Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/358/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Richard Pojezdala, nar. 29.05.1973, bytom Hemerkova 1319/20, 040 11 Košice, proti povinným: X/ J. U., Z.. XX.XX.XXXX T. X/ F. U., Z.. XX.XX.XXXX, H. B. U. X, XXX XX A., zast. JUDr. Ján Šofranko, advokát, so sídlom Moyzesova 50, 040 01 Košice, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, so sídlom v Košiciach, Kupeckého 29, pod sp. zn. EX 5383/2014, o vymoženie 70.910,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 25.03.2015, č. k. -51, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a uviedol, že o trovách exekučného konania bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 16.12.2014 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 70.910,82 Eur voči povinným na základe exekučného titulu, a to právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR v Chorvátskom Grobe, číslo konania X/ OZ/XXXXXXXX zo dňa 04.12.2014. Dňa 18.12.2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. XXXX/ XXXXXX zo dňa 31.12.2014. Dňa 18.02.2015 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Košice II podanie označené ako Námietky proti exekúcii. Vzhľadom na podanie povinných, označené ako Námietky proti exekučnému konaniu, ktorého obsahom bola aj žiadosť povinných o zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ a d/ Exekučného poriadku, súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil. Uviedol, že existencia rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zakladá právomoc v zmysle tohto zákona na konanie rozhodcovského súdu, v tomto prípade Všeobecného rozhodcovského súdu SR v Chorvátskom Grobe, vo veci. Povinní vo svojom podaní namietali existenciu tejto rozhodcovskej zmluvy, na druhej strane oprávnený súdu kópiu tejto zmluvy doložil. Nie je v právomoci exekučného súdu skúmať autenticitu tejto rozhodcovskej zmluvy, avšak už len fakt, že jedna zo strán v tomto konaní existenciu svojho podpisu na tejto rozhodcovskej zmluve namieta, spôsobuje zásadný rozpor, ktorým sa súd musí hoci po teoretickej stránke zaoberať. Podľa § 25 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje inštitút doručovania v rozhodcovskom konaní. Z obsahu tohto paragrafu vyplýva, že ak sa účastníci konania nedohodli inak, na zásielky, ktoré sa nepodarilo doručiť, sa bude pozerať ako na doručené. Ide o využitie takzvanej fikcie doručenia. Z vyššie uvedeného ustanovenia však vyplýva, že tieto zásielky sa musia poslať poštovou prepravou doporučene, to znamená, že je potrebné riadne vykázať doručenie, respektíve nedoručenie týchto písomností, najmä ak ide o rozhodnutia, ktoré majú pre účastníkov konania záväzný charakter. Rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí len konštatoval, že keďže sa poštové zásielky vrátili naspäť súdu ako odosielateľovi, v tomto konaní sa uplatní fikcia doručenia podľa § 25 zákona o rozhodcovskom konaní.

V rozhodnutí rozhodcovského súdu sa podľa názoru súdu nenachádzal žiaden dôkaz, ktorý by riadne potvrdil odoslanie a následné vrátenie písomností súdu. Rozhodnutie o predbežnom opatrení č. k. X/ OZ/XXXXXXX zo dňa 19.11.2014 a rozhodcovský rozsudok č. k. X/OZ/XXXXXXXX zo dňa 04.12.2014 sa jednoznačne považujú za súdnu písomnosť, pretože je to písomnosť súdu, adresovaná účastníkom konania, ktorá im zakladá právo alebo ukladá povinnosť, a tým ich právne zaväzuje. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípade doručovania súdnych písomností sa inštitút fikcie doručenia nemôže využiť. Povinní vo svojom podaní uviedli, že vyššie uvedené rozhodnutia, to znamená rozhodnutie o predbežnom opatrení č. k. X/OZ/XXXXXXX zo dňa 19.11.2014 a rozhodcovský rozsudok č. k. X/OZ/ XXXXXXXX zo dňa 04.12.2014 im neboli doručené, a teda nemali ani vedomosť o existujúcom konaní na rozhodcovskom súde a zároveň im bola odopretá možnosť aktívne sa zúčastňovať na priebehu tohto konania pred rozhodcovským súdom a prekladať dôkazy vo svoj prospech. Podľa názoru súdu fikcia doručenia v uvedenom prípade nemala byť použitá, tak ako to vychádza zo zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda počas konania pred rozhodcovským súdom došlo v tomto prípade k vade konania. V zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, len doručený rozsudok súdu má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom na to, že v tomto prípade nedošlo k doručeniu súdnych písomností rozsudku č. k. X/OZ/XXXXXXXX zo dňa 04.12.2014, v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní tento rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť, a teda nemohol nadobudnúť ani vykonateľnosť. S poukazom na ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku súd prvého stupňa uviedol, že rozsudok Všeobecného rozhodcovského súdu č. k. X/OZ/XXXXXXXX zo dňa 04.12.2014, vzhľadom na to, že nie je právoplatný ani vykonateľný, nie je spôsobilý stať sa exekučným titulom, a teda nie je možné v tejto exekúcii pokračovať. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil a uviedol, že o trovách exekučného konania bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a námietky povinných proti exekúcii zamietnuť.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), f) O.s.p.. Uviedol, že všetky potrebné písomnosti boli riadne doručené v zmysle ust. § 25 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ako dôkaz predložil odpis zo spisu rozhodcovského súdu, sp. zn. X/OZ/XXXXXXXX a kópiu zásielky obsahujúcej rozsudok zo dňa 04.12.2014. Poukázal nato, že vo vyjadrení k námietkam povinného zo dňa 25.02.2015 predložil podpísanú rozhodcovskú doložku spolu s potvrdením o zaplatení poplatku za rozhodcovské konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, keďže je náležite dokázané, že rozsudok Všeobecného rozhodcovského súdu SR bol doručený, tým tento rozsudok dňa 12.12.2014 nadobudol právoplatnosť a dňa 16.12.2014 vykonateľnosť. Rozsudok Všeobecného rozhodcovského súdu SR zo dňa 04.12.2014 je exekučným titulom, ktorý priznáva oprávnenému plnenie právom dovolené, objektívne možné a ktoré nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa sa náležite nevysporiadal s predloženými dôkazmi, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

K odvolaniu oprávneného sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili povinní. Uviedli, že Všeobecný rozhodcovský súd SR nemal právomoc vo veci konať, pretože v zmysle ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nikdy nedošlo medzi účastníkmi k podpísaniu rozhodcovskej doložky a ani rozhodcovskej zmluvy. Žalovaním nikdy nebolo doručené vydané predbežné opatrenie, výzva na žalobnú odpoveď a ani dokonca samotný rozhodcovský rozsudok. Doručovanie súdnych písomností sa spravuje ust. Občianskeho súdneho poriadku o doručovaní. Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk, iné dohody sú neprípustné. Fikcia doručenia v tomto prípade nemala byť použitá, a preto počas konania pred rozhodcovským súdom došlo v tomto prípade k vážnej vade konania. Vzhľadom nato, že rozhodcovský rozsudok nie je právoplatný a ani vykonateľný nie je spôsobilý stať sa exekučným titulom a preto nie je možné v exekučnom konaní pokračovať. Potvrdenie o rozhodcovskej doložke povinní nikdy nepodpísali a podpis obidvoch účastníkov oprávnený sfalšoval. Dôkazy predložené oprávneným sú sfalšované a vykonštruované v spolupráci s Rozhodcovským súdom. Dôkaz doložených doručeniek zo strany Rozhodcovského súdu je neopodstatnený a to z dôvodu, že nebolo uskutočnené doručovanie podľa planých právnych predpisov. Rozhodcovský súd nikdy nedoručil žiadnu listinu ohľadne rozhodcovského konania povinnému v 1. rade. Dodnes nie je zrejmé prečo v tejto veci figuruje aj povinný v 1. rade, nakoľko si u navrhovateľa

nikdy neobjednal vykonanie diela a dokonca v čase podania žaloby na rozhodcovský súd oprávneným bolo rozdelené BSM medzi povinnými, čo znamená, že povinný v 1. rade nikdy nemal byť účastníkom rozhodcovského konania a všetky právne úkony vykonané bez jeho súhlasu zakladajú neplatnosť týchto právnych úkonov vo vzťahu k oprávnenému. Na základe uvedeného povinní žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a exekúciu právoplatne zastavil.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Všeobecného rozhodcovského súdu SR spoločnosti Legal Holding s.r.o., sp. zn. X/OZ/XXXXXXXX zo dňa 04.12.2014, vydaný rozhodcom F. E.. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2014 a vykonateľnosť dňa 16.12.2014. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka, ktorá je obsahom písomného dokumentu zo dňa 08.10.2014 podpísaný sporovými stranami.

Súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu, že predmetný rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko nikdy nebol povinným doručený a fikcia doručenia v danom prípade nemohla byť použitá, tak ako to vychádza zo zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda počas konania pred rozhodcovským súdom došlo v tomto prípade k vade konania.

Podľa ust. § 12 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa čl. 17 (Doručovanie) bod 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného rozhodcovského súdu SR, v zmysle § 25 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa písomnosti doručujú spôsobom uvedeným v tomto článku, ustanoveniami v zákone o rozhodcovskom konaní a v Občianskom súdnom poriadku.

Podľa čl. 17 bod 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného rozhodcovského súdu SR podrobnejšia úprava doručovania, fikcie doručenia a doručovanie do vlastných rúk sa spravujú ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a Občianskym súdnym poriadkom.

Podľa ust. § 25 (Doručovanie) ods. 1 - 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia. stanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností. Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.

Podľa ust. § 45 (Doručovanie) ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka”) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Podľa ust. § 374 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku Občianskeho súdneho poriadku Ministerstvo spravodlivosti sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzným právnym predpisom spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorý podrobnejšie upraví pre vybavovanie občianskoprávnych vecí

organizáciu práce a úlohy zamestnancov pri výkone súdnictva vrátane postupu notára pri vykonávaní úkonov v konaní o dedičstve, postup súdov pri výkone rozhodnutí, náležitosti doručenky a kancelárske práce na súdoch vrátane správnej agendy.

Podľa ust. § 144 ods. 1 Vyhl. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku, ak je potrebné v súvislosti s konaním pred súdom preukázať, že sa doručenie písomnosti vykonalo, písomnosti súdu sa zasielajú s doručenkou, ktorá sa pripojí k doručovanej písomnosti.

Podľa ust. § 145 ods. 1 Vyhl. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku, vrátené doručenky a nedoručené zásielky sa ešte v ten istý deň, keď došli, odovzdajú príslušnému súdnemu oddeleniu alebo inému organizačnému útvaru súdu, ktorý ich založí do príslušných súdnych spisov. Deň doručenia, ako aj vrátenie nedoručiteľných zásielok sa na poštovom podacom hárku nevyznačuje.

V posudzovanom prípade bol spolu s odvolaním oprávneného predložený odpis (kópia doručeniek) zo spisu Všeobecného rozhodcovského súdu SR, sp. zn. X/OZ/XXXXXXXX, v ktorom sa uvádza, že súdne zásielky boli doručované na základe ust. § 25 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pričom predmetný Rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) bol doručený. Podľa doručenky bola zásielka doručená dodacou poštou v Košiciach dňa 12.12.2014, príjem zásielky bol potvrdený podpisom.

Súd prvého stupňa v uznesení uviedol, že podľa jeho názoru fikcia doručenia v uvedenom prípade nemala byť použitá, tak ako to vychádza zo zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda počas konania pred rozhodcovským súdom došlo v tomto prípade k vade konania. V zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, len doručený rozsudok súdu má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom na to, že v tomto prípade nedošlo k doručeniu súdnych písomností rozsudku č. k. X/OZ/XXXXXXXX zo dňa 04.12.2014, v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní tento rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť, a teda nemohol nadobudnúť ani vykonateľnosť.

Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa, už ďalej neskúmal, či rozhodcovský rozsudok bol účastníkom doručený, a uviedol, že rozsudok Všeobecného rozhodcovského súdu č. k. X/OZ/XXXXXXXX zo dňa 04.12.2014, vzhľadom na to, že nie je právoplatný ani vykonateľný, nie je spôsobilý stať sa exekučným titulom, a teda nie je možné v tejto exekúcii pokračovať.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zistiť, či rozhodcovský rozsudok sp. zn. X/OZ/ XXXXXXXX zo dňa 04.12.2014 bol účastníkom konania riadne doručený, a podľa toho opätovne rozhodnúť, s prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu.

Odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zmysle ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. bude potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.