Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-36Cb/44/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: PSP SK s. r. o., so sídlom Mostná 13, 949 01 Nitra, IČO: 53 178 165, právne zastúpený: Mgr. Peter Mesároš, advokát, Bottova 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 34,53 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu 34,53 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 34,53 EUR od 26.02.2022 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a . III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, postúpeným tunajšiemu súdu na ďalšie konanie dňa 25. 05. 2022 v súlade s ustanovením o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34,53 eur s príslušenstvom. 2. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že obchodná spoločnosť ENERGOMONT NITRA spol. s r.o., so sídlom Malý Cetín 187, Malý Cetín 951 07, IČO: 46 509 194 je vlastníkom motorového vozidla D. XXX XMATIC, EČV: J. (ďalej len „MV“). Dňa 31.11.2021 došlo k škodovej udalosti, keď z auta značky EČV: J., ktoré je poistené u žalovaného, odletel kameň a poškodil čelné sklo predmetného MV. O priebehu škodovej udalosti spísali účastníci škodovej udalosti záznam o dopravnej nehode. Priebeh škodovej udalosti je medzi účastníkmi tejto udalosti nespochybniteľný. Poškodené čelné sklo si nechal vlastník MV vymeniť u žalobcu, za čo bola vlastníkovi MV vyúčtovaná suma vo výške 690,62 EUR bez DPH. Vlastník MV si uplatnil vzniknutú škodu v rámci svojho uzatvoreného havarijného poistenia u žalovaného, z ktorého mu bola uhradená suma vo výške 656,09 EUR a zvyšná časť vo výške 34,53 EUR mu uhradená nebola, nakoľko táto suma predstavovala výšku dohodnutej spoluúčasti. Žalobca si následne sumu 34,53 EUR uplatnil u žalovaného, u ktorého bolo povinne zmluvne poistené motorové vozidlo škodcu. Žalovaný odmietol poskytnúť plnenie s odôvodnením, že v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností zo strany žalobcu preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného a z toho dôvodu považuje žalovaný nárok žalobcu za nepreukázaný. Žalobca uzavrel na strane postupníka dňa 10.03.2022 Zmluvu o postúpení pohľadávky s obchodnou spoločnosťou - vlastníkom MV- na strane postupcu (ďalej len „Postupca“), na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 34,53 EUR. Postupca oznámil žalovanému prípisom postúpenie pohľadávky, ktorý bol žalovanému doručený dňa 16.03.2022. Žalobca zároveň uviedol, že prevádzkovateľ sa v tejto veci nemôže zbaviť zodpovednosti, pretože spôsob a okolnosti, za akých došlo k vzniku škody bez pochýb majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Tento záver podľa žalobcu potvrdzuje aj definícia prevádzky motorového vozidla v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“), sp.zn.: (R 9/1972) a v tomto smere poukázal

aj na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014, . Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 3. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. zo dňa 26.04.2022, voči ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. 4. Žalovaný v podanom odpore žalobou uplatnený nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a poukázal na ustanovenie o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), v zmysle ktorého je povinný prešetriť každú nahlásenú škodovú udalosť, a preto za účelom preverenia špecifík a jednotlivých okolností nahlásenej škodovej udalosti pristúpil k zaslaniu listín (dotazníkov) obom účastníkom škodovej udalosti. Preštudovaním doložených dokumentov v škodovom spise a doložených dotazníkov boli zistené nesúlady a rozpory pri odpovediach na položené otázky. Podľa ustanovenia Zb . (ďalej aj len „OZ“), fyzické osoby a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla za škodu podľa je objektívnou zodpovednosťou, teda na vznik jeho zodpovednosti sa vyžaduje splnenie troch základných predpokladov zodpovednosti za škodu: osobitná povaha prevádzky motorového vozidla, vznik škody a kauzálny nexus. vo svojom ustanovení požaduje preukázanie nároku poškodeného, rovnako podľa je na poškodenom, aby preukázal naplnenie základných predpokladov pre vznik objektívnej zodpovednosti žalovaného podľa . Z hľadiska preukázania uplatneného nároku, resp. vzniku zodpovednostného vzťahu nie je postačujúce tvrdenie žalobcu ako poškodeného, ani súhlasné tvrdenia žalobcu a poisteného žalovaného o existencii príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky a vzniknutou škodou vyjadrené v správe o nehode, ktorá navyše nie je podpísaná účastníkmi škodovej udalosti, bez predloženia ďalších dôkazov, ktoré tvrdené skutočnosti jednoznačne preukazujú. Kauzálny nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych (v reálnom čase a priestore existujúcich, t. j. nie iba možných, resp. vysoko pravdepodobných) javov, v rámci ktorej jeden jav, označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúci následku, vyvolá neodvratne druhý jav, t. j. následok. V rámci súboru javov existujúcich v čase a priestore, v ktorom škoda ako následok vzniká, je preto potrebné skúmať, či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku, t. j. škody. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa ustanovenia musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena v súlade s ustanovením a ustanovenia a (ďalej aj len „CSP“), je poškodený (žalobca) povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Okrem iného žalovaný uvádza, že je oboznámený s obsahom rozsudkov, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe. Žalovaný si v tejto súvislosti dovoľuje uviesť, že zmyslom a účelom ustanovenia a nasl. nie je absolútna objektívna zodpovednosť, nemožno paušálne, a to ani vzhľadom na konkrétny skutkový stav vylúčiť možnosť liberácie. Žalovaný si dovoľuje taktiež poukázať na to, že ani zovšeobecnený záver najvyššej súdnej autority nezbavuje poškodený subjekt jeho povinnosti uplatnený nárok na plnenie riadne preukázať, t.j. riadne preukázať, že boli (kumulatívne) naplnené všetky predpoklady pre určenie zodpovednosti konkrétneho prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou konkrétneho motorového vozidla. Podľa názoru žalovaného, prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, nemôže vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola údajne spôsobená škoda, jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako ani vznik poškodenia v danom čase na danom mieste. Vodič motorového vozidla si počas jeho prevádzky v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia kameňov od jeho motorového vozidla, a teda nie je možné objektívne preukázať, že kamene, ktoré údajne poškodili čelné sklo na poškodenom motorovom vozidle odleteli od iného konkrétneho motorového vozidla pri jeho prevádzke. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaný zastáva názor, že v danej veci neboli splnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, keďže nebola dostatočne preukázaná zodpovednosť vodiča žalovaným poisteného vozidla s EČV: J. za vzniknutú škodu, a preto žalovaný uplatnený nárok na preplatenie spoluúčasti vybavil bez poskytnutia poistného plnenia. Žalobca v žalobe žiada i zaplatenie úroku z omeškania podľa s zo žalovanej sumy 653,74 Eur, odo dňa 23.04. 2020 vo výške 5% ročne (zrejme 5% ročne odo dňa 19.02.2022 zo žalovanej sumy 34,53 EUR - pozn. súdu). Žalovaný k uvedenému nároku žalobcu uvádza, že si splnil povinnosť ustanovenú v , so záverom, že refundáciu zo strany žalobcu nemôže priznať. Z uvedeného dôvodu žalovaný rozporuje i nárok na uplatnenie si úroku z omeškania,

pre jeho nedôvodnosť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný zastáva názor, že pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou. 5. Žalobca v podanej replike zdôraznil, že žalovaný v rámci uzatvoreného havarijného poistenia poskytol poistné plnenie a teda nemal absolútne žiadne pochybnosti o skutkovom priebehu škodovej udalosti. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal vecnú a časovú súvislosť, toto svoje subjektívne tvrdenie musí aj preukázať. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu v ním podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu v súlade s ustanovením , keď sa obmedzil výlučne na všeobecné konštatovanie a subjektívne tvrdenie ohľadom neunesenia dôkaznej povinnosti žalobcom. V rámci dokazovania platí zásada (pozri v spojení s ), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Žalobca v žalobe pravdivo a úplne opísal skutkovú a aj právnu stránku vzniknutej škodovej udalosti a svoj opis aj následne podporil predložením písomných dôkazov, ktoré v plnom rozsahu potvrdzujú žalobcov opis skutkových a aj právnych okolností. Žalobca v tomto smere plne uniesol bremeno svojho tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalovaným použité vyjadrenia účastníkov škodovej udalosti si v žiadnom ohľade neodporujú a ani neprotirečia a preto nemožno z nich vyvodiť záver, že by k škodovej udalosti nedošlo tak, ako je to uvedené v podanej žalobe. Spísanie správy o nehode v zmysle o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v zmysle ustanovenia určuje povinnosť, aby účastníci škodovej udalosti „vyplnili a podpísali tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody.“ V zmysle ustanovenia sa ukladá poisťovateľovi povinnosť „po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie.“ Toto tlačivo sa nazýva „Správa o nehode“. Ide o štandardný formulár, ktorého obsah aj formát bol schválený Európskou asociáciou poisťovní (CEA) a používajú ho všetci poisťovatelia v Európe. Tento formulár obsahuje najmä údaje o účastníkoch dopravnej nehody so situačným nákresom z miesta nehody. Každý z účastníkov nehody vypĺňa svoju časť formulára spolu so svojou verziou vzniku škody. Iba v prípade podpisu má formulár hodnotu svedectva o priebehu dopravnej nehody. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zákon správu o nehode, ako tlačivo, považuje za základný dokument, ktorý je potrebný na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody a obsahuje všetky právne relevantné údaje, ktoré určujú zodpovednosť účastníka škodovej udalosti za vzniknutú škodu. Z predloženej správy o nehode je jednoznačné a nespochybniteľné, že osobou zodpovednou za vzniknutú škodu na motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu je práve poistený u žalovaného a preto takto vzniknutá škoda je jednoznačne krytá uzatvoreným povinným zmluvným poistením. Otázka zodpovednosti je otázkou právnou, pričom tlačivo „Správa o nehode“ bude mať v takom prípade silu jedného z dôkazných prostriedkov. Rovnakú váhu bude mať aj iná listina, na ktorej účastníci nehody zachytia jej priebeh. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade poistnej udalosti právneho predchodcu žalobcu si účastníci škodovej udalosti splnili svoje zákonné povinnosti a tiež je zrejmé, že tlačivo „Správa o nehode“ slúži aj na zachytenie priebehu škodovej udalosti, čím sa stáva jedným z dôkazných prostriedkov a má charakter preukázania okolností vzniku škody aj vzhľadom na to, že „Správa o nehode“ bola podpísaná oboma účastníkmi škodovej udalosti, v ktorej vo vzájomnej zhode obaja účastníci škodovej udalosti označili aj osobu zodpovednú za vzniknutú škodu. Ako to vyplýva z priložených dôkazov k samotnej žalobe (správa o nehode), je zrejmé, že k poškodeniu čelného skla došlo práve odskočením kameňa spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovaného. Naviac je potrebné poukázať aj na to, že medzi účastníkmi škodovej udalosti nie je sporná otázka priebehu skutkového deja a ani otázka zodpovednosti za vzniknutú škodu a aj kauzálny nexus. Svedčí o tom v konečnom dôsledku aj spísaný záznam o dopravnej nehode, z ktorého je zrejmý ako skutkový priebeh, tak aj otázka zodpovednej osoby za vzniknutú škodu. Uvedené len jednoznačne potvrdzuje nespochybniteľnosť zisteného skutkového stavu. Preto sa v žiadnom ohľade nemožno stotožniť s účelovou a tendenčnou argumentáciou žalovaného, ktorého snahou je vyhnúť sa svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a nahradiť škodu spôsobenú jeho poisteným v rámci povinného zmluvného poistenia. Vo vzťahu k namietaným úrokom z omeškania žalobca uviedol, že v zmysle ustanovenia je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od ukončenia likvidácie poistnej udalosti. Záver žalovaného o likvidácii a posúdení nároku žalobcu bol nesprávny a v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsiahlu prax poisťovní, ktoré odmietajú hromadne poskytovať poistné plnenia za poškodené čelné sklo motorových vozidiel zo zákonného poistenia ich poistených, od auta ktorých odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo. Zo strany žalovaného išlo o účelové a

tendenčné konanie, kedy pristúpil aj v tomto prípade k odmietnutiu poistného plnenia. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou o určenie. V zmysle zásady žalovania na plnenie je zrejmé, že žalobca sa v tomto súdnom konaní nemohol domáhať určenia, že rozhodnutie, resp. stanovisko žalovaného o odmietnutí poistného plnenie je nezákonné. Žalobca bol povinný žalovať na plnenie, tzn. na náhradu škody. Žaloba na plnenie konzumuje určovaciu žalobu. Z uvedeného vyplýva, že „záväzné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia platnosti či neplatnosti, existencie alebo neexistencie práva či právneho vzťahu, ktorý je predpokladom takéhoto plnenia“ (Števček, M., Ficová, S. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 192). Je zrejmé, že prípadným meritórnym rozhodnutím o povinnosti plniť v tomto konaní súd zároveň určí, že rozhodnutie žalovaného o odmietnutí poistného plnenia je v rozpore so zákonom. Nakoľko, v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní, rozhodnutie žalovaného o likvidácii poistnej udalosti nebude zákonné, jeho rozhodnutie sa rozhodnutím súdu zmení a preto sa dostane do omeškania práve v zmysle ustanovenia 11 ods. 7 . Preto je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania už okamihom vykonania svojho nezákonného rozhodnutia o poskytnutí poistného plnenia. Z gramatického výkladu ustanovenia je zrejmé, že poisťovateľ (žalovaný) je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Prešetrovaním v tomto zmysle sa rozumie samotná likvidácia a šetrenie poisťovateľa. Skutočnosť, že svojím šetrením dospel poisťovateľ k záveru, že nie je povinný poskytnúť poistné plnenie, neznamená, že nezistil rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie a že sa nedostal poisťovateľ uplynutím 15 dňovej lehoty do omeškania. V takomto prípade je rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie v rozsahu 0,- EUR. Citované ustanovenie nemá vplyv na povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade, že poisťovateľ dospel k nezákonnému záveru ohľadom jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. V prípade, že poisťovateľ dospel svojím šetrením k nezákonnému rozhodnutiu, neznamená to samo o sebe, že sa poisťovateľ svojím nezákonným rozhodnutím nedostal do omeškania už okamihom uplynutia 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poisťovateľa. Zmyslom a účelom citovaného ustanovenia , ktoré vychádza z ustanovenia z čl. 4 odsek 6 Smernice č. 2000/26/ES Európskeho parlamentu a rady zo 16. mája 2000 o aproximácii prácnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel) (ďalej len „Smernica“), je poskytnúť nielen náhradu škody, bez ohľadu na titul (rozhodnutie poisťovne alebo súdne rozhodnutie), ale poskytnúť poškodenej osobe aj úrok z omeškania. Preto sa nemožno v žiadnom ohľade stotožniť s výkladom a odôvodnením žalovaného, nakoľko citované ustanovenie nezbavuje poisťovateľa uhradiť aj úroky z omeškania v prípade, ak o povinnosti plniť rozhodne súd svojím meritórnym rozhodnutím. Napriek tomu, že podľa žalobcu skutkový dej a priebeh škodovej udalosti je jednoznačne zrejmý, navrhol, aby bol vykonaný dôkaz a to predloženie úplného likvidačného spisu žalovaného prostredníctvom súdu. 6. Žalovaný v podanej duplike zotrval na svojich argumentoch uvedených už v podanom odpore. 7. Na pojednávaní dňa 20.06.2024 sa konalo v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a zástupca žalovaného. Súd postupom v zmysle dopytoval zástupcu žalovaného, aby konkretizoval, aké konkrétne nesúlady boli zistené preštudovaním doložených dokumentov v škodovom spise a doložených dotazníkov a akým spôsobom konkrétne nesúlady majú spochybňovať priebeh škodovej udalosti tak, ako bol popísaný žalobcom v podanej žalobe, resp. ako bol uvedený oboma účastníkmi škodovej udalosti vo vyplnenom dotazníku o dopravnej nehode. Na uvedenú otázku zástupca žalovaného uviedol, že nemá k dispozícii konkrétne podklady a preto sa nevie k tejto otázke relevantne vyjadriť. Zároveň súd strany sporu dopytoval aj ohľadne skutočnosti, kedy bol nárok žalobcu uplatnený u žalovaného. Právny zástupca žalobcu dal súdu a protistrane k nahliadnutiu dokument uložený v počítači, z ktorého vyplývalo, že nárok bol uplatnený u žalovaného 10.11.2021, pričom žalovaný túto skutočnosť nerozporoval. Na otázku súdu, či žalobca naďalej trvá na vykonaní dôkazu - predloženie úplného likvidačného spisu žalovaného - právny zástupca žalobcu uviedol, že na jeho zabezpečení a vykonaní netrvá. 8. Súd sa v zmysle (ďalej len „“) oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že listiny boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený, zároveň prítomné strany súdu oznámili, že im je obsah spisu známy a nenavrhli vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním. Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi: technický preukaz MV s EČV: J., záznam o dopravnej nehode, faktúra č. 20210251 vyhotovená žalobcom na sumu 690,62 EUR bez DPH, t.j. 828,74 EUR s DPH, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 15.11.2021, ktorým žalovaný poukazuje poškodenému poistné plnenie z havarijného poistenia vo výške 656,09 EUR, oznámenie žalovaného zo dňa 03.02.2022 o vybavení žiadosti právneho predchodcu

žalobcu o preplatenie spoluúčasti bez poskytnutia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia škodcu, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2022 prevzaté žalovaným 16.03.2022, dotazník ku škode na čelnom skle - poškodený zo dňa 20.01.2021, dotazník ku škode na čelnom skle

- poistený, návrh poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (havarijné poistenie poškodeného) s prílohami a ustálil nasledovný skutkový stav. 9. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo ku škodovej udalosti, že žalovaný je povinný plniť žalobcovi titulom uplatnenia si postúpeného nároku poškodeného na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia škodcu, teda u žalovaného, samozrejme za splnenia všetkých zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody. Uvedená škoda spočíva v sume zodpovedajúcej spoluúčasti neuhradenej poškodenému v rámci plnenia poskytnutého žalovaným z havarijného poistenia. Nespornou je skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky medzi spoločnosťou ENERGOMONT NITRA spol. s r.o. (poškodený) a PSP SK s.r.o. (žalobca) a toto bolo oznámené žalovanému. Nebolo sporné, že účastníci škodovej udalosti spísali na mieste záznam o dopravnej nehode, ktorý je ako listinný dôkaz založený v spise. Sporným je preukázanie splnenia všetkých zákonných predpokladov pre uplatnenie si nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia škodcu a uplatnené úroky z omeškania. 10. Podľa v relevantnom znení, poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. 11. Podľa , v relevantnom znení má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, d) ušlého zisku. 12. Podľa v relevantnom znení, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa v relevantnom znení poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 14. Podľa v relevantnom znení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 15. Podľa v relevantnom znení, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu ( ). 16. Podľa v relevantnom znení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 17. Podľa , sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 18. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 19. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 20. Podľa 517 ods. 2 , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 23. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 24. Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 25. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 26. Vo vzťahu k samotnému nároku, ktorý je predmetom žaloby, súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený musel vynaložiť finančné prostriedky v súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú nespôsobil, na to, aby vrátil svoje poškodené motorové vozidlo do pôvodného stavu a časť týchto finančných prostriedkov mu nebola kompenzovaná žalovaným v rámci poskytnutia poistného plnenia z havarijného poistenia (zmluvne dohodnutá spoluúčasť). Je nesporné, že tieto náklady si poškodený môže uplatniť z povinného zmluvného poistenia škodcu. 27. Podľa názoru žalovaného nebola zo strany žalobcu preukázaná vecná a časová súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho MV ako príčinou a vznikom škody ako následkom, teda kumulatívne naplnenie predpokladov pre určenie zodpovednosti konkrétneho prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou konkrétneho MV. V tomto smere žalovaný zastáva názor, že z hľadiska preukázania uplatneného nároku, resp. vzniku zodpovednostného vzťahu nie je postačujúce tvrdenie poškodeného, ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného žalovaného o existencii príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky a vzniknutou škodou vyjadrené v správe o nehode, ktorá navyše nie je podpísaná účastníkmi škodovej udalosti, bez predloženia ďalších dôkazov, ktoré tvrdené skutočnosti jednoznačne preukazujú. 28. S tvrdením žalovaného sa súd nestotožňuje a poukazuje na zhodné vyjadrenia účastníkov škodovej udalosti v podstatných náležitostiach a na záznam o dopravnej nehode spísaný oboma priamymi účastníkmi škodovej udalosti, pričom súdu nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný v podanom odpore v rámci svojej argumentácie vychádzal zo skutočnosti, že tento záznam nebol účastníkmi škodovej udalosti podpísaný, keď podpisy oboch účastníkov na predmetnom zázname o dopravnej nehode sú zreteľné (č.l. 8 a č.l. 36). Súd sa rovnako nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že v konkrétnom prípade na preukázanie uplatneného nároku nepostačuje ustálenie skutkového stavu tak, ako bol opísaný priamymi účastníkmi škodovej udalosti v danom čase a mieste, bez toho, aby žalovaný relevantným spôsobom spochybnil vierohodnosť tvrdení obsiahnutých v zázname o dopravnej nehode a teda spochybnil tak ustálenie skutkového deja v tomto spore. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný vo svojich vyjadreniach len neurčito tvrdil, že preštudovaním doložených dokumentov v škodovom spise a doložených dotazníkov boli zistené nesúlady a rozpory pri odpovediach na položené otázky, avšak na otázku súdu, aby ozrejmil konkrétne nesúlady v týchto výpovediach a uviedol, akým spôsobom majú tieto nesúlady spochybňovať priebeh škodovej udalosti tak, ako bol popísaný žalobcom v podanej žalobe, resp. ako bol uvedený oboma účastníkmi škodovej udalosti vo vyplnenom zázname o dopravnej nehode, žalovaný konkrétne rozpory vo výpovediach neuviedol. V tomto smere súd pri aplikácii ustanovenia , vyhodnotil takéto popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným za neúčinné. 29. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je

obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra 2011, sp. zn. ). 30. Vzhľadom na uvedené nedošlo k relevantnému spochybneniu skutkového deja uvádzaného žalobcom žalovaným. Súd v tomto smere poukazuje na zhodné tvrdenia účastníkov škodovej udalosti, uvedené v následne vyplnených dotazníkoch na žiadosť žalovaného, o znečistení vozovky kamienkami, o tom, že na vozovke sa v danom čase nenachádzali iné motorové vozidlá, ako aj na tvrdenie škodcu o tom, že poškodenie čelného skla bolo „evidentne čerstvé“. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, a to predovšetkým záznamu o dopravnej nehode, ako aj dotazníkov vyplnených škodcom a poškodeným, ktoré predložil samotný žalovaný a z ktorých súdu nevyplynuli v podstatných okolnostiach veci také rozpory, ktoré by spochybňovali údaje obsiahnuté v zázname o dopravnej nehode a opis skutkového deja žalobcom v podanej žalobe, tieto súd vyhodnotil samostatne, aj v ich vzájomnej súvislosti a konštatuje, že skutkový dej, z ktorého sa následne posudzuje existencia kauzálneho nexusu v tejto veci, bol žalobcom v dostatočnej miere preukázaný na to, aby súd dospel k záveru, že ku škode na motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu došlo práve v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: D.povinne zmluvne poisteného u žalovaného, spod kolies ktorého došlo k odmršteniu kamienka do čelného skla motorového vozidla poškodeného EČV: J.. 31. Tvrdenia žalovaného spochybňujúce príčinu poškodenia čelného skla motorového vozidla poškodeného v dôkaznej situácii v prejednávanom spore zostali len v rovine jeho špekulácií a nemôžu byť podkladom pre záver o tom, že ku škode došlo inak, ako bolo účastníkmi nehody zhodne deklarované. Napokon súd konštatuje, že pokiaľ na základe zhodných výpovedí účastníkov nehody, ako jediných priamych účastníkov škodovej udalosti, bolo preukázané, že príčinou poškodenia čelného skla vozidla právneho predchodcu žalobcu, bolo odmrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla žalovaného, tak bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného, aby súdu predložil svoje tvrdenia o iných možných príčinách vzniku škody na čelnom skle vozidla navrhovateľa v konaní a tieto hodnoverne podložil, čo žalovaný neurobil. 32. V danom prípade ide v zmysle o zodpovednosť škodcu založenú na princípe objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie, a predpokladmi jej vzniku sú - udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, - vznik škody a - príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky 33. Z ustanovenia vyplývajú liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, a to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásahom zvonku (prírodné sily, zásah osoby alebo zvieraťa); napokon liberačný dôvod vyplýva aj z ustanovenia v prípade zavinenia poškodeného. Z prvej vety uvedeného ustanovenia je zrejmé, že liberácia nie je možná, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V tomto smere súdna prax ustálila, že okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, treba rozumieť okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. O okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku sa podľa stabilnej judikatúry súdov nejedná v prípade neodvrátiteľnej (živelnej) udalosti spôsobenej prírodnými silami alebo v prípade zásahu tretej osoby alebo zvieraťa; v týchto prípadoch ide o zásah "zvonku" a nie o okolnosti s prevádzkou dopravného prostriedku priamo súvisiace. 34. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že v prípade vymrštenia kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Žalovaný uvedenú skutočnosť nerozporoval a v tomto smere súd poukazuje aj na závery Stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 135/2014, že „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa veta prvá nemožno zbaviť.“ Následne súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že je žalobcom preukázaná vecná a časová súvislosť medzi konkrétnou osobitnou povahou motorového vozidla škodcu ako príčinou a vznikom škody ako následkom a teda vo veci je daný kauzálny nexus medzi preukázaným priebehom škodovej udalosti a vznikom škody. S ohľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (výrok I.).

35. Žalovaný rozporoval aj uplatnený úrok z omeškania podľa s tým, že v podanom odpore uviedol, že neuznáva tento nárok, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 653,74 EUR (predmetom sporu je zaplatenie sumy 34,53 EUR - pozn. súdu) odo dňa 23.04.2020 (žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 19.02.2022 - pozn. súdu) vo výške 5,00% ročne, pričom uviedol, že žalovaný si svoju povinnosť podľa splnil, preto nárok na úroky z omeškania považuje za nedôvodný. 36. V tomto smere súd poukazuje na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚS SR“) sp. zn. , a a na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“), konkrétne na kasačné uznesenie z 23. februára 2022, sp. zn. , ako aj uznesenie z 27. apríla 2022, sp. zn. (vydanom v spore, v ktorom bol pôvodne vydaný ústavným súdom zrušený rozsudok z 26. februára 2019, sp. zn. - pozn. súdu) a z 25. apríla 2022, sp. zn. (vydanom v spore, v ktorom bol pôvodne vydaný ústavným súdom zrušený rozsudok z 22. novembra 2018, sp. zn. - pozn. súdu)], ktorými jednoznačne odmietli argumentáciu poisťovateľov, v zmysle ktorej by nemali platiť úrok z omeškania z náhrady škody, keďže táto nemá oporu v zákone a ústave. 37. Pokiaľ ide o posúdenie, kedy sa žalovaný dostal do omeškania z vyplatením náhrady škody, súd poukazuje na záver ústavného súdu, v zmysle ktorého platí, že ustanovenia chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá . Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľke vyplatila jej dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov ( ) a 15 dní ( ) od ich uplatnenia si sťažovateľkou, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jej dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa a . Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľkou uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľke dostala do omeškania (k tomu viď nález ústavného súdu z 28. októbra 2021, sp. zn. , bod 28. jeho odôvodnenia). 38. Pri správnej aplikácii , a v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu sa žalovaný mohol dostať do omeškania uplynutím trojmesačnej lehoty na prešetrenie udalosti (podľa ) a -dňovej lehoty na plnenie (podľa ). Nárok na náhradu škody bol u žalovaného uplatnený dňa 10.11.2021, a preto sa pri aplikácii vyššie uvedených judikatórnych záverov dostal žalovaný do omeškania s vyplatením nároku na náhradu škody, ktorý dobrovoľne poškodenému, resp. žalobcovi neuhradil, uplynutím dňa 25. februára 2022. 39. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s vyplatením časti poistného plnenia, na ktoré mal žalobca nárok, vznikol tak žalobcovi zároveň aj nárok na úrok z omeškania s plnením peňažnej povinnosti, počnúc dňom omeškania, t.j. od 26.2.2022. S ohľadom na všetko uvedené súd priznal žalobcovi žalovaný nárok a úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (výrok I.) a v prevyšujúcej časti uplatnený úrok z omeškania nepriznal (výrok II.) 40. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd aplikoval ustanovenia v spojení s ustanovením , nakoľko žalobca bol v časti uplatnenej istiny úspešný v celom rozsahu a jeho neúspech je len v nepatrnej časti žalovaného príslušenstva, preto o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (výrok III.) O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).