Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/3/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. D., nar. X.XX.XXXX a D. D., nar. X.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, P., právne zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Petríkom, so sídlom Francisciho 25, Poprad a C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/a, T., právne zastúpeného advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom Mnoheľova 17, Poprad, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti a návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaniach matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -238 zo dňa 11.12.2014, zhodou hlasov členov senátu, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti matky zriadiť osobitné účty v prospech maloletých na tvorbu úspor a o súhlase súdu na nakladanie s prostriedkami na účte, vo výroku ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výživného na mal. S. za čas od 1.9.2011 do 13.10.2011 a v týchto častiach konanie o návrhoch na zmenu výživného zastavuje.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného i vo výroku o čiastočnom zastavení konania o návrhu matky.

V ostatnej časti vo výrokoch o zvýšení výživného a o zamietnutí návrhu matky rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť otca k mal. deťom určenú rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. -55 z 24.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -83 zo dňa 13.10.2011 zvyšuje u mal. S. s účinnosťou od 20.9.2012 na sumu 180,- eur mesačne a u mal. D. s účinnosťou od 1.9.2014 na sumu 180,- eur mesačne s tým, že toto výživné je od mesiaca máj 2015 otec povinný plniť vždy najneskôr do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Vo zvyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

Z r u š u j e výroky rozsudku súdu prvého stupňa o dlžnom výživnom i o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu v r a c i a vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh otca zo dňa 29.6.2012 na zníženie výživného na mal. deti S. a D. D. zamietol. Zmenil rozsudok Okresného súdu v Kežmarku zo dňa 24. júna 2011 pod č. k. - 55 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa l3. 10. 2011 pod č. k. - 83 tak, že na mal. S. počnúc dňom l.9.2011 upravil výživné na sumu 150,- eur mesačne, z toho 130,- eur bežné výživné a 20,- eur na tvorbu úspor

a od l.9.2014 zvýšil výživné zo sumy 150,- eur na sumu 160,- eur mesačne, z toho sumu 30,- eur na tvorbu úspor na osobitný účet mal. S. a na mal. D. počnúc dňom l.9.2014 zvýšil výživné zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne, z toho 30,- eur na tvorbu úspor na osobitný účet mal. D.. Otca mal. detí zaviazal platiť bežné výživné na mal. deti k rukám matky a výživné na tvorbu úspor na osobitný účet mal. detí, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. V zvyšnej časti návrh matky zamietol. Matku zaviazal v prospech mal. detí zriadiť na každé z detí samostatne osobitné účty s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte je potrebný súhlas súdu. Zastavil konanie v časti návrhu matky zo dňa 20.9.2012 a spresneného v podaní zo dňa 23.8.2013 o prevedení finančných prostriedkov určených na tvorbu úspor. Dlžné výživné na mal. S. za obdobie od l.9.2011 do 31.12.2014 spolu vo výške 1.800,- eur, z toho bežné výživné vo výške l.200,- eur a na tvorbu úspor 600,- eur povolil otcovi mal. dieťaťa splácať bežné výživné k rukám matky v 100,- eurových mesačných splátkach a na tvorbu úspor na zriadený účet mal. S. v 50,- eurových mesačných splátkach vždy do 20-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. Dlžné výživné na mal. D. za obdobie od l.9.2014 do 31.12.2014 spolu vo výške 240,- eur, z toho bežné výživné vo výške 120,- eur a na tvorbu úspor 120,- eur povolil otcovi mal. dieťaťa splácať bežné výživné k rukám matky v 20,- eurových mesačných splátkach a na tvorbu úspor na zriadený účet mal. D. v 20,- eurových mesačných splátkach vždy do 20- teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že u matky mal. detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene zárobkových schopností a možností, vzhľadom na to, že od januára 2014 je onkologickým pacientom a v súčasnosti poberá len invalidný dôchodok. Na strane otca mal. detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k nárastu jeho životnej úrovne ako aj majetkových prírastkov. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti žil otec mal. detí s priateľkou v dome jej rodičov. V súčasnosti žije v novopostavenom dome, ktorý podľa spoločnosti, ktorá realizuje projekty domov, zabezpečuje moderné bývanie v exkluzívnom prevedení. V roku 2011 vykázal otec mal. detí daňovú stratu, ale v roku 2012 dosiahol zisk vo výške 1.513,34 eur a v roku 2013 mal zisk 13.900,83 eur. Z chronológie výkazu o majetkoch a záväzkoch vyplýva, že celková hodnota majetku otca maloletých stúpa, v roku 2013 stúpol na 314.927,- eur, kým v roku 2012 bola celková hodnota majetku otca 142.779,- eur. Z peňažného denníka z roku 2012 vyplýva, že pred podaním návrhu na zníženie výživného požičal otec mal. detí sumu 30.000,- eur a po podaní návrhu na zníženie výživného v júli sumu 15.000,- eur. Súd prvého stupňa prihliadol aj na celkový životný štandard otca mal. detí, ktorý má podľa vlastného vyjadrenia vo vlastníctve auto Porsche Cayenne, motocykel značky Suzuki 1800kw. Súd neprihliadol na listinný dôkaz, podľa ktorého povinný rodič jazdí na aute značky Ferrari, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by otec mal. detí na uvedenom motorovom vozidle jazdil, rovnako nebolo preukázané vlastnícke právo otca maloletých k uvedenému motorovému vozidlu. Prvostupňový súd sa zaoberal aj zmenou osobných pomerov otca mal. detí, ktorý sa v roku 2013 oženil. Podľa názoru súdu povinnému rodičovi nepribudla zákonná vyživovacia povinnosť k manželke, nakoľko tá je zamestnaná a je zároveň tichým spoločníkom spoločnosti povinného rodiča, ktorá sa podieľa na jeho podnikaní svojim vkladom vo výške 150.000,- eur. Vzhľadom na jej majetkové pomery a príjmu z podnikateľskej činnosti bol súd toho názoru, že otcovi mal. detí vyživovacia povinnosť k manželke nevznikla, teda nedošlo k zmene počtu osôb voči ktorým má otec mal. detí zákonnú vyživovaciu povinnosť. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane mal. detí. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navštevoval mal. D. materskú školu, teraz je žiakom 1. ročníka základnej školy. U mal. S. sa zmenili pomery v súvislosti s jeho prirodzeným rastom a vývojom, v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol žiakom 2. ročníka základnej školy, teraz navštevuje 4. ročník, ďalej zvýšeným záujmom o rôzne krúžky, ktoré by ďalej rozvíjali jeho kultúrne potreby, zručnosti a schopnosti. Rovnako sa zmenili pomery u mal. detí v súvislosti s ich nepriaznivým zdravotným stavom a to potrebou ich umiestnenia v liečebnom ústave. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh otca mal. detí na zníženie výživného v časti tvorby úspor nie je dôvodný, nakoľko celková majetková situácia okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb mal. detí umožňuje tvorbu úspor pre mal. deti. Súd prihliadol aj na výdavky otca maloletých, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť (poskytnutie pôžičky v celkovej výške 45.000,- eur) a zahrnul ich do potencionálneho príjmu otca mal. detí. Na druhej strane k podstatnej zmene pomerov došlo u mal. detí, u mal. D., ktorý nastúpil do 1. ročníka základnej školy, u mal. S., ktorý má nepriaznivý zdravotný stav z dôvodu opakovaných infekcií horných dýchacích ciest a s tým súvisiace náhodné výdavky, ktoré možno považovať za odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Taktiež prvostupňový súd prihliadol na zmenu zárobkových schopností a možností matky mal. detí, nakoľko z

dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie je schopná zamestnať sa. Z týchto dôvodov prvostupňový súd návrhu matky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Vzhľadom na to, že matka mal. detí zobrala späť návrh v časti týkajúcej sa povinnosti zaviazať otca mal. detí, aby previedol finančné prostriedky určené na tvorbu úspor na účty vedené matkou v celkovej výške 1.127,50 eur, súd prvého stupňa v tejto časti konanie zastavil. Zároveň vypočítal dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 (odo dňa zmeny pomerov v súvislosti s nástupom do školy) do 31.12.2014 u mal. S. spolu vo výške 1.800,- eur, z toho bežné výživné vo výške 1.200,- eur a na tvorbu úspor vo výške 600,- eur a na mal. D. vypočítal dlžné výživné za obdobie od 1.9.2014 (kedy mal. nastúpil do 1. ročníka základnej školy) do 31.12.2014 spolu vo výške 240,- eur, z toho bežné výživné vo výške 120,- eur a na tvorbu úspor 120,- eur a otcovi povolil dlžné výživné platiť v mesačných splátkach pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky. O náhrade trov konania rozhodol podľa nakoľko ide o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu z úradnej povinnosti.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie matka namietajúc, že súdom určená výška výživného nezodpovedá skutočným preukázaným potrebám maloletých detí a možnostiam na strane otca maloletých. Uviedla, že v priebehu konania si otec maloletých kúpil nové motorové vozidlo zn. Ferrari, vlastní motocykel zn. Suzuki 1800kw, je vlastníkom nákladných vozidiel, stavebných strojov, odťahového vozidla zn. Mercedes, dodávky zn. Citroen Jumper a univerzálneho nakladača zn. Lokust. Na pojednávaní uviedol, že predal nehnuteľnosti - pozemky za 112.000,- eur. Otec maloletých je taktiež vlastníkom luxusného rodinného domu a spolu s manželkou si zobral úver vo výške 190.000,- eur a spolu s bratom je podielovým spoluvlastníkom 1 k celku ďalšieho rodinného domu na LV č. XXX k.ú. P.. Nie je jej zrejmé, prečo súd zvýšil výživné u mal. S. na sumu 150,- eur a následne na 160,- eur, ak je preukázané, že otec maloletého je schopný platiť oveľa vyššie výživné počnúc zmenou pomerov, teda od 1.9.2011 a nie iba od 1.9.2014. Nechápe rozhodnutie súdu v časti zvýšenia výživného tak, že zvýšil výživné na mladšieho D. na sumu 180,- eur, ale na staršieho syna S. iba na sumu 160,- eur, pričom v možnostiach otca je platiť aj vyššie výživné. V tejto časti navrhla platenie výživného na sumu 180,- eur, z toho 20,- eur na tvorbu úspor. Je toho názoru, že v možnostiach otca je splatiť dlžné výživné jednorázovo. Nepovažuje za správne povoliť splácanie dlžného výživného na tvorbu úspor z dôvodu, že túto povinnosť si otec maloletých neplnil počnúc právoplatnosťou rozsudku č.k. -55, ktoré je vymáhané súdnym exekútorom. Je toho názoru, že súd nesprávne zhodnotil majetkové schopnosti a možnosti otca, neprihliadol na záujmy mal. dieťaťa s tým, že dieťa má právo na rovnakú životnú úroveň ako jeho rodičia. Navrhla napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom na mal. S., nar. X.XX.XXXX zmeniť tak, že otec je povinný od 1.9.2011 prispievať na jeho výživu sumou 180,- eur mesačne, z toho 20,- eur na tvorbu úspor, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky a vo výroku o výživnom na mal. D., nar. X.XX.XXXX zmeniť tak, že otec je povinný od 1.9.2014 prispievať na jeho výživu sumou 180,- eur mesačne, z toho 20,- eur na tvorbu úspor, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie aj otec maloletých detí. S rozsudkom nesúhlasí, nakoľko v dôsledku zmeny finančnej situácie a majetkových pomerov na jeho strane je dôvod na zníženie výživného vo výške, ktorú uviedol v žalobnom návrhu. Ako dôvod uviedol výrazne nižšie príjmov z podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z daňových priznaní za rok 2011 a 2012, pričom uviedol, že výška výživného určená rozsudkom zo dňa 24.6.2011 vychádzala z daňového priznania za rok 2010, ktorý bol v rámci príjmov spoločnosti, ktorej je spoločníkom mimoriadne pozitívny. Je toho názoru, že určená výška výživného neodzrkadľuje jeho finančný a majetkový stav, čo je dôvodom na zníženie výživného. Výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa dlžného výživného považuje za neurčitý a nezrozumiteľný, ak súd vypočítaval dlžné bežné výživné a dlžné výživné na tvorbu úspor na mal. S. za obdobie od 1.9.2011 do 31.12.2014. Rozsudok v tejto časti považuje za nepreskúmateľný, pretože v jeho odôvodnení sa nikde neuvádza, prečo súd priznal výživné od 1.9.2011 napriek tomu, že konanie vo veci sa začalo na jeho návrh dňa 29.6.2012. Ďalej uviedol, že býva s terajšou manželkou v rodičovskom rodinnom dome, ktorý má polyfunkčný charakter, na ktorý prispela terajšia manželka svojim vkladom vo výške 150.000,- eur, a taktiež bola čerpaná hypotéka vo výške 193.000,- eur, pričom táto hypotéka nie je záväzkom firmy, ale osobným záväzkom manželov. Poukázal aj na to, že ak súd poukazuje na jeho príjmy dosiahnuté z podnikania, tak k týmto príjmom prináležia aj výdavky, bez ktorých by príjmy nebolo možné dosiahnuť, kde však tieto výdavky súd žiadnym spôsobom nepopisuje a ani ich neuvádza. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na opätovné konanie a rozhodnutie.

K podaným odvolaniam sa vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. Uviedol, že pri zvyšovaní výšky výživného súd dôkladne prešetril pomery na strane otca, aj na strane matky. Konštatoval, že rozsah potrieb maloletých detí vzhľadom na ich vek, náklady na zabezpečenie výživy, ošatenia, zdravotného stavu a mimoškolskej činnosti je vysoký. Je toho názoru, že určené výživné je v prospech maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd v Prešove podľa ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Mal za to, že za účelom zopakovania a doplnenia dokazovania (, , ) je potrebné nariadiť pojednávanie ( ) a po realizácii uvedených úkonov zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné a odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

Predvolanie na nariadené pojednávanie 9.4.2015 bolo doručené právnemu zástupcovi matky dňa 23.3.2015, právnemu zástupcovi otca dňa 17.3.2015 a kolíznemu opatrovníkovi dňa 17.3.2015.

Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 9.4.2015 (po realizovanom pojednávaní) právny zástupca otca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 9.4.2015 právny zástupca matky požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným termínom pojednávania na Okresnom súde Martin.

Odvolací súd prednostne teda riešil otázku, či môže prejednať vec aj v neprítomnosti právneho zástupcu matky maloletých. Pri aplikácii ust. v spojení s ustanovením odvolací súd dospel k záveru, že je možné prejednať vec aj v neprítomnosti právneho zástupcu matky maloletých. Podľa súd totiž pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V zmysle tohto ustanovenia procesná aktivita účastníkov zásadne nie je nevyhnutná preto, aby súd mohol pokračovať v začatom konaní. Súd preto pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, ak to neustanovuje zákon inak. Súd môže konať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka, ako v nesporovom, tak aj v sporovom konaní. V nesporovom konaní musí posúdiť, či neprítomnosť účastníka nebráni vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu ( ). V predmetnej veci o takúto skutočnosť nešlo. Naviac kolízia pojednávaní u právneho zástupcu nie je dôvodom pre odročenie pojednávania. Navyše právny zástupca bol o termíne pojednávania upovedomený v dostatočnom predstihu, aby za seba zabezpečil zástupcu. Žiadosť o zmenu termínu pojednávania doručil pritom súdu síce v deň pojednávania, ale až po realizácii pojednávania.

Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. , i ust. Zák. o rodine. v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení o rodine (ďalej len „“). Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci

výživného zmeniť skoršie rozhodnutie, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať k všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok č.k. -55 z 24.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -83 z 13.10.2011 sa rozhodovalo o zvyšovaní výživného aj za stavu, keď rozhodoval vo veci odvolací súd a bolo rozhodnuté aj o povinnosti matky zriadiť účty v prospech maloletých detí s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte je potrebný súhlas súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že novým návrhom matky sa žiada zvýšenie výživného za čas už od 1.9.2011. Rozhodovaniu o novopodanom návrhu matky za čas od 1.9.2011 do 13.10.2011 však bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci ( ). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci bráni aj novému rozhodnutiu o povinnosti matky zriadiť osobitné účty v prospech maloletých na tvorbu úspor a o súhlase súdu na nakladanie s prostriedkami na účte. Povinnosťou súdu je kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( ). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví ( veta prvá ).

Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti matky zriadiť osobitné účty v prospech maloletých na tvorbu úspor a o súhlase súdu na nakladanie s prostriedkami na účte, vo výroku ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výživného na mal. S. za čas od 1.9.2011 do 13.10.2011 a v týchto častiach konanie o návrhoch na zmenu výživného zastavil (, ).

V predmetnej veci súd prvého stupňa v ostatnej časti konania o návrhoch rodičov podľa dôvodov jeho rozhodnutia porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania. Pri konštatovanom závere o zmene pomerov posudzoval otázky, ktoré privodili záver o zmene predchádzajúceho rozhodnutia. Prijatý záver zo skutkových zistení neposúdil však dôsledne podľa ustanovení upravujúcich výšku vyživovacej povinnosti.

Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z dokazovania realizovaného pred súdom prvého stupňa i v odvolacom konaní je zrejmé, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k mal. deťom určená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. -55 zo dňa 24.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2011, a to k mal. S. vo výške 150,- eur mesačne a k mal. D. vo výške 170,- eur mesačne.

Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa došlo k zmene pomerov u povinného rodiča, i maloletých detí.

Mal. D. od času poslednej úpravy pomerov, kedy navštevoval materskú školu je aktuálne od 1.9.2014 žiakom 1. ročníka základnej školy.

Mal. S. v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti (rozhodnutím súdu prvého stupňa zo dňa 24.6.2011) bol tiež ešte v predškolskom veku. Až dňom 1.9.2011 sa stal žiakom 1. ročníka základnej školy. V čase rozhodovania odvolacieho súdu rozsudkom z 13.10.2011 č.k. - 83 už bol teda žiakom základnej školy. Už vyššie je konštatované z akého dôvodu nemožno v predmetnej veci rozhodovať o návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. S. za čas od 1.9.2011 do 13.10.2011. Záväznosť právoplatného rozhodnutia treba mať na zreteli aj pri posudzovaní či došlo k takej zmene pomerov, ku ktorej došlo po dátume predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.

Matka podala návrh na súd na zvýšenie výživného v reakcii na návrh otca na zníženie výživného. Tento návrh bol doručený súdu prvého stupňa dňa 20.9.2012 (č.l. 36 spisu). Odôvodňuje ho aj zvýšenými nákladmi, ku ktorým došlo potom, čo mal. S. nastúpil do základnej školy. Podľa § 77 ods.1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Rešpektujúc uvedené zásady záväznosti právoplatného rozhodnutia nemožno priznať nárok na zvýšenie výživného len v súvislosti s nástupom mal. S. do 1. ročníka ZŠ. Nie sú dané ani také skutočnosti, ktoré by bolo možné posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by viedli súd k záveru o spätnom priznávaní zvýšeného výživného pred podaním uvedeného návrhu matkou (teda pred dňom 20.9.2011).

Mal. S. aktuálne je žiakom 4. ročníka základnej školy.

S tým, že detí sú žiakmi základnej školy je nepochybne spojený nárast nákladov spojených s uspokojovaním aj týchto ich potrieb. Neopomína sa ani fyzický rast maloletých detí. Skutkové závery týkajúce sa potrieb maloletých, konštatované v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa sa nezmenili ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa s nimi stotožňuje aj v tej časti, ktorá sa týkala aj nákladov na hospitalizáciu a liečbu oboch maloletých detí. Vychádzajúc z dôvodov podaných odvolaní pre rozhodnutie vo veci boli určujúcimi skutočnosti, ktoré majú vplyv na posudzovanie možnosti a schopnosti povinného rodiča plniť vyživovaciu povinnosť.

Otec maloletých detí prevádzkuje od 1.5.2004 živnosť. Podľa prehľadu príjmov a výdavkov v roku 2011 vykázal daňovú stratu, ale v roku 2012 dosiahol zisk vo výške 1.513,34 eur a v roku 2013 mal zisk 13.900,83 eur. Prvostupňový súd správne poukázal na chronológie údajov týkajúcich sa rastu podnikateľského majetku tak, ako sa premietla v účtovníctve otca maloletých detí za roky 2012 a 2013. Z výkazov o majetkoch a záväzkoch vyplýva, že celková hodnota majetku otca maloletých stúpa, v roku 2013 stúpla na 314.927,- eur, kým v roku 2012 bola celková hodnota majetku otca

142.779,- eur. K 31.12.2014 je v účtovníctve otca (účtovná závierka predložená odvolaciemu súdu- č.l. 276) je vykazovaná hodnota majetku 268.624,- eur. Aj keď otec vykazuje v tejto účtovnej závierky konečný rozdiel príjmov a výdavkov - 30.521,- eur, aj podľa jeho samotného vyjadrenia je tento výsledok ovplyvnený účtovným odpisom dlhodobého hmotného majetku, ktorý sa vykazuje medzi ostatnými výdavkami (v tejto veci konkrétne 42.948,- eur v roku 2014).

Z obsahu dodávateľských faktúr za obdobie rokov 2012-2014 vyplýva, že za toto obdobie mu bola vyplatená suma 77.262,77 eur. Z peňažného denníka z roku 2012 vyplýva, že pred podaním návrhu na zníženie výživného požičal otec mal. detí sumu 30.000,- eur a po podaní návrhu na zníženie výživného dňa 9.7.2012 sumu 15.000,- eur.

Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na celkový životný štandard otca mal. detí, ktorý má podľa vlastného vyjadrenia vo vlastníctve osobné motorové vozidlo zn. Porsche Cayenne, je aj vlastníkom motocykla zn. Suzuki 1800, vlastníkom polyfunkčného domu a tak ako je uvedené ďalej pred odvolacím súdom potvrdil, že vlastníctvom jeho manželky je i motorové vozidlo Ferrari. Na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 9.4.2015 uviedol, že motorové vozidlo zn. Ferrari, ktoré sa spomína v spise, je v majetku firmy s tým, že je to auto jeho manželky a prostriedky na jeho kúpu boli poskytnuté strýkom jeho manželky. Otec mal. detí nespochybňuje ani to, že z predaja pozemkov získal sumu 112.000,- eur, ktoré použil na vrátenie pôžičky vo výške 90.000,- eur, ktorú mal na kúpu areálu, kde stavia rodinný dom a časť peňazí vo výške 22.000,- eur použil na inžinierske siete v areáli a na búračské práce. Jeho majetkovú situáciu nepochybne v pozitívnom slova zmysle ovplyvňujú aj dary pre jeho manželku od jej strýka či už vo výške 150.000,- eur alebo neskôr i 40.000,- eur. Každopádne to má vplyv i na jeho schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k deťom.

U otca teda došlo oproti stavu k predchádzajúcemu rozhodovaniu k zmene majetkových pomerov (nárastu majetku) i k zmene osobných pomerov dňom 13.6.2013, kedy uzavrel manželstvo s S., rod. P.. Tá sa uzavretím manželstva stala i tichým spoločníkom „firmy“ z dôvodu vloženia jej vkladu do majetku firmy vo výške 150.000,- eur a zároveň si ešte pred uzavretím manželstva zobrali úver vo výške 150.000,- eur.

Otec podobne ako matka nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec je v rámci svojej podnikateľskej činnosti aktívny. Ním samotným deklarovaný príjem a životný štandard svedčí o tom, že má možnosti a schopnosti prispievať na výživu synov aj vyššou sumou, než to určil prvostupňový súd. V zmysle vyššie uvedených pravidiel pre určenie výživného s osobitným zdôraznením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov odvolací súd dospel k záveru, že :

- návrh otca na zníženie výživného bol zjavne nedôvodný, a preto mu správne prvostupňový súd nevyhovel

- v období od 20.9.2012 na mal. S. je dôvodným zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu sumou 180,- eur mesačne

- v období od 1.9.2014 na mal. D. je dôvodným zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu sumou 180,- eur mesačne

- odvolací súd hodnotí za primerané a zodpovedajúce preukázaným pomerom na strane povinného rodiča i veku a odôvodneným potrebám mal. detí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

a) vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, ale i vo výroku o čiastočnom zastavení konania o návrhu matky ako správne podľa potvrdil. Výrok o čiastočnom zastavení konania napadol odvolaním len otec. Bližšie výhrady v dôvodoch odvolania proti tomu neuvádza. Matka, ktorá dispozičný úkon so svojim návrhom realizovala, odvolanie proti tomuto výroku nepodala.

Každopádne však návrh čiastočne brala späť, čo zodpovedá pri rozhodovaní o tom aplikácii ust. ,

b) postupom podľa zmenil rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného tak, že vyživovaciu povinnosť otca k mal. deťom určenú rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. -55 z 24.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -83 zo dňa 13.10.2011 zvýšil u mal. S. s účinnosťou od 20.9.2012 na sumu 180,- eur mesačne a u mal. D. s účinnosťou od 1.9.2014 na sumu 180,- eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného u mal. S. od 14.10.2011 zamietol.

Dospel pritom k záveru, že aktuálne treba mať na zreteli spotrebný charakter výživného, preto od mesiaca nasledujúceho po rozhodnutí odvolacieho súdu upravil povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť bez tzv. sporivej časti. Neurčoval spätne to, čo má ísť na sporivú časť a čo na bežné výživné aj s prihliadnutím na predbežnú vykonateľnosť rozsudkov na plnenie výživného ( ). Každopádne však celková výška plnenia na výživnom bola určovaná v uvedených obdobiach na sumu 180,- eur mesačne a rozsah realizovaného plnenia má už význam len pre vyčíslenie výšky nedoplatku na výživnom.

Skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o dlhu na výživnom súvisiacom s realizovanou zmenou neboli však dostatočne objasnené. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nedal presvedčivú odpoveď o záveroch týkajúcich sa vyčíslenia dlhu. Jeho rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné, nezodpovedajúce náležitostiam podľa . Preto prípadné skutkové závery prijaté súdom prvého stupňa i pri zvýšenom výživnom podľa tohto rozhodnutia nemohli byť podkladom pre skutkové závery odvolacieho súdu o nedoplatku na výživnom. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa , , zrušil výroky rozsudku súdu prvého stupňa o dlžnom výživnom i o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia mu vec na ďalšie konanie.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.