Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-540-2014.pdf
PDF · 74.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/540/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľa I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E., C. XX, občana SR proti odporcovi N.. B. A., trvale bytom E. E., C. X, občanovi SR, o zaplatenie 59.820,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/114/2007-576 zo dňa 12.11.2013 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2.978,96 Eur spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20. 04. 2005 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd konanie o zaplatenie sumy 6.679,45 Eur s príslušenstvom zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2.978,96 Eur spolu so 6% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20.04.2005 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V zákonom stanovenej lehote voči rozsudku vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2.978,96 Eur spolu so 6% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20.04.2005 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, podal odvolanie odporca. V odvolaní namietal, že v priebehu celého konania vznášal opakovane námietku premlčania nároku, keďže sumu súdneho poplatku vo výške 87.744,- Sk prijal na účet dňa 27.03.2003 a navrhovateľ si právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil až dňa 20.04.2005. Namietal, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávnych skutkových okolností, hoci odôvodnenie súdu sa nezakladá na nesprávnych údajoch. Prvostupňový súd pochybil tým, že prehliadol listinný dôkaz, z ktorého jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ dňa 21.03.2003 sám osobne v pobočke poisťovne A. - C. I., a.s., E. E. zrušil splnomocnenie, ktoré mu predtým udelil a sám na základe písomnej dohody s poisťovňou rozhodol, ktoré sumy a v akých výškach má poisťovňa uhradiť na ním označené účty. Následne poisťovňa tieto úhrady realizovala dňa 26.03.2003. Nie je teda pravdou, že sa navrhovateľ dozvedel o finančnom plnení zo strany poisťovne, a teda aj o úhrade súdneho poplatku na účet navrhovateľa až z oznámenia súdneho exekútora zo dňa 29.05.2003, ale pravdou je, že sám dňa 21.03.2003 uložil písomný pokyn poisťovni na zrealizovanie predmetných úhrad, pričom zároveň bolo dohodnuté, že navrhovateľ akceptuje maximálne 5-dňové omeškanie so splnením dlhu zo strany poisťovne, teda navrhovateľ musel vedieť, že najneskôr dňa 26.03.2003 bola na účet odporcu poukázaná suma súdneho poplatku. Keďže návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia podal navrhovateľa dňa 20.04.2005, urobil tak po uplynutí 2-
ročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Už dňa 21.03.2003 mu boli známe všetky skutkové aj právne okolnosti, z ktorých bol vznik bezdôvodného obohatenia zrejmý. Že si to navrhovateľ možno uvedomil neskôr alebo jeho dispozícia pre poisťovňu o naložení s finančnými prostriedkami bola omylom a podobne, je záležitosť subjektívna na strane navrhovateľa, na ktorú konajúci súd nemôže prihliadať. Je nespochybniteľné, že sám navrhovateľ rozhodol o tom, kam má poisťovňa peniaze uhradiť, a to dňa 21.03.2003 s tým, že tak musí poisťovňa vykonať najneskôr 26.03.2003. Poukázal ďalej na to, že navrhovateľ sa námietke premlčania nebránil, nijako ju pred súdom nevyvracal a súd ani bližšie neskúmal, na základe akých skutočností námietku premlčania odporca vznáša, pričom táto otázka sa javila ako nesporná. Rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto otázke je pre neho prekvapujúce.
Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie odporcu v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Odvolací súd po preskúmaní spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13C/114/2007 konštatuje, že prvostupňový súd v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav, ktorý bol podkladom jeho rozhodnutia, je podložený vykonaným dokazovaním, súd prvého stupňa vec právne posúdil správne, keďže aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a skutkový stav zistil dostatočne. V odvolaní odporcu proti rozsudku prvostupňového súdu nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a dôkazy, ktoré by v čase rozhodovania prvostupňového súdu neboli známe (čo nakoniec v odvolaní uvádza aj sám odvolateľ) a ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd správne ustálil počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty a dospel k správnemu záveru, že do dňa podania vzájomného návrhu na Okresnom súde v Banskej Bystrici, ktorý vzájomný návrh bol podaný dňa 20.04.2005, neuplynula zákonná 2-ročná subjektívna lehota, a preto hoci odporca v priebehu prvostupňového konania vzniesol námietku premlčania, súd na námietku premlčania prihliadnuť nemohol a ani neprihliadol a keďže samotný základ nároku, ako aj výška nároku odporcom žiadnym spôsobom spochybnená nebola, prvostupňový súd nárok uplatnený navrhovateľom titulom bezdôvodného obohatenia považoval správne za dôvodný a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ním uplatnený nárok vrátane príslušenstva. Nemožno prisvedčiť argumentácii odvolateľa o okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, tak ako to uvádza v odvolaní, pretože za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vždy považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne aj dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto toto obohatenie získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. V súdenej veci nepochybne len samotná okolnosť, že navrhovateľ dal poisťovni pokyn (čo vyplýva zo zápisnice z rokovania zo dňa 21.03.2003) na výplatu finančných prostriedkov s tým, že akceptuje maximálne 5-dňové omeškanie so splnením dlhu zo strany poisťovne, nemala za následok začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynutím 5-dňovej lehoty po dátume 21.03.2003. Odvolací súd uvádza, že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, teda keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, prvostupňový súd náležite a v dostatočnom rozsahu skutkovo mal preukázané a na zistený skutkový stav aj správne aplikoval ust. § 107 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd uvádza, že ani ďalšia námietka odporcu v podanom odvolaní, že navrhovateľ sa námietke premlčania nebránil, ani ju nijako pred súdom nevyvracal, nie je žiadnym spôsobom pri posudzovaní nároku navrhovateľom právne významná. Rovnako nemožno rozhodnutie prvostupňového súdu v otázke posudzovania námietky premlčania považovať za rozhodnutie prekvapujúce vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa vzal do úvahy všetky skutkové okolnosti zistené v priebehu súdneho konania a náležite sa vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu. Keďže navrhovateľ uplatnil na súde nárok titulom bezdôvodného obohatenia pred uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
V časti, v ktorej rozsudok okresného súdu nebol napadnutý odvolaním, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.