Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Uznesenie_10C-214-2012.pdf
PDF · 68.02 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/214/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci navrhovateľov X/ Q. X., S.. XX. U. XXXX, M. H., X. XXXX/XX, L. X/ Q. X., S.. XX. L. XXXX, M. H., Ľ.. Q. XXX, zastúpených advokátskou kanceláriou Y. &. Q. V..R..J.., XXX XX M. M., V. XX, E.J.: XX XXX XXX, proti odporcovi V. R., X. V. V. R., XXX XX M., Ž.Y. S. XX, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ (právny predchodca navrhovateľov) F.. F. X. návrhom zo dňa 29. novembra 2012 žiadal súd v zmysle § 3 ods. 1, § 16 a § 17 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“) uložiť odporcovi nahradiť mu majetkovú škodu v sume 16 872,08 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 100 000 Eur. Tvrdil, že bol poškodený trestným stíhaním, ktoré začalo uzneseniami vyšetrovateľa PZ Úradu boja proti korupcii Stred Banská Bystrica spojených uznesením ČVS: PPZ-28/BPK-S-2005 dňa 30. januára 2006. Uznesením Špeciálneho súdu č.k. BB-Pš-44/05-25 zo dňa 14. decembra 2005 bol vzatý do väzby, ktorá trvala od 12. decembra 2005 do 14. marca 2008. Trestné stíhanie skončilo rozsudkom Špecializovaného trestného súdu č.k. PK 2T/21/2007-619 zo dňa 10. decembra 2009 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1To/4/2010 zo dňa 14. novembra 2011, ktorými bol spod obžaloby oslobodený, lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, za ktoré bol stíhaný.
Po podaní návrhu, dňa 29. decembra 2013, pôvodný navrhovateľ zomrel. Jeho dedičmi sú synovia - navrhovatelia 1/ a 2/, nadobudnutie dedičstva bolo potvrdené uznesením Okresného súdu Lučenec v konaní sp.zn. 5D/6/2014 dňa 23. februára 2015, ktoré sa stalo právoplatným dňa 23. apríla 2015.
Po vstupe do konania zobrali navrhovatelia na pojednávaní dňa 15. júla 2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh v časti o zaplatenie majetkovej škody v sume 16 872,08 Eur späť a súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak zostala len náhrada nemajetkovej ujmy v sume 100 000 Eur.
Zástupca odporcu na pojednávaní s poukazom na súdnu prax navrhol v zmysle § 107 ods. 1 O.s.p. konanie zastaviť, lebo právo na nemajetkovú ujmu vyplýva z práva na ochranu osobnosti ako osobnostného práva, ktoré zaniká smrťou a nie predmetom dedičstva. Svoju argumentáciu odporca rozšíril písomným podaním zo dňa 20. júla 2015.
Právny zástupca navrhovateľov s poukazom na § 15 Občianskeho zákonníka pred súdom argumentoval, že právo na ochranu osobnosti prechádza na dedičov. V písomnom vyjadrení zo dňa 24. júla 2015 uviedol, že nemajetková ujma je nepremlčateľné právo, a po smrti pôvodného navrhovateľa právo uplatňovať ochranu osobnosti náležalo jeho manželke F.. Z. X., ktorá však medzičasom zomrela, a preto
toto právo v tomto konaní uplatňujú synovia. Argumentoval, že náhrada škody podľa §17 Zákona č. 514/2003 Z.z. obsahuje i nemajetkovú ujmu, ktorú považuje za škodu. § 15 Občianskeho zákonníka je tu všeobecnou normou a § 17 Zákona č. 513/2003 Z.z. normou špeciálnou.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
Pre úvahu súdu o tom, či v prípade smrti navrhovateľa počas súdneho konania o náhradu škody sa má konanie zastaviť, prerušiť, alebo sa má v ňom pokračovať, je spravidla rozhodujúce, či smrťou navrhovateľa dochádza k zániku uplatneného nároku, alebo či tento nárok prechádza na dedičov. Právo na ochranu osobnosti je právom osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov. Preto súdna prax dospela k záveru, že ak navrhovateľ počas konania zomrie, súd konanie zastaví (§ 107 ods. 1 O.s.p.). Tým vo všeobecnosti nie je dotknuté originárne právo osôb uvedených v § 15 Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti, ktoré vzniká smrťou fyzickej osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté. Tieto osoby však nemajú právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá plní funkciu finančného odškodnenia výlučne pre osobu, ktorá ťažko znášala dôsledky hrubého zásahu do jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Ak nejakú ujmu v dôsledku zásahu voči právnemu predchodcovi pociťujú subjekty uvedené v § 15 Občianskeho zákonníka, majú právo uplatniť si náhradu nemajetkovej ujmy ako vlastný nárok osobitne, za seba, za svoje znášanie dôsledkov vyplývajúcich zo zásahu do práv zomrelej osoby, a nie „prebrať“ nárok zomrelého právneho predchodcu.
Za tohto stavu nemal súd inú možnosť ako konanie, po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti materiálnej škody obmedzené len na náhradu nemajetkovej ujmy, zastaviť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Odporcovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal, lebo nie je splnená ani jedna z podmienok § 146 ods. 2 O.s.p. Súd podotýka, že návrh na zastavenie konania vzniesol zástupca odporcu až na pojednávaní dňa 15. júla 2015, za cestu na ktoré si uplatňuje náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.