Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/165/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa LANAP, s.r.o., so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Inovecká č. 975/21, IČO 34 138 668, právne zastúpený JUDr. Jozefom Bičanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, M. R. Štefánika 120, proti odporcovi F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R. nad R., ul. X. K. . č. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Viliamom Vaňkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského č. 578/11, o zaplatenie 65.723,96 eur (1.980.000,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. apríla 2011, č. k. , v senáte jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. apríla 2011, č. k. , bolo rozhodnuté tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 16.009,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne od 23.10.2004 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamieta a o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 22.12.2005, žiadal navrhovateľ, aby súd zaviazal odporcu k úhrade sumy vo výške 1.980.000 Sk, t.j. 65.723,96 eur s tým odôvodnením, že odporca ako spoločník a konateľ spoločnosti navrhovateľa bez súhlasu a bez vedomia ostatných spoločníkov a konateľov spoločnosti previedol z majetku navrhovateľa nehnuteľnosti parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, zapísané na LV XXXX pre k. ú. R. nad R. za cenu 250.690 Sk, pričom uvedená nehnuteľnosť mala v roku 2004 trhovú hodnotu minimálne 2.100 000 Sk. O predaji vopred nerozhodlo valné zhromaždenie spoločnosti navrhovateľa a nebol odporcom predložený ani znalecký posudok ani kúpnu zmluvu a do pokladne neboli odvedené peniaze. Pri vyčíslení výšky náhrady škody navrhovateľ vychádzal z ponúk, ktoré dostali na odkúpenie, pričom ponuky sa hýbali od 900 - 1.200 Sk za m2. Obdobným spôsobom odporca postupoval pri odpredaji motorového vozidla ťahač M. XXX XXX, Y. BN XXX AF modrej farby, ktorý odporca odpredal za 100.000 Sk, pričom účtovná hodnota tohto vozidla bola 338.690 Sk. Navrhovateľ si v zmysle platných právnych predpisov uplatnil návrhom nárok i na úrok z omeškania a nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s uhradeným súdnym poplatkom a trovami právneho zastúpenia. V priebehu konania zástupcovia navrhovateľa uviedli, že na výške škody za ťahač netrvajú, zotrvali len na náhrade škody vzniknutej z titulu predaja označenej nehnuteľnosti.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že Odporca, ako jeden z konateľov spoločnosti navrhovateľa, kúpnou zmluvou zo dňa 05.05.2004 previedol na kupujúceho R. C. nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 nachádzajúci sa v k. ú. R. nad R. zapísaný Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. XXXX za kúpnu cenu 250.690 Sk, určenú podľa všeobecnej hodnoty, uvedenej v znaleckom posudku č. XX/XXXX. Vklad kúpnej zmluvy

bol Správou katastra Bánovce nad Bebravou povolený dňa 03.06.2004. Zo znaleckého posudku č. X/ XXXX, v konaní vypracovaného znalcom Ing. F. N. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, vyplýva, že všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti (pozemkov) - parc. č. XXX v k. ú. R. nad R. bola vypočítaná polohovou diferenciáciou a určená vo výške 11.588,73 eur, t.j. po zaokrúhlení 11.600 eur (349.461,60 Sk). Z vyjadrenia Mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 21.01.2011 vyplýva, že mesto odpredalo parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2 v k. ú. R. nad R. v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 22.02.2005 za 1.200 Sk za m2 a parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2 v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 14.12.2004 za cenu 900 Sk za 1 m2. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom C. T. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty majetku Daňového riaditeľstva, a to - pozemku parc .č. XXX/ X, XXX/X, XXX/X a XXX/X na ul. K. L. v k. ú. R. nad R. vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola vypočítaná polohovou diferenciáciou vo výške 2.802 292,56 Sk. Jednalo sa pritom o pozemky - zastavané plochy a nádvoria - XXX/X o výmere XXX m2 za cenu 1.239 714,36 Sk, zastavané plochy a nádvoria - XXX/X o výmere XXX m2 za cenu 480.156,48 Sk, zastavané plochy a nádvoria - XXX/X o výmere XXX m2 za cenu X.XXX XXX,XX Sk a zastavané plochy a nádvoria - XXX/X o výmere XX m2 za cenu 24.835,68 Sk.

Okresný súd ďalej poukázal na obsah výpovedí svedkov. Svedok G. U. v konaní pred súdom uviedol, že jeho firma robí klimatizácie a v danom období v r. 2003 chcel rozšíriť pôsobnosť firmy a urobiť nejaký polyfunkčný objekt aj v R. nad R.. V tom čase zistil, že je voľný v centre mesta lukratívny pozemok, ktorý vlastnila spoločnosť navrhovateľa. Zavolal konateľovi firmy pánovi M. a rokovali spolu ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy. Bolo to v marci 2003. On navrhoval za m2 cenu 800 Sk avšak táto cena sa konateľom firmy nepozdávala, a preto ponuku zvýšil na 1.000 Sk m2, ani na tejto cene sa však nedohodli. On bol ochotný za pozemok ponúknuť aj viac, ale keďže ostatní spoločníci s kúpou nesúhlasili a neboli ochotní zaplatiť za pozemok viac, pozemok nakoniec nekúpili a kúpili priestory v R.. Svedok Ing. Y. C. v konaní pred súdom uviedol, že v období r. 2004 pracoval v spoločnosti O. D., s.r.o., v ktorej bol zamestnancom. Niekedy na jar alebo v lete 2004 rokoval s pánom D. - konateľom spoločnosti navrhovateľa, ohľadne odkúpenia pozemku v širšom centre mesta za Slovenskou Sporiteľňou. V tomto období potrebovala firma voľné pozemky a zisťovali aj iné ponuky. Nakoľko mali na kúpu pozemku voľných 500tisíc Sk, a preto navrhovateľovi ponúkli 700 Sk za m2. Navrhovateľ požadoval za pozemok viac, a preto kúpu nezrealizovali. Svedkyňa Ing. C. D. v konaní pred súdom uviedla, že v r. 1997 založila spoločnosť O. D. s.r.o., preto k rokovaniu s firmou M. muselo dôjsť niekedy v rokoch 2002-2003. V tom čase chcela kúpiť hotové priestory alebo pozemok, na ktorom chcela vybudovať obchodné centrum. Preto zisťovali, kde sa nachádzajú voľné pozemky v R. nad R.. Tento pozemok mal výhodnú polohu, lebo bol v centre mesta. Rokovania sa zúčastnila spolu s Ing. C. v budove Technických služieb s konateľom spoločnosti Ing. D. a bola jej ponúknutá kúpna cena 1.200 Sk m2. Pre ňu to bola neprijateľná cena a zdala sa jej premrštená, nakoľko mala vedomosť, že v tom čase sa v okolí centra mesta predávali pozemky za 700 Sk m2. Svoju ponuku zvýšila na 900 Sk m2, avšak ani túto ponuku navrhovatelia neakceptovali. Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť, že v tom čase sa predávali ešte pozemky v širšom centre mesta (na N. v oblasti garáží) za 700 Sk m2 a v časti kde stojí teraz obchodné centrum L. za 700 Sk m2.

Okresný súd vykonal aj výsluch znalca. Znalec Ing. F. N. v konaní pred súdom uviedol, že vykonal dňa 07.10.2009 obhliadku pozemku. Obhliadka sa urobila, požiadal zástupcov navrhovateľa, aby mu poskytli doklady a to - účtovnú evidenciu, kúpnopredajnú zmluvu, výpis z účtovnej evidencie, z ktorých by bolo zrejmé, aká to bola cena. Ďalej ich požiadal, že v prípade, ak existuje nejaká stavebná dokumentácia, ohľadne súčastí a príslušenstva, ktoré by sa mali nachádzať na tomto pozemku, aby mu tieto poskytli. Urobil fotodokumentáciu, vypracoval znalecký posudok na základe vyhlášky 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a zároveň popri tejto vyhláške zisťoval ceny pozemkov, za ktoré boli v r. 2004 reálne predané na území širšieho centra mesta. Jediným relevantným dokladom, kde sa dala zistiť cena na základe realizovaného predaja boli uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Bánovce nad Bebravou. Na základe týchto údajov, uvedenú cenu zistil metódou polohovej diferenciácie, vzhľadom k tomu, že ju nemohol zistiť na základe porovnávacej metódy jednotlivých ponúk skutočného predaja, nakoľko k tejto metóde by musel mať aspoň 3 ponuky predaja v rovnakej lokalite mesta a tieto sa mu nepodarilo zohnať. K dispozícii mal len jednu relevantnú ponuku, ktorá sa zrealizovala - mesto predávalo pozemok vedľa Sporiteľne v r. 2004, pozemok pod W.-M. a bol odpredaný za 500 Sk m2. Našiel len túto jednu porovnateľnú ponuku, ostatné boli mimo centra mesta, preto ich nemohol zohľadniť. Pokiaľ ide o ponuky uvádzané svedkami v tomto konaní, tak sa mohlo o nich rozprávať, ale sa nezrealizovali.

Na základe poznania a posúdenia danej lokality určil povyšujúci aj redukujúci faktor na štandardnú hodnotu 1. K znaleckému posudku, doručenému zo strany Daňového riaditeľstva SR znalec uviedol, že podstatné je, či sa pozemok za danú cenu skutočne predal alebo nie a nie jeho ohodnotenie. Pozemok mesta bol zaujímavejší z toho pohľadu, že ľudia tadiaľ prechádzajú peši a pozemok navrhovateľov je v uličke a ľudia ho obchádzajú. Osobne sa pridržiaval pri vypracovávaní posudku predpisov a metód ako i poznania konkrétnych skutočností prípadu. Kúpnopredajná zmluva bola realizovaná na základe posudku, kde cena bola stanovená ešte nižšie ako ním ohodnotená cena.

Okresný súd poukázal na znenie , , , a , účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, a na znenie čl. IV bod 2 písm. e) a p), čl. XI bod 4 úplného znenia spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie rozhoduje najmä o schvaľovaní majetkových dispozícií vyhradených na schválenie valnému zhromaždeniu a o predaji nehnuteľností alebo ich zaťažení vecným bremenom.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. V prejednávanom prípade okresný súd zistil, že odporca porušil svoju povinnosť tým, že v rozpore s jeho povinnosťou, uvedenou v spoločenskej zmluve, uskutočnil predaj nehnuteľnosti, ktorý vopred neoznámil valnému zhromaždeniu a konal bez jeho súhlasu a vedomia. Priamo v spoločenskej zmluve je pritom rozhodovanie o predaji nehnuteľností vyhradené valnému zhromaždeniu.

Okresný súd následne skúmal či týmto protiprávnym konaním konateľa vznikla navrhovateľovi škoda a v akej výške. V konaní vypočutí svedkovia súdu potvrdili, že v rozhodnom období mali vedomosť o tom, že navrhovateľ zamýšľa odpredať spornú nehnuteľnosť a za týmto účelom vyvolali s ním rokovania. Každý zo svedkov potvrdil, že navrhovateľom núkali za predaj nehnuteľnosti od 700 - 1.000 Sk za m2, avšak navrhovatelia danú nehnuteľnosť napriek týmto ponukám odmietli predať z dôvodu, že žiadali za nehnuteľnosť vyššiu kúpnu cenu. Z uvedeného dôvodu potom okresný súd vyvodil záver, že odporcovi muselo byť zrejmé pri zachovaní aspoň minimálnej starostlivosti, ktorú od neho možno požadovať z titulu jeho funkcie, že predaj nehnuteľnosti za kúpnu cenu tak, ako bol odporcom zrealizovaný, nie je v súlade zo záujmami spoločnosti. Preto súd neuznal dôvody liberácie odporcovho konania, spočívajúce v tom, že predal nehnuteľnosť za cenu, určenú podľa znaleckého posudku. Podstatné je, že nehnuteľnosť mohla byť odpredaná za vyššiu cenu tak, ako to vyplýva z ponúk, ktoré realizovali pred predajom nehnuteľnosti, minimálne v konaní vypočutí svedkovia. Odporca, ako jeden z konateľov odporcu, si mal možnosť z dostupných informácií, ktorými spoločnosť disponuje zistiť, že nehnuteľnosť môže byť odpredaná za vyššiu sumu, ako je suma zistená znaleckým posudkom, aby nekonal v rozpore so záujmami spoločnosti. Uvedená informácia by mu musela byť zrejmá, ak by o zamýšľanom predaji vopred informoval valné zhromaždenie, i keď je zarážajúce, že mu táto skutočnosť nebola zrejmá ako konateľovi aj bez toho. Výšku škody okresný súd ustálil na sumu 16.009,76 eur vzhľadom na to, že na podklade vykonaného dokazovania mal za preukázané, že reálna cena nehnuteľnosti, ktorú boli ochotní reálni kupci (v konaní označení svedkovia) za nehnuteľnosť v tom čase zaplatiť, sa pohybovala v rozpätí od 700 - 1.000 Sk za m2. Okresný súd za nosnú zobral pritom sumu 1.000 Sk za m2, keďže táto ponuka bola najvyššia a svedok G. U. prehlásil, že túto sumu bol ochotný navrhovateľovi vyplatiť, avšak k dohode nedošlo, nakoľko navrhovateľ nesúhlasil ani s takto stanovenou cenou. Okresný súd preto uvedenú ponuku vyhodnotil ako reálny podklad pre výpočet kúpnej ceny, keďže v konaní nebola preukázaná vyššia cenová ponuka, ktorá by bola v tom čase reálna. Súd nemohol vychádzať z predstáv navrhovateľa o výške kúpnej ceny, nakoľko podstatná na trhu s nehnuteľnosťami je vždy reálna ponuka a dopyt a nie predpokladaná. Kúpna cena tak bola potom vyčíslená na sumu 733.000 Sk, od ktorej bola odpočítaná výška kúpnej ceny skutočne poukázanej na účet navrhovateľa (250.690 Sk). Výška škody tak predstavuje sumu 16.009,76 eur (t. j. 482.310 Sk). Pokiaľ ide o vyjadrenia znalca v konaní a ním vypracovaný znalecký posudok, súd z takto stanovenej ceny nehnuteľnosti nevychádzal pri svojom rozhodovaní vzhľadom k tomu, že znalec použil na vypracovanie znaleckého posudku metódu polohovej diferenciácie a súd za podstatné pre výpočet výšky kúpnej ceny považoval reálne ponuky a dopyt. Súd sa nestotožňuje s názorom znalca, že ponuka sa stáva reálnou len vtedy, keď je zrealizovaná, vzhľadom k tomu, že svedkovia v konaní potvrdili, že mali vážny záujem o predmetnú nehnuteľnosť a nimi ponúkanú sumu za nehnuteľnosť v danom čase vyplatiť, k dohode nedošlo len preto, že navrhovateľ s takouto kúpnou cenou nesúhlasil.

Z uvedených dôvodov okresný súd priznal navrhovateľovi sumu vo výške 16.009,76 eur a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Poukázal na to, že navrhovateľ pôvodne žiadal priznať škodu aj za

odpredaný ťahač, avšak v priebehu konania uviedol, že na výške škody v tejto časti netrvá (vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie), preto súd konanie aj v tejto časti zamietol (navrhovateľ nezobral návrh v tejto časti späť). Keďže odporca sa dostal do omeškania so zaplatením škody, ktorá vznikla navrhovateľovi jeho protiprávnym konaním v období júna r. 2004, okresný súd priznal navrhovateľovi aj právo na úrok z omeškania v súlade s (nakoľko si navrhovateľ uplatnil nižší úrok, súd priznal úrok v takto uplatnenej výške - t.j. 12%). I keď ku vzniku škody došlo v júni r. 2004, teda navrhovateľ by mal nárok na úrok z omeškania z takto vzniknutej škody od tohto momentu, navrhovateľ však uplatnil svoj nárok až od 22.10.2004 a súd nemôže ísť vo svojom rozhodovaní nad rámec návrhu, preto mu priznal nárok na úrok z omeškania až od tohto dátumu.

Okresný súd v konaní nevykonal dokazovanie v intenciách návrhu právneho zástupcu odporcu - t.j. predložením pôvodnej kúpnej zmluvy, na podklade ktorej navrhovateľ nehnuteľnosť nadobudol, zistením ceny susedného pozemku dopytom na mesto, predložením podnikateľského zámeru navrhovateľa na podnikanie s danou nehnuteľnosťou, vypočutím kupujúceho pozemku, oboznámením sa zo znaleckým posudkom vypracovaným ku kúpnej zmluve, nakoľko ich považoval z hľadiska dôkazného za nepodstatné.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že napriek ustanoveniu znalca a vykonaniu znaleckého dokazovania ohľadne všeobecnej ceny predmetnej nehnuteľnosti sa uspokojil s tvrdením svedka U. o ponuke na kúpu pozemku za cenu 1.000 Sk(33,19 eur)/m2 a neprevzal závery znaleckého posudku. Namietal tiež dôveryhodnosť vypočutých svedkov k ponukám na kúpu nehnuteľnosti, ako aj to, že nie je vôbec zrejmé, či by reálne došlo k predaju týmto záujemcom a za akých podmienok. Záujemcovia nepredložili písomné ponuky, nie je zrejmé, ži záujemcovia mali dostatočné finančné zdroje na kúpu. Preto odporca nepovažuje uvedené návrhy záujemcov za reálne záväzné ponuky na kúpu nehnuteľností. Z uvedených dôvodov podľa názoru odporcu okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. Za tejto dôkaznej situácie odporca vytýkal okresnému súdu, že nevykonal ním navrhované dôkazy bez dostatočného zdôvodnenia. Podľa názoru odporcu okresný súd nesprávne aplikoval na prejednávaný prípad ustanovenie , keď navrhovateľ výslovne uplatňoval svoj nárok podľa ustanovení . Odporca má za to, že v konaní nebola riadne preukázaná škoda, ktorú mal odporca spôsobiť, najmä pokiaľ ide o výšku škody. Okresný súd sa dostatočne nevyporiadal s tým, prečo nemožno akceptovať závery znaleckého posudku, zabezpečeného súdom určeným znalcom Ing. N.. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa , a Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh zamietne a navrhovateľa zaviaže na náhradu trov konania, alebo aby zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení sa nestotožnil s opodstatnenosťou dôvodov odvolania odporcu. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd postupoval správne, ak na základe vykonaných dôkazov, záujmu svedkov o kúpu a cenách predaných nehnuteľností v danej lokalite, nevychádzal z ceny stanovenej v znaleckom posudku. O ponukách na kúpu nehnuteľnosti navrhovateľ vo všeobecnosti hovoril už na pojednávaní dňa 27.06.2007 a mená svedkov konkretizoval na pojednávaní dňa 08.12.2010, pretože dovtedy neprebehlo žiadne iné pojednávanie. Navrhovateľ si musel byť vedomý svojej zodpovednosti konateľa za škodu, ktoré porušenie správne skonštatoval okresný súd. Preto je irelevantný poukaz odporcu na to, že navrhovateľ si uplatňoval nárok podľa len vo vzťahu k odpredanému ťahaču. Podľa názoru navrhovateľa dôkazy, ktoré navrhoval vykonať odporca, nepreukazujú skutočnosti, ktoré by boli rozhodujúce pre posúdenie veci a preto okresný súd správne zhodnotil, že tieto dôkazy nie je potrebné vykonať, pretože sú nepodstatné. Ide o dôkazy, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci, resp. ide o dôkazy, ktoré nijakým spôsobom nepreukazujú, za akú cenu sa reálne v danom čase a v danej lokalite predávali pozemky podľa skutočného dopytu a ponuky. Preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu a zaviazal odporcu k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 327,75 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa , zrušiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania veci sa odvolací súd stotožnil s odvolacími dôvodmi odporcu.

V prejednávanom prípade niet sporu medzi účastníkmi o tom, že k prevodu nehnuteľnosti konaním odporu došlo v rozpore s ustanoveniami spoločenskej zmluvy navrhovateľa, platnými v rozhodnom čase. Sporné je to, či navrhovateľovi týmto konaním odporcu bola spôsobená škoda a v akej výške.

Na základe preskúmania rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že v rozpore s ustanovením okresný súd v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol, ktorými zákonnými ustanoveniami sa spravoval v otázkach zisťovania výšky škody a rozsahu jej prípadnej náhrady. Pokiaľ okresný súd poukázal na ustanovenie , , , ide len o poukaz na zodpovednosť konateľa za škodu pri výkone tejto funkcie voči obchodnej spoločnosti a ide o špeciálne ustanovenie k ustanoveniu . Okresným súdom citované ustanovenie v odôvodnení rozsudku sa týka len omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku. Za tejto situácie je potom nepreskúmateľná správnosť právnych úvah okresného súdu pokiaľ ide o postup pri určovaní, či bola konaním odporcu spôsobená škoda, v akej výške a aké ustanovenie bolo aplikované na rozsah náhrady škody.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je v tomto smere nepreskúmateľný, teda nie je v súlade s ustanovením V súvislosti s uvedeným záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odňatie tejto možnosti účastníkovi v zásade zakladá dôvod na postup podľa

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zámerom okresného súdu zrejme bolo určiť skutočnú škodu zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, hoci to v odôvodnení rozsudku výslovne neuviedol. Odvolací súd túto svoju úvahu vyvodil zo skutočnosti, že okresný súd pribral do konania znalca na určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ako odbornej otázky v zmysle Pokiaľ táto úvaha odvolacieho súdu zodpovedá skutočnému zámeru okresného súdu, možno považovať takýto postup okresného súdu za správny a v súlade s ustanovením Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ), podľa ktorého všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o ustanovení metód znaleckého určenia hodnoty majetku a postupov v prípadoch, v ktorých sa podľa osobitných predpisov vyžaduje určenie hodnoty majetku vrátane majetku podniku alebo časti podniku alebo zložiek podniku (pozn. odvolacieho súdu - takýmto platným všeobecne záväzným predpisom je ).

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je dostatočne odôvodnené, prečo okresný súd v prejednávanej veci nevychádzal so záverov znaleckého posudku o odbornej otázke v zmysle v spojení s . Odmietnutie záverov znaleckého posudku okresným súdom s poukazom na znalcom použitú metódu pri riešení odbornej otázky (metóda polohovej diferenciácie), je podľa názoru odvolacieho súdu neprípustné, lebo zasahuje do odborných postupov znalca. Podľa názoru odvolacieho súdu pri hodnotení znaleckého posudku nie je súd na základe vlastnej úvahy oprávnený posudzovať správnosť znalcom použitých odborných postupov ani v prípade, že by mal sudca náležité odborné znalosti. Pri hodnotení znaleckého posudku v zmysle a je súd oprávnený skúmať jedine správnosť podkladov znaleckého posudku v tom zmysle, či tieto podklady majú oporu vo vykonanom dokazovaní. To neznamená, že by súd mal nekriticky preberať závery znalca. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti odborných postupov znalca, je potrebné k týmto skutočnostiam znalca vypočuť a v prípade ich pretrvávania je možné ich riešiť prostredníctvom kontrolného znaleckého posudku. Ak teda okresný súd neprihliadal na závery znaleckého posudku ohľadne všeobecnej hodnoty dotknutého pozemku len z dôvodu výhrady súdu voči znalcom použitej metódy pri vypracovaní posudku, založenej výlučne na vlastnej úvahe súdu, nepostupoval v súlade s ustanovením v spojení s

S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu podľa , a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude predovšetkým úlohou okresného súdu ujasniť si na základe doterajších skutkových zistení, podľa ktorých konkrétnych ustanovení platného právneho poriadku sa posudzuje náhrada škody konateľa voči spoločnosti, založená na zodpovednostnom vzťahu podľa , najmä spôsob a rozsah náhrady škody, pričom v tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti okresného súdu aj ustanovenia . V zmysle uvedeného ustanovenia, odkazujúceho na aplikáciu ustanovení a nasl. , podľa názoru odvolacieho súdu bude zrejme úlohou okresného súdu najmä ustáliť, či navrhovateľom uplatnený nárok je možné podriadiť pod skutočnú škodu a vychádzať zo všeobecnej ceny veci hodnoty, alebo ide o ušlý zisk, ktorý vyžaduje preukázanie, že by tento zisk bol skutočne a reálne dosiahnutý konkrétnou operáciou poškodeného, nebyť konania škodcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .