Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-18-2015.pdf
PDF · 80.01 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/18/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Gréckokatolícka cirkev, farnosť Hunkovce, IČO: 37 944 878, proti žalovaným 1. Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, 2. Z. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, štátny občan SR, 3. T. N., rod. T., bytom na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom starostom obce D., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o trovách konania, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 2C/31/2009-228 zo dňa 13.11.2014 takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému v 1. rade povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.898,78 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Róberta Slamku do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade a k žalovanej v 3/ rade nepriznal.
Uznesenie odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia vlastníckeho práva k parcelám C - KN č. 1 Zastavaná plocha o výmere 140 m2 a C - KN č. 2 - záhrada vo výmere 2852 m2 kat. úz. D..
Rozsudkom zo dňa 27.03.2013 č.k. 2C/31/2009-198 súd určil, že výlučným vlastníkom parcely C KN č. 1
- Zastavaná plocha vo výmere 140 m2, parcely C KN č. 2/1 - záhrady vo výmere 1161 m2, parcely C KN č. 3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 130 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. a parcely č. C KN č. 2/2 - záhrady vo výmere 1691 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. je žalobca. Súčasne súd vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2013.
Rozhodnutie Okresného súdu Svidník zo dňa 29.05.2013 č.k. 2C/31/2009-208, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove, v ktorom a bolo uložené prvostupňovému súdu opätovne a náležite zvážiť a posúdiť aplikáciu ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 vo vzťahu ku všetkým žalovaným a prípadné dôvody hodné osobitného zreteľa vyhodnotiť samostatne tiež ku všetkým účastníkom konania.
Súd prvého stupňa citujúc ust. § 142 ods. 1, § 150 ods. 1 O.s.p. vzal do úvahy to, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovaným, ktorí vo veci úspech nemali. Vychádzajúc z konštatovania odvolacieho súdu, že postoj žalovaného v 1/ rade vychádzajúci z nesprávnej identifikácie nehnuteľnosti nie je sám osebe dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a neboli preukázané žiadne iné dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, uložil mu súd povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalovaný v 1. rade od začiatku súdneho konania neuznával oprávnenosť nároku žalobcu,
nepredložil však relevantné dôkazy osvedčujúce, resp. potvrdzujúce jeho argumentáciu. Musel si byť vedomý toho, že v prípade neúspechu v spore bude povinný znášať aj náklady súdneho konania. Pre úplnosť dodal, že neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi.
Vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade ako dôvod hodný osobitného zreteľa posúdil najmä tú skutočnosť, že obaja žalovaní od začiatku súdneho konania boli ochotní pristúpiť na zmierlivé riešenie sporu, resp. uznávali vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, preto súd prvého stupňa žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a žalovanej v 3/ rade nepriznal.
Trovy konania žalobcu súd prvého stupňa priznal celkom vo výške 2.898,78 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 2.799,28 eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur. Trovy právneho zastúpenia súd prvého stupňa priznal v zmysle § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom vychádzal z 1/13 výpočtového základu. Hodnota úkonu v roku 2009 je suma 53,49 eura, v roku 2010 suma 55,49 eur, v roku 2011 suma 57,- eur, v roku 2012 suma 58,69 eur a v roku 2013 suma 60,07 eur. Takto bola priznaná odmena za 12 úkonov právnej služby, ktoré sú špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Proti uzneseniu okresného súdu, a to čo do výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanému v 1/ rade povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.898,78 eur, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1/ rade. Vyslovil názor, že sú u neho dôvody na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. a to tak vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na jeho osobné pomery. Príčinou sporu boli nesprávnosti v evidencii nehnuteľnosti, ktoré zavinil štát. Poukázal na to, že samotný žalobca zavinil, že sa viedlo toto konanie, keď pri vzájomných rokovaniach v súvislosti s iným konaním vedeným na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5C/60/2008 nevysvetlil skutkové a právne okolnosti svojho vlastníctva, ale celé desaťročia nechal vlastníctvo nezosúladené so stavom právnym a tým ho držal v omyle. Žalovaný v 1/ rade nemal pochybnosti o správnosti evidencie nehnuteľnosti na katastri, a to že je platným spoluvlastníkom spornej plochy.
K osobným pomerom uviedol, že je dôchodca a je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Jeho mesačný dôchodok je 309,10 eur, z čoho len na lieky dáva mesačne 50 eur. Jeho manželka je dôchodkyňa s mesačným príjmom 250 eur, trpí na cukrovku a mesačne na lieky dáva 30 eur. Zvýšené náklady majú obaja aj z dôvodu nutnosti diétnej stravy.
V ďalšom namietal aj účelnosť celkových výdavkov a náhrady za premeškaný čas zástupcu žalobcu z M. E. na spor do D. vzhľadom na množstvo advokátov napr. v S., kde sídli biskupstvo, pod ktoré spadá farnosť D.. Za nedôvodné považuje aj priznanie odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia dvakrát. Udalosť, ktorá nastala nemala by zaťažovať jeho, ale žalobcu. Ďalej dal do pozornosti to, že z jeho a manželkinho príjmu vyplýva, že nie je schopný zaplatiť sumu naraz, lebo predstavuje ich príjem za viac ako 5 mesiacov. V takom prípade navrhuje umožniť mu dlh splácať v splátkach po 100 eur.
Navrhol preto napadnuté uznesenie zmeniť a žalobcovi náhradu trov nepriznať, alebo mu ju priznať len sčasti a povoliť mu splátky.
V ďalšom podaní zo dňa 19.01.2015 upresnil svoj návrh na povoleniu mu splátok vo výške 50 eur mesačne so splatnosťou do konca toho ktorého mesiaca.
K odvolaniu žalovaného v 1/ rade sa vyjadril žalobca tak, že argumentáciu, že je osobou s preukazom ZŤP a že má malý príjem, nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Uviedol, že žalovaný v 1/ rade si najal advokátsku kanceláriu JUDr. Igora Šafranka, ktorý ho mal použiť o riziku v prípade jeho neúspechu, t.j. že bude musieť znášať náklady sporu, ktoré vznikli žalobcovi a to aj na trovách jeho advokáta. Osoba, ktorá trpí nedostatkom finančných prostriedkov sa môže brániť prostredníctvom Centra právnej pomoci a nenajať si advokátsku kanceláriu. Nepovažuje ho preto za osobu v hmotnej núdzi. V ďalšom uviedol, že po úpravách petitu žaloby žalovaní v 2/ a 3/ rade jeho nárok uznali, žalovaný v 1/ rade žiadal žalobu zamietnuť. Zo znaleckého posudku podaného vo veci vyplynulo, že pôvodnými vlastníkmi neboli právni predchodcovia žalovaného v 1/ rade ako to
on uvádzal. Žalovaný v 1/ rade počas celého konania menil svoje výpovede, nepredložil jediný dôkaz osvedčujúci jeho tvrdenia, preto považuje jeho argumentáciu za irelevantnú.
Poukázal na základné práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 až 4 Ústavy SR s tým, že jeho obsahom je aj to, že účastník úspešný v spore má právo na náhradu všetkých trov súvisiacich s uplatnením tohto základného práva.
Z uvedeného dôvodu považuje napadnuté uznesenie za správne a navrhuje ho potvrdiť a žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške celkom 87,50 eur s DPH.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznala náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Teda ako úspešnému účastníkovi súd by mu mal priznať náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Len ak sú preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Účelom ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Vyžaduje sa však, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy aj v prípade sociálnych aspektov za situácie, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodu, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Vtedy musí súd zohľadniť osobné, majetkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, prihliadať aj na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Súd prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade rozhodol predčasne, bez náležitého zistenia prípadných dôvodov hodných osobitného zreteľa pre možnú aplikáciu ust. § 150 O.s.p. Po predchádzajúcom zrušení uznesenia o trovách konania nevyzval účastníkov na preukázanie prípadných dôvodov hodných osobitného zreteľa na možnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ale iba doručil zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Prešove a následne bez akéhokoľvek zisťovania pomerov opätovne o trovách konania rozhodol. Žalovaný v 1/ rade tvrdil dôvody hodné osobitného zreteľa týkajúce sa jeho príjmov, príjmov jeho manželky a jeho zdravotného stavu, keďže je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, o čom predložil do odvolacieho konania aj preukaz.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vôbec nevyhodnotil osobné, majetkové a iné pomery tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného v 1/ rade, ktoré ani vôbec neskúmal. Z listiny pripojenej k odvolaniu žalovaného v 1/ rade, t.j. z preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ako aj z kópie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava, o výške dôchodku tak u žalovaného v 1/ rade, ako aj u jeho manželky vyznieva záver súdu prvého stupňa o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného v 1/ rade ako predčasný.
Z vyššie uvedených dôvodov preto uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ a ods. 2 O.s.p.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne náležite zvážiť a posúdiť ust. § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému v 1/ rade a to s ohľadom na žalovaným v 1/ rade tvrdené a preukazované jeho majetkové, osobné pomery. Úlohou súdu prvého stupňa bude v prípade nezistenia dôvodov hodných osobitného zreteľa náležite sa vysporiadať s účelnosťou trov konania žiadaných žalobcom a to aj namietaných cestovných výdavkov a náhrady za premeškaný čas, na ktoré poukazuje žalovaný v 1/ rade. Je treba vyhodnotiť aj tú skutočnosť, že účastníkom konania na strane žalovaných boli traja žalovaní, vo vzťahu k dvom sa žalobca vzdal nároku na náhradu trov konania a tieto požaduje iba od žalovaného v 1/ rade, čo je treba v prípade, že nebude aplikované ust. § 150 ods. 1 O.s.p. zohľadniť.
Úlohou súdu prvého stupňa bude svoje nové rozhodnutie náležite odôvodniť a vysporiadať sa so všetkými vyššie uvedenými skutočnosťami.
Vzhľadom na to, že odvolanie nebolo podané vo vzťahu k druhému výroku uznesenia, ktorým žalobcovi náhrada trov konania vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade nebola priznaná a proti tomuto výroku nebolo podané odvolanie, preto tento výrok postupom podľa § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudol právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.