Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

81C/15/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, B. D., zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., IČO: 47232757, so sídlom Žilinská 14, Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/ XX, B., zastúpený: JUDr. Marián Sikora, advokát, so sídlom Námestie slobody 1406/38, Púchov, o zaplatenie 40.950 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 23.470 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.060 Eur od 25.06.2022 do 03.12.2022, zo sumy 11.660 Eur od 04.12.2022 do 08.12.2022, zo sumy 10.360 Eur od 09.12.2022 do 12.12.2022, zo sumy 9.360 Eur od 13.12.2022 do 20.02.2023, zo sumy 8.860 Eur od 21.02.2023 do 17.04.2023, zo sumy 8.360 Eur od 18.04.2023 do 15.05.2023, zo sumy 8.060 Eur od 16.05.2023 do 24.05.2023, zo sumy 7.760 Eur od 25.05.2023 do 26.05.2023, zo sumy 7.460 Eur od 27.05.2023 do 12.06.2023, zo sumy 7.110 Eur od 13.06.2023 do 27.06.2023, zo sumy 6.410 Eur od 28.06.2023 do 28.06.2023, zo sumy 6.110 Eur od 29.06.2023 do 21.09.2023, zo sumy 6.010 Eur od 22.09.2023 do 05.10.2023, zo sumy 5.760 Eur od 06.10.2023 do 09.10.2023, zo sumy 5.470 Eur od 10.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 8.000 Eur od 09.07.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.000 Eur od 09.07.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 17,26 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 40.950 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.000 Eur od 25. 6. 2022 do 3. 12. 2022, 5 % ročne zo sumy 16.600 Eur od 4. 12. 2022 do 8. 12. 2022, 5 % ročne zo sumy 15.300 Eur od 9. 12. 2022 do 12. 12. 2022, 5 % ročne zo sumy 14.300 Eur od 13. 12. 2022 do 20. 2. 2023, 5 % ročne zo sumy 13.800 Eur od 21. 2. 2023 do 17. 4. 2023, 5 % ročne zo sumy 13.300 Eur od 18. 4. 2023 do 15. 5. 2023, 5 % ročne zo sumy 13.000 Eur od 16. 6. 2023 do 24. 5. 2023, 5 % ročne zo sumy 12.700 Eur od 25. 5. 2023 do 26. 5. 2023, 5 % ročne zo sumy 12.400 Eur od 27. 5. 2023 do 12. 6. 2023, 5 % ročne zo sumy 12.050 Eur od 13. 6. 2023 do 27. 6. 2023, 5 % ročne zo sumy 11.350 Eur od 28. 6. 2023 do 28. 6. 2023, 5 % ročne zo sumy 11.050 Eur od 29. 6. 2023 do 21. 9. 2023, 5 % ročne zo sumy 10.950 Eur od 22. 9. 2023 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 10.000 Eur od 9. 7. 2022 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 20.000 Eur od 9. 7. 2022 do zaplatenia. Uviedol, že medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovaným (ako dlžníkom) vznikli tri záväzkové vzťahy, predmetom ktorých boli pôžičky. Na základe prvej zmluvy o pôžičke zo dňa 09.06.2022 bolo žalovanému poskytnutých 18.000 Eur. Vo vzťahu k tejto pôžičke došlo k uznaniu

dlhu dňa 10.06.2022 s tým, že dlh bol uznaný čo do dôvodu a výšky, pričom k úhrade dlhu malo dôjsť do 24.06.2022.Na základe druhej zmluvy o pôžičke zo dňa 14.06.2022 bolo žalovanému poskytnutých 10.000 Eur. Vo vzťahu tejto pôžičke došlo k uznaniu dlhu dňa 28.06.2022 s tým, že dlh bol uznaný čo do dôvodu a výšky, pričom k úhrade dlhu malo dôjsť do 08.07.2022. Na základe tretej zmluvy o pôžičke zo dňa 20.06.2022 bolo žalovanému poskytnutých 20.000 Eur. Vo vzťahu tejto pôžičke došlo k uznaniu dlhu dňa 28.06.2022 s tým, že dlh bol uznaný čo do dôvodu a výšky, pričom k úhrade dlhu malo dôjsť do 08.07.2022. Lehota splatnosti vo všetkých troch prípadoch už uplynula a žalovaný žalobcovi dlžnú sumu do dnešného dňa nevrátil. Žalovaný doposiaľ plnil len čiastočne (v súhrnnej sume 7.050 Eur). Čiastočné plnenia boli pritom vykonané v rôznych sumách a navyše v prospech rodinných príslušníkov žalobcu, pričom boli identifikované najmä cez poznámky ako „pôžička Oravec“, „splátka Oravec“ a pod. Jedná sa o tieto čiastočné úhrady: na účet dcéry žalobcu H. B.: 1/ dňa 03.12.2022 suma 1.400 Eur, 2/ dňa 08.12.2022 suma 1.300 Eur, 3/ dňa 12.12.2022 suma 1.000 Eur, 4/ dňa 20.02.2023 suma 500 Eur, 5/ dňa 17.04.2023 suma 500 Eur a na účet dcéry žalobcu I. B.: 6/ dňa 15.05.2023 suma 300 Eur, 7/ dňa 24.05.2023 suma 300 Eur, 8/ dňa 26.05.2023 suma 300 Eur, 9/ dňa 12.06.2023 suma 350 Eur, 10/ dňa 27.06.2023 suma 700 Eur, 11/ dňa 28.06.2023 suma 300 Eur a 12/ dňa 21.09.2023 suma 100 Eur. Čiastočné úhrady boli v súlade s započítané vždy najskôr na istinu dlžnej sumy vyplývajúcej z prvého uznania dlhu. Žalobca sa pokúšal vyriešiť túto situáciu mimosúdne a niekoľkokrát vyzýval žalovaného na vrátenie dlžných súm, avšak táto snaha ostala márna. Svojím konaním sa tak žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok aj na zákonné úroky z omeškania. Na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojil: uznania dlhu z 10.06.2022, 28.06.2022 a 28.06.2022 a bankové doklady o čiastočných plneniach.

2. V priebehu konania žalobca vzal žalobu čiastočne späť čo do sumy 540 Eur s prísl., a to z dôvodu ďalších úhrad vykonaných žalovaným dňa 5.10.2023 vo výške 250 Eur a dňa 9.10.22023 vo výške 290 Eur. Ďalej žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 40.410 Eur a úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 18.000 Eur od 25.06.2022 do 03.12.2022, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 16.600 Eur od 04.12.2022 do 08.12.2022, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 15.300 Eur od 09.12.2022 do 12.12.2022,úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 14.300 Eur od 13.12.2022 do 20.02.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 13.800 Eur od 21.02.2023 do 17.04.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 13.300 Eur od 18.04.2023 do 15.05.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 13.000 Eur od 16.05.2023 do 24.05.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 12.700 Eur od 25.05.2023 do 26.05.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 12.400 Eur od 27.05.2023 do 12.06.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 12.050 Eur od 13.06.2023 do 27.06.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 11.350 Eur od 28.06.2023 do 28.06.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 11.050 Eur od 29.06.2023 do 21.09.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 10.950 Eur od 22.09.2023 do 05.10.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 10.700 Eur od 06.10.2023 do 09.10.2023, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 10.410 Eur od 10.10.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 10.000 Eur od 09.07.2022 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 20.000 Eur od 09.07.2022 do zaplatenia.

3. Žalovaný považoval žalobu vo väčšej časti za nedôvodnú. Uviedol, že je pravdou, že si žalovaný od žalobcu v mesiaci jún 2022 požičal určitý obnos finančných prostriedkov. Suma uvedená v návrhu však nezodpovedá skutočne požičanej sume a v návrhu rovnako nie sú uvedené všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa celého prípadu, a to najmä ďalšie splátky dlhu, ktoré žalovaný žalobcovi uhradil v mesiaci júl 2022. Žalovaný ako dlhoročný stávkar na športové zápasy sa niekedy v apríli 2022 prostredníctvom stránky spoločnosti TIPSPORT SK, a.s. (ďalej aj len „Tipsport“) zoznámil s osobou J. K. z L. D., ktorý mu po následnej komunikácii ponúkol svoje znalosti v oblasti tipovania a možnosť spolupráce s výhľadom na vysoké výhry. Pán K. pôsobil veľmi dôveryhodne a na preukázanie ním tvrdených skutočností žalovanému zasielal screenshoty a videá obrazovky svojho počítača, z ktorých vyplývalo, že je úspešným tipérom a hodnota jeho aktív na účte v spoločnosti Tipsport presahuje sumu 500.000 Eur. Preto mu žalovaný poslal (požičal) sumu 9.150 Eur, ktorú mal p. K. spolu s jeho vkladom staviť na zvolené zápasy, pričom v prípade úspechu mala výhra dosahovať sumu cca 271 tisíc Eur, ktorú si mali rozdeliť na polovicu. Na rovnaké zápasy si vsadil aj priamo žalovaný, a to sumu 3.000 Eur, pričom tiket bol výherný, a preto bol presvedčený o tom, že spolu s p. K. vyhrali vyššie uvedenú sumu. Keď však malo dôjsť k úhrade podielu žalovaného z výhry, začal p. K. tvrdiť, že mu bolo zablokované jeho konto v spoločnosti Tipsport a nevie sa k výhre dostať. Mal sa vraj dopustiť porušenia herného plánu a M. od neho požaduje

do 24 hodín dotáciu konta v sume 10.000 Eur, aby bolo konto uvoľnené a dostal sa ku svojim peniazom. Ku svojej komunikácii opäť doložil screenshoty obrazovky počítača, e-maily od spoločnosti Tipsport a dokonca video chatovej komunikácie s agentom Tipsport-u, z ktorej vyplývali ním uvedené skutočnosti. Žalovaný mu preto poslal ďalších 10.000 Eur s tým, že sa tak dostane ku svojim peniazom. B. K. najprv tvrdil, že už je všetko v poriadku, následne však začal posielať informácie o tom, že na podnet spol. M. mu boli zablokované aj jeho účty v bankách (N. N., M. D., O. D., P.), a že tieto treba tiež odblokovať vložením určitých dotácií. Potom tvrdil, že mu bola uložená pokuta Národnou bankou Slovenska a Úradom pre reguláciu hazardných hier, ale že keď tieto pokuty zaplatí, budú jeho účty uvoľnené a bude môcť vyplatiť peniaze, ktoré mu naposielal žalovaný. Celá táto komunikácia pôsobila veľmi dôveryhodne a v prípade vyplatenia peňazí tu bol prísľub vysokého zisku, preto sa žalovaný na žiadosť p. K. snažil zohnať ďalšie peniaze na odblokovanie jeho účtov. Žalovaný ukazoval podklady od p. K. aj rodine a známym a aj pre nich tieto pôsobili veľmi dôveryhodne, čo ho ešte utvrdzovalo v presvedčení, že je všetko v poriadku a svoje investície dostane späť, len treba poslať ďalšie peniaze. Takto so situáciou oboznámil aj dcéru žalobcu H. a jej priateľa, ktorí navrhli, aby si peniaze požičal aj od žalobcu. Žalovaný si pôvodne od neho požičať nechcel, ale nakoniec sa na ich naliehanie nechal presvedčiť a peniaze si od žalobcu zobral, a to prostredníctvom jeho dcér H. a I. (keďže žalobca vzhľadom na svoj vyšší vek nevedel dobre pracovať s internetbankingom). Na všetko bol veľmi krátky čas (bolo treba uhrádzať do 24 hodín a pod.) a žalovaný sa tak dostával do emociálneho stresu. Mal pocit, že keď už toľko investoval, nemôže to nechať len tak a dostal sa do začarovaného kruhu, kedy, aby sa dostal ku svojim peniazom vyplácal ďalšie a ďalšie prostriedky, ktoré si však už musel požičiavať - od banky, rodiny či známych. B. K. mu v tom čase sľuboval, že po uzatvorení celej veci dostane dokonca 300.000 Eur ako určité odškodnenie, všetkým sa peniaze povracajú. Na podporu svojich tvrdení tiež zorganizoval stretnutie s osobou, ktorá vraj pracovala v NBS a v mesiaci júl 2022 poslal e-maily z banky, že mu budú v určitých denných limitoch postupne uvoľňované finančné prostriedky z bežných účtov a časť svojich záväzkov následne dokonca skutočne splatil. Aj preto žalovaný až v septembri 2022 konečne prišiel na to, že sa v strese a zlom emocionálnom stave stal obeťou podvodu, v dôsledku ktorého si napožičiaval veľký finančný obnos. V tomto mesiaci sa mu p. K. napokon pod tlakom priznal, že celková suma, ktorú sa mu podarilo vylákať z rôznych obetí a ktorú následne „otočil“ na online kasínach a v iných hazardných hrách presahuje sumu 3 milióny Eur. Žalovaný potvrdil, že si od žalobcu cez jeho dcéry požičal v júni 2022 peniaze. Nejednalo sa však o sumu 48.000 Eur, ktorá je uvedená v návrhu, ale o sumu celkovo 31.600 Eur, ktoré boli reálne odoslané na účet p. K., teda presnejšie na účet jeho vtedajšej priateľky vedený v 365 banke, a. s. (je to účet uvedený v Uznaní dlhu zo dňa 10.06.2022). Žiadne peniaze v hotovosti neboli odovzdávané, a tak výška pohľadávky žalobcu v istine nikdy nebola 48.000 Eur, ale iba 31.600 Eur. Zvyšok do sumy 48.000 Eur, uvedený v uznaniach dlhu, mal predstavovať určitú odmenu žalobcovi za to, že peniaze požičal, teda vo svojej podstate úrok. Na dôkaz svojich tvrdení predložil žalovaný screenshot z komunikácie dcéry žalobcu I. B. priamo s J. K., v ktorej je doslova uvedené, že „Celková suma, ktorú si p. F. pre Vás požičal je 31.600 Eur. Suma, ktorú podľa podpísanej dohody je povinný vrátiť je 48.000 Eur ...“ Uviedol, že je pravdou, čo tvrdí žalobca v návrhu a v čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 09.11.2023, a to, že mu žalovaný dlh splácal (aj prostredníctvom tretích osôb) v rôznych sumách na účty dcér žalobcu I. B. a H. B. (nie I. I. ako je uvedené v návrhu). Splatil tak sumu 7.590 Eur, v ktorej sume sú tvrdenia strán sporu o čiastočnej úhrade dlžnej sumy v zhode. Naviac však žalovaný v júli 2022 uhradil za účelom splácania dlhu na účet dcéry žalobcu H. B. sumu 20.500 Eur, ktorá v návrhu nie je vôbec uvedená. Boli to platby v čase, keď žalovanému p. K. splácal časť záväzkov po tvrdenom čiastočnom „uvoľnení svojich účtov“ a tieto peniaze následne žalovaný použil na splácanie svojho dlhu voči žalobcovi. Platby boli uskutočňované nasledovne: dňa 6.7.2022 číslo účtu odosielateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo účtu prijímateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, suma 2.800 Eur, dňa 8.7.2022, číslo účtu odosielateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo účtu prijímateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, suma 3.000 Eur, dňa 11.7.2022, číslo účtu odosielateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo účtu prijímateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, suma 1.500 Eur, dňa 19.7.2022, číslo účtu odosielateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo účtu prijímateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, suma 2.200 Eur, dňa 20.7.2022, číslo účtu odosielateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo účtu prijímateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, suma 3.000 Eur, dňa 21.7.2022, číslo účtu odosielateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo účtu prijímateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, suma 3.000 Eur, dňa 22.7.2022, číslo účtu odosielateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo účtu prijímateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, suma 3.000 Eur, dňa 27.7.2022, číslo účtu odosielateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, číslo účtu prijímateľa N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, suma 2.000 Eur, spolu 20.500 Eur. Žalovaný tak nesplatil iba sumu 7.590 Eur, ale celkovo sumu 28.090 Eur. Naviac, sám žalobca ku svojej žalobe predložil snímku obrazovky zo SPACE účtu,

na ktorom je dňa 20.02.2023 vidieť úhradu v sume 2.500 Eur priamo od J. K.. Táto suma bola p. K. uhradená rovnako na pohľadávky žalobcu, ktoré sú predmetom návrhu – žalovaný totiž ako taký (napriek tomu, že podpísal uznania dlhu) peniaze od žalobcu vlastne nikdy nevidel, keďže tieto boli posielané priamo na účet priateľky p. K.. Ak to tak je, potom bolo žalobcovi uhradených celkovo 30.590 Eur, čím bola istina jeho pohľadávky takmer úplne splatená. Žalovaný si od žalobcu v skutočnosti požičal iba sumu 31.600 Eur, zvyšná časť sumy uvedená v uznaniach dlhu mala byť iba odmenou (úrokom) za požičanie peňazí. Uznanie dlhu je pritom možné realizovať iba vo vzťahu k platnému záväzku a zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania existoval. Žalovaný mal zato, že ním predložené a označené dôkazy preukazujú, že dlh ako taký existoval v čase uznania iba do výšky 31.600 Eur. Z uznaní dlhu vyplýva, že pôžičky mali byť splatené do 24.06.2022, resp. do 08.07.2022, teda do 14- tich, resp. 18 dní od ich poskytnutia. Z toho je zrejmé, že dojednaný úrok 16.400 Eur za poskytnutie pôžičky na takú krátku dobu je bez akýchkoľvek pochýb zjavne neprimeraný a ako taký v rozpore s dobrými mravmi. Preto sú v tejto časti zmluvy o pôžičke (a teda aj uznania dlhu) neplatné a žalovaný nie je povinný na základe takýchto neplatných dojednaní plniť (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. ). Naviac, ako je uvedené vyššie, žalovaný (a čiastočne J. K.) na dlh ku dňu vypracovania odporu plnili až do výšky 30.590 Eur, čím väčšina pohľadávky žalobcu vo vzťahu ku žalovanému zanikla. Preto je žaloba podľa názoru žalovaného vo väčšine nedôvodná. Keďže v návrhu neboli zohľadnené čiastočné plnenia žalovaného z júla 2022, nie sú správne uplatnené ani úroky z omeškania, ktoré si návrhom žiada žalobca priznať. Aj v tejto časti je potom podaný návrh v rozpore so skutkovým stavom a vo väčšine nedôvodný. Žalovaný nikdy nechcel žalobcovi uškodiť, naopak, sám sa stal obeťou podvodu a škoda, ktorú mu spôsobil p. K., presahuje sumu 160.000 Eur. Aj z vyššie opísaných skutočností je zrejmé, že sa napriek všetkému snažil dlh žalobcovi splácať a že sa mu to vo veľkej miere aj podarilo. K vyjadreniu pripojil: screenshot z komunikácie I. B. s J. K. a platobné príkazy na účet dcéry žalobcu H. B..

4. Žalobca v replike uviedol, že on a ani jeho dcéry, nikdy nemali záujem na tom, aby niekomu požičal peniaze. Nie je teda pravdou to, čo žalovaný tvrdí v odporu, a síce, že na neho niekto naliehal, aby si od neho peniaze požičal. To, že si peniaze požičal, bola jeho slobodná vôľa, pričom okolnosti, pre ktoré k tomu pristúpil, boli výhradne na jeho strane, čo v konečnom dôsledku sám opisuje v úvode podaného odporu. Celá vec sa začala tým, že dňa 20.05.2022 oslovil žalovaný E. I. (priateľa dcéry žalobcu H.), s prosbou o pôžičku 300 Eur s tým, že vráti naspäť 500 Eur. E. I. nemal prostriedky, ktoré by mohol požičať, ale spýtal sa, či sa má opýtať nejakého kamaráta. Neskôr mu začal žalovaný ukazovať fotky v telefóne, na ktorých bola fotografia konta Tatra banky v sekcii fondy, na ktorých bola suma vyše 487 tisíc Eur. E. I. sa následne žalovaného spýtal, čo mu to ukazuje za sumy a správy od spoločnosti Tipsport. Žalovaný na to reagoval odpoveďou, že nech to nikomu nehovorí, ale už približne rok má biznis ohľadom nejakých futbalových zápasov s J. K.. Žalovaný pritom tvrdil, že sú kamaráti a že ho pozná približne 5 rokov a dokonca s ním nedávno bol aj osobne na „pokec“ ohľadom ich biznisu. Žalovaný tvrdil, že od J. K. zatiaľ reálne obdržal asi 40 až 50 tisíc Eur. Žalovaného vtedajší problém mal pritom spočívať v tom, že jeho partnerovi J. K. spoločnosť Tipsport zablokovala peniaze, ktoré mal na hráčskom konte a taktiež v bankách. Tým sa reálne začal celý problém s mnohými pôžičkami, ktoré si žalovaný nabral od rôznych ľudí. Bol to sám žalovaný, kto o pôžičku žiadal a rovnako to bol sám žalovaný, kto prišiel s uznaniami dlhu, tam uvedenými sumami a termínmi splatnosti, pričom ho k tomu motivovali okolnosti, jeho aj jeho rodinu presviedčal, že vyhral značnú sumu peňazí (len v odpore výslovne spomína sumu 271.000 Eur, potom vlastný výherný tiket podaný za 3.000 Eur bez konkrétnej sumy, ktorú mal vyhrať a tiež spomína sumu 300.000 Eur, ktorá mu mala byť poskytnutá ako takpovediac kompenzácia za komplikácie). Pri uznaniach dlhu bol žalovaný podľa všetkého motivovaný z presvedčenia, že vyhral značné sumy peňazí, z ktorých vie pôžičky obratom vrátiť, a to aj so značnou odmenou. Rozdiel v skutočne poskytnutých sumách a sumách, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v dohodnutom čase, teda navrhol sám vnímajúc tento rozdiel ako odmenu za túto formu krátkodobej a urgentnej finančnej pomoci (nie ako zmluvný úrok, ktorý je spravidla vyjadrený určitou percentuálnou sadzbou). Každopádne, ak sa teraz v rámci procesnej obrany žalovaný bráni tým, že ide o zmluvný úrok, ktorý je neprimeraný, tak opomína okolnosti, za ktorých k pôžičkám, resp. uznaniam dlhu došlo. Pritom treba uviesť, že najvyššia všeobecná prípustná výška zmluvných úrokov nie je v právnom poriadku de lege lata určená pevnou sumou ani žiadnou sadzbou (výnimkou sú azda len spotrebiteľské vzťahy, čo sa však netýka prejednávanej veci). Faktom je aj to, že to automaticky neznamená, že v mimospotrebiteľských vzťahoch možno zmluvné úroky dohodnúť v akejkoľvek výške. Dohoda o výške úrokov musí predovšetkým zodpovedať požiadavke a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi . Pri posudzovaní primeranosti zmluvných úrokov v kontexte citovaných

noriem však treba vziať do úvahy predovšetkým celkové okolnosti úkonu, iniciatívu zmluvných strán pri vstupe do záväzkového vzťahu, ako aj to, kto výšku úrokov navrhol, jeho pohnútky a účel, ktorý tým sledoval. Pritom všetky tieto rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie primeranosti hovoria v neprospech žalovaného, ktorý bol iniciátorom uznaní dlhu, ako aj súm a dátumov tam uvedených. Preto ak sa bude teraz výška odmeny (resp. zmluvných úrokov) posudzovať a interpretovať na ťarchu a v neprospech žalobcu, žalovaný bude fakticky profitovať z vlastnej protiprávnej činnosti, čo je absolútne v nesúlade so všetkými fundamentálnymi právnymi zásadami. Inak povedané sám žalovaný (dlžník) požiadal veriteľa (žalobcu) o pôžičky motivujúc ho odmenou (zmluvným úrokom), pričom následne neplnil včas a riadne, a to ani na istinu a ani na úroky, a teraz v rámci súdneho sporu sa dovoláva neplatnosti zmluvne dojednaného úroku argumentujúc jeho neprimeranosťou, hoci ho sám navrhol. Uvedené sa nedá vnímať nijako inak než konanie v rozpore s dobrými mravmi, zneužitie práva, resp. jeho šikanózny výkon, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Okrem namietania "neprimeranosti" odmeny - zmluvného úroku je procesná obrana žalovaného založená aj na ďalších okolnostiach, a síce na údajnom splatení dlhu v značne širšom rozsahu, než je uvedené v žalobe. V tomto smere žalovaný neuvádza pravdivé informácie pretože ním uvedené platby boli platbami na iné dlhy žalovaného a J. K., pretože sa zadlžili nielen voči nemu, ale aj ďalším subjektom (čo mimochodom tiež vyvracia jeho tvrdenia o tom, že ho dcéry mali presvedčiť, aby si požičal od neho peniaze). V rozhodujúcom čase si teda žalovaný požičiaval od značne širšieho okruhu osôb, voči ktorým si tiež musí plniť svoje záväzky na vrátenie dlhov. Žalovaný pritom dotknutých presviedčal, že J. K. pozná dlho (niekoľko rokov), čo malo byť tiež zárukou toho, že nejde o žiadny podvod, avšak toto sa neskôr ukázalo ako klamstvo. Preto ak, sa žalovaný v podanom odpore snaží seba prezentovať ako (nevinnú) obeť J. K., tak skutočnými obeťami celej vymyslenej schémy sú veritelia žalovaného a J. K., medzi ktorých patria okrem žalobcu minimálne nasledovné osoby: B. I., Q. I., Q. R., I. I., E. F. N., S. R., E. T., E. I., E. G., U. T., E. V., C. P., E. R., H. R., I. G., I. H., B. F., H. V., U. W., H. B., H. E., E. E., E. G.. Pokiaľ ide o samotné platby, na ktoré sa žalovaný v odpore odvoláva a ktoré označil ako platby na jeho pohľadávky, tieto popiera. So žalovaným boli výslovne dohodnutí na vrátení prevodom na účet IBAN N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, k čomu vlastne nikdy nedošlo. Pritom mu ako invalidný dôchodca požičal prakticky svoje celoživotné úspory. Žalovaný čiastočne plnil tak, že peniaze posielal dcére žalobcu H., ktorej následne vždy uviedol, ako má v prospech rôznych veriteľov peniaze rozdeliť. Preto platby, na ktoré sa žalovaný v odpore odvoláva nie sú platbami na žalovaný dlh, ale sú platbami, ktoré sa započítali na úhradu iných (ďalších) dlhov žalovaného, a to v zmysle jeho vlastných pokynov. K vyjadreniu pripojil: pohyby na účte.

5. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach. Uviedol, že peniaze od žalobcu ako invalidného dôchodcu si pôvodne vôbec nechcel požičať a že ku samotnej pôžičke došlo iba na základe návrhu a presviedčania jeho dcéry s priateľom. Stal sa v tom čase obeťou podvodu p. J. K., pričom je pravdou, že podklady od tohto pána ukazoval aj E. I., priateľovi dcéry žalobcu H., ktorí ho následne nasmerovali so žiadosťou o pôžičku na žalobcu, zrejme pod vplyvom p. K.. Žalovaný bol v tom čase naozaj presvedčený o tom, že vyhral veľkú sumu peňazí a že je len otázkou času, kedy sa ku svojim peniazom dostane. Nemal v úmysle žalobcovi, ani iným osobám, od ktorých si peniaze požičal, akokoľvek uškodiť a bol v tom, že tieto pôžičky bude po vyplatení výhry schopný bez problémov splatiť. Rôzne podklady od p. K. (e- maily, videá, potvrdenia z bánk) ukazoval práve aj ďalším ľuďom, ktorých reakcie ho len utvrdili v tom, že okolnosti uvádzané osobou pána K. sú reálne a ním investované peniaze dostane čoskoro späť a bude môcť vyplatiť všetkých svojich veriteľov. Ukázalo sa že ide o podvod veľmi schopného podvodníka a manipulátora, na ktorý doplatil tak žalovaný, ako následne aj jeho veritelia. Žalovaný sa snažil a snaží svoje dlhy splácať, preto si aj našiel prácu v zahraničí, aby bol schopný dosiahnuť väčší príjem, aj keď to je na úkor času stráveného s jeho maloletým synom. Dlhy, do ktorých sa dostal, sú však v tak veľkej výške, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať ich tak, aby boli všetci veritelia spokojní. Aj preto sa voči nemu vedie toto konanie. Žalobca vo svojom vyjadrení vôbec nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že v skutočnosti bola žalobcom žalovanému požičaná iba suma 31.600 Eur, a teda nie suma, ktorá bola uvedená v návrhu S poukazom na (ďalej aj len „CSP“) sa preto tvrdenie žalovaného v tomto smere dá označiť za nesporné. S ohľadom na túto skutočnosť je potom zrejmé, že zvyšná časť sumy uvedenej v žalobcovom návrhu (teda 16.400 Eur do sumy 48.000 Eur) sú iba úroky, ktoré potom boli medzi stranami s poukazom na dojednané neplatne pre rozpor s dobrými mravmi. Ak žalobca vo vyjadrení uvádza, že by sa v tomto smere mali brať do úvahy „celkové okolnosti úkonu, iniciatíva zmluvných strán pri vstupe do záväzkového vzťahu, ako aj to, kto výšku úrokov navrhol, jeho pohnútky a účel, ktorý tým sledoval“, potom žalovaný poukazuje na skutočnosti uvedené vyššie (teda, že si pôvodne peniaze od žalobcu nechcel požičať) a najmä na fakt, že sa v tomto prípade jedná o

absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. júla 1998). Aj keby to teda bolo tak, ako uvádza žalobca (pričom žalovaný to naďalej popiera), je pre potreby konania nepodstatné, kto úroky navrhol, alebo s akým účelom. Právny úkon je v tomto smere absolútne neplatný bez ohľadu na tieto skutočnosti. Je otázne, či v prípade určenia neplatnosti zmlúv v časti dojednaných úrokov je možné túto časť zmluvy (zmlúv) oddeliť od jej ostatného obsahu s poukazom na . Jednotlivé uznania dlhu totiž vo svojej písomnej podobe jednak nezodpovedajú reálnym plneniam uskutočneným medzi stranami (ako pôžičky boli poukazované nižšie sumy než sú tie uvedené v uznaniach) a jednak vlastne neobsahujú žiadne ustanovenia o úrokoch. Žalobca sa rovnako vôbec nevyjadril k tomu, či platba zo dňa 20.02.2023 v sume 2.500 Eur priamo od J. K. bola, alebo nebola splátkou dlhu voči žalobcovi zo strany J. K., ako to žalovaný uviedol vo svojom odpore. Žalovaný má totiž za to, že E. Nepšinský plnil práve na dlh, ktorý je predmetom tejto žaloby, a tak by táto suma mala byť započítaná v celej výške v jeho prospech a zohľadnená v rámci tohto konania. K čomu sa žalobca vyjadril je, že žalovaným realizované ďalšie platby v celkovej sume 20.500 Eur nie sú podľa neho platbami na žalovaný dlh, ale sú platbami, ktoré sa „započítali na úhradu iných (ďalších) dlhov žalovaného“. Uvedené tvrdenie žalobcu žalovaný popiera a udáva, že ním realizované platby zo dní 6.7.2022, 8.7.2022, 11.7.2022, 19.7.2022, 20.7.2022, 21.7.2022, 22.7.2022 a 27.7.2022 boli podľa jeho vôle a určenia platbami na dlh žalovaného voči žalobcovi a s týmto účelom ich žalovaný na účet dcéry žalobcu H. B., IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, zasielal. Čo sa s týmito platbami následne dialo už nezáviselo od vôle žalovaného a nemohol to ovplyvniť. Žalovaný v tomto smere poukazuje na fakt, že žalobca neuviedol na aké „iné dlhy“ žalovaného mali byť tieto platby určené a najmä na skutočnosť, že ak by chcel žalovaný uhrádzať nejaké „iné“ dlhy, bol by tieto finančné prostriedky poukázal na iné účty, ako práve na bankový účet dcéry žalobcu. Ak žalobca vo vyjadrení udáva, že bol so žalovaným „výslovne dohodnutý na vrátení pôžičiek prevodom na účet IBAN N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, k čomu vlastne nikdy nedošlo“, potom toto tvrdenie žalobcu považuje žalovaný za účelové, keď sám žalobca už v návrhu uvádzal, že čiastočné plnenia žalovaným boli vykonané v rôznych sumách v prospech rodinných príslušníkov žalobcu a odkazoval pritom na účty svojich dcér – okrem iného aj účet dcéry H. uvedený vyššie.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s uznaniami dlhu zo dňa 10.06.2022, 28.06.2022 a 28.06.2022, bankovými dokladmi o úhradách, komunikáciou I. B. s J. K., platobnými príkazmi na účet dcéry žalobcu H. B. a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Z listiny „Uznanie dlhu“ zo dňa 10.6.2022 podpísanej na strane veriteľa - žalobcom a úradne osvedčeným podpisom na strane dlžníka- žalovaným vyplýva, že výška dlhu predstavuje sumu 18.000 Eur, ktorý dlh vznikol na základe ústnej dohody zo dňa 9.6.2022 a ktorý dlh sa zaväzuje dlžník uhradiť jednorazovo do 24.6.2022 na účet veriteľa: N. XXXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

8. Z listiny „Uznanie dlhu“ zo dňa 28.6.2022 podpísanej na strane veriteľa - žalobcom a úradne osvedčeným podpisom na strane dlžníka- žalovaným vyplýva, že výška dlhu predstavuje sumu 10.000 Eur, ktorý dlh vznikol na základe ústnej zmluvy o pôžičke dňa 14.6.2022 a ktorý dlh sa zaväzuje dlžník uhradiť jednorazovo do 8.7.2022 na účet veriteľa: N. XXXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

9. Z listiny „Uznanie dlhu“ zo dňa 28.6.2022 podpísanej na strane veriteľa - žalobcom a úradne osvedčeným podpisom na strane dlžníka - žalovaným vyplýva, že výška dlhu predstavuje sumu 20.000 Eur, ktorý dlh vznikol na základe ústnej zmluvy o pôžičke dňa 20.6.2022 a ktorý dlh sa zaväzuje dlžník uhradiť jednorazovo do 8.7.2022 na účet veriteľa: N. XXXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

10. Z výpisov z bankových účtov vyplýva, že žalovaný vykonal nasledovné úhrady: na účet dcéry žalobcu H. B. dňa 03.12.2022 sumu 1.400 Eur, dňa 08.12.2022 sumu 1.300 Eur, dňa 12.12.2022 sumu 1.000 Eur, dňa 20.02.2023 sumu 500 Eur, dňa 17.04.2023 sumu 500 Eur a na účet dcéry žalobcu I. B.: dňa 15.05.2023 sumu 300 Eur, dňa 24.05.2023 sumu 300 Eur, dňa 26.05.2023 sumu 300 Eur, dňa 12.06.2023 sumu 350 Eur, dňa 27.06.2023 sumu 700 Eur, dňa 28.06.2023 sumu 300 Eur, dňa 21.09.2023 sumu 100 Eur, dňa 5.10.2023 sumu 250 Eur a dňa 9.10.2023 sumu 290 Eur.

11. Na pojednávaní žalobca uviedol, že prvá platba bola žalovanému poukázaná dňa 9. 6. 2022 vo výške 13.060 Eur, príjemca je uvedený E. F., druhá platba dňa 14. 6. 2022 vo výške 8.000 Eur a tretia platba dňa 20. 6. 2022 vo výške 10.000 Eur. Celkom požičaná suma predstavovala 31.060 Eur. Pri poskytovaní pôžičky si so žalovaným nedohodli úroky v žiadnej výške. Táto bola uvedená až v rámci uznania dlhu. Pri poskytovaní pôžičky sa dohodli tak, že peniaze mu žalovaný vráti v priebehu jeden až dvoch týždňov. Vtedy sa vyslovil, že chce, aby mu žalovaný za to poskytol nejakú alikvotnú čiastku. O konkrétnej sume sa vtedy nebavili, len mu následne prišlo uznanie dlhu, ktoré doniesla dcéra H. alebo p. I. a tam potom dohodli konkrétne splatnosti. Čo sa týka platby 2.500 Eur od J. K., táto platba nebola platbou na predmetný dlh. Nevedel, prečo platby neprichádzali na jeho účet, keďže z tohto jeho účtu bola aj poskytnutá žalovanému pôžička. Tieto platby poukázala jeho dcéra H. s jeho súhlasom. Pôžičky boli poskytované prostredníctvom internet bankingu dcérou H. tak, že pri ňom otvorila počítač a z jeho účtu poukázala platby žalovanému. Následne bol veľmi nahnevaný, chcel vrátiť jednorazovo požičanú sumu na účet. Nevie, prečo čiastočné platby išli na účet dcéry I.. Tiež nevedel, prečo je v uznaniach uvedené, že časť peňazí bola poskytnutá v hotovosti. Nevedel sa vyjadriť, kto pripravil predmetné uznania dlhu.

12. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je dlhoročný tipér, bežne vyhrával, mal 90.000 Eur na účte. B. K. ho oslovil, že má problémy a chce sa niečo informovať. Nepšinský vytváral fiktívne tikety, takýto aj vytvoril a reálne aj vyšiel. Mali vyhrať 271.000 Eur. Keď požiadal však o výplatu, nastal problém. Nepamätal si, koľko mu žalobca požičal a ani kedy, len vedel, že to bolo niekedy v júni 2022. Potom mal telefonát od ex švagra (resp. brata jeho expriateľky) p. I., že treba zohnať peniaze. P. I. oboznámil so situáciou ohľadom p. K.. B. I. bol priateľom žalobcovej dcéry H.. Dcéra žalobcu H. mu povedala, že otec (žalobca) by vedel požičať peniaze, reagoval na to tak, že od dôchodcu si nechce požičať. Informovala ho, že sa jedná o peniaze, ktoré má žalobca vyplatené z poistky. Jeho nakoniec p. I. a p. K. obišli a vytvorili si vzájomný vzťah. Pod nátlakom si teda požičal. Nevedel vôbec koľko peňazí odišlo od žalobcu, ani na aký účet. Dohodol sa s dcérou žalobcu H., že peniaze bude žalobcovi vracať na jej účet s koncovkou 9993. Na tento účet aj financie vracal dokopy 20.500 Eur. Dohadoval sa s Dominikou preto, lebo to bolo takto lepšie, žalobca bol nešťastný, že sa mu to stalo, chcel celú sumu naraz, preto sa to malo postupne nazbierať na Dominikin účet a ona mala vyplatiť celú sumu žalobcovi, čo sa zjavne nestalo. Jeho by tiež zaujímalo, kde tieto peniaze skončili. Platby vo výške 7.050 Eur a 540 Eur boli uhradené treťou stranou. Bolo v tom viacero ľudí. Tieto boli uhradené I. I., expriateľkou, lebo on bol v tom čase už v zahraničí. B. K. posielal peniaze do rodiny jeho expriateľky a následne si to delili. Ďalej za neho uhrádzala aj B. I., matka jeho expriateľky. Sumu 7.050 Eur a sumu 540 Eur uhradili menované osoby. Ďalšie úhrady na predmetný dlh boli vykonané z jeho osobného účtu 8082 (posledné štvorčíslie) dňa: 6. 7. 2022 suma 2.800 Eur, 8. 7. 2022 suma 3.000 Eur, 11. 7. 2022 suma 1.500 Eur, 19. 7. 2022 suma 2.200 Eur, 20. 7. 2022 suma 3.000 Eur, 21. 7. 2022 suma 3.000 Eur, 22. 7. 2022 suma 3.000 Eur, 27. 7. 2022 suma 2.000 Eur. Všetky platby boli vykonané na účet H. B. na č. účtu 9993 (posledné štvorčíslie) preto, lebo tieto prostriedky sa mali zhromaždiť na účte dcéry žalobcu a táto ich mala vyplatiť žalobcovi. Osobne sa so žalobcom stretol 2x, zmluvy ani nečítal. Jemu uznania dlhu doručil mailom p. I., veril mu, preto si ich nečítal, dal si overiť svoj podpis. Celé to spôsobil p. K., ktorý manipuloval so všetkými, a to nielen s dcérou žalobcu H., ale aj s p. I.. Jeho žalobca do ničoho nikdy nenútil. Od neho žalobca nevyžadoval žiadnu konkrétnu výšku úroku. B. K. poznal, lebo bol z rovnakého regiónu ako on, bol nadaný futbalista, ale nevedel, aký je človek. Pán K. oslovil jeho, keď vyšiel o ňom článok, keď vyhral 30.000 Eur. Uviedol, že keď uzatváral uznania, mal v úmysle uhradiť všetko, čo bolo požičané, mal záujem uhradiť určite listinu, o konkrétnych požičaných sumách sa dozvedel až zo žaloby, peniaze reálne nedostal. Podľa jeho informácií išli na účet p. K. a platby vykonávala dcéra žalobcu H.. Nevedel sa vyjadriť k tomu, koľko ľudí bolo zainteresovaných do tejto pôžičky. Celkovo si požičal od ľudí aj od nebankoviek sumu 270.000 Eur.

13. Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

14. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

16. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

19. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že žaloba je čiastočne dôvodná. Bolo preukázané a nesporné, že žalobca požičal v priebehu mesiaca jún 2022 na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke žalovanému celkom sumu 31.060 Eur, to formou bankového prevodu tromi platbami: dňa 9.6.2022 sumu vo výške 13.060,-, dňa 14.6.2022 sumu vo výške 8.000,- Eur a dňa 20.6.2022 sumu vo výške 10.000,- Eur. Strany si dohodli lehotu splatnosti do jedného až dvoch týždňov od poskytnutia pôžičky. Úroky z pôžičky neboli dojednané. Následne strany sporu spísali tri listiny pod názvom „Uznanie dlhu“, a to dňa 10.6.2022, na základe ktorej sa dohodli, že dlžnú sumu vo výške 18.000 Eur uhradí žalovaný žalobcovi do 24.6.2022, ďalej dňa 28.6.2022 na základe ktorej sa dohodli, že dlžnú sumu vo výške 10.000 Eur uhradí žalovaný žalobcovi do 8.7.2022 a dňa 28.6.2022, na základe ktorej sa dohodli, že dlžnú sumu vo výške 20.000 Eur uhradí žalovaný žalobcovi do 8.7.2022, všetko na účet žalobcu (veriteľa) č. N. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Bolo nesporné, že skutočná výška pôžičky predstavovala celkom sumu 31.060 Eur a zvyšok predstavoval odmenu pre žalobcu za požičanie peňazí, resp. úroky z pôžičky v celkovej výške 16.940 Eur. Pri pôžičke 13.060 Eur predstavovali úroky sumu 4.940 Eur, pri pôžičke 8.000 Eur predstavovali úroky sumu 2.000 Eur a pri pôžičke 10.000 Eur predstavovali úroky sumu 10.000 Eur. Ďalej bolo nesporné, že z poskytnutej pôžičky uhradil žalovaný sumu 7.590 Eur, a to platbami: na účet dcéry žalobcu H. B. dňa 03.12.2022 sumu 1.400 Eur, dňa 08.12.2022 sumu 1.300 Eur, dňa 12.12.2022 sumu 1.000 Eur, dňa 20.02.2023 sumu 500 Eur, dňa 17.04.2023 sumu 500 Eur a na účet dcéry žalobcu I. B.: dňa 15.05.2023 sumu 300 Eur, dňa 24.05.2023 sumu 300 Eur, dňa 26.05.2023 sumu 300 Eur, dňa 12.06.2023 sumu 350 Eur, dňa 27.06.2023 sumu 700 Eur, dňa 28.06.2023 sumu 300 Eur, dňa 21.09.2023 sumu 100 Eur, dňa 5.10.2023 sumu 250 Eur a dňa 9.10.2023 sumu 290 Eur.

20. Spornou skutočnosťou bolo, či žalovaný uhradil na predmetné pôžičky aj sumu 20.500 Eur úhradami na účet dcéry žalobcu H. B. a sumu 2.500 Eur, ktorú mal poukázať J. K. dňa 20.2.2023, teda či na predmetné pôžičky žalovaný uhradil celkom sumu 30.590 Eur. Ďalšou spornou otázkou bola primeranosť úrokov z pôžičky uvedených v uznaniach dlhu.

21. V zmysle citovaného ustanovenia uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony ( a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Uznanie dlhu je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Na svoju platnosť vyžaduje: existenciu platného záväzku dlžníka a uzavretie zmluvy o uznaní dlhu.

22. V danom prípade strany sporu uzatvorili tri písomné zmluvy o uznaní dlhu, v ktorých bola jasne špecifikovaná kauza (dôvod) vzniku pohľadávky (zmluva o pôžičke), tiež jej výška (v časti požičanej sumy 31.060 Eur) ako aj prísľub dlžníka - žalovaného tento dlh zaplatiť (na účet veriteľa – žalobcu do 24.6.2022, resp. 8.7.2022). V tejto časti súd považoval uznania dlhu za platné, čím bola založená vyvrátiteľná právna domnienka, že v čase uznania dlh vo výške 31.060 Eur existoval, čo žalovaný v priebehu konania nespochybnil. Pokiaľ však tvrdil, že z predmetnej pôžičky splatil okrem nesporne uhradenej sumy 7.590 Eur aj ďalšiu sumu 20.500 Eur a 2.500 Eur, tieto tvrdenia nepreukázal a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Zo žalovaným predložených výpisov z bankových účtov vyplýva, že tieto úhrady vykonával na účet dcéry žalobcu H. B. s odôvodnením, že takto sa dohodol s dcérou

žalobcu, keďže situáciu zle znášal a mal zdravotné problémy, tak ho nechceli zaťažovať. Žalobca poprel, že by tieto platby predstavovali úhradu predmetných pôžičiek. Žalovaný v tomto smere neposkytol žiadne dôkazy na preukázanie, že sa skutočne jednalo o úhrady pôžičiek poskytnutých žalobcom, ktoré sú predmetom tohto sporu. Nebolo preukázané a ani tvrdené, že by sa žalobca so žalovaným dohodli na zmene miesta plnenia (namiesto účtu žalobcu uvedeného v uznaniach na iný účet – účet dcér žalobcu). Sám žalovaný sa vyjadril na pojednávaní, že má veľa dlhov (v celkovej výške 270.000 Eur), nevie, koľko finančných prostriedkov a kedy presne mu žalobca poskytol, len si pamätá, že to bolo v júni roku 2022. Nevedel presne uviesť, koľko peňazí odišlo z účtu žalobcu s tým, že toto zistil až z doručenej žaloby. Uviedol, že finančné prostriedky od žalobcu on priamo neobdržal, tieto zrejme išli p. K. a o tieto záležitosti sa on aj staral a ktorý ho následne podviedol. Taktiež platby vo výške 7.050 Eur a 540 Eur boli uhradené žalobcovi inými osobami – jeho expriateľkou I. I., keďže on bol v zahraničí a p. K. posielal peniaze do jej rodiny a následne si to delili. Ďalej za neho uhrádzala dlhy aj matka jeho expriateľky p. B. I.. Napokon, skutočnosť, že žalovaným tvrdené platby vo výške 20.500 Eur, resp. 23.000 Eur (20.500 Eur + 2.500 Eur) nepredstavujú platby na predmetné pôžičky poskytnuté mu žalobcom preukazuje aj samotným žalovaným predložená komunikácia medzi p. K. a dcérou žalobcu I. B. (čl. 71 spisu), ktorou preukazoval, že reálne poskytnutá suma pôžičky predstavovala 31.600 Eur (resp. po oprave 31.060 Eur), v ktorej sa okrem iného uvádza, že k 4.4.2023 je čiastka splateného dlhu vo výške 4.200 Eur, čo nekorešponduje s tvrdením žalovaného a ním predloženými platbami, v zmysle ktorých by mal mať uhradenú ku dňu 27.7.2022 sumu 24.700 Eur. Naopak, táto konverzácia potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že ku dňu 4.4.2023 mal žalovaný splatenú len sumu 4.200 Eur. Keďže bolo nesporné, že žalobca požičal žalovanému sumu 31.060 Eur a žalobca uznal, že žalovaný na predmetnú pôžičku uhradil sumu 7.590 Eur, pričom nebolo preukázané, že by žalovaný uhradil aj zvyšok dlžnej sumy 23.470 Eur, súd žalobe v tejto časti vyhovel. 23. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je s úhradou dlžnej sumy 23.470 Eur v omeškaní, súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia v spojení s nariadenia vlády SR č. aj príslušný zákonný úrok z omeškania (vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, t.j. k 25.6.2022, resp. 9.7.2022), a to z jednotlivých dlžných súm, odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých pôžičiek až do zaplatenia, po zohľadnení čiastočných úhrad. V prevyšujúcej časti žalobcom žiadaných úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

24. Zároveň súd zamietol žalobu aj v časti 16.940 Eur, ktorú si žalobca uplatnil ako odmenu (odplatu) za užívanie požičanej istiny, čo súd vyhodnotil ako úroky z pôžičky v zmysle . Žalovaný namietal neplatnosť tohto dojednania. Súd v prvom rade skúmal, či sú uznania dlhu v uvedenej časti platné, teda, či existuje platný záväzok dlžníka, uhradiť predmetné úroky žalobcovi. V tomto smere súd zdôrazňuje, že uznaním dlhu nevzniká nový záväzok, nemení sa právny dôvod ani okolnosti jeho vzniku. Potvrdzuje sa ním (vyvrátiteľne), že dlh v čase uznania trval. Žalovaný v tejto časti uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že strany sporu si pri poskytnutí pôžičiek nedojednali žiaden úrok. Tak žalobca ako aj žalovaný zhodne potvrdili, že sa pri poskytovaní pôžičky nedohodli na platení úroku (a ani na jeho výške) za poskytnutie pôžičky. Tento bol uvedený až v jednotlivých uznaniach dlhu. Keďže medzi stranami sporu neexistoval platný záväzok o platení úrokov z pôžičky, čo je jedným z predpokladov platnosti uznania dlhu, súd vyhodnotil jednotlivé uznania v časti úrokov za neplatné v zmysle v spojení s . Napokon, aj v prípade, ak by bola preukázaná dohoda strán sporu o platení úrokov z pôžičiek, takáto dohoda by bola neplatná s poukazom na v spojení s . Výška úrokov, ktoré možno dohodnúť, nie je limitovaná. To však neznamená, že možno dohodnúť akúkoľvek výšku úrokov. Výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (). O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody. Na druhej strane treba bez ďalšieho pripustiť úroky vo výške zodpovedajúcej výške úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavoch pri vkladoch občanov. V danom prípade žalobca požičal žalovanému sumu 13.060 Eur so splatnosťou 15 dní pri úroku 4.940 Eur, z čoho vyplýva, že denne by zaplatil žalovaný na úrokoch sumu 329,33 Eur a ročne sumu 120.206 Eur, čo predstavuje 2,5 % denne, ročne 912 % ročne. Ďalej zo sumy 8.000 Eur so splatnosťou 24 dní pri úroku 2.000 Eur, by žalovaný zaplatil denne na úrokoch sumu 83,33 Eur, ročne 30.415,45 Eur, čo predstavuje 1,04 % denný úrok a 380 % ročný úrok. Zo sumy 10.000 Eur so splatnosťou 18 dní pri úroku 10.000 Eur, predstavuje úrok denne 555,55 Eur, ročne 202.775,75 Eur, čo predstavuje 5,55 % denný úrok a ročný 2025,75 %. Takto dojednaný úrok je nepochybne neprimerane vysoký, a to aj s prihliadnutím na celkové okolnosti úkonu, pohnútky, účel, dobu splatnosti a pri porovnaní s úrokovou mierou obvyklou v praxi

peňažných ústavov (rozhodnutie NS ČR ), keďže podstatne prevyšujú úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek v čase uzatvorenie zmluvy. Vychádzajúc z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých bankami v danom období tento predstavoval 5,19 % ročne, čo v danom prípade takto dojednaný úrok mnohonásobne presahuje. Takéto dojednanie o úrokoch je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa v spojení s (ďalej len „“), takto dohodnuté podmienky nezodpovedajú uznávaným pravidlám slušnosti a dobrým mravom. Súd vychádzajúc z definície čiastočnej neplatnosti právneho úkonu v , obsahovo oddelil časť zmluvného úroku od ostatnej časti uznaní dlhu a určil len čiastočnú neplatnosť uznaní dlhu, a to v časti zmluvných úrokov pôžičky.

25. V časti o zaplatenie istiny 540 Eur a príslušného úroku z omeškania, žalobca vzal žalobu späť, a to z dôvodu úhrad žalovaného po podaní žaloby. Súd konal o zvyšku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti zmysle , keďže k späťvzatiu došlo pred doručením žaloby žalovanému.

26. O trovách súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 40.950 Eur s prísl. V časti o zaplatenie 540 Eur vzal žalobu späť z dôvodu úhrad žalovaného v priebehu konania, čo súd vyhodnotil ako procesný úspech žalobcu. Súd priznal žalobcovi ako dôvodne uplatnenú sumu 23.470 Eur s prísl., teda úspešný bol v časti sumy 24.010,- Eur, vo zvyšnej časti 16.940 Eur s prísl. súd žalobu zamietol. Žalobcov úspech tak predstavuje 58,63 %, neúspech 41,37 %, z čoho vyplýva nárok žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu ich rozdielu, t.j. 17,26 %. O výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v taktom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ďalšie mohli byť doručené ostatným účastníkom.

Podľa , v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.