov - B.. C. D., G. U., B.. Y. C., odvolaniami odporcu, výsluchom svedkov R. C., B.. A. Ž., spismi Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor č. V 327/04 č. V 1093/97 a č. V 855/04, znaleckým posudkom č. 32/2014 vypracovaného Ing. Dušanom Hrbatým v znení jeho doplnenia, výsluchom znalca Ing. Dušan Hrbatý a ako i ostatných listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Odporca ako jeden z konateľov spoločnosti navrhovateľa Kúpnou zmluvou zo dňa 5.5.2004 previedol na kupujúceho R. C. nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 243 zastavané plochy a nádvoria o výmere 733 m2 nachádzajúci sa v k. ú. R. U. R. zapísaný na LV č. XXXX za kúpnu cenu 250.690,- Sk (8.321,38 €) určenú podľa všeobecnej hodnoty uvedenej v znaleckom posudku č. 42/2004 vypracovaný znalcom Ing. Ondrejom Žofčinom zo dňa 03.05.2004. Vklad kúpnej zmluvy bol Správou katastra Bánovce nad Bebravou povolený dňa 03.06.2004 pod č. V 327/2004.

Zo Znaleckého posudku č. 42/2004 vypracovaného znalcom Ing. Ondrejom Žofčinom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností vyplýva, že všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti (pozemkov) - parc. č. 243 v k. ú. R. U. R. bola vypočítaná polohovou diferenciáciou a určená vo výške 250.690,- Sk).

Zo Znaleckého posudku č. 9/2009 v konaní vypracovaného znalcom Ing. Ľubomírom Danišom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác vyplýva, že všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti (pozemkov) - parc. č. 243 v k. ú. R. U. R. bola vypočítaná polohovou diferenciáciou a určená vo výške 11.588,73 €, t.j. po zaokrúhlení 11.600,- € (349.461,60 Sk).

Z vyjadrenia Mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 21.01.2011 vyplýva, že mesto odpredalo parc. č. 78/1

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m?, parc. č. 78/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m? v k. ú. R. U. R. v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 22.02.2005 za 1.200,- Sk za m? a parc. č. 963 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.017 m? v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 14.12.2004 za cenu 900,- Sk za 1 m2.

Z listiny Mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 25.08.2014 označenej ako "Žiadosť o poskytnutie uzemnoplánovacej informácie" vyplýva, že par.č. 243 sa nachádza v širšom centre mesta a podľa územného plánu mesta platnom v máji 2004 bolo jej funkčné využitie zakreslené ako občianska vybavenosť.

Zo Znaleckého posudku č. 85/2004 vypracovaného znalcom Jánom Hrebíčkom vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty majetku Daňového riaditeľstva, a to - pozemku parc .č. 215/1, 215/2, 215/3 a 215/4 na Z.. K. L. v k. ú. R. U. R. vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola vypočítaná polohovou

diferenciáciou vo výške 2.802.292,56 Sk. Jednalo sa pritom o pozemky - zastavané plochy a nádvoria - 215/1 o výmere 599 m? za cenu 1.239.714,36 Sk, zastavané plochy a nádvoria - 215/2 o výmere 232 m? za cenu 480.156,48 Sk, zastavané plochy a nádvoria - 215/3 o výmere 511 m? za cenu 1.057.586,04 Sk a zastavané plochy a nádvoria - 215/4 o výmere 12 m? za cenu 24.835,68 Sk.

Svedok G. U. v konaní pred súdom uviedol, že jeho firma robí klimatizácie a v danom období v r. 2003 chcel rozšíriť pôsobnosť firmy a urobiť nejaký polyfunkčný objekt aj v R. U. R.. V tom čase zistil, že je voľný v centre mesta lukratívny pozemok, ktorý vlastnila spoločnosť navrhovateľa. Zavolal konateľovi firmy pánovi M. a rokovali spolu ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy. Bolo to v marci 2003. On navrhoval za m2 cenu 800,- Sk avšak táto cena sa konateľom firmy nepozdávala, a preto ponuku zvýšil na 1000,- Sk m2, ani na tejto cene sa však nedohodli. On bol ochotný za pozemok ponúknuť aj viac, ale keďže ostatní spoločníci s kúpou nesúhlasili a neboli ochotní zaplatiť za pozemok viac, pozemok nakoniec nekúpili a kúpili priestory v Bratislave.

Svedok B.. Y. C. v konaní pred súdom uviedol, že v období r. 2004 pracoval v spoločnosti Omega Plus, s.r.o., v ktorej bol zamestnancom. Niekedy na jar alebo v lete 2004 rokoval s pánom D. - konateľom spoločnosti navrhovateľa, ohľadne odkúpenia pozemku v širšom centre mesta za E. E.. V tomto období potrebovala firma voľné pozemky a zisťovali aj iné ponuky. Nakoľko mali na kúpu pozemku voľných 500tisíc Sk, a preto navrhovateľovi ponúkli 700,- Sk za m2. Navrhovateľ požadoval za pozemok viac, a preto kúpu nezrealizovali.

Svedkyňa B.. C. D. v konaní pred súdom uviedla, že v r. 1997 založila spoločnosť Omega Plus s.r.o., preto k rokovaniu s firmou LANAP muselo dôjsť niekedy v rokoch 2002-2003. V tom čase chcela kúpiť hotové priestory alebo pozemok, na ktorom chcela vybudovať obchodné centrum. Preto zisťovali, kde sa nachádzajú voľné pozemky v R. U. R.. Tento pozemok mal výhodnú polohu, lebo bol v centre mesta. Rokovania sa zúčastnila spolu s B.. C. v budove Technických služieb s konateľom spoločnosti B.. D. a bola jej ponúknutá kúpna cena 1.200 Sk m2. Pre ňu to bola neprijateľná cena a zdala sa jej premrštená, nakoľko mala vedomosť, že v tom čase sa v okolí centra mesta predávali pozemky za 700,- Sk m2. Svoju ponuku zvýšila na 900,- Sk m2, avšak ani túto ponuku navrhovatelia neakceptovali. Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť, že v tom čase sa predávali ešte pozemky v širšom centre mesta (na Dubničke v oblasti garáží) za 700,- Sk m2 a v časti kde stojí teraz obchodné centrum Kaufland za 700,- Sk m2.

Znalec Ing. Ľubomír Daniš v konaní pred súdom uviedol, že vykonal dňa 7.10.2009 obhliadku pozemku. Obhliadka sa urobila, požiadal zástupcov navrhovateľa, aby mu poskytli doklady a to - účtovnú evidenciu, kúpnopredajnú zmluvu, výpis z účtovnej evidencie, z ktorých by bolo zrejmé, aká to bola cena. Ďalej ich požiadal, že v prípade, ak existuje nejaká stavebná dokumentácia, ohľadne súčastí a príslušenstva, ktoré by sa mali nachádzať na tomto pozemku, aby mu tieto poskytli. Urobil fotodokumentáciu, vypracoval znalecký posudok na základe vyhlášky 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a zároveň popri tejto vyhláške zisťoval ceny pozemkov, za ktoré boli v r. 2004 reálne predané na území širšieho centra mesta. Jediným relevantným dokladom, kde sa dala zistiť cena na základe realizovaného predaja boli uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Bánovce nad Bebravou. Na základe týchto údajov, uvedenú cenu zistil metódou polohovej diferenciácie, vzhľadom k tomu, že ju nemohol zistiť na základe porovnávacej metódy jednotlivých ponúk skutočného predaja, nakoľko k tejto metóde by musel mať aspoň 3 ponuky predaja v rovnakej lokalite mesta a tieto sa mu nepodarilo zohnať. K dispozícii mal len jednu relevantnú ponuku, ktorá sa zrealizovala - mesto predávalo pozemok vedľa Sporiteľne v r. 2004, pozemok pod FARBY-LAKY a bol odpredaný za 500,- Sk m2. Našiel len túto jednu porovnateľnú ponuku, ostatné boli mimo centra mesta, preto ich nemohol zohľadniť. Pokiaľ ide o ponuky uvádzané svedkami v tomto konaní, tak sa mohlo o nich rozprávať, ale sa nezrealizovali. Na základe poznania a posúdenia danej lokality určil povyšujúci aj redukujúci faktor na štandardnú hodnotu 1. K znaleckému posudku, doručenému zo strany Daňového riaditeľstva SR znalec uviedol, že podstatné je, či sa pozemok za danú cenu skutočne predal alebo nie a nie jeho ohodnotenie. Pozemok mesta bol zaujímavejší z toho pohľadu, že ľudia tadiaľ prechádzajú peši a pozemok navrhovateľov je v uličke a ľudia ho obchádzajú. Osobne sa pridržiaval pri vypracovávaní posudku predpisov a metód ako i poznania konkrétnych skutočností prípadu. Kúpnopredajná zmluva bola realizovaná na základe posudku, kde cena bola stanovená ešte nižšie ako ním ohodnotená cena.

Štatutárny zástupca navrhovateľa dňa 27.06.2007 uviedol, že pri výške vyčíslenia náhrady škody vychádzali z ponúk, ktoré dostali na odkúpenie alebo prenájom tejto nehnuteľnosti, išlo o ústne ponuky.

Dňa štatutárny zástupca navrhovateľa 23.01.2014 uviedol, že znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný Ing. Žofčinom nie je dôležitý, keď Žofčin robil znalecký posudok cena súvisí s kúpnou zmluvou pozemku, ktorý odkupovali od Slovenskej poisťovne. Spoločnosť Lanap nadobudla tento pozemok za cenu 232 000,- Sk. Ide o pozemok kde bola stavba, bol vybetónovaný, oplotenie, betonáž. Nebol to len holý pozemok. Ten pozemok, ktorý predal daňový úrad je holý pozemok a oproti ich pozemku, je bez inžinierskych sietí, pozemok zarastený burinou a vo svahu. Od obdobia kedy ho navrhovateľ nadobudol až do času kedy bol predaný sa používal na skladovanie stavebného materiálu pre Arkádiu, prvé roky sa používal ako mestská tržnica, tam pracovala ako vedúca tržnice manželka odporcu, mala tam stánky, dohliadala nad stánkami. Potom keď dostali ponuku pri stavbe Arkádie, teda dostali sme ponuku či by si tam firma ktorá Arkádiu stavala mohla skladovať stavebný materiál pokiaľ sa stavala Arkádia. Táto firma tam skladovala materiál. Po vyskladnení slúžil znova tento pozemok ako tržnica. Mala to prenajaté firma Tedos. To bola tržnica, používalo sa to ako tržnica a bola to tržnica, mesto malo záujem aby sa to používalo ako tržnica. Chceli tento pozemok používať na spoločenské akcie, burzy, predaje, drobnochovy, ďalej ako tržnica ako mal byť alebo chceli by sme postaviť stavbu ako polyfunkčný dom. Keby tieto zámery zlyhali tak ho chceli predať. Tento pozemok chceli používať na akcie, burzy, predaje, drobnochovy, keď sa spoločnosť zakladala, keď sa kupoval pozemok v začiatkoch. Keď bola situácia, že začali o tom prejavovať takýto záujem, že to odkúpia ako lukratívny pozemok tak sa rozhodli že to predajú, ale nie za takúto cenu. Tam bolo naše prednostné právo, čo je aj v spoločenskej zmluve, že je tam právo odkúpenia spoločníkmi. Odporca to predal, on sa rozhodol. Spoločnosť Lanap mala v úmysle túto nehnuteľnosť predať, keď videli že je o pozemok veľký záujem, asi rok predtým ako bol ten pozemok predaný. Nekonalo sa valné zhromaždenie ohľadom tohto pozemku, ani to nepovažovali za potrebné, pretože nebolo o ničom rozhodnuté. To boli len jednania. V prípade že by došlo k dohodnutiu kúpy alebo predaja bolo by valné zhromaždenie zasadlo a o tejto otázke jednalo. Jedna z alternatív ako pre každý podnikateľský zámer je to, čo je pre spoločnosť výhodné. A keby to pre spoločnosť bolo výhodné, boli by sme to predali a kúpili iný pozemok. Keď sa dozvedeli že o tento pozemok je záujem dali vypracovať posudok , mali informatívny posudok spravený, na základe toho vedeli o cenovej relácii tohto pozemku. To bolo urobené súkromne, informatívne. Vypracoval ho p. Hrebíček, ktorý nezávisle od tohto robil znalecký posudok o celej tej časti, predávali sa aj iné pozemky, išlo o p. Hrebíčka, ktorý vypracoval znalecký posudok daňovému riaditeľstvu , bolo len na šmíraku spravené, to nebol oficiálny znalecký posudok. To bolo len pre ich informáciu ako sa pohybujú ceny a pohybovalo sa to okolo sumy od 800 do 2000,- Sk.

Svedok R. C. dňa 12.03.2014 vo výpovedi uviedol, pozemok kúpil, chcel na ňom niečo vybudovať, ale potom sa mu veci skomplikovali a upustil od toho. Ide o pozemok v meste R. U. R. pri Slovenskej sporiteľni. Kupoval ho od firmy LANAP, s.r.o. asi v roku 2004 za kúpnu cenu nejakých 250 000,- Sk. Zaplatil túto kúpnu cenu cez bankový účet. Pozemok neskôr v tom istom roku previedol pretože sa mu skomplikovali veci a potreboval financie, previedol ho pánovi L. za 280 000,- Sk. Z LANAP-u rokoval ohľadom kúpnej zmluvy predmetom ktorej bolo nadobudnutie jeho vlastníckeho práva k pozemku s pánom A.. Hľadal nejaký pozemok v R., pýtal sa ľudí, chcel si otvoriť obchod s elektroinštalačným materiálom. Čo sa týka ceny, trval na tom, aby bol vypracovaný znalecký posudok. Dohodli sa, že dá vypracovať tento znalecký posudok a pokiaľ to bude vyhovovať, budú sa baviť ďalej. S pánom A. bol ohliadnuť tento pozemok osobne. Keď prišiel znalecký posudok zdala sa mu cena vysoká, pokúšal či sa nedá znížiť. Nakoniec sa dohodli, že by to vedeli zrealizovať za to, čo znalec napísal. Pozemok bol holý, boli na ňom betónové kocky alebo to bolo zaliate betónom. Bolo to ohradené plotom, plot nebol murovaný, myslí, že to bolo pletivo. Celý pozemok bol ohradený pletivom ale bol tam aj prístup, nevie čo tam predtým bolo. Či bola na pozemku aj nejaká šachta alebo žumpa si nepamätá. Pán A. mu povedal, že tak ako to vidí je to celé na predaj. Keď pozemok nadobudol boli na ňom veci, ktoré uviedol pletivo, betónové kocky, betón, lebo uvažoval, ako sa toho zbaví. Dal vypracovať znalecký posudok, keď uzatváral kúpnu zmluvu s pánom L..

Svedok B.. A. Ž., ktorý vypracoval list zo dňa 25.08.2014, z ktorého vychádzal ustanovený znalec Ing. Dušan Hrbatý pri vypracovaní znaleckého posudku č. 32/2014 vo svojej výpovedi uviedol na otázku čo sa pod pojmom občianska vybavenosť myslí uviedol, že stručne by sa dalo povedať že ide o obchody, polyfunkčné objekty, kombinácia funkcií ako napr. bývanie. Pojem občianska vybavenosť bol použitý z dôvodu, že na územnom pláne mesta, grafickom podklade, mape, sa parcela 243 nachádzala v zóne ktorá bola vyznačená týmto spôsobom využitia. Jednou z možností ktorú možno zahrnúť pod občiansku vybavenosť je objekt polyfunkčný, ktorý v sebe kombinuje rôzne funkcie využitia ako sú napr. bývanie a služby, služby myslené ako obchod, kancelárie firmy a pod.

Vo veci bol ustanovený znalec Ing. Dušan Hrbatý, ktorého úlohou bolo preskúmať Znalecký posudok č. 9/2009 vypracovaný znalcom Ing. Ľubomírom Danišom zo dňa 19.10.2009, Znalecký posudok č. 42/2004 vypracovaný znalcom Ing. Ondrejom Žofčinom zo dňa 03.05.2004, a Znalecký posudok č. 85/2004 vypracovaný znalcom Jánom Hrebíčkom zo dňa 04.11.2004 a v prípade ak týmito znaleckými posudkami došlo k nesprávnemu stanoveniu všeobecnej hodnoty, ceny, určiť všeobecnú cenu - trhovú hodnotu nehnuteľnosti a jej súčastí a príslušenstva, nachádzajúcej sa v k. ú. R. U. R., zapísanej (v čase podpísania kúpnej zmluvy dňa 05.05.2004) na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria parc. č. 243 o výmere 733 m2 a to ku dňu podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 05.05.2004. V znaleckom posudku znalec Ing. Dušan Hrbatý uvádza, že znalecký posudok č. 9/2009 je metodicky vypracovaný v súlade s vyhláškou č. 492/2004, výsledná všeobecná hodnota nehnuteľnosti je však ovplyvnená nesprávnou voľbou koeficientu ponižujúcich a povyšujúcich faktorov, z čoho vyplynula nízka zistená jednotková cena všeobecná hodnota pozemku p.č. 243. Znalecký posudok č. 42/2004 je metodicky vypracovaný v súlade s vyhláškou č. 86/2002, výsledná všeobecná hodnota nehnuteľnosti je však ovplyvnená nesprávnou voľbou koeficientu ponižujúcich a povyšujúcich faktorov a tiež nesprávnou voľbou koeficientu intenzity využitia (kv), z čoho vyplynula nízka zistená jednotková cena všeobecná hodnota pozemku p.č. 243. Znalecký posudok č. 85/2004 je metodicky vypracovaný v súlade s vyhláškou č. 492/2004, výsledná všeobecná hodnota nehnuteľnosti je však ovplyvnená neprimerane vysokou voľbou koeficientu ponižujúcich a povyšujúcich faktorov, z čoho vyplynula neprimerane vysoká zistená jednotková cena všeobecná hodnota pozemku p.č. 243. Znalec za použitia porovnávacej metódy určil všeobecnú cenu pozemku p.č. 243 vo výške 615.640,- Sk t.j. 20.436,- € a za použitia metódy polohovej diferenciácie všeobecnú cenu pozemku 610948,17 Sk t.j. 20.279,76 eur .

V konaní pred súdom znalec Ing. Dušan Hrbatý k znaleckému posudku č. 32/2014 tiež uviedol, že nesprávna voľba koeficientu povyšujúcich a ponižujúcich faktorov v prípade všetkých troch znaleckých posudkov spočívala v tom, že ide o rohovú parcelu aj v zmysle definície vyhlášky podľa ktorej medzi povyšujúce faktory patria rohové parcely pre obchodné účely. Uviedol, že určite by nepoužil koeficient 1,00, takýto koeficient by použil pri pozemkoch v bežnej časti mesta ktorá nie je ani v centre mesta, ale ani na okraji mesta. Nesprávna voľba koeficientu intenzity využitia pozemku v znaleckom posudku č. 42/2004 ktorý použil pán Žofčin, 0,95 zodpovedá lokalitám rodinné domy s nižším štandardom vybavenia, obytné domy s podštandardným vybavením, troj, štvor podlažné nebytové stavby na výrobu a služby s malým technickým vybavením, využívané poľnohospodárske stavby. Položka 4 ktorá má koeficient 1,05 až 1,10 ktorú on (znalec Ing. Dušan Hrbatý ) použil je blízka centru mesta z titulu, že tu boli už postavené nové domy alebo zrekonštruované, obytné domy s malými bytmi, byty v osobnom vlastníctve a so skladovými priestormi, tri päť podlažné, viacpodlažné nebytové stavby so štandardným technickým vybavením, to je položka č. 4 ktorú on použil a túto použil aj znalec Ing. Ľubomír Daniš, s ktorou sa stotožňuje. Taktiež znalec uviedol, že využitie tohto pozemku - na obchodné účely konzultoval na Mestskom úrade v Bánovciach nad Bebravou. Bol za pánom Ž., ktorý má na starosti územný plán, má na starosti pre klientov, občanov aby vyložil a vysvetlil územný plán. Podklady ktoré mu pán Ž. poslal tvoria prílohu znaleckého posudku. Ide o list Mesta Bánovce podpísaný primátorom ktorý vyhotovoval pán Ž. zo dňa 25.08.2014. Na otázku či by ovplyvnilo určenie všeobecnej hodnoty pozemku parc. č. 243, ak by boli na ňom betónové kocky, bolo to zaliate betónom, ohradené plotom s predpokladom že plot nebol murovaný, išlo o pletivo uviedol, že vo veľmi malom rozsahu, odhaduje do 5 % maximálne. Samozrejme v prípade že by tam bol pozostatok základov ktoré by bolo treba odstrániť, to je mínusom. Zároveň uviedol, že by nevedel určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti par. č. 243 na základe takejto charakteristiky, museli by tam byť výmery a v kúpnej zmluve nebolo nič o tomto príslušenstve písané. Na otázku či vie o tom že pozemok ktorý oceňoval, že tam začína pešia zóna, znalec uviedol, že blízko toho pozemku začína pešia zóna, je to rozdiel. Je to zhruba 100 metrov, keď berie stred oceňovaného pozemku. Majiteľ ktorý tam prikúpil pozemok a postavil tam dom nepostavil dom na obchod, čo svojím spôsobom potvrdzuje že je to bokom od pešej zóny. Znalec vo výpovedi uviedol, že bežný človek pokiaľ nepozná oceňovaciu vyhlášku nie je schopný zo znaleckého posudku posúdiť či znalec použil správne tieto ponižujúce a povyšujúce faktory. Postupoval z hľadiska metodiky, iné riešenie tam nebolo. Zobral do hodnotenia len zmluvy ktoré boli relevantné. Relevantné zmluvy našiel štyri v roku 2004. Tri boli z mesta Bánovce nad Bebravou, jedna bola z katastra, je to prevod medzi súkromnými vlastníkmi, kde bol cena o niečo vyššia. Skúmal akým spôsobom mesto robilo tieto predaje. Zistil som že to bolo štandardným spôsobom v zmysle zákonov a to takým spôsobom, že najprv na základe žiadosti budúceho kupujúceho za súhlasu príslušných komisií sa nechal spraviť znalecký posudok ako podklad pre rozhodnutie zastupiteľstva. Zastupiteľstvo hlasovaním rozhodlo o odpredaji

pozemku. Je to nespochybniteľný spôsob, nie je možné vylúčiť kúpne zmluvy mesta z porovnávacej metódy. Porovnávacia metóda je pred metódou polohovej diferenciácie uprednostnená aj v poradí vo vyhláške. Neznamená to však že metóda polohovej diferenciácie je zlá. Je dobrá vtedy keď znalec má dostatok údajov o pohybe cien. Znalec Ing. Dušan Hrbatý uviedol, že si stojí za svojim výpočtom porovnávacej metódy a zdôvodnil, že všetky štyri porovnávané lokality osobne navštívil, vyhotovil fotodokumentáciu a zhodnotil ich využitie, pričom o parcele č. 9/2 môžem konštatovať, že sa jedná o vnútroblok za obchodom s potravina COOP Jednota ktoré sa v súčasnosti využívajú ako parkovisko. Jedná sa o menej atraktívnu polohou ako parc. 243 a to z dvoch dôvodov. Za prvé že je to vnútroblok, teda nie je v priamom kontakte s ulicou a za druhé je tam veľmi problémová výstavba z dôvodu že je limitovaná výškou a odstupovými vzdialenosťami. Výstavba je obmedzená podľa môjho názoru len na jednopodlažnú budovu ktorá by netienila ostatným a boli by dodržané odstupové vzdialenosti. Muselo by sa zbúrať všetko čo je dookola aby sa tam reálne mohla nejaká väčšia budova stavať. Čo sa týka druhej lokality 254/2, t.j. špecifický prípad v tom, preto tam použil aj výnimočný koeficient 2,0 ako fyzický faktor možnosť výstavby a to z dôvodu, že tu je majetkový problém z toho dôvodu, že pozemok je iného majiteľa a skolaudovaná stavba je iného majiteľa. Tým pádom môže mať záujem odkúpiť pozemok len majiteľ stavby. Nie je pravdepodobné že by to kúpil iný než majiteľ stavby. Ten koeficient je výnimočný a použil to z toho dôvodu že je tam majetkový nesúlad, pozemok je iného majiteľa, stavba je iného majiteľa. Za normálnych okolností by mal byť majiteľ pozemku aj majiteľom budovy. Znižuje to predajnosť pozemku, nie je tam trhová súťaž čo sa týka odpredaja pozemku. Čo sa týka pozemkov 246/1 a 246/2, zotrváva na svojom stanovisku, nie je pravda čo je vo vyjadrení odporcu, a to že pozemok bez ohľadu na zastavanie pokiaľ je v súlade s pozemným plánom, musí sa posudzovať ako by sa na ňom malo ešte len stavať. Toto nikde nie je napísané a keby toto platilo, neexistovala by trhová ceny. Znalec uviedol, že má znižujúci vplyv na cenu pozemku to že je na ňom postavená staršia budova. To je zistené trhom z dôvodu, že do tej nehnuteľnosti bude v krátkej budúcnosti potrebná investícia. Posledná situácia, to je ten súkromný predaj. Nesúhlasím so stanoviskom že oproti parcele č. 243 sa jedná o horší polohový faktor, v plnom rozsahu zotrváva na svojom stanovisku v posudku k týmto pozemkom. Vychádza sa z toho že ako základ sa berie predajná cena, ktorá sa upravuje vo vzťahu k parcele, s ktorou sa porovnáva. To znamená, že výsledok toho porovnania je vlastne aká by bola cena parcely 243 podľa kúpnej ceny parcely s ktorou sa porovnáva. Následne sa robí zo všetkých štyroch porovnávaných parciel priemer, preto je porovnávacia metóda presnejšia ako metódy polohovou diferenciáciou.

Odporca pri výsluchu dňa 07.07.2015 uviedol, že ho spoločnosť LANAP neinformovala o skutočnostiach, že sú osoby, ktoré majú záujem o odkúpenie pozemku parc. č. 243. Valné zhromaždenie spoločnosti LANAP, ktorého predmetom by bol podnikateľský zámer s pozemkom parc. č. 243 alebo odpredaj pozemku parc. č. 243 sa nekonalo. Zmluvu dňa 05.05.2004 podpisoval. Keď podpisoval zmluvu bol spoločníkom aj konateľom spoločnosti LANAP s.r.o. Podpísal spoločenskú zmluvu o založení spoločnosti a poznal obsah tejto zmluvy. Nehnuteľnosť parc. č. 243 bola na prelome 90-tich a stých rokov minulého storočia zakúpená od peňažného ústavu Slovenskej sporiteľne za účelom riešenia situácie v meste s tým, že kultúrnosť a hygiena predajcov, trhovníkov v tom čase nebola vhodná z pohľadu mesta, preto ich požiadali o možnosť spoločne riešiť vytvorením trhoviska v uvedenej lokalite. V zastupiteľstve po nejakom čase bol predložený návrh na zriadenie predajných trhových stánkov v zmysle vtedajších platných noriem a predpisov. Celý tento investičný zámer požadovali odsúhlasiť mestským zastupiteľstvom a mestské zastupiteľstvo túto ich ponuku so zámerom neschválilo. Bola tam silná lobi predajcov, trhovníkov ktorí argumentovali v prípravnou konaní pred rokovaním v zastupiteľstve pre nich neatraktívnosťou uvedenej lokality s tým, že tam nie je hlavný prúd peších chodcov, to znamená že to nie je hlavný ťah tých čo idú zo zamestnania, do zamestnania na autobusovú stanicu. Samotné hlasovanie v zastupiteľstve prebehlo tak, pretože sa pravidelne zúčastňoval všetkých mestských zastupiteľstiev, bolo také, že i jeden zo spoločníkov B.. A. D. hlasoval proti prijatiu tohto uznesenia. Na otázku prečo tak hlasoval po skončení zastupiteľstva nedostal odpoveď. Ďalšia prax ukázala, že mesto ponúklo trhovníkom na zriadenie predajných stánkov priestor na parkovisku za poliklinikou, kde boli rozmiestnené predajné stánky a nasledovne po nejakých málo rokoch tieto zrušili s tým, že tam bola vysoká hlučnosť, neporiadok, na čo sa sťažovali zdravotnícki pracovníci ktorí argumentovali tým, že potrebujú mať pri svojej práci kľud. Od toho času v podstate nazveme to tržnica v R. prestala fungovať až do takého stavu ako je to podnes. Následne sa tam ešte uvedená plocha na parc. sporadicky využívala ako dočasne staveništné zariadenie pri rekonštrukcii hotela Arkádia a miestnej komunikácie Záfortňa. Po skončení týchto prác priestory tejto "tržnice" ostali prázdne, postupne došlo k odcudzeniu kovových častí z priestoru, brán a pod. a pokiaľ tam boli prenosné zariadenia vo forme unimo buniek, tie boli následne odvezené mimo tohto priestoru. Priestor chátral, zdržiavali sa tam rôzne asociálne živly, ďalšie

využitie v nejakom investičnom zámere nebolo plánované, preto sa v tom čase rozhodol tento pozemok ako nepotrebný odpredať určenou cenou na základe znaleckého posudku. Mestské zastupiteľstvo na ktorom malo prebehnúť hlasovanie o ktorom vypovedal, sa malo uskutočniť niekedy v roku 1999, 2000, 2001. Nepožiadal o zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti LANAP o jeho zámere odpredať tento pozemok po tom ako mal vypracovaný znalecký posudok, ani pre odpredaji ani pri kúpe. Pri kúpe pozemku bol prítomný okrem neho, pri jednom jednaní so zástupcami Slovenskej sporiteľne B.. B., pretože zo strany predajcu bola uskutočnená verejná súťaž zverejnená v regionálnom týždenníku. Ostatné technicko-právne záležitosti zrealizoval samostatne. V súvislosti s určením ceny tohto pozemku sa obrátil na jedného znalca. V súvislosti s určením ceny sa neinformoval napr. na meste, za akú cenu sa v tom čase takéto nehnuteľnosti predávajú. Na otázku čo a nachádzalo na tejto nehnuteľnosti keď sa vykonávala pri predaji ohliadka tejto nehnuteľnosti pánom C. uviedol prázdny objekt, vypratané, akurát neporiadok.

Po vykonanom dokazovaní zástupca navrhovateľa uviedol, že bolo preukázané, že odporca predal predmetný pozemok navrhovateľa v rozpore s ustanoveniami spoločenskej zmluvy, ako aj v rozpore so zákonom, a to za cenu ktorá nezodpovedala cene, za ktorú mohol navrhovateľ v danom čase pozemok predať, čím spôsobil odporca navrhovateľovi škodu. Podľa ustanovenia článku IV bod 2 spoločenskej zmluvy, valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti. Rozhoduje o všetkých zásadných otázkach týkajúcich sa spoločnosti samej, jej činnosti s tým, že: podľa bodu e/ v uvedenom článku valné zhromaždenie rozhoduje najmä o schválení majetkových dispozícií vyhradených na schválenie valnému zhromaždeniu. Odporca konal v rozpore s týmto ustanovením spoločenskej zmluvy. Podľa bodu p/ toho istého článku rozhoduje valné zhromaždenie o predaji nehnuteľností alebo ich zaťažení vecných bremenom, žalovaný takisto konal v rozpore s týmto ustanovením spoločenskej zmluvy. Podľa čl. XI spoločenskej zmluvy bod 4/ konateľ je povinný konať vo všetkých záležitostiach s náležitou starostlivosťou. Je povinný postupovať v súlade so spoločenskou zmluvou a s rozhodnutím valného zhromaždenia. Odporca takisto konal v rozpore s týmto ustanovením spoločenskej zmluvy. Podľa ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Takisto porušil odporca toto ustanovenie zákona. Z toho, že všeobecná úprava zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku je základom právnej úpravy zodpovednosti za škodu v našom súkromnom práve, vyplýva, že v obchodných vzťahoch sa uplatní aj úprava generálnej preventívnej zodpovednosti, t.j. že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie možno aplikovať na základe § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak niektoré otázky nie sú upravené Obchodným zákonníkom, použije sa úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Odporca porušil aj toto ustanovenie zákona. Pokiaľ sa týka porušení príslušných ustanovení spoločenskej zmluvy a zákonov žalovaným, samotný Krajský súd v Trenčíne konštatoval vo svojom uznesení, že v prejednávanom prípade nie je spor medzi účastníkmi o tom, že k prevodu nehnuteľnosti konaním žalovaného došlo v rozpore s ustanoveniami spoločenskej zmluvy. Podľa ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu ktorú tým spoločnosti spôsobili. Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie, a to znaleckým posudkom číslo 32/2014 znalcom Ing. Dušanom Hrbatým bolo určené, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti predstavuje 20 436 eur. Je preukázané, že žalovaný pokiaľ sa týka všeobecnej ceny v čase predaja pozemku, spôsobil žalobcovi škodu vo výške 12 114,62 eur. Táto škoda predstavuje všeobecnú cenu určenú znalcom od ktorej je odpočítaná uhradená výška kúpnej ceny, skutočne poukázanej na účet navrhovateľa, a to 250 690 Sk, čo predstavuje 8 321,38 eur. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ podľa svedeckých výpovedí uskutočnil viaceré rozhovory týkajúce sa predaja nehnuteľnosti. Bolo preukázané v týchto jednaniach, že navrhovateľ mohol predať predmetnú nehnuteľnosť za podstatne vyššiu cenu, preto sme toho názoru, že cena za ktorú mohol pozemok reálne predať navrhovateľ, je podstatne vyššia ako je cena určená znalcom, a preto uplatňujeme aj škodu ktorá tvorí rozdiel medzi všeobecnou cenou určenou znalcom a cenou za ktorú sa mohol pozemok predať, t.j. minimálne 1 000 Sk za m? ako ušlý zisk. V takomto prípade by cena predstavovala 733 000 Sk, čo je 24 331,14 eur od ktorej po odpočítaní výšky kúpnej ceny skutočne poukázanej na účet žalobcu 250 690 Sk čo je 8 321,38 eur, výška škody predstavuje 16 009,76 eur.

Po vykonanom dokazovaní zástupca odporcu uviedol, že súdny spor začal na základe návrhu ktorý navrhovateľ podal dňa 22.12.2005. V návrhu bol voči odporcovi uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy

1 980 000 Sk, čiže 65 723,96 eur s 12 % úrokom z omeškania od 23.10.2004 do zaplatenia a náhradu trov konania. V návrhu bola uplatňovaná škoda údajne spôsobená pri predaji nehnuteľnosti s tým, že predmetná parcela sa predala za sumu 250 690 Sk, čiže 8 321,38 eur, pričom táto nehnuteľnosť mala mať podľa názoru navrhovateľa hodnotu minimálne 2 100 000 Sk, čiže 69 707,23 eur. Ďalej odporca uplatňoval údajnú škodu spôsobenú predajom motorového vozidla. Od tejto požiadavky v priebehu konania ustúpil. Odporca namieta že pozemok obchodná spoločnosť LANAP predala za kúpnu cenu ktorá sa odvíjala od znaleckého posudku č. 42/2004 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Ondrejom Žofčinom. Znalecká cena bola určená ako všeobecná hodnota, teda aj so zohľadnením trhovej hodnoty. Získaná kúpna cena bola poukázaná priamo na účet spoločnosti. Na pojednávaní ktoré sa uskutočnilo 27.06.2007 právny zástupca i navrhovateľ zotrvali na podanom návrhu s tým, že upresnili, že právne svoj nárok uplatňujú podľa§ 420 Občianskeho zákonníka. Odporca už na tomto pojednávaní vysvetlil dôvod jeho postupu pri predaji nehnuteľnosti a automobilového ťahača. V čase predaja nehnuteľnosti nemal k dispozícii spoločenskú zmluvu. Pri výsluchu svedkov, údajných kupujúcich alebo záujemcov o kúpu pozemku, títo potvrdili, že ani jeden z nich nekomunikoval s odporcom a ich komunikácia sa sústredila iba na iných konateľov ktorí o svojich rokovaniach neinformovali ani odporcu, ani valné zhromaždenie. Na pojednávaní dňa 23.01.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že uplatňuje náhradu škody v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka. Pritom zdôraznil, že takto uviedol už vo vyjadrení k odvolaniu odporcu proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Upozorňujeme, že vyjadrenie k odvolaniu nie je procesným úkonom ktorý by upresňoval súdnu žalobu alebo ju menil. Rovnako právny zástupca uviedol, že v súlade s ust. § 379 Obchodného zákonníka sa uplatňuje skutočná škoda a ušlý zisk. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka v spojení s § 757 Obchodného zákonníka sa odporca domnieva, že neboli splnené základné podmienky stanovené pre úspešné uplatnenie nároku. Uvedené ustanovenia požadujú vznik škody a porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu. Čo sa týka samotnej škody, táto môže byť uplatňovaná vtedy ak vznikla. V danom prípade obchodná spoločnosť LANAP kúpila predmetný pozemok za kúpnu cenu 232 000 Sk, čiže 7 700,99 eur a predala ho za cenu 250 690 Sk, čiže za 8 321,38 eur. Odporca už uviedol, že pri kúpnej cene realizovanej v kúpne zmluve vychádzal z hodnoty zo znaleckého posudku vypracovaného pre tento účel. V priebehu konania odporca i kupujúci potvrdili, že vychádzali z tohto posudku a kupujúci R. C. uviedol aj to, že odporca požadoval vyššiu cenu, ale on ju odmietol. Naviac uviedol i to, že pri následnom predaji tejto nehnuteľnosti po zmene jeho podnikateľského zámeru, dal opätovne vyhotoviť znalecký posudok s tým, že cena určená znalcom bola obdobná a tiež aj kúpna cena. V priebehu konania boli vypracované ďalšie posudky, a to znalecký posudok č. 9/2009 ktorý vyhotovil Ing. Daniš ktorý určil všeobecnú hodnotu pozemku na sumu 349 461,60 Sk, čiže na 11 600 eur a znalecký posudok č. 32/2014 vypracovaný Ing. Hrbatým ktorý všeobecnú hodnotu pozemku určil na sumu 615 640 Sk, čiže 20 435,50 eur. Z týchto znaleckých posudkov je zrejmé, že každý znalec mal rovnaké oprávnenie na vyhotovenie znaleckého posudku a napriek tomu každý z nich určoval všeobecnú hodnotu pozemku odlišnú. Ing. Hrbatý okrem určenia všeobecnej hodnoty pozemku potvrdil aj to, že pozemky ktoré sa nachádzali bezprostredne v susedstve predmetnej parcely sa predávali za kúpnu cenu vo výške 500 Sk/m?, to znamená 16,60 eur/m?. Jedná sa o predaj zo strany mesta pozemkov pod predajňou Farby laky a znalec tento predaj považuje za legálny. Ďalej tento znalec vo svojom znaleckom posudku doložil kópie kúpnych zmlúv ktorými sa predávali ďalšie pozemky v blízkom okolí a ceny sa takisto pohybovali na úrovni 500 Sk/m?. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol vo vzťahu k určovaniu rôznych ponižujúcich a povyšujúcich faktorov pri určovaní ceny, vyjadril názor, že bežný človek nie je schopný posúdiť zo znaleckého posudku či znalec správne použil tieto faktory. Na otázku či pri určovaní týchto faktorov zohráva úlohu aj subjektívny názor znalca a či pre určenie tohto faktoru je daný právny rámec, či už starou alebo novou vyhláškou záväznou pre oceňovanie pozemkov, znalec uviedol že toto je otázka ktorú by mohol zodpovedať znalecký ústav. Odporca si dovoľuje vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku uviesť, že vo všetkých prípadoch znalec vypočítava vyššie všeobecné hodnoty ako boli realizované trhové, teda kúpne ceny uvedené a dohodnuté medzi účastníkmi zmlúv. Je zrejmé, že buď znalec alebo samotná legislatíva nebrali ohľad na reálnu situáciu na trhu a je možné dôvodiť aj to, že určenie všeobecnej hodnoty nie je základom z ktorého možno vychádzať pri určení skutočnej škody. Pritom sa odvolávame aj na záver odvolacieho súdu ktorý poukázal na to, že má byť zrejmé, či určenie všeobecnej hodnoty zo strany znalca má byť podkladom pre určenie skutočnej škody. Čo sa týka samotného nároku na náhradu ušlého zisku, do dnešného dňa nebola zo strany navrhovateľa preukazovaná žiadna skutočnosť ktorá by osvedčovala uplatňovanú výšku škody a výšku ušlého zisku. Vzhľadom na obsah žaloby vo vzťahu k náhrade škody podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka sa domnieva odporca, že navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody, ani zavinenie odporcu a nepreukázal ani dôvodnosť použitia tohto ustanovenia. Vo vzhľadu k uplatňovaniu na náhradu škody a ušlý zisk podľa

ust. Obchodného zákonníka sa takisto odporca domnieva, že tieto nároky neboli preukázané a vzhľadom k tomu že úkony smerujúce k uplatneniu týchto nárokov podľa ustanovení Obchodného zákonníka boli uplatnené až dňa 23.01.2014 s upresnením na pojednávaní dňa 07.08.2015, odporca vznáša námietku premlčania nárokov vo vzťahu k celej výške.

Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 135a ods. 2, veta prvá Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Podľa čl. IV bod 2 písm. a) úplného znenia spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie rozhoduje o koncepcii podnikateľskej činnosti a jej zmenách.

Podľa čl. IV bod 2 písm. e) a p) úplného znenia spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie rozhoduje najmä o schvaľovaní majetkových dispozícií vyhradených na schválenie valnému zhromaždeniu a o predaji nehnuteľností alebo ich zaťažení vecným bremenom.

Podľa čl. XI bod 4 úplného znenia spoločenskej zmluvy, konateľ je povinný konať vo všetkých záležitostiach s náležitou starostlivosťou. Je povinný postupovať v súlade so spoločenskou zmluvou a rozhodnutiami valného zhromaždenia. Ak má byť určitá majetková dispozícia vopred alebo dodatočne schválená valným zhromaždením je konateľ vždy povinný vyžiadať si takého schválenia. Inak sa vzťah medzi konateľom spoločnosti a spoločnosťou riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa Obchodného zákonníka.

Podľa 757 Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivo

Podľa príl. Č. 3 bod B vyhl. č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami: a) porovnávacia metóda, b) kombinovaná metóda (použije sa iba vtedy, ak je predmet ohodnotenia schopný dosahovať výnos formou prenájmu),c) metóda polohovej diferenciácie. Výber vhodnej metódy vykoná znalec alebo znalecká organizácia. Výber musí v znaleckom posudku zdôvodniť. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne.

Podľa príl. Č. 3 bod B vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb sa stanoví týmito metódami: a) porovnávacia metóda, b) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu), c) výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos), d) metóda polohovej diferenciácie. Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka k zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd skúmal, či právo navrhovateľa na náhradu škody nie je premlčané. Navrhovateľ sa podaným návrhom, ktorý doručil súdu dňa 22.12.2005 domáha náhrady škody od odporcu ako konateľa navrhovateľa, ktorý porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti a to z dôvodu že dňa 05.05.2004 uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej spoločnosť LANAP s.r.o. previedla vlastníctvo k nehnuteľnosti (pozemok parc. č. 243) na R. C., bez toho aby o tom rozhodlo valné zhromaždenie spoločnosti Lanap s.r.o.. O tejto skutočnosti sa navrhovateľ mohol dozvedieť potom ako bol vklad vlastníckeho práva povolený príslušným katastrálnym úradom (03.06.2004), vzhľadom na verejnosť údajov katastra nehnuteľnosti. Tým, že navrhovateľ podal návrh na súd už dňa 22.12.2005 svoje právo na náhradu škody uplatnil včas. Súd ja názoru, že pre posúdenie včasnosti uplatnenia práva nie je rozhodujúce kedy v priebehu konania účastník, v tomto prípade navrhovateľ uviedol podľa ktorých konkrétnych ustanovení zákona si právo na náhradu škody uplatňuje. Z podaného návrhu doručeného súdu dňa 22.12.2005, z jeho znenia je zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáha náhrady škody v návrhu uvedenej výške. Z dôvodu, že navrhovateľ svoje právo uplatnil na súde pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 397 Obchodného zákonníka k premlčaniu jeho práva na náhradu škody nedošlo.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Základnou podmienkou výkonu funkcie konateľa je výkon tejto funkcie s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov. Konateľ musí pritom pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie, ktoré sa týkajú predmetu rozhodovania. Predpokladom vzniku zodpovednosti konateľa za škodu je vznik samotnej škody, porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a konateľ zodpovedá za vzniknutú škodu bez ohľadu na to či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie. Vo všeobecnosti možno vyvodiť záver, že štatutárny orgán zodpovedá za vzniknutú škodu spoločnosti, ak konal neodborne, ak postupoval v

rozpore s pokynmi spoločnosti a svojím nesprávnym postupom spôsobil spoločnosti škodu. Zároveň musí byť splnená podmienka, že jeho konanie nebolo v záujme spoločnosti a všetkých spoločníkov.

V danom prípade súd vykonaným dokazovaním zistil, že odporca v postavení konateľa (ale i spoločníka) navrhovateľa porušil svoju povinnosť tým, že v rozpore s jeho povinnosťou uvedenou v spoločenskej zmluve uskutočnil predaj nehnuteľnosti, ktorý vopred neoznámil valnému zhromaždeniu a konal bez jeho súhlasu, vedomia a hlavne rozhodnutia valného zhromaždenia. Priamo v spoločenskej zmluve je pritom rozhodovanie o predaji nehnuteľností vyhradené valnému zhromaždeniu.

Súd v ďalšom skúmal či týmto protiprávnym konaním konateľa vznikla navrhovateľovi škoda a v akej výške. Navrhovateľ uviedol, že sa domáha náhrady skutočnej škody a ušlého zisku, náhrady skutočnej škody vo výške určenej znaleckým posudkom č. 32/2014 znalcom Ing. Dušanom Hrbatým, ktorým bolo určené, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti predstavuje 20 436 eur a tým v čase predaja pozemku, spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 12 114,62 eur, keďže sumu kúpnu cenu 250 690 Sk (8 321,38 eur) poukázal na účet navrhovateľa. Zároveň uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ mohol pozemok predať minimálne 1 000 Sk za m? ako ušlý zisk. V takomto prípade by cena predstavovala 733 000 Sk, čo je 24 331,14 eur od ktorej po odpočítaní výšky kúpnej ceny skutočne poukázanej na účet navrhovateľa, výška škody predstavuje 16 009,76 eur.

Odporca poprel, že by navrhovateľovi spôsobil škodu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že konaním - protiprávnym konaním odporcu vznikla navrhovateľovi škoda, a to skutočná škoda, pretože zo znaleckého posudku Ing. Dušana Hrbatého, všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ktorej prevod vlastníckeho práva bol predmetom kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom, za ktorého konal odporca, bez predchádzajúceho rozhodnutia valného zhromaždenia navrhovateľa, bola v čase podpísania tejto kúpnej zmluvy 610.948,17 Sk t.j. 20279,76 € čo pre nehnuteľnosti o výmere 733 m2 predstavuje 27,67 € za m2 a odporca ako konateľ sa s kupujúcim z tejto zmluvy zo dňa 05.05.2004 dohodol na kúpnej cene vo výške 250 690 Sk t.j.8 321,38 eur čo je 11,35 € za m2 t.j. dohodol kúpnu cenu nižšiu ako bola všeobecná hodnota tejto nehnuteľnosti. Ako konateľ spoločnosti mal konať s odbornou starostlivosťou, bol povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Vo výpovedi uviedol, že v súvislosti so stanovením ceny sa obrátil na jedného znalca, neinformoval za akú cenu sa v tom čase takéto nehnuteľnosti predávajú, z čoho súd konštatuje že ako konateľ nekonal s odbornou starostlivosťou. Z uvedeného dôvodu potom súd vyvodil záver, že odporcovi muselo byť zrejmé pri zachovaní aspoň minimálnej starostlivosti, ktorú od neho možno požadovať z titulu jeho funkcie, že predaj nehnuteľnosti za kúpnu cenu tak, ako bol odporcom zrealizovaný, nie je v súlade zo záujmami spoločnosti-navrhovateľa, a preto súd neuznal dôvody liberácie odporcovho konania spočívajúce v tom, že predal nehnuteľnosť za cenu určenú podľa znaleckého posudku a že bežný človek nie je schopný posúdiť zo znaleckého posudku či znalec správne použil faktory, a teda správne určil všeobecnú hodnotu majetku. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že nekonal v postavení bežného človeka, nekonal sám za seba a ale za právnickú osobu, za spoločnosť s viacerými spoločníkmi, v postavení konateľa a s výkonom tejto funkcie konateľa súhlasil. Týmto svojím konaním navrhovateľovi, spoločnosti v postavení jej konateľa spôsobil škodu, ktorá spočívala v zmenšení majetku spoločnosti, tým, že tento majetok navrhovateľa - pozemok previedol za nižšiu hodnotu ako bola jej všeobecná hodnota. Aj keď vychádzal pri dohadovaní ceny zo znaleckého posudku, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že táto bola znalcom Ing. Ondrejom Žofčinom ale i znalcom Ing. Ľubomírom Danišom určená nesprávne, pričom zo Znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Dušana Hrbatého táto nesprávnosť spočívala v použití koeficientu ponižujúcich a povyšujúcich faktorov a koeficientu intenzity využitia. S týmito závermi znaleckého posudku č. 32/2014 sa súd stotožnil a to aj z dôvodu, že práve tento znalec (a len tento znalec) za účelom jeho vypracovania zabezpečil podklady (tvoriace jeho prílohovú časť) potrebné pre jeho vypracovanie t.j. pre určenie všeobecnej ceny vzhľadom na jeho umiestnenie v meste a spôsob využitia. Súd pri určení ceny- všeobecnej hodnoty vychádzal z ceny určenej znalcami metódou polohovej diferenciácie, a to z dôvodu, že v konaní mal preukázané (výpoveďou znalca Ing. Ľubomíra Daniša) ale i samotným kontrolným znaleckým dokazovaním znalcom Ing. Dušanom Hrbatým, že v čase vypracovania znaleckého posudku znalcom Ing. Ondrejom Žofčinom inú metódu nebolo možné použiť, v dôsledku nedostatku (v konaní nebola preukázaná existencia minimálne troch prevodov v čase keď Ing. Ondrej Žofčinom znalecký posudok vypracoval) zrealizovaným prevodov obdobných nehnuteľností. Všetky právne úkony, ktoré slúžili pre stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti znalcovi Ing. Dušanovi Hrbatému porovnávacou

metódou boli uzatvorené a zrealizované potom (28.06.2004, 8.6.2004,24.06.2004,6.8.2004), ako bola kúpna zmluva podpísaná a znalecký posudok Ing. Ondrej Žofčinom vypracovaný. Z tohto dôvodu súd pri určení všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 05.05.2004 vychádzal z ceny, ktorá bola určená metódou polohovej diferenciácie a z vyššie uvedených dôvod pre nahradenie skutočnej škody vychádzal zo znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Dušana Hrbatého. Čo sa týka tvrdeniu navrhovateľa, že tak znalec Ing. Ondrej Žofčina i znalec Ing. Ľubomír Daniš nezohľadnili pri určení všeobecnej ceny pozemku parc.č. 243 to, že išlo o pozemok, kde bola stavba, bol vybetónovaný, bolo tam oplotenie, betonáž, súd poukazuje na výpoveď znalca Ing. Dušana Hrbatého, ktorý uviedol, že určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti by vo veľmi malom rozsahu, odhaduje do 5 % maximálne ovplyvnila skutočnosť, ak by na pozemku parc. 243 boli betónové kocky, bolo to zaliate betónom, bolo to ohradené plotom s predpokladom že plot nebol murovaný, išlo o pletivo (čo vyplýva z výpovede svedka R. C.), pričom uviedol, že v prípade že by tam bol pozostatok základov tieto by bolo treba odstrániť, a to je mínusom. Zároveň uviedol, že by nevedel určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti par. č. 243 na základe takejto charakteristiky pretože, by musel poznať výmery a v kúpnej zmluve nebolo nič o tomto príslušenstve písané. Navrhovateľ svoje tvrdenia o ich existencii (tohto príslušenstva pozemku) v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Všeobecná hodnota predmetu prevodu kúpnej zmluvy - pozemok parc. č. 243 bola znalcom Ing. Dušanom Hrbatým za použitia metódy polohovej difereciácie určená vo výške 610.948,17 Sk t.j. 20.279,76 eur, od ktorej súd odpočítal výška kúpnej ceny skutočne poukázanej na účet navrhovateľa (250.690,- Sk). Výška skutočnej škody tak predstavuje sumu 11.958,38 eur.

Navrhovateľ sa okrem skutočnej škody domáhal aj ušlého zisku. V priebehu konania štatutárny zástupca navrhovateľa tvrdil, že chceli tento pozemok používať na spoločenské akcie, burzy, predaje, drobnochovy, ďalej ako tržnica ako mal byť alebo chceli by postaviť stavbu ako polyfunkčný dom a však za účelom preukázania týchto tvrdení nepredložil súdu žiaden dôkaz. Súd poukazuje, že v zmysle vtedy platnej a účinnej spoločenskej zmluvy navrhovateľa o koncepcii podnikateľskej činnosti a jej zmenách rozhodovalo valné zhromaždenie, pričom odporca ako spoločník (člen valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným) navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že žiadne valné zhromaždenie, ktorého predmetom by bol podnikateľský zámer s pozemkom parc. č. 243 sa nekonalo a valne zhromaždenie o takejto koncepcii podnikateľskej činnosti navrhovateľa nerozhodlo. Z vykonaného dokazovania výsluchom odporcu ale výsluchom svedka R. C. mal súd preukázané, že navrhovateľ ani v čase, kedy ku škode došlo žiadne podnikateľské aktivity na tomto pozemku nevykonával. Taktiež nebolo preukázané, že navrhovateľ vykonával podnikateľskú činnosť nákup, predaj nehnuteľností. Odporca uviedol, že v čase predaja to bol prázdny objekt, vypratané, akurát neporiadok a svedok R. C. uviedol, že pozemok bol holý. V závere konania navrhovateľ uviedol, že sa domáhal náhrady ušlého zisku spočívajúceho v tom, že tento pozemok mohol predať minimálne za cenu 1 000 Sk za m?. V konaní vypočutí svedkovia síce potvrdili, že v rozhodnom období mali vedomosť o tom, že navrhovateľ zamýšľa odpredať spornú nehnuteľnosť a za týmto účelom vyvolali s ním rokovania. Každý zo svedkov potvrdil, že navrhovateľom núkali za predaj nehnuteľnosti od 700,- - 1000, - Sk za m2, avšak navrhovatelia danú nehnuteľnosť napriek týmto ponukám odmietli predať z dôvodu, že žiadali za nehnuteľnosť vyššiu kúpnu cenu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v zmysle spoločenskej zmluvy navrhovateľa o predaji nehnuteľností rozhoduje valné zhromaždenie a navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, že valné zhromaždenie navrhovateľa rozhodlo alebo rozhodovalo o predaji pozemku parc. č. 243 za takýchto podmienok t.j. za cenu 1000,- Sk za m2 a tento predaj aj valné zhromaždenia navrhovateľa aj schválilo. Súd je toho názoru, že ak by k takémuto rozhodnutiu valného zhromaždenia došlo (a za situácie, že odporca potom dňa 05.05.2004 uzatvoril kúpnu zmluvu) jednalo by sa o skutočnú škodu a nie o úšlý zisk, keďže v takomto prípade by došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, pretože nebyť konania odporcu navrhovateľ by inak obdržal inú (vyššiu) kúpnu cenu. Aj keď sa navrhovateľ za účelom výšky škody opieral o znalecký posudok č. 85/2004 vypracovaný Ing. Jánom Hrebíčkom, súd poukazuje na záver znaleckého posudku Ing. Dušana Hrbatého, že všeobecná cena v prípade týmto znaleckým posudkom ohodnocovaných nehnuteľností bola nesprávna, ktorú skutočnosť preukazuje, aj to, že za cenu určenú týmto znaleckým posudkom nehnuteľnosti neboli odpredané, pretože sa nenašiel žiadny záujemca. Po takto vykonanom dokazovaní mal súd výšku skutočnej škody preukázanú znalcom Ing. Dušanom Hrbatým, ktorý určil všeobecnú hodnotu tejto nehnuteľnosti na sumu na sumu 20.279,76 eur (610.948,17 Sk) od ktorej bola odpočítaná výška kúpnej ceny skutočne poukázanej na účet navrhovateľa (250.690,- Sk) a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Keďže odporca sa dostal do omeškania so zaplatením škody, ktorá vznikla navrhovateľovi jeho protiprávnym konaním v období júna r. 2004, súd priznal navrhovateľovi aj právo na úrok z omeškania

v súlade s § 369 Obchodného zákonníka (nakoľko si navrhovateľ uplatnil nižší úrok, súd priznal úrok v takto uplatnenej výške - t.j. 12%). I keď ku vzniku škody došlo v júni r. 2004, navrhovateľ však uplatnil svoj nárok až od 22.10.2004 a súd nemôže ísť vo svojom rozhodovaní nad rámec návrhu, navrhovateľovi priznal nárok na úrok z omeškania až od tohto dátumu.

Súd v konaní nevykonal dokazovanie návrhmi právneho zástupcu odporcu - predložením daňového priznania navrhovateľa za rok 2004 vrátane účtovej závierky, zápisnice z valného zhromaždenia navrhovateľa v roku 2005 a to z dôvodu, že ich považoval z hľadiska dôkazného za nepodstatné, pretože vykonanie týchto dôkazov nemá vplyv na vyvrátenie podmienok zodpovednosti odporcu ako konateľa navrhovateľa za škodu a vzniku škodu a na určenie samotnej výšky škody. Taktiež súd nevykonal navrhnutý dôkaz výsluch svedka: Ing. Ľubomír Daniš, a to z dôvodu, že táto osoba bola v konaní vypočutá v postavení znalca a ako znalec podal písomný znalecký posudok a tento bol predmetom preskúmania iným znalcom. Taktiež nevykonal navrhnutý dôkaz, aby súd vo veci ustanovil ústav za účelom posúdenia správnosti určenia všeobecnej hodnoty jednotlivými znalcami, pretože nemal pochybnosti o záveroch znalca, ktorý bol v konaní ustanovený za účelom preskúmania znaleckých posudkov (o správnosti určenia všeobecnej hodnoty pozemku parc. č. 243 a a správnosti určenia všeobecnej hodnoty iných pozemkov, od ktorej navrhovateľ odôvodnil výšku v návrhu uplatnenej škody) t.j. znaleckých posudkov č. 42/2004, 9/2009 a 85/2004 vypracovaných znalcami Ing. Ondrej Žofčín, Ing. Ľubomír Daniš a Ing. Ján Hrebíček.

Podľa ust. § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Súd vzhľadom na preukázanú majetkovú situáciu odporcu, ktorý preukázateľne nedisponuje príjmom, aby mohol uloženú povinnosť splniť v lehote 3 dní, z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľovi bolo v priebehu konania vzhľadom na jeho osobné, majetkové a finančné pomery, priznané čiastočné oslobodenie od platenia súdneho poplatku uložil odprocovi povinnosť nahradiť trovy konania v dlhšej lehote. Súd je názoru, že umožnením plnenia v dlhšej lehote nebudú oprávnené záujmy navrhovateľa ohrozené.

Podľa ust. § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania v časti v ktorej bolo konanie zastavené t.j. v časti o zaplatenie sumy 37 100,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 37 100,51 eur od 23.10.2004 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 12.613,69 € (380.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 12.613,69 € (380.000,- Sk) od 23.10.2004 do zaplatenia rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., veta prvá. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno (§ 146 ods. 2 O.s.p.) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť hradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho chovanie vzatý späť návrh, ktorý

bol podaný dôvodne. V prípade, že má byť rozhodnuté podľa ustanovenia § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p., je nutné zdôrazniť, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto taktiež o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ju podľa procesného výsledku. Z procesného hľadiska je teda zavinenie navrhovateľa na zastavení konania späťvzatie návrhu. Súd je toho názoru, že navrhovateľ tým, že zobral návrh v časti späť zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a je preto povinný uhradiť trovy konania odporcovi.

Pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že konanie bolo zastavené v časti o zaplatenie istiny celkom 49714,20 eur. Odporca má podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. právo na náhradu trov konania v časti o zaplatenie 49714,20 eur (čiastočné zastavenie konania) čo celkom predstavuje k uplatňovanému nároku navrhovateľa 75,64 %. Navrhovateľ bol úspešný v zostávajúcej časti istiny, t.j. vo výške 16009,76 eur (t.j. 24,36 %) a v tejto časti má právo na náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., pretože rozhodnutie o výške plnenia (v zostávajúcej časti) záviselo od znaleckého posudku. Na základe týchto skutočností a ustanovení O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 51,28 % (75,64-24,36).

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku neboli trovy konania účastníkom, ktorému bolo priznaná náhrada trov konania vyčíslené a lehota na ich vyčíslenie trov konania ešte neuplynula, vzhľadom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p., súd o trovách rozhodol i podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p. podľa ktorého ustanovenia, súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.