Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sp-49-2015.pdf
PDF · 114.49 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sp/49/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: Y. H., G. X, D., proti odporcovi: Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu č. 365/04-R-V. zo dňa 15. 05. 2015, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. 365/04-R-V. zo dňa 15. 05. 2015.
Krajský súd nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozhodnutím č. 365/04-R-V. zo dňa 15. 05. 2015 správny orgán rozhodol podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) vo veci navrhovateľky - oprávnenej osoby Y. H., G. X, D. v časti návrhu týkajúcej sa parc. č. XXXX/XX o výmere 3872 m2, resp. novovytvorenej PKN parc. č. XXXX/XX o výmere 3872 m2 v k. ú. pôvodne D., v súčasnosti k. ú. C. G. tak, že oprávnenej osobe sa nenavracia vlastnícke právo ani nepriznáva právo na náhradu za predmetný pozemok vedený ako parc. č. XXXX/XX - časť o výmere 3872 m2, resp. novo vytvorená PKN parc. č. XXXX/XX o výmere 3872 m2 (v celosti) v k. ú. pôvodne D., v súčasnosti k. ú. C. G. z dôvodu, že nebola splnená podmienka uplatneného reštitučného titulu - dôvodu prechodu vlastníctva predmetného pozemku na štát alebo na inú právnickú osobu podľa § 3 ods. 1, písm. m/ zákona - vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 24. 11. 2004 bolo na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Nitre, doručené od žiadateľky Y. H., G. X, D. podanie "uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva", ktorým bol v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. uplatnený reštitučný nárok na viaceré konkrétne pozemky k. ú. D., W. G. (pôvodne k. ú. D.), C. G. a C. G. (pôvodne k. ú. D.), ktorých pôvodným vlastníkom podľa uvedenia žiadateľky bol S. C. (uvádzaný aj ako S. C.) - nebohý otec žiadateľky. Po oboznámení sa s obsahom predložených listín a riadiac sa právnym názorom Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/45/2011-56 zo dňa 03. 02. 2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie č. 365/04-R-III. zo dňa 15. 05. 2012 a vec bola vrátená na ďalšie konanie, správny orgán doplnil dokazovanie. Na ústnom pojednávaní dňa 03. 07. 2013 vypočul žiadateľku a vyzval ju, aby predložila adresy súrodencov a doručila správnemu orgánu dedičské rozhodnutie po otcovi, čestné prehlásenie S. C. o vyrovnaní dedičského podielu a predložila doklady preukazujúce, že uhradila všetky notárske poplatky. Následne odporca vo veci rozhodol opakovane tak, že vydal čiastkové rozhodnutie, ktoré sa opäť týka len časti žiadateľkou uplatneného nároku a to časti PKN parc. č. XXXX/XX o výmere 3872 m2 resp. novo vytvorenej PKN parc. č. XXXX/XX o výmere 3872 m2 v k. ú. pôvodne D., v súčasnosti k. ú. C. G.. Čiastkové rozhodnutie sa netýka ostatných žiadateľkou uplatnených nehnuteľností, o ktorých bude rozhodované samostatným čiastkovým rozhodnutím resp. rozhodnutiami. Pri vyhotovení rozhodnutia sa správny orgán dôsledne vysporiadal so všetkými nedostatkami uvedenými v zrušujúcom rozsudku krajského súdu. Zistil, že G. C., rod. H. (manželka pôvodného vlastníka S. C.) nikdy nebola spoluvlastníčkou riešenej nehnuteľnosti. Podľa doloženej PKN vložky č. XXXX a podľa Vyvlastňovacieho súpisu vlastníkom predmetného pozemku bol S. C. v podiele 1/1. Vo Vyvlastňovacom výmere a vo Vyvlastňovacom súpise je za menom vlastníka len v zátvorke uvedené: "ž. G. H.", čo ale neznamená, že manželka G. bola spoluvlastníčkou predmetného pozemku, ale slúžilo to len ako vtedajší identifikátor (v tej dobe bolo výrazne menej rozvodov), bližšie identifikujúci, o ktorého S. C. ide, resp. že konkrétne ide o S. C., ktorý je ženatý s G. rod. H.. Rovnako i v príslušnej vlastníckej PKN vložke č. XXXX je ako vlastník predmetnej parcely uvedený len sám S. C. (nie je v nej ani zmienka o jeho manželke). Po G. C. rod. H. (ako prípadnej pôvodnej vlastníčke) v zákonnej lehote nebol žiadateľkou, ani nikým iným uplatnený reštitučný nárok. Vyvlastňovanie predmetnej časti pozemku S. C., vedeného ako časť parc. č. XXXX/XX - časť o výmere 3872 m2, resp. v tej dobe novo vytvorená parc. č. XXXX/XX o výmere 3872 m2 sa uskutočnilo v rokoch 1950 - 1951. Po jej vyvlastnení S. C. už nebol vlastníkom predmetnej časti (výmery) parc. č. XXXX/XX a neskôr v dobe úmrtia S. C. v roku 1979 nebola a ani nemohla byť predmetná časť pôvodného pozemku predmetom dedenia po poručiteľovi S. C. a už vôbec nemohla byť predmetom dedenia po jeho manželke G. rod. H.. Žiadateľka po smrti svojho otca (nie ako závetná dedička, ani ako podielová závetná dedička, ale na základe dohody dedičov) v dedičskom konaní vedenom pod č. D 1295/79-11 zdedila iné pozemky po S. C.. V uvedenom dedičskom konaní zvyšná v rokoch 1950 - 1951 nevyvlastnená časť pôvodnej parc. č. XXXX/XX nebola predmetom dedičského konania. Predmetná časť pôvodného pozemku je aj v súčasnosti stále vedená podľa LV č. XXXX k. ú. C. G. ako (zachované) vlastníctvo S. C. v podiele 1/1 bez uvedenia adresy, bez dátumu narodenia a bez akýchkoľvek ďalších osobných údajov. Uvedené skutočnosti a tiež v spise založené vlastnícke a vyvlastňovacie doklady preukazujú, že pôvodným vlastníkom vyvlastňovanej časti pozemku (parcely) bol (len) S. C. v celosti, ktorý zomrel v roku 1979. Reštitučný nárok po ňom si zo všetkých jeho právnych nástupcov uplatnila len jedna z jeho detí a to žiadateľka Y. H.. Ich nečinnosť otvorila žiadateľke cestu pre uplatnenie celého reštitučného nároku (v celosti) po S. C.. Takáto interpretácia ust. § 2 zákona je nielen konformná s jeho dikciou, ale aj zmyslom a účelom zákona a je aj v súlade so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti, keď sa do "rodiny" vracia to, čo bolo odtiaľ nesprávne odňaté alebo vzaté. Uvedená interpretácia ust. § 2 zákona je v súlade s Ústavou SR a okrem iného je podrobnejšie riešená aj v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 123/2010-48 zo dňa 30. 06. 2010. V decembri 2014 bolo od splnomocneného zástupcu žiadateľky doručené podanie, z ktorého vyplýva, že žiadateľka Y. H. na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi S. C. vyplatila všetkých svojich súrodencov, na základe čoho sa podľa jej názoru stala v celosti vlastníčkou uplatňovanej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu adresy súrodencov nepredložila. Správny orgán mal ďalej za preukázané, že nikto z príbuzných navrhovateľky, t. j. právny nástupcovia po S. C. tak nemohli byť oprávnenou osobou v zmysle reštitučného zákona. S poukazom na skoršie vykonané dokazovanie v predmete právneho nároku navrhovateľky správny orgán konštatoval, že v nedávnej minulosti bolo na správnom orgáne vedené obdobné konanie vo veci žiadateľa Mgr. W. N., týkajúce sa reštitučného nároku k priľahlému pozemku PKN vložka č. XXXX/ parc. č. XXXX/XX, ktorý bol vyvlastnený k tomu istému účelu a tým istým Vyvlastňovacím výmerom v JNV v Nitre Mgr. W. N.. V konaní vedenom pred správnym orgánom č. 2010/00631-470/04-R správny orgán riešil totožnú právnu otázku, či pôvodnému vlastníkovi bola alebo nebola vyplatená náhrada za vyvlastnený pozemok. Od archívu Okresného súdu v Nitre bola správnemu orgánu doručená rovnaká odpoveď - že evidenciu súdnych depozít vedú až od 08. 08. 1960. Slovenská sporiteľňa sa vyjadrila rovnako, že doklady z roku 1950 sú vyskartované. Žiadateľ taktiež predložil čestné prehlásenie (vyhlásenie), že za vyvlastnenú nehnuteľnosť mu nebola vyplatená žiadna náhrada. Správny orgán v uvedenom obdobnom reštitučnom nároku Rozhodnutím č. 2010/00631-470/04-R zo dňa 16. 09. 2010 s právoplatnosťou dňa 22. 11. 2010 rozhodol tak, že žiadateľovi nenavrátil vlastníctvo ani nepriznal právo na náhradu z dôvodu, že žiadateľ nepreukázal reštitučný titul podľa § 3 ods. 1, písm. m/ zák. č. 503/2003 Z. z. - vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady. Spoločným Vyvlastňovacím výmerom boli pozemky vyvlastnené cca 70-im vlastníkom, po ktorých si reštitučný nárok uplatnili celkove len dvaja žiadatelia a to Y. H. a Mgr. W. N.. Ostatní právny nástupcovia po uvedených 70-tich pôvodných vlastníkoch neutrpeli, resp. nepociťovali žiadnu krivdu, ktorú by bolo potrebné a možné riešiť (odstrániť resp. zmierniť) podľa zák. č. 503/2003 Z. z. Aj v prípade žiadateľa Mgr. W. N. správny orgán zistil, že nebol preukázaný reštitučný titul - vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady, pretože náhrada bola zložená do súdneho depozitu, čo bolo považované za poskytnutie náhrady. Vyvlastňovacím výmerom JNV - technického referátu v Nitre č. j. Zn 716-27/4-1950-XI/B zo dňa 14. 11. 1950 bola určená náhrada za vyvlastnenie nehnuteľností pre účely výstavby Štátneho sérologického ústavu v Nitre v celkovej výške 522.328,- Kčs, z toho pre S. C. náhrada vo výške 11.616,- Kčs (pod poradovým č. 5). Náhrada bola splatná rázom v hotovosti do troch mesiacov po jej právoplatnom určení. Podľa Konečného výmeru JNV v Nitre vydaného pod sp. zn. S-716-27/4-50- XI/M zo dňa 31. 03. 1951, ktorý bol konečnoplatný a proti ktorému už nebolo žiadneho opravného prostriedku bola predmetná vyvlastňovacia vec zakončená právoplatným Vyvlastňovacím výmerom č. 716-27/4-1950-XI/B zo dňa 14. 11. 1950. V konečnom výmere je uvedené, že: KNV, technický referát v Nitre svojim prípisom č. XI/2-715-3-Ni-1951/44 zo dňa 29. 01. 1951 požiadal KNV, pôdohospodársky referát v Nitre, aby vyvlastňovaciu náhradu v obnose 530.000,- Kčs za pozemky v tejto veci vyvlastnené do depozitu Okresného súdu v Nitre obratom poukázal, čo bolo aj prevedené, nakoľko uvedená suma bola dňa 06. 02. 1951 šekom poštovou poukážkou št. banky fil. v Nitre skutočne aj na tento účel zložená. Náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti bola vlastníkom vyplácaná prostredníctvom súdneho depozitu, pokiaľ boli vlastníci a ich pobyty (adresy) známe, zdržiavali sa na nich, prípadne pokiaľ neodmietli finančnú náhradu prevziať a pod. V konkrétnom prípade už nie je možné v súčasnosti hodnoverne preukázať, či skutočne došlo k fyzickému vyplateniu resp. k fyzickému prevzatiu náhrady pôvodným vlastníkom zo súdneho depozitu a pokiaľ k nemu nedošlo, čo bolo dôvodom neprevzatia náhrady. Deti, ako právny nástupcovia po už nežijúcich pôvodných vlastníkoch, ani pri najlepšej vôli nemusia mať spoľahlivú znalosť o tom, či pred vyše pol storočím ich právny predchodca dostal nejakú náhradu, prípadne ak nedostal, tak z akého konkrétneho dôvodu. Konečný výmer bol konečnoplatný, proti ktorému už nebol možný žiadny opravný prostriedok a preto boli splnené všetky zákonné predpoklady na vyplatenie vyvlastnených náhrad. Napriek tomu správny orgán pripúšťa, že ani v spise doložená páska, pravdepodobne z (registračnej) pokladne nie je jednoznačným dôkazom skutočného vyplatenia, resp. skutočného fyzického prevzatia vyvlastňovacích náhrad jednotlivými vlastníkmi. Z Konečného výmeru JNV v Nitre je ale nesporne a jednoznačne preukázaná tá skutočnosť, že vyvlastňovacia náhrada bola zložená do depozitu Okresného súdu v Nitre. Vyvlastňovacie náhrady sa poukazovali do súdneho depozitu za účelom ich vyplácania jednotlivým vlastníkom, ktorých adresy pobytu boli známe, resp. v ňom boli náhrady i dlhodobejšie uložené aj pre neznámych vlastníkov, kým sa títo o ne neprihlásili a kým sa nepreukázali ako už známi vlastníci ... Samotné zloženie náhrady do depozitu sa tak považuje za poskytnutie náhrady, čo bolo potvrdené aj rozsudkom NS SR sp. zn. 2Sž-o-KS 176/04 zo dňa 22. 11. 2005.
Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu podala oprávnená osoba, t. j. navrhovateľka odvolanie, ktorým namietala nesprávny postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia. Odvolanie odôvodnila tým, že správny orgán pri vydaní rozhodnutia porušil § 32 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko presne a úplne nezistil skutočný stav veci a za tým účelom si neobstaral potrebné doklady pre rozhodnutie. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Obstarávanie podkladov pre rozhodnutie ukladá zákon vo verejnom záujme správnemu orgánu. Má sa tu na zreteli správny orgán uvedený v § 1 Správneho poriadku, ktorý spĺňa podmienku vecnej a miestnej príslušnosti. Tým nie sú dotknuté ust. § 44 o dožiadaní resp. oznámení skutočností, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie podľa § 32 ods. 3 zákona. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že spis obsahuje okrem iného vyjadrenie súdneho depozitu - že evidenciu súdnych depozít vedú až od 08. 08. 1960, vyjadrenie Slovenskej sporiteľne
- že doklady z roku 1950 sú vyskartované, čestné vyhlásenie žiadateľky o neposkytnutí náhrady za predmetný pozemok. Navrhovateľka záverom zdôraznila, že s rozhodnutím nesúhlasí, lebo jej čestným vyhlásením o neposkytnutí náhrady za pozemok, že nebola vyplatená náhrada za odobratú pôdu parc. č. XXXX/XX o časti výmery 3872 m2 resp. novo vytvorená PKN parc. č. XXXX/XX o výmere 3872 m2 v k. ú. pôvodne D., v súčasnosti v k. ú. C. G. o výmere 3872 m2. Nie je preukázané vyplatenie náhrady za odobratú pôdu, ale len, že Vyvlastňovacím výmerom KNV - technického referátu v Nitre vzn. 716-27/4-1950-XI/B zo dňa 14. 11. 1950 bola určená náhrada za vyvlastnenie nehnuteľností pre účely výstavby Štátneho sérologického ústavu v Nitre v celkovej výške 522.328,- Kčs, z toho pre S. C. náhrada vo výške 11.616,- Kčs, že vyvlastňovacia náhrada bola zložená do depozitu Okresného súdu v Nitre, čo bolo aj prevedené, nakoľko uvedená suma bola dňa 06. 02. 1951 šekom poštovou poukážkou Štátnej banky, fil. Nitra skutočne aj na tento účel zložená. Ďalej žiadateľka jasne vypovedala, že otec S. C. nikdy nedostal vyplatenú náhradu. Žiadala nech Okresný súd Nitra preukáže poštovými poukážkami prípadne iným spôsobom, že uvedenú sumu vyplatil S. C.. Pokiaľ odporca nebude vedieť vyplatenie súm vydokladovať a svedkovia tvrdia, že žiadne peniaze vyplatené neboli, je potrebné tieto vyplatiť žiadateľke. Pokiaľ nepríde k ich vyplateniu, to jasne poukazuje na tento nový režim o novodobom okrádaní obyčajných občanov tohto štátu. A reštitúcie ešte nad rámec dostávajú tzv. demokratický politici.
Navrhovateľku chcel na súdnom pojednávaní, ktoré bolo určené na deň 25. 08. 2015, zastupovať M. N., ktorý ju zastupoval v celom správnom konaní ako aj v súdnom konaní, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Nitre v konaní pod sp. zn. 19Sp/91/2012. S poukazom na ust. § 27 ods. 3 OSP v znení platnom v deň súdneho pojednávania zastúpenie navrhovateľky treťou osobou súd nepripustil.
Navrhovateľka na pojednávaní súdu trvala na podanom odvolaní. Poukázala na správne konanie, v ktorom žiada náhradu za pozemok, ktorý vlastnil jej už nebohý otec. Súrodencom nechce nič dať, lebo všetko zdedila ona. V čase úmrtia otca platil zákon, podľa ktorého dedil len jeden. Aj sporný pozemok zdedila ona sama. Súrodenci dediť nechceli, lebo by boli stratili nárok na rodinné prídavky.
Odporca spolu s predložením opravného prostriedku navrhovateľky na rozhodnutie súdu predložil aj písomné vyjadrenie k opravnému prostriedku navrhovateľky. Rovnopis tohto písomného vyjadrenia súd doručil navrhovateľke spolu s predvolaním na súdne pojednávanie dňa 05. 08. 2015. V podanom písomnom vyjadrení odporca poukázal na správne konanie a na čestné vyhlásenie žiadateľky, v ktorom uviedla, že náhrada za pozemky jej nebola poukázaná. Čestné prehlásenie je právny inštitút, ktorý nie je dôkazom, ale len nahradzuje dôkaz. Pripustenie čestného vyhlásenia je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a nie je viazaný návrhmi účastníkov. V čestnom prehlásení žiadateľka uviedla, že náhrada za pozemky jej nebola vyplatená. V konkrétnom prípade však pozemok nebol vyvlastnený žiadateľke, ale otcovi žiadateľky, ktorý v tej dobe žil a pozemok vlastnil, preto náhrada ani nemohla byť poukázaná žiadateľke, ale len jej otcovi ako vlastníkovi pozemku. Pri jej poskytnutí žiadateľka nemusela mať vôbec znalosť o tom, či bola náhrada jej otcovi v minulosti vyplatená. V konkrétnom prípade v zmysle právoplatného Vyvlastňovacieho výmeru JNV - technického referátu v Nitre bola predmetná náhrada splatná rázom v hotovosti do 3 mesiacov po jej právoplatnom určení, preto v konkrétnom prípade, keď vo vyvlastňovacom konaní bola známa adresa pobytu S. C., neexistoval dôvod, pre ktorý by mu predmetná náhrada nebola v uvedenej trojmesačnej lehote vyplatená okrem situácie, že uvedený vlastník odmietol jej prevzatie. V danom prípade bola jednoznačne a nesporne preukázaná situácia, že náhrada bola zložená do súdneho depozitu (dňa 06. 02. 1951 šekom poštovou poukážkou Štátnej banky, fil. V Nitre, čo sa považuje za poskytnutie náhrady a to aj v prípade, keď by nedošlo k následnému skutočnému prevzatiu náhrady z depozitu vlastníkom vyvlastneného pozemku). Odporca žiadal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila aj splnomocnená zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu Bratislava na súdnom pojednávaní tak, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci správnym orgánom a navrhla toto rozhodnutie ako zákonné potvrdiť.
Krajský súd príslušný podľa ustanovenia § 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 OSP, ako aj podľa § 250l ods. 1 OSP preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Úlohou správneho orgánu bolo rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateľky na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktorý bol doručený na bývalý Obvodný pozemkový úrad v Nitre dňa 24. 11. 2004 podľa zák. č. 503/2003 Z. z. Pôvodným vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým si žiadateľka uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva, bol je nebohý otec S. C. uvádzaný aj ako S. C.. Tak ako to správne zistil správny orgán, k žiadosti resp. k uplatnenému nároku žiadateľka predložila všetky listinné doklady, ktoré predpisuje jednak zákon ako aj listinné doklady, na základe ktorých bolo možné o právnom nároku navrhovateľky rozhodnúť. Preskúmavaným rozhodnutím správny orgán rozhodol len o časti uplatneného nároku. Konkrétne rozhodol o časti PKN parc. č. XXXX/XX o výmere 3872 m2, resp. o novo vytvorenej PKN parc. č. XXXX/XX o výmere 3872 m2 v k. ú. pôvodne D., v súčasnosti v k. ú. C. G.. To znamená, že preskúmavané rozhodnutie sa netýka nároku žiadateľky k ďalším uplatneným nehnuteľnostiam, o ktorých správny orgán rozhodne novými rozhodnutiami. V danom prípade sa ďalej nejedná o prvé rozhodnutie správneho orgánu. Skôr vydané rozhodnutia boli predmetom konania súdu podľa tretej hlavy piatej časti OSP. Tieto boli súdom jednotlivými rozhodnutiami súdu zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie okrem iného z dôvodu doplnenia ďalšieho dokazovania vo veci.
Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 513/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zemne a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 3. Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
Podľa § § 3 ods. 1 zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,
c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.
Napriek tomu, že navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu namieta porušenie § 32 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, konkrétne namieta nepresne a neúplne zistený skutočný stav veci a neobstaranie potrebných dokladov pre rozhodnutie, súd z vykonaného dokazovania toto pochybenie správneho orgánu nezistil. Tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia, čo potvrdila aj samotná navrhovateľka, táto je dcérou neb. S. C., ktorý zomrel dňa 14. 06. 1979. Okrem navrhovateľky, t. j. Y. H., rod. C. tento mal viac detí, ktorí uzavreli medzi sebou dohodu tak, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam v k. ú. C. G. bližšie špecifikované v rozhodnutí Štátneho notárstva v Nitre č. k. D 1295/79-11 zo dňa 02. 08. 1979 nadobudne Y. H. v celosti. Dedičmi po nebohom tak boli aj synovia S. C. a H. C.. Napriek tomu, že dedičstvo k nehnuteľnostiam poručiteľa zdedila na základe dedičského rozhodnutia len žiadateľka, v konaní o jej právnom nároku podľa zák. č. 503/2003 Z. z., v ktorom odmietla správnemu orgánu predložiť dedičské rozhodnutie, správny orgán postupoval podľa § 2 ods. 1, písm. e/ zák. č. 503/2003 Z. z. to znamená, že ak by navrhovateľke vznikol právny nárok na základe uplatneného nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom konkrétne k parc. č. XXXX/XX o časti výmery 3872 m2 v k. ú. pôvodne D., patril by jej právny nárok len v pomere 1/3 k celku.
Vykonaným dokazovaním správny orgán správne zistil, že Vyvlastňovacím výmerom Jednotného národného výboru v Nitre zo 14. 11. 1950, v ktorom je pod poradovým č. 5 uvedený S. C. a manželka G. rod. H., C. G. č. XX bola pôvodnému vlastníkovi za vyvlastnenú parc. č. XXXX/XX určená náhrada v sume 11.616,- Kčs. Týmto vyvlastňovacím výmerom boli vyvlastnené pozemky pre Československý štát Povereníctvo techniky na novo stavbu Štátneho sérologického ústavu v Nitre viacerým vlastníkom. Tak ako to správny orgán v priebehu správneho konania zistil, okrem navrhovateľky sa uplatneným návrhom podľa zák. č. 503/2003 Z. z. na správny orgán obrátil len jeden žiadateľ a to Mgr. W. N., ktorý žiadal navrátiť vlastníctvo k priľahlému pozemku PKN vložka č. XXXX - parc. č. XXXX/ XX, ktorý bol vyvlastnený k tomu istému účelu. Žiadosť tohto žiadateľa bola neúspešná. V oboch správnych konaniach správny orgán riešil totožnú právnu otázku, či pôvodnému vlastníkovi bola alebo nebola vyplatená náhrada za vyvlastnený pozemok. Okresný súd v Nitre správnemu orgánu oznámil, že evidenciu súdnych depozít vedú až od 08. 08. 1961. Slovenská sporiteľňa oznámila, že doklady z roku 1950 sú vyskartované. Z uvedeného dôvodu Mgr. W. N. nepreukázal reštitučný nárok podľa § 3 ods. 1, písm. m/ zák. č. 503/2003 Z. z. - vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady. Túto právnu podmienku nesplnila ani žiadateľka. Jej čestné vyhlásenie, že jej nebola poskytnutá náhrada za predmetný pozemok, nemôže byť dôkazom ani v správnom ani v súdnom konaní z dôvodu, že sama navrhovateľka potvrdila, že v čase vyvlastnenia záležitosti týkajúce sa vyvlastnenia nehnuteľnosti riešil jej otec. Nebohý otec navrhovateľky tak, ako to vyplýva aj z doplneného dokazovania správnym orgánom, bol výlučným vlastníkom vyvlastnenej parc. č. XXXX/XX o výmere 3872 m2. Manželka S. C. dedičstvo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve poručiteľa nededila. Vyplýva to zo spisu Štátneho notárstva v Nitre sp. zn. D 1295/79, ktorý bol pripojený k súdnemu spisu sp. zn. 19Sp/49/2015 okrem iného z dôvodu, že navrhovateľka odmietla správnemu orgánu predložiť dedičské rozhodnutie po nebohom vlastníkovi.
Z vykonaného dokazovania, týkajúceho sa zaplatenia náhrady za vyvlastnený pozemok, tak bolo nepochybne preukázané, že pôvodný vlastník S. C. sumu 11.616,- Kčs, ktorá mu bola poukázaná poštovou poukážkou, neprevzal a táto bola zložená do súdneho depozitu na Okresnom súde Nitra. Samotné zloženie náhrady do depozitu i bez skutočného ďalšieho fyzického vyplatenia a prevzatia tejto náhrady vlastníkom, sa považuje za poskytnutie náhrady, čo vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 2Sž-o-KS 176/04 zo dňa 22. 11. 2005. Dôvody opravného prostriedku navrhovateľky proti preskúmavanému rozhodnutiu tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia.
Ďalšie právne skutočnosti týkajúce sa konania vedeného u odporcu na základe uplatneného nároku žiadateľky, týkajúce sa parc. č. XXXX/XX o časti výmery 3872 m2, resp. novo vytvorená PKN parc. č. XXXX/XX o výmere 3872 m2 v k. ú. pôvodne D., v súčasnosti v k. ú. C. G., súd v predmetnom súdnom konaní samostatne neskúmal z dôvodu, že tieto boli preskúmané v konaniach súdu, ktoré boli vedené pod sp. zn. 19Sp/45/2011 a 19Sp/91/2012. Okrem rozsahu dokazovania vykonaného správnym orgánom a posúdenia právnej otázky vyplatenia/nevyplatenia náhrady za vyvlastnenú parc. č. XXXX/ XX navrhovateľka v podanom odvolaní nenamietala.
Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov, s poukazom na citovaného zákonné ustanovenia, súd odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu č. 365/04-R-V zo dňa 15. 05. 2015 podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, podľa výsledku konania úspešnej navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznal, lebo si takúto náhradu neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v štyroch rovnopisoch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.