Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11C-90-2024.pdf
PDF · 98.23 KB
Case nature
Subarea
11C/90/2024
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: H.. J.. R. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XXA, V., proti žalovanému: O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, X. - F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á žalovanému povinnosť dočasne
- nevstupovať do rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne na ulici F. XXXX/XXA v V.,
- nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom, trestnom alebo správnom konaní a s výnimkou priblíženia sa nevyhnutného za účelom realizácie súdom upraveného stretávania sa žalovaného s ich spoločným maloletým dieťaťom.
II. Toto neodkladné opatrenie sa n a r i a ď u j e na obdobie 1 roka od vydania rozhodnutia.
III. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.
IV. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
V. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.09.2024 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.09.2024, ktorým žalobkyňa navrhla, aby bola žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do rodinného domu na F. ulici XXXX/XXA, V. a aby bola žalovanému uložená povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov nepribližoval k žalobkyni a k jej synovi.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že žije sama s maloletými deťmi v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v V. na ulici O.. S partnerom spolu žili asi 3 roky a počas týchto 3 rokov má každého pol roka záchvaty hnevu, pričom rozbíjal a ničí jej majetok, napáda ju ako osobu, kričal na ňu. V roku 2022 podávala neodkladné opatrenie na Okresný súd Trnava vedené pod sp.zn. 20C/24/2022, aby súd zakázal približovať sa ku nej a k jej synovi. Neuspela. Dňa 21.09.2024 opätovne prišiel do miesta jej bydliska otec jej dieťaťa, vstúpil do jej domu, kopal do nej, sácal do nej, vytiahol ju na ulicu a kopal do nej. Vytiahol ju na ulicu a spolu so synom ju hodil na zem. Okamžite privolala políciu. Pri všetkých týchto excesoch je svedok jej maloletá 17 ročná dcéra, ktorá môže byť svedok. Nechce ju ale vťahovať do problémov jej a jej partnera. Najviac ju ale mrzí, keď svedkom týchto amokov je aj ich spoločný 3 ročný syn, ktorý je veľmi rozrušený. Dňa 21.09.2024 podala aj trestné oznámenie na polícii, nakoľko začína mať strach o svoj život ako aj o zdravie svojich detí. So žalovaným má maloletého syna, ktorý má 3 roky a ten po týchto výstupoch plače a je ťažké ho utíšiť. Na základe uvedeného žiada, aby súd určil zákaz priblíženia sa žalovaného ku nej, nakoľko má z neho strach, až do rozhodnutia vo veci
samej. Bojí sa v noci spávať sama vo vlastnom dome, nakoľko žalovaný preskočí plot, búcha na okno aj dvere, keď mu otvorí, vždy jej vytrhne mobilný telefón.
3. K návrhu žalobkyňa priložila Uznesenie o vznesení obvinenia O.:S.-XXXX/X-VYS-TT-XXXX zo dňa 22.09.2024.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (2) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. (3)
16. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohou, pričom dospel k nasledovným zisteniam. Z predloženého uznesenia o vznesení obvinenia O.:S.-XXXX/X-VYS-TT-XXXX zo dňa 22.09.2024 možno mať za osvedčené, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetného rodinného domu na ulici O.A v V., pričom žalovaný mal do tohto rodinného domu neoprávnene, bez súhlasu žalobkyne, vniknúť dňa 21.09.2024, z ktorého dôvodu mu bolo vznesené obvinenie za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
17. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
18. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a zistil, že je dôvodný. Žalobkyňa a žalovaný sú bývalí partneri, ktorí v súčasnosti už nežijú v spoločnej domácnosti, ale vlastníkom a obyvateľom (spolu s maloletými deťmi) rodinného domu je žalobkyňa. Súd mal žalobkyňou tvrdené skutočnosti o nebezpečenstve násilia zo strany žalovaného voči nej za osvedčené z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 22.09.2024, keď orgán činný v trestnom konaní mal za dostatočne odôvodnený záver, že žalovaný spáchal trestný čin porušovania domovej slobody. Pri tomto skutku mal žalovaný neoprávnene vniknúť do domu žalobkyne, pohybovať sa po ňom, zobrať násilím žalobkyni mobilný telefón, čo dôvodne vyvolalo u žalobkyne strach o svoju telesnú a duševnú integritu. Uvedené bolo pritom zachytené na kamerovom zázname, ktorého obsah je zachytený v uznesení o vznesení obvinenia. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným spočíva v tom, že žalovaný je dôvodne podozrivý z prečinu porušovania domovej slobody, pričom ku skutku došlo pár dní pred podaním návrhu.
19. Súd dodáva, že mal za osvedčené iba to, že telesná a duševná integrita žalobkyne z dôvodu neoprávneného vstupovania žalovaného do jej domu bola a je ohrozená. Nebolo možné mať za osvedčené tvrdenia žalobkyne v žalobe o tom, že ju mal žalovaný vytiahnuť na ulicu, sácať a kopať do nej, keďže tieto tvrdenia nie sú podložené žiadnym dôkazom a zostali preto iba v rovine subjektívnych tvrdení žalobkyne.
20. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP je chrániť telesnú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená.
21. V tu prejednávanej veci mal súd ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne zo strany žalovaného za osvedčené predloženým uznesením o vznesení obvinenia. Z uvedeného dôkazu je pre potreby vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný svojim konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobkyne.
22. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasné obmedzenie žalovaného vo vstupe do rodinného domu, čím sa poskytuje žalobkyni dočasná ochrana pred prípadným násilím zo strany žalovaného a umožňuje sa jej pokojné bývanie. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovaného dočasne nevstupovať do rodinného domu vyhovel vo výroku I. tohto uznesenia.
23. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“. Súd mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti správania zo strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na zákaz vstupu do nehnuteľnosti. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity „ohrozovania integrity“. V uvedenej časti neodkladného opatrenia vyhovel súd vo výroku I. tohto uznesenia žalobkyni, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity žalobkyne.
24. Súd ďalej prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni na to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal na prirodzene existujúci záujem žalovaného na prípadnom styku s maloletým dieťaťom pochádzajúcim zo vzťahu strán, ako aj na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru, ako aj priblíženie nevyhnutné na realizáciu prípadného súdom upraveného styku s maloletým dieťaťom, ktoré priblíženie umožnené žalovanému výlučne na účely realizácie súdom prípadne v budúcnosti upraveného styku s maloletým dieťaťom nezasiahne do práv žalobkyne.
25. Žalobkyňa neodkladné opatrenie v petite návrhu časovo neobmedzila, resp. v texte návrhu ho obmedzila spôsobom „až do rozhodnutia vo veci samej“, súd však takéto časové vymedzenie nepovažoval za správne, keďže civilné sporové konanie vo veci samej o zákaze priblíženia by nemalo potrebnú hmotnoprávnu úpravu a na mieste nie je ani konanie o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu, keďže vlastníkom je výlučne žalobkyňa. Súd preto rozhodol týmto neodkladným opatrením ako konečným rozhodnutím (čo Civilný sporový poriadok umožňuje - § 330 ods. 2 CSP), ale aby dodržal jeho dočasnosť, určil časové trvanie neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 1 CSP vo výroku II. tohto uznesenia na obdobie jedného roka od vydania rozhodnutia. Súd mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia bez obmedzenia doby trvania by nebolo proporcionálne, keďže by takto formulované neodkladné opatrenie nezabezpečilo ochranu práv a oprávnených záujmov oboch sporových strán, ale neúmerne situácii zaťažilo žalovaného. Súd mal za to, že lehota jedného roka, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie žalobkyňou žiadaného pocitu bezpečia. V prípade, ak by ohrozenie žalobkyne aj po tejto dobe naďalej pretrvávalo, má možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje za dostačujúce na ochranu jej záujmu. Pokiaľ ide o časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia súd podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/50/2021-107 zo dňa 19.05.2021; uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 22Co/35/2023-40 zo dňa 14.08.2023.
26. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Vzhľadom na to, že súd trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.)
27. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Súd má za to, že neodkladné opatrenie nariadené týmto uznesením spĺňa podmienku dočasnosti (je obmedzené na určitý konkrétny čas), z ktorého dôvodu po ňom nemusí nevyhnutné nasledovať konanie vo veci samej, v ktorom prípade by bolo trvanie neodkladného opatrenia viazané na právoplatné skončenie konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že súd trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP protistranu o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.).
28. V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/90/2021-59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“
29. Vo výroku IV. uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výrokom I. a II. uznesenia, a síce pokiaľ ide o dĺžku prevyšujúcu 10 metrov, pokiaľ ide o časovo neobmedzené trvanie neodkladného opatrenia a pokiaľ ide o bezvýnimočný zákaz priblíženia sa (keď súd určil zákaz priblíženia na menej než 10 metrov a nie 15 metrov, neodkladné opatrenie časovo obmedzil a zároveň vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať). Zároveň súd zamietol návrh aj v časti týkajúcej sa maloletého syna, keďže vo vzťahu k nemu žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, že by jeho telesná alebo duševná integrita bola alebo mohla byť konaním žalovaného ohrozená, keď z predloženého dôkazu vyplýva výlučne negatívne konanie žalovaného vo vzťahu iba k žalobkyni, a nie aj k ich spoločnému maloletému synovi.
30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyňa bola v zásade a v prevažujúcom rozsahu úspešná, pričom neúspešná bola v časti týkajúcej sa maloletého syna, v časti dĺžky zákazu priblíženia, v časti vymedzenia výnimiek, na ktoré sa zákaz priblíženia vzťahovať nebude a v časti časového vymedzenia trvania neodkladného opatrenia, z čoho súd vyvodil hrubý úspech žalobkyne 75% a hrubý úspech žalovaného 25%, z čoho vyplýva čistý úspech žalobkyne 50%. Z uvedeného vyplýva nárok žalobkyne voči žalovanému na
náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 50 % (75 - 25), o čom súd rozhodol vo výroku V. uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/147/2017 zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..