Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/874/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľov: 1/ N. W., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. nad O. č. XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Bohuslavom Majchrákom, spol. s.r.o. so sídlom v Novej Bystrici č. 850, 2a/ N. W., bytom O. nad O. W. č. XXX, 2b/ L. C., bytom F., K. M. č. XXX, ČR, 2c/ P. W., bytom O. nad O., W. XXX, proti odporcom: 1/ U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. nad O., W. XXX, 2/ B. L., nar. X.X.XXXX, bytom O. nad O., W. XXX, 3/ P. F., nar. X.X.XXXX, bytom C., P. ulica XXXX, 4a/ O. F., bytom O. nad O. XXXX, 4b/ O. O., O. nad O. č. XXXX, 4c/ B. Q., O. nad O. č. XXXX, 4d/ Y. D., bytom M. č. XXX, 4e/ F. F., O. nad O. XXXX, 4f/ G. O., bytom O. nad O. č. XXXX ( odporcovia v rade 4a až 4f ako právni nástupcovia po pôvodnom odporcovi v rade 4. G. F., nar. X.XX.XXXX, zomrel XX.X.XXXX naposledy bytom O. nad O. XXXX), 5/ P. P., rod. P., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, C., 6/ T. A., rod. P., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/X, C., 7/ P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/X, C., 8/ G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C., U M. XXXX, 9/ U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H., K. X. XXX/XX, 10/ U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, v zastúpení JUDr. Genovéva Hlásniková, advokátka so sídlom T. Q. XX, N., 11/ Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, 12/ C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O. A. P., A. XXX, 13/ N. Q., bytom C., Ul. J. O. XXXX, 14/ Q. M., bytom H., F. XX, Česká republika, 15/ N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O. A. P., Ul. X. P. XXXX/XX, 16/ U. F. O., na neznámom mieste, 17/ P. F. O. (rod. W.), na neznámom mieste, 18/ P. F., na neznámom mieste, 19/ U. U., na neznámom mieste, odporcovia v rade 16/ až 19/ v zastúpení Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na základe odvolania odporkyne v rade 10/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -70, zo dňa 10.3.2010 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok okresného súdu tak, že návrh navrhovateľov zamieta.

Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni v rade 10/ trovy konania titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 283,58 eur, všetko na účet právnej zástupkyne odporkyne v rade 10/ JUDr. Genovéve Hlásnikovej, advokátke, AK N., po právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd odporcom v rade 1/ až 9/, 11/ - 19/ náhradu trov konania od navrhovateľov nepriznáva.

odôvodnenie:

Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. -142 zo dňa 4.10.2012 zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -70 zo dňa 10.3.2010 tak, že zamietol návrh navrhovateľky v 1/ rade a právneho predchodcu navrhovateľov 2a/, 2b/, a 2c/, ktorí sa týmto voči odporcom domáhali určenia bezpodielového spoluvlastníctva k parcele registrovanej ako E-KN parcela č. 3400 - orná pôda o výmere 1241 m2, zapísanej na LV č. XXXX na Správe katastra Čadca, totožnej podľa geometrického plánu č.

20/2006 zo dňa 27.7.2006 Ing. Y. F. s parcelou registrovanou C-KN č. 3400 - orná pôda o výmere 1241 m2.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľky v rade 1/ uznesením č.k. -234 zo dňa 30.1.2014 rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 4. októbra 2012 sp. zn. zrušil a vrátil vec Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu zrušil z procesných dôvodov na dovolanie navrhovateľky na tom základe, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu pôvodný navrhovateľ v 2/ rade C. W. už nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, keďže zomrel dňa X.X.XXXX a nemohol odvolací súd menovaného považovať naďalej za účastníka konania. Dovolací súd poznamenal, že vzhľadom na procesný dôvod zrušenia rozsudku krajského súdu už neskúmal opodstatnenosť ďalších dovolacích námietok dovolateľky vecného charakteru napr. že zrušené rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci a že konanie je postihnuté inou vadou.

Po predložení veci Krajský súd v Žiline opätovne podrobil odvolaciemu prieskumu rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -70 zo dňa 10.3.2010 a to na základe odvolania odporkyne v 10/ rade. Po pôvodnom navrhovateľovi v rade 2/ bolo pokračované v konaní s jeho právnymi nástupcami - navrhovateľmi označenými ako 2a/, 2b/ a 2c/. V priebehu vedeného konania zomrel pôvodný odporca v 4/ rade G. F., stalo sa tak 15.2.2013, obdobne u tohto účastníka bolo pokračované v konaní s jeho právnymi nástupcami a títo sú uvádzaní na strane žalovanej ako odporcovia v rade 4a/ až 4f/.

Okresný súd v odvolaním napadnutej veci mal preukázané, že navrhovateľka v 1. rade a pôvodný navrhovateľ v rade 2/ v roku 1982 ústnou kúpnou zmluvou nadobudli žalovanú nehnuteľnosť od nebohého G. X., ktorý bol zapísaný na LV č. XXXX pod B8 v spoluvlastníckom podiele 1/8-iny, právnym titulom dedenia - -19. Menovaný užíval spornú nehnuteľnosť výlučne sám, v reálne vydelenom stave od času dávnej minulosti. Od roku 1982 navrhovatelia spornú nehnuteľnosť užívajú ako svoju vlastnú dobromyseľne, nerušene. Predložili aj potvrdenie z Obecného úradu Krásno nad Kysucou, číslo hlásenia 45/96 z evidencie nehnuteľností o tom, že parcela č. 3400 - orná pôda v kat. území O. nad O. bola vedená na G. X., bytom O. nad O.. XXX s tým, že zmena nastala na základe skutočného užívania na meno W. C. a N., rod. O., ktorí horeuvedenú parcelu užívajú od roku 1982 a platia si aj poľnohospodársku daň. Slovenský pozemkový fond, zástupca neznámych vlastníkov zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O. nad O. pod B1 až 4, v aktuálnom konaní vystupujúcich ako odporcovia v 16/ až 19/ rade, nemal výhrady k určeniu vlastníckeho práva navrhovateľov titulom vydržania. Spoluvlastník zapísaný pod B6 zomrel dňa X.X.XXXX a dedičmi po ňom sú pôvodný odporca v 2. rade a odporcovia v 3/ až 6/ rade, odporca v 7/ rade je dedičom podľa rozhodnutia ŠN v Čadci D 1015/89 po X. P. (zomr. XX.X.XXXX). Odporcovia v 1 až 7/ rade uznali vlastnícke právo navrhovateľov k spornej parcele. Odporcovia v 8 až 12/ rade uviedli zhodne, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti svedčí v ich prospech s poukazom na osvedčenie o dedičstve po P. F., rod. O. pod D 987/01, a tiež po U. F. pod č. D 988/01, . Následne zdedila tieto nehnuteľnosti P. F., rod. O. v dedičskom rozhodnutí D 1779/00, a následne ich matka Y. F. pod č. .

Okresný súd pri právnom posúdení postupoval podľa § 123, 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Po právnej stránke uzavrel, že navrhovatelia sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi žalovanej nehnuteľnosti, ktorá podľa geometrického plánu č. 20/2006 zo dňa 27.7.2006 vyhotoveného autorizovaným geodetom Y. F., overeným SK dňa 23.8.2006 je totožná s parcelou C-KN č. 3400 - orná pôda o výmere 1241 m2. Navrhovatelia podľa názoru okresného súdu vlastníctvo k tejto parcele nadobudli vydržaním v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na ústnu kúpnu zmluvu, ktorú navrhovatelia 1/, 2/ v roku 1982 uzatvorili toho času s nebohým G. X., ten bol vedený na LV pod B8, od menovaného nehnuteľnosť odkúpili. Odvtedy ju užívajú pokojne, nerušene ako svoju vlastnú. Na základe hlásenia zmien Obecného úradu Krásno nad Kysucou bolo preukázané, že z danej poľnohospodárskej pôdy platia od roku 1982 poľnohospodársku daň. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, vo vydelenom stave vlastnícky patrila právnemu predchodcovi navrhovateľov - G. X., táto skutočnosť vyplynula z výpovedí odporcov v 1/ až 7/ rade, ktorí uznali vlastnícke právo navrhovateľov v danej nehnuteľnosti a potvrdili, že sporná parcela patrila G. X., ktorý ju užíval v reálne vydelenom stave ako svoju vlastnú. Výsluchom účastníkov, najmä odporcu v rade 1/, mal súd ďalej preukázané, že navrhovatelia užívali spornú parcelu už 30 rokov, splnili tak zákonom ustanovené podmienky vydržania, a to existenciu držby spornej parcele, s ktorou nakladali ako so svojou, uplynutie zákonom stanovenej

10-ročnej doby a spôsobilosť predmetu vydržania, čím naplnili spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Navrhovatelia sú oprávnení držitelia, s vecou naložili ako so svojou, boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že im vec patrí. V záujme zosúladiť skutočný stav s právnym podali určovaciu žalobu, preukázali aj naliehavosť na určení ich vlastníckeho práva k spornej parcele v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Navrhovatelia preukázali, že v rozsahu spoluvlastníckeho podielu právneho predchodcu G. X. sa stali vlastníkmi spornej parcele. Navrhovatelia odvodzovali vlastnícke právo od podielového spoluvlastníka zapísaného na LV č. XXXX pod B8. Odporcovia v 8/ až 12/ rade odvodzovali svoje vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov titulom predložených dedičských rozhodnutí a právnej predchodkyne zapísanej na LV pod B7. Súd považoval za potrebné upozorniť na to, že zaradenie určitej veci do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom vlastníctva toho, kto vec nadobudol na základe uznesenia o dedičstve a rozhodnutie súdu v dedičskom konaní o tom, že poručiteľ bol vlastníkom veci, nie je záväzné pre osoby, ktoré neboli účastníkmi dedičského konania. Tým sú práve vyvrátené tvrdenia odporcov v 8/ až 12/ rade, ktorí od deklaratórneho rozhodnutia, a to osvedčenia o dedičstve po svojej právnej predchodkyni odvodzovali svoje právne postavenie, teda vlastnícky vzťah k celej nehnuteľnosti. Výpis z LV č. XXXX na spornú parcelu bol len čiastočný. Z daného vyplýva, že odporcovia v 8/ až 12/ rade svoj podiel môžu mať v iných parcelách zapísaných na úplnom liste vlastníctva.

Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., konštatoval plný úspech navrhovateľov v konaní, avšak im náhradu trov nepriznal, pretože trovy konania si neuplatnili.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa v rade 10/, domáhala sa zmeny rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadala návrh zamietnuť a uplatnila si aj trovy konania, tie aj vyšpecifikovala, alternatívne žiadala zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa. Argumentovala najmä tým, že spoluvlastnícky podiel 1/30 k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla dedením na základe osvedčenia o dedičstve vydaného pod sp. zn. . Jej vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu k predmetnej nehnuteľnosti bolo nesporne preukázané v konaní pred prvostupňovým súdom. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Navrhovatelia 1/ a 2/ svoje tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva v celosti k predmetnej nehnuteľnosti nepreukázali nijakým spôsobom. Nie je pravdivé ich tvrdenie, že za predmetnú nehnuteľnosť platili aj tzv. poľnohospodársku daň. Navrhovatelia iba tvrdili, ale okrem svojich tvrdení nepreukázali uzavretie ústnej kúpnej zmluvy s G. X., ani dávne deľby a zámeny medzi G. X. a pozemnoknižnými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Odvolateľka vytýka okresnému súdu, že sa neriadil dôsledne ustanovením § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., keď sa uspokojil s obsahom tvrdenia navrhovateľov 1/ a 2/ najmä v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľností na základe uzavretej kúpnej zmluvy v roku 1982 v ústnej forme, ako aj s tvrdením, že výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol G. X.. Navrhovatelia 1/, 2/ nepreukázali v konaní tzv. dávne deľby a zámeny medzi G. X. a pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi v predmetnej nehnuteľnosti.

Odvolateľka citovala aj obsahové znenie ustanovenia § 123, § 124, § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka. Poukazovala na osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Jedným zo základných predpokladov vydržania je, že držba musí byť oprávnená, jedná sa o faktické ovládanie veci späté s vôľou nakladať s ňou ako so svojou, v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný alebo nedobromyseľný, treba vždy objektívne preukázať. Subjektívne hľadisko a osobné presvedčenie samotného držiteľa nepostačuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať, či držba je dobromyseľná alebo nedobromyseľná, je potrebné posudzovať a preukázať, skúmaním uvedených predpokladov sa prvostupňový stupňový súd vôbec nezaoberal. Odvolateľka poukazovala aj na to, že v samotnom odôvodnení rozhodnutia okresného súdu sú rozpory, keď na jednej strane rozsudku sa uvádza, že odporcovia v rade 1/ až 7/ uznali vlastnícke právo navrhovateľov (strana 4-5 rozsudku), pričom z inej časti obsahu odôvodnenia rozsudku (strana 2-3 rozsudku) vyplýva, že odporcovia 4/, 6/ a 7/ sa nevedeli vôbec vyjadriť tak k samotnému návrhu, ani ku skutkovým okolnostiam. Zvýraznila ďalej, že po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti podala príslušnému správcovi dane daňové priznanie k dani z nehnuteľností, túto daň riadne ročne platí správcovi dane, čo vyplýva aj z potvrdenia Mesta Krásno nad Kysucou. Rozsudok prvostupňového súdu považovala za nepreskúmateľný, vadný i z dôvodu, že v jeho výrokovej časti predmetná nehnuteľnosť nie je bližšie identifikovaná v ktorom katastrálnom území sa nachádza.

Odporca v rade 15/ N. X. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nevlastní žiadne písomné podklady, ktoré by mohli byť použité pri ďalšom súdnom pojednávaní a nedisponuje informáciou o tom, kedy, kým a ako boli tieto pozemky spravované.

Odporkyňa v rade 14/ Q. M. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že o veci samej jej nie je nič známe, nemá záujem sa do veci nijako angažovať, súhlasí so znením rozsudku okresného súdu a k odvolaniu odporkyne v rade 10/ U. W. sa nevyjadruje. Ona sama považuje vec za vybavenú.

Ďalší odporcovia písomné vyjadrenie k odvolaniu odporkyne v 10/ rade nepredložili.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali na to oprávnení účastníci (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľov zamietol v celom rozsahu z nasledovných dôvodov:

Krajský súd vychádzajúc zo skutkového stavu veci zisteného súdom prvého stupňa, zotrváva na právnych dôvodoch zamietnutia návrhu tak, ako to konštatoval vo svojom pôvodnom rozhodnutí zo dňa 4.10.2012, keď ani v aktuálnom štádiu rozhodovania o odvolaní odporkyne v rade 10 nevidel žiadne relevantné dôvody na zmenu svojich vecných záverov.

V konaní je preukázané, že navrhovateľka 1/ a pôvodný navrhovateľ 2/ sa podaným návrhom domáhali určenia nehnuteľnosti zapísanej v KN Správy katastra v Čadci na LV č. XXXX registra „E“ KN ako parcela č. 3400 - orná pôda o výmere 1241 m2, podľa GP č. 20/2006 zo dňa 27.7.2006 (vyhotoveného autorizovaným geodetom Y. F. a overeným Správou katastra v Čadci dňa 23.8.2006), totožnej s parcelou registra registra „C“ KN č. 3400 - orná pôda o výmere 1241 m2, - do ich výlučného bezpodielového spoluvlastníctva. Označený pozemok sa nachádza v katastrálnom území O. nad O..

Skutkové vymedzenie návrhu ani ku dňu vydania tohto rozhodnutia odvolacieho súdu zmenené nebolo. Tak, ako v návrhu, aj v odvolacom konaní navrhovateľka 1/ rade a pôvodný navrhovateľ 2/ zotrvali na tom, že žalovanú nehnuteľnosť nadobudli v roku 1982 ústnou kúpnou zmluvou od G. X. (podielový spoluvlastník zapísaný na liste vlastníctva pod B8). Tvrdili, že menovaný parcelu užíval už výlučne sám po deľbe a zámenách s pozemnoknižnými spoluvlastníkmi v dávnej minulosti, že oni nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, držali ju ako vlastnú, boli dobromyseľní a aj v prípade pochybnosti o ich oprávnenej držbe podľa zásad Občianskeho zákonníka platí, že držba je oprávnená.

Z obsahu výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č.l.11-12 spisu) vyplýva, že sporná parcela registra „E“ č. 3400 je zapísaná u Katastrálneho úradu Správa katastra Čadca, pre katastrálne územie O. nad O. vo výmere 1241 m2 - orná pôda na nasledovných vlastníkov: B1 - F. O. U. (SPF) v spoluvlastníckom podiele 3/36, B2 - F. O. P. (rod. W.) (SPF) spoluvlastnícky podiel 3/36, B3 - F. P. (SPF) spoluvlastnícky podiel 6/36, B4 - U. M. (ž.) O. O. (SPF) spoluvlastnícky podiel 3/72, B5 - O. U., W. X, v podiele 6/36 (odporca v rade 1), B6 - F., O., W. (SPF) spoluvlastnícky podiel 6/36, B7 - T. G., rod. F. v podiele 1/30 (odporkyňa v rade 8), B8 - X. G. v podiele 1/8, B9 - W. U. v podiele 1/30 (odporkyňa v rade 9), B9 - W. U. v podiele 1/30 (odporkyňa v rade 10), B11 H.S. v podiele 1/30 (odporkyňa v rade 11) B12- L. C. v podiele 1/30 (odporca v rade 12).

Nerozporovanou skutočnosťou bolo, že odporcovia v rade 2/a až 2 f ( aj ich právny predchodca - pôvodný odporca v rade 2 ), ako aj odporcovia v rade 3/ až 7/ sú právnymi nástupcami po pôvodnom podielovom spoluvlastníkovi - F. O. W., ktorý na LV je zapísaný pod B6 k spoluvlastníckemu podielu 6/36. Odporcovia v rade 2 až 7/ si nároky do žalovanej nehnuteľnosti nerobili. Odporkyňa v rade 2/, tvrdila, že odjakživa nehnuteľnosť bola užívaná navrhovateľmi. Odporca v rade 3/, si pamätal, že parcela patrila G. X.. Odporcovia 4-6/ nevedeli o akú nehnuteľnosť sa jedná. Odporcovia 6,7/ nemali vedomosť o prevodoch, odporkyňa v rade 5/, vedela, kde sa pozemok nachádza, nároky si nerobila a G. X. ani nepoznala.

Odporca v rade 1/ U. O. uviedol, že nehnuteľnosť sa nachádza v susedstve s rodinným domom navrhovateľov, čo si pamätá, patrila G. X., ten mal odrezanú ruku, nebol schopný nehnuteľnosť užívať. Podľa „názoru odporcu 1/“ došlo k podeleniu medzi podielovými spoluvlastníkmi možno aj pred sto rokmi,

s tým, že táto nehnuteľnosť kúpnou zmluvou prešla na navrhovateľov, ktorí ju užívajú asi 30 rokov, tvrdil, že odporcovia v 8/až 12/ rade spornú parcelu nikdy neužívali.

Právnymi nástupcami po G. X. (zapísaný spoluvlastník na LV pod B8) sú odporcovia v rade 13/ N.F., v rade 14/ Q. M., v rade 15/ N. X.. Právni nástupcovia po neb. G. X. nároky do nehnuteľnosti si nerobili. N. Q. uviedla, že došlo k určitej zámene medzi podielovými spoluvlastníkmi v rámci užívacích vzťahov, ale k „takýmto skutočnostiam sa bližšie vyjadriť nevedela,“ ani k tomu, kde sa pozemok nachádza.

Odporcovia v rade 8/ až 12/ (zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na liste vlastníctva) s návrhom navrhovateľov nesúhlasili. Odporkyňa v rade 8/ tvrdila, že vlastnícke právo svedčí v prospech jej právnych predchodcov, odjakživa parcelu aj so súrodencami (odporcami v 9/ až 12/ rade) užívali, chodievali pomáhať. G. X. nebol vlastníkom nehnuteľnosti, bol iba podielovým spoluvlastníkom. Odporcovia v rade 8/ až 12/ popreli nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku navrhovateľmi 1,2/ od G. X., namietali akúkoľvek reálnu deľbu v dávnej minulosti. Do žalovanej nehnuteľnosti si robili nároky titulom podielového spoluvlastníctva.

Návrh navrhovateľov v prejednávanej veci je svojou podstatou určovacím návrhom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Naliehavosť právneho záujmu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľka a pôvodný navrhovateľ v rade 2/ zdôvodnili zosúladením faktického stavu so stavom právnym, tvrdiac, že k parcele nadobudli vlastníctvo vydržaním titulom ústnej kúpnej zmluvy z roku 1982, od,- toho času už neb. G. X.. Označenú parcelu od uvedenej doby užívajú pokojne a nerušene ako svoju vlastnú. Domáhali sa určenia vlastníckeho práva k celej parcele č. EKN 3400 - orná pôda o výmere 1241 m2.

Krajský súd prioritne zvýrazňuje, že všetci odporcovia sú vecne pasívne legitimovaní, k predmetnej parcele všetci sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na liste vlastníctva (resp. ich právni predchodcovia ). Jedná sa u nich o tzv. nerozlučné spoločenstvo, vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu bez zreteľa na ich vôľu. Ide o tzv. nútené spoločenstvo, kedy sa rozhodnutie súdu musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 O.s.p.). Vecná legitimácia žalovaných osôb vyplýva z hmotného práva. Procesnými dôsledkami nerozlučného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 2 O.s.p.), za ktoré odvolací súd považoval spoločenstvo odporcov v danej právnej veci sú: a/ rozhodnutie súdu sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom), b/ práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, c/ procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu, preto ide o nútené spoločenstvo. Pri nerozlučnom spoločenstve môžu vzniknúť medzi spoločníkmi rozpory v otázke ďalšieho procesného postupu. V prípade rozporu napr. dispozitívnymi úkonmi (späťvzatie návrhu, zmena návrhu), sa rešpektuje nerozlučnosť vzťahu. Preto sa na takýto úkon vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov. Ak sa takáto zhoda nedosiahne, ide o neúčinné prejavy. Vo vzťahu k tretím subjektom procesný úkon čo len jedného zo spoločníkov (napr. podanie odvolania) je účinný vo vzťahu k ostatným spoločníkom. Znamená to v konkrétnej prejednávanej veci, že procesný úkon odporkyne v rade10/ - podanie odvolania, je účinným procesným úkonom aj vo vzťahu k ostatným spoločníkom, rozhodnutie o odvolaní sa bude totiž dotýkať práv a záujmov všetkých nerozlučných spoločníkov. Riadiac sa uvedeným princípom odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu predmetnú právnu vec na základe podaného odvolania odporkyne v rade 10/ aj vo vzťahu k ďalším odporcom vystupujúcim na strane žalovanej i keď títo odvolanie nepodali, pretože procesný úkon - podanie odvolania odporkyne v rade 10/ je účinný aj vo vzťahu k nim.

V ďalšom sa odvolací súd zameral na vecné otázky vzťahujúce sa k právnemu posúdeniu veci z pohľadu hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka.

V celom rozsahu vyhodnotil za opodstatnený odvolací dôvod odporkyne v rade 10/ o tom, že navrhovatelia 1,2/ nepreukázali v konaní výlučné vlastníctvo G. X. k celej žalovanej parcele. Na svoje tvrdenie o tom, že menovaný (ich právny predchodca) bol vlastníkom celej žalovanej parcele na základe reálnej deľby, vykonanej v dávnej minulosti, konkrétne dôkazy neoznačili, neuviedli, ich tvrdenie naďalej ostalo v rovine skutkového, ale nepreukázaného tvrdenia. Vyjadrenie odporcu v rade 1/ k otázke reálnej deľby bolo všeobecné, neobsahovalo konkrétne údaje o tom, kedy, za akých okolností, medzi kým reálna

deľba prebehla. Ďalší odporcovia konkrétnu vedomosť o reálnej deľbe nemali. Nároky do nehnuteľnosti si robili odporcovia v rade 8-12/, ktorí akúkoľvek reálnu deľbu v dávnej minulosti a nadobudnutie výlučného vlastníckeho práva k žalovanej parcele G. X. odmietali. Aj za situácie, žeby bolo preukázané, že G. X. spornú parcelu E-KN č. 3400 - orná pôda o výmere 1241 m2, totožnú podľa geometrického plánu s parcelou C-KN č. 3400 - orná pôda o výmere 1241 m2 - vlastnil (odvolací súd dodáva, že táto okolnosť preukázaná nebola), aj tak by nesplnili zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva k žalovanej parcele a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonov.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vecou vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec, alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov ak ide o nehnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vydržanie je klasickým súkromnoprávnym inštitútom, prijatím Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. bol z nášho právneho poriadku celkom vymazaný a opätovne reaktivovaný Zákonom č. 131/1982 Zb. Právna úprava - novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinná od 1.4.1983 zakotvila inštitút vydržania, avšak možnosť vydržania obmedzila len na občanov (fyzické osoby) a nepriznala toto právo organizáciám (právnickým osobám). Tiež výrazne znížila okruh hnuteľných a nehnuteľných vecí, ku ktorým bolo možné vydržať vlastnícke právo. Označený právny predpis zaviedol síce princíp započítateľnosti držby pred jeho účinnosťou, vydržacia doba však neskončila skôr než za jeden rok po jeho účinnosti, t.j. 31.3.1984 (§ 865 ods. 3 Oz.). Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovatelia podľa ustanovení Zákona č. 131/1982 Zb. podmienky vydržania nesplnili. V ďalšom bolo preto potrebné vyhodnotiť, či splnili podmienky vydržania v zmysle súčasnej právnej úpravy zavedenej Zákonom č. 509/1991 Zb. účinnej od 1.1.1992. Označený právny predpis od 1.1.1992 obnovil tradičné dôsledky spojené s vydržaním, zaviedol započítanie držby vykonanú aj pred 1.1.1992 do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe. Nová právna úprava (Zákon č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne než Zákon č. 131/1982 Zb. len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby. Účinky právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu mohli nastať najskôr k 1.1.1992. Nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku vydržaním po 1.1.1992 zákon umožnil za splnenia podmienok ustanovených v § 134 Občianskeho zákonníka.

Vydržanie ako originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je úzko späté s držbou a to konkrétne len s oprávnenou držbou (§ 130 Občianskeho zákonníka). Pri vydržaní ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplatnení zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené celú vydržaciu dobu: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť) držiteľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (§ 134 ods. 1 O.z.) uplynutie vydržacej doby.

V prejednávanej veci pokiaľ ide o tvrdenú dobrú vieru (dobromyseľnosť) navrhovateľov 1,2/ k spôsobilému predmetu držby, vychádza sa z tvrdeného právneho dôvodu - ústnej kúpnej zmluvy od G. X.. Uvedenou kúpnou zmluvou žalovanú parcelu mali nadobudnúť v roku 1982. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná zo zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. To neznamená, že taký titul musí byť daný; postačí, že je držiteľ zo zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere, alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka.

Za domnelý právny titul vstupu do držby nemožno podľa súčasnej právnej úpravy vydržania (Zákon č. 509/1991 Zb.) považovať ústnu zmluvu ( kúpnu, darovaciu) medzi vlastníkom a držiteľom. Dobrá viera držiteľa sa musí totiž vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda aj na existenciu písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, ako je tomu v konkrétnej prejednávanej veci, - nemôže následne viesť k vydržaniu. Krajský súd dodáva, že už podľa právnej úpravy platnej v roku 1982, keď tvrdili navrhovatelia uzavretie tzv. ústnej kúpnej zmluvy v roku 1982, zákon vyžadoval registráciu zmluvy o prevode nehnuteľnosti ( kúpnej ) príslušným štátnym orgánom. Na registráciu zmluvy štátnym notárstvom bola viazaná účinnosť zmluvy s tým, že ak do doby 3 rokov od uzavretia zmluvy nebol podaný návrh na registráciu, malo sa zato, že zmluvné strany od zmluvy odstúpili. Už aj z uvedeného právneho režimu vyplýva, že právna úprava v dobe tzv. tvrdeného vstupu navrhovateľov 1/, 2/ do držby na základe tvrdeného právneho titulu

- ústnej zmluvy nedovolil nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ani prípadný tzv. právny omyl účastníkov zmluvy akceptovať nie je možné.

Súhrn všetkých uvedených dôvodov viedli krajský súd k záveru o vecnej opodstatnenosti odvolania odporkyne v rade 10.

Dovolací súd vo svojom rozhodnutí -234 zo dňa 30. januára 2014 uložil odvolaciemu súdu rozhodnúť v novom rozhodnutí znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania.

Pri rozhodovaní o trovách konania ( prvostupňové, odvolacie, dovolacie ) krajský súd postupoval podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O. s. p. Neúspešní účastníci v konaní ( prvostupňovom a odvolacom ) navrhovatelia majú povinnosť nahradiť úspešným procesný stranám

- odporcom trovy konania, ktoré účelne vynaložili v súvislosti s obranou svojho práva. Trovy konania ( prvostupňové, odvolacie ) si uplatnila jedine odporkyňa v rade 10. Po preskúmaní účelnosti vynaloženia trov a správnosti ich vyčíslenia odvolací súd priznal odporkyni v rade 10 titulom trov zaplateného súdneho poplatku za odvolanie sumu 99,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 283,58 eur. Pri priznaní odmeny za poskytnutú právnu pomoc advokátom krajský súd vychádzal z účinných ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal náhradu za nasledovné úkony právnej služby : 1./ príprava a prevzatie zastúpenia ( 8.4.2010) 2./ odvolanie proti rozsudku ( 12.4.2010), - za uvedené dva úkony prislúcha odmena po 55,49 eur ( § 11 ods.1 písm.a Vyhlášky ), 3./ zastupovanie na odvolacom pojednávaní dňa 20.9.2012.58,69 eur ( § 11 ods. 1 písm.a Vyhlášky ),4./ zastupovanie na pojednávaní dňa 21.6.2012, pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, z tohto dôvodu patrí iba štvrtina základnej sadzby tarifnej odmeny ( § 14 ods.5 písm. b. Vyhlášky), teda v sume 14,67 eur, 5./ zastupovanie na pojednávaní dňa 14.10.2012 ( bolo vyhlásené iba rozhodnutie ), tohto dôvodu patrí štvrtina základnej sadzby tarifnej odmeny ( § 14 ods.5 písm. b. Vyhlášky ), teda v sume 14,67 eur. K úkonom právnej služby patrí aj režijný paušál - za 2 úkony vykonané v roku 2010 - 2x 7,21 eur, za 3 úkony právnej služby vykonané v roku 2013 - 3x 7,63 eur. Spolu odmena a režijný paušál je v sume 236,32 eur, prislúchajúca daň z pridanej hodnoty je 20 % zo sumy 236,32 eur, t.j. v sume 47,26 eur. Titulom trov právneho zastúpenia odporkyne v rade 10 bola priznaná celková suma 283,58 eur. Navrhovatelia sú povinní trovy právneho zastúpenia zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právnej zástupkyne odporkyne v rade 10 Genovéve Hlásnikovej, advokátke AK N., po právoplatnosti rozsudku.

Ďalší odporcovia v konaní úspešní, si trovy neuplatnili, z týchto dôvodov odporcom v rade 1 až 9, 11

- 19 krajský súd náhradu trov konania od navrhovateľov nepriznal.

Trovy dovolacieho konania si nikto z účastníkov neuplatnil.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .