Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoP-9-2015.pdf
PDF · 80.47 KB
Case nature
Subarea
14CoP/9/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. D., nar. X.XX.XXXX a D. D., nar. X.XX.XXXX, oboch bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, P., právne zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Petríkom, so sídlom Francisciho 25, Poprad a C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/a, T., právne zastúpeného advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom Mnoheľova 17, Poprad, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti a návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/190/2015-299 z 11.6.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 5P/190/2012-302 z 22.6.2015 zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
Mení rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 5P/190/2015-299 z 11.6.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 5P/190/2012-302 z 22.6.2015 v jeho napadnutej časti o splatnosti prisúdeného dlžného výživného tak, že dlžné výživné na mal. S., nar. X.XX.XXXX za obdobie od 20.9.2012 do 31.5.2015 vo výške 2.689,67 eur a dlžné výživné na mal. D., nar. X.XX.XXXX za čas od 1.9.2014 do 31.5.2015 vo výške 540,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením vyčíslil dlžné výživné pre maloletého S. za čas od 20.9.2012 do 31.5.2015 na sumu 2.689,67 eur a na maloletého D. za čas od 1.9.2014 do 31.5.2015 na sumu 540,- eur, spolu na obe deti na sumu 3.229,67 eur a toto dlžné výživné povolil otcovi maloletých detí splácať v mesačných splátkach počnúc mesiacom jún 2015 vo výške 260,- eur spolu s bežným výživným vždy do 20. dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok k rukám matky maloletých detí.
Ďalším výrokom návrh matky na výpočet dlžného výživného na tvorbu úspor zamietol. Napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dlh na výživnom vyčísľoval po tom, čo rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/190/2012-238 z 11.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 14CoP/3/2015-283 z 9.4.2015 bolo zvýšené výživné pre maloletého S. od 20.9.2015 na sumu 180,- eur mesačne a pre maloletého D. od 1.9.2014 na sumu 180,- eur mesačne. Tým boli zmenené predchádzajúce rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Odvolací súd svojím rozhodnutím z 9.4.2015 však zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom i vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti tohto výroku rozhodnutia.
Z následne vykonaného dokazovania realizovaného na pojednávaní 11.6.2015 prvostupňový súd zistil, že od septembra 2012 platil otec maloletých detí na výživu svojich detí sumu 220,- eur mesačne na obe
deti. Výnimkou bol mesiac október 2013, kedy otec výživné nezaplatil. Pre maloletého D. platil mesačne sumu 120,- eur. Zaplatené výživné pre dobu od 1.9.2014 do 31.5.2015 za 9 mesiacov predstavuje 1.800,- eur. Otec však podľa rozhodnutia o zvýšení výživného mal zaplatiť sumu 1.620,- eur, preto dlh na výživnom pre maloletého D. predstavuje sumu 540,- eur. Na výživné pre maloletého S. platil otec pravidelne sumou 100,- eur, čo za 32 mesiacov od 1.10.2012 do 31.5.2015 predstavuje sumu 3.200,- eur. Podľa posledného rozhodnutia odvolacieho súdu mal zaplatiť od 20.9.2012 do 31.5.2015 výživné vo výške po 180,- eur mesačne, čo za 32 mesiacov predstavuje sumu 5.760,- eur. Keďže nezaplatil v októbri 2013 výživné, dlh za obdobie od 20.9.2012 do 31.5.2015 súd aj s poukazom na dôvody opravného uznesenia stanovil na sumu 2.689,67 eur. Dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu neobsahujú bližšie zdôvodnenie, prečo tento dlh povolil súd prvého stupňa otcovi zaplatiť v mesačných splátkach.
Výrok o zamietnutí návrhu matky na rozhodnutie o dlžnom výživnom na tvorbu úspor prvostupňový súd odôvodnil tým, že podľa predchádzajúcich rozhodnutí o výživnom bolo rozhodnuté o takomto spôsobe plnenia vyživovacej povinnosti, toto rozhodnutie je vykonateľné a matka detí má právo sa domáhať výkonu tohto rozhodnutia.
Výrok o náhrade trov konania prvostupňový súd odôvodnil odkazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Opravné uznesenie, ktorým sa vyčísľoval dlh na výživnom prvostupňový súd odôvodnil aj odkazom na aplikáciu ust. § 164 O.s.p..
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením proti výroku o splatnosti vyčísleného dlžného výživného podala odvolanie matka maloletých detí. Nesúhlasí s povolením zaplatenia tohto dlhu v mesačných splátkach. Podľa jej názoru ide o ústupok súdu voči otcovi maloletých detí, pretože tento sám uvádzal na pojednávaní, že peniaze má na tvorbu úspor, ktoré matke maloletých detí nevyplatil a odkladal tieto peniaze na účet určený maloletým deťom. Tvrdil, že má tieto peniaze nasporené na osobitnom účte. Povolenie splátok je v rozpore s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu v tejto veci, ktorý uviedol, že životný štandard otca maloletých detí svedčí o tom, že má možnosti a schopnosti prispievať na výživu synov aj vyššou sumou, než to určil prvostupňový súd. Povolenie splátok preto nie je v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu. Navrhuje preto zmeniť v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa tak, že dlžné výživné je otec povinný zaplatiť do 14 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk maloletých detí.
Otec maloletých detí vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a navrhuje, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k podanému odvolaniu sa stotožnil s dôvodmi odvolania navrhovateľky a navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu matky vyhovel.
Na prejednanie odvolania odvolací súd nenariaďoval pojednávanie. Odvolanie matky smeruje proti výroku o zročnosti priznaných pohľadávok výživného, pričom na rozhodnutie o odvolaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Nešlo o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Prvostupňový súd nerozhodoval vo veci bez nariadenia pojednávania. Za takéhoto stavu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. boli splnené podmienky pre rozhodnutie o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), ods. 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu tak bol určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia tak, ako to vyplýva z ustanovení § 205 O.s.p.. Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by mohli byť len prípadné vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada,
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V predmetnej veci nebol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol zamietnutý návrh matky na výpočet dlžného výživného na tvorbu úspor a nebol napadnutý ani výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo vyčíslené dlžné výživné pre maloletého S. za čas od 20.9.2012 do 31.5.2015 a pre maloletého D. od 1.9.2014 do 31.5.2015. V týchto odvolaním nenapadnutých častiach nebolo preto možné rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať.
Odvolací súd mal pritom na zreteli, že výrok rozsudku o náhrade trov konania ale aj výrok o lehote na plnenie i keď sú uvedené vo výroku rozsudku nemajú povahu rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd preto rozhodoval o podanom odvolaní vo forme uznesenia. Mal pritom na zreteli ustanovenie § 223 O.s.p.. Odvolaním bol síce napadnutý rozsudok ale len vo výroku, pre ktorý zákon inak predpisuje formu uznesenia, preto rozhodol o odvolaní uznesením. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v napadnutej časti, majúc na zreteli vyššie uvedené zásady, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu matky je možné vyhovieť.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať v splátkach, ktorých výšku a podmienku zročnosti určí.
Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (3 dni), ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. V rozsudku, ktorým súd ukladá povinnosť na plnenie totiž vždy je potrebné určiť lehotu na plnenie. Určenie lehoty nemá žiadnu nadväznosť na lehoty hmotnoprávne. Tým, že sa určí lehota na plnenie, sa jednak vymedzí časový termín, v ktorom povinný účastník ešte môže dobrovoľne (aj keď je s uspokojením nároku oprávneného v omeškaní), jednak čas, kedy sa rozsudok stane vykonateľným a kedy teda bude možné na jeho základe viesť exekúciu podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Súdu je teda zverené oprávnenie, aby na základe zistenia všetkých potrebných skutočností, vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku a osobným pomerom účastníka, určil lehotu na splnenie dlhšiu než 3 dni, alebo stanovil, že peňažité plnenie sa môže stať v splátkach.
Tak, ako je už uvedené vyššie súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti o povolení zaplatenia dlžného výživného v splátkach ani neodôvodnil. Nekonkretizuje teda skutočnosti, ktoré ho viedli k takémuto záveru.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa z 11.6.2015 vyplýva, že otec svoju požiadavku na zaplatenie dlžného výživného v splátkach odôvodňoval len tým, že naraz dlžnú sumu by nebol schopný zaplatiť a musel by si požičať peniaze. Bližšie túto svoju požiadavku nezdôvodnil.
Pri úvahách súdu o určení lehoty na splnenie povinnosti podľa § 160 ods. 1 O.s.p. a pri určení, že peňažité plnenie sa môže stať v splátkach, treba mať na zreteli konkrétnu situáciu, ktorá vyplynula z neplnenia vyživovacej povinnosti ale i osobné a majetkové pomery účastníka vzhľadom na výšku dlžnej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením dlžnej sumy, pričom tieto osobné a majetkové pomery nemôžu neúmerne zvýhodňovať dlžníka na úkor veriteľa. Osobné a majetkové pomery dlžníka nemožno nadradzovať nad iné relevantné skutočnosti určujúce pre lehotu splatnosti. Dôkazy, ktoré mal súd prvého stupňa k dispozícii ale i odvolací súd, ktorý rozhodoval rozsudkom z 9.4.2015 č.k. 14CoP/3/2015-283, svedčia okrem iného o takých majetkových pomeroch otca maloletých detí, ktoré same o sebe neodôvodňuje povolenie zaplatenia dlžného výživného v splátkach. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvody svojho rozhodnutia z 9.4.2015 na strane 9, 10. Treba zdôrazniť aj spotrebný charakter výživného. Za daného stavu prvostupňový súd, ktorý neodôvodnil ani povolenie rozhodnutia o zaplatenie v splátkach, nerešpektoval skutočnosti, ktoré boli v konaní zistené o osobných a majetkových pomeroch otca a vychádzal bez akéhokoľvek opodstatnenia z požiadavky otca prednesenej na poslednom pojednávaní na povolenie zaplatenia dlžného výživného v splátkach. Dôkazy, ktoré mal súd prvého stupňa k dispozícii preto nie sú také, aby bolo možné len na základe vyjadrenia
otca na umožnenie splácania pohľadávky v splátkach tomuto jeho návrhu vyhovieť. Za takéhoto stavu odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zročnosti priznaných dlžných nárokov na výživné zmenil a určil otcovi lehotu na splnenie povinnosti na 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 30-dňovú lehotu určil súd s prihliadnutím na to, že rozhodoval o splatnosti bez nariadenia pojednávania. Zaviazaný účastník sa dozvie o zmene prvostupňového rozhodnutia doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Časový limit na plnenie prihliada na to, aby prisúdenú sumu mohol otec v tejto lehote aj reálne splniť. Opäť sa žiada zdôrazniť, že nad rámec rozsahu i dôvodov, ktoré uviedla matka v podanom odvolaní odvolací súd nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, a preto v týchto konaniach v zásade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.