Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/220/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne D. U., T.. XX. XX. XXXX, H. D. T. Y., Č. Č.. XXX/ XX, zastúpenej JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovaným 1. M. I.B., T.. XX. XX. XXXX, H. D. Y., U. XXX/X, zastúpenému JUDr. Ladislavom Šebökom, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Michalovská 43, 2. Jaroslavovi Pitoňákovi - JP DESIGN, IČO: 40604314, s miestom podnikania Obchodnica 231, zastúpeného JUDr. Máriom Buksom, právne služby, s.r.o., IČO: 36 862 819, so sídlom v Martine, Červenej armády 1, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. -359 zo dňa 11. 12. 2014 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobkyne na ochranu osobnosti, ktorý voči žalovanému v 1. rade uplatnila z dôvodu, že tento zasiahol do jej ľudských práv tým, že zneužil jej telefónne číslo a fotografiu, keď dňa 21. 02. 2007 pod užívateľským menom „. XX“ na internetovej stránke , v sekcii zoznámka „ona hľadá jeho - sex, flirt“ zverejnil jej telefónne číslo a fotografiu s inzerátom, podľa ktorého poskytuje erotické služby a sex rôzneho druhu. Voči žalovanému v 2. rade nárok uplatnila z dôvodu, že tento umožnil zverejnenie inzerátu. Od oboch žalovaných žalobkyňa požaduje náhradu nemajetkovej ujmy po 33.000 eur.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sa zoznámili v januári 2007 prostredníctvom inzerátu, ktorý žalobkyňa zverejnila vo verejne prístupnom informačnom systéme na webovej stránke www.azet.sk <http://www.azet.sk> a potom tomto zoznámení a počiatočnom dopisovaní sa osobne stretli začiatkom februára 2007, pričom si vzájomne vymenili telefonické kontakty a fotografie, ďalej sa kontaktovali iba písomne. K jedinému osobnému stretnutiu medzi nimi došlo vo februári 2007. Žalovaný v 1. rade mal záujem o častejší písomný kontakt a z tohto dôvodu mu žalobkyňa dňa 21. 02. 2007 písomne oznámila ukončenie ich vzťahu. Následne v rovnaký deň na jej telefónne číslo začali volať neznámi muži reagujúci na inzerát, ktorý bližšie neodôvodňovali, ani nešpecifikovali a až jeden z nich na výzvu žalobkyne tejto oznámil, že reaguje na inzerát, ktorý bol podaný na webovej stránke žalovaného v 2. rade s informáciou, že reaguje na inzerát s telefónnym číslom a fotografiou s textom, že poskytuje erotické služby rôzneho druhu za odplatu. Pri popise tejto fotografie jej oznámil, že ide o blondínu, ktorá je odfotená v domácom prostredí, pričom vtedy si žalobkyňa spomenula, že takúto fotografiu poskytla žalovanému v 1. rade. Následne požiadala žalovaného v 1. rade o ozrejmenie tejto situácie, ktorý jej potvrdil v rámci telefonického kontaktu, že takýto inzerát podal s tým, že sa jej vysmial. Žalobkyňa si túto informáciu overila na webovej stránke žalovaného v 2. rade, kde v kategórii „ona hľadá jeho - flirt, sex“ našla inzerát so svojím telefónnym číslom a fotografiou. Okamžite po zverejnení tejto skutočnosti nakontaktovala sa na poskytovateľa služieb, a to žalovaného v 2. rade, popísala mu zistenú situáciu a

požiadala ho o stiahnutie tohto inzerátu. Žalovaný v 2. rade jej uvedenú informáciu potvrdil a oznámil jej, že inzerát bol podaný z telefónneho čísla, ktoré identifikovala ako telefónne číslo žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade následne po tomto telefonickom rozhovore zrušil prístup žalovanému v 1. rade na tento server a inzerát stiahol z webovej stránky. Následne žalobkyňa túto skutočnosť oznámila svojim rodičom, ktorí jej doporučili podať oznámenie na políciu a taktiež svojmu synovi, ktorý mal v tom čase 14 rokov a podala aj trestné oznámenie na žalovaného v 1. rade.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že po podaní trestného oznámenia prebiehalo vyšetrovanie, kde uvedená udalosť bola medializovaná aj hovorkyňou policajného zboru a z tohto dôvodu sa žalobkyňa cítila veľmi nepríjemne, začala sa vyhýbať kontaktu s ľuďmi, začala mať problémy so spánkom, a preto začala navštevovať psychiatrickú ambulanciu I.. I.. Jej otec mal v tomto období problémy so srdcom a následne na to zomrel dňa 31.07.2009. Konštatoval, že podľa názoru žalobkyne tieto skutočnosti mali vplyv na jej syna, ktorý sa následne uzavrel. Mal za to, že žalobkyňa v čase pred týmto incidentom žila pokojný život, nebola aktívna spoločensky, je skôr uzavretej povahy, žila hlavne pre svojich rodičov a syna, zamestnaná bola naposledy v roku 1992 a od tejto doby sa starala o svojho otca a matku, za čo poberala príspevok. Súd prvého stupňa poukázal na tvrdenie žalobkyne, ktorá mala za to, že o uvedenej udalosti sa mohli dozvedieť aj jej známi cez internet, keďže aj oni majú svoje deti a tieto chodia na internet. Cítila sa dotknutá už v čase, keď jej začali volať a následne aj potom, keď sa udalosť začala medializovať. Myslela si, že fotografia bola zverejnená na webovej stránke, keďže dotyčný pán, ktorý jej telefonoval, ju vedel presne opísať. Zároveň potvrdila, že pre televíziu Markíza dňa 07. 06. 2012 poskytla rozhovor o tejto kauze s tým, že televízia ju sama vyhľadala, žiaden honorár od nich nedostala. Konštatoval, že žalovaný v 1. rade za svoje konanie bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II zo dňa 31. 12. 2008 a to na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov podľa § 375 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona, keďže sa dopustil prečinu poškodzovania cudzích práv. Z obsahu lekárskej správy I.. I. - psychiatričky , súd prvého stupňa zistil, že žalobkyňa jej v jej starostlivosti od 28. 05. 2007, kedy absolvovala prvé vyšetrenie, pri ktorom uviedla, že má problematickú životnú situáciu, v ktorej sa dlhodobo nachádza a ktorá môže prispievať k jej aktuálnym ťažkostiam, žije na vidieku, kde každý každého dobre pozná a kde sa nič neutají a že uvedená správa sa dostala k jej matke, ktorá sa veľmi trápi a neustále ju zahŕňa výčitkami. Na otázky súdu uvedená lekárka ako svedkyňa odpovedala, že pri prvom vyšetrení sa žalobkyňa o mediálnej kauze nezmienila, pri prvom vyšetrení mala diagnostikovaný depresívny stav pri chronickej záťaži a boli jej nasadené antidepresíva a anxiolytická liečba perorálne a prechodne paranterálne. Až pri kontrole v novembri 2007 žalobkyňa túto skutočnosť priznala a odôvodňovala to pocitom hanby. V závere je konštatované, že medializovaná kauza zanechala stopy na psychike žalobkyne. Súd prvého stupňa následne v dôvodoch rozsudku konštatoval, že žalovaný v 1. rade svojím nepremysleným správaním, v snahe pomôcť žalobkyni zverejnil inzerát bez súhlasu žalobkyne a neoprávnene tak zasiahol do jej práv na ochranu osobnosti. Týmto konaním bola žalobkyňa, zvlášť, keď sa jednalo o inzerát so zameraním na poskytovanie erotických služieb, značne zasiahnutá, následne mala telefonát od neznámeho muža, ktorý sa nepredstavil a popísal fotografiu tam zverejnenú. Súd však poznamenal, že existencia tejto fotografie na webovej stránke v konaní preukázaná nebola, keďže žalovaný v 2. rade ihneď po telefonáte od žalobkyne tento inzerát stiahol a zamedzil prístupu žalovaného v 1. rade. Konštatoval, že žalovaný v 1. rade svoje konanie oľutoval, nerozvážnosť jeho správania bola vyvolaná po tom, čo mu žalobkyňa oznámila, že s ním nemieni udržiavať ďalší kontakt. V rámci prebiehajúceho konania učinil žalobkyni aj písomné ospravedlnenie. Skutočnosť, že by žalovaný v 1. rade mal zverejniť inzerát aj na iných stránkach účastníkmi preukázaná nebola. Mal za to, že z dokazovania vyplýva, že muži, ktorí volali na inzerát žalobkyni, túto nevedeli bližšie špecifikovať, keďže práve prítomnosť fotografie na inzeráte preukázaná nebola. Rovnako zistil, že skutočnosť o existencii tohto inzerátu oznámila samotná žalobkyňa svojím rodičom a taktiež aj synovi, a teda jej blízke osoby sa o tejto skutočnosti dozvedeli práve od nej, a nie prostredníctvom iných osôb. Z výpovede žalobkyne vyvodil, že táto vážnejšie zdravotné problémy nemala, psychiatrickú liečbu, resp. pomoc psychiatra vyhľadala až potom, čo zo strany policajných orgánov boli zverejnené informácie v tlači s jej presnou identifikáciou. Z uvedených skutkových okolností súd prvého stupňa vyvodil, že došlo síce k neoprávnenému zasiahnutiu do práv na ochranu osobnosti žalobkyne žalovaným v 1. rade, avšak intenzita a dôsledky, ktorým bolo takto zasiahnuté do práv žalobkyne, boli zmiernené jeho písomným ospravedlnením a účinnou ľútosťou a následne aj správaním žalovaného v 1. a 2. rade došlo k odstráneniu následkov týchto zásahov. Uzavrel, že žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť za zvýšenú medializáciu tohto prípadu. Vo vzťahu k nároku na priznanie peňažného zadosťučinenia uviedol, že nedošlo k takým zásahom, ktoré by žalobkyni spôsobili poškodenie jej dobrého mena, občianskej cti a

vážnosti v spoločnosti. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že žalobkyňa spoločne so svojou rodinou žije jednoduchým spôsobom života, izolovane od ostatných ľudí, neboli preukázané konkrétne skutočnosti, ktoré by túto obmedzovali v jej ďalších kontaktoch s kamarátmi. Z tohto dôvodu žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania založil na ust.

Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobkyňa a žalovaný v 2. rade.

Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a jej žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalovaných zaviazať k náhrade trov konania. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. a , teda na tvrdení, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje so závermi a odôvodnením prvostupňového rozsudku. Poukázala na to, že pôvodný rozsudok zo dňa 18. 01. 2012, ktorým súd jej žalobu zamietol bol odvolacím súdom zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a v súlade s ust. bol súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom okresný súd sa týmto vôbec neriadil. Citovala závery odvolacieho súdu uvedené v zrušujúcom uznesení. Žalobkyňa má za to, že napriek uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu súd prvého stupňa opätovne jej žalobu zamietol prakticky z rovnakých dôvodov, ako aj v prvom rozsudku. Tento nesprávne interpretoval . Konanie žalovaného v 1. rade u nej zanechalo psychické následky, čo potvrdila lekárska správa od I.. S. I. a práve z toho vyplýva, že morálne zadosťučinenie nemôže byť postačujúce a je potrebné priznať jej finančné zadosťučinenie. Má za to, že okrem uvedenej lekárskej správy nebolo okresným súdom vykonané žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré by mohlo odôvodniť iné právne závery, než k akým dospel odvolací súd. Inštitút poskytnutia primeraného zadosťučinenia v rámci ochrany osobnosti sleduje nielen satisfakčnú funkciu, ale aj preventívnosť sankčnú funkciu. Neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti možno považovať za civilný delikt a primerané zadosťučinenie za jednu z civilnoprávnych sankcií, ktorá má odrádzať rušiteľa chránených osobnostných práv a jej možných následníkov od protiprávneho konania a byť tak nástrojom špeciálnej i generálnej prevencie, čo vyžaduje, aby sa jednalo o sankciu dostatočne dôraznú. Aj keď žalovaní závažným spôsobom zasiahli do jej osobnostných práv, jedinou sankciou za ich neoprávnený zásah bolo ospravedlnenie žalovaného v 1. rade. Takýto mierny postih zjavne nemôže odrádzať, aby aj v budúcnosti sa nedopustili rovnakého protiprávneho konania. Žalovaný v 1. rade tak môže aj v prípade svojej ďalšej známosti zverejniť, že poskytuje sexuálne služby, keďže mu nerobí problém sa formálne následne ospravedlniť. Jeho tvrdenie, že inzerátom chcel žalobkyni finančne pomôcť je výsmechom nielen voči nej, ale aj voči súdu a preukazuje, že svoje ospravedlnenie žalovaný v 1. rade nemyslel úprimne a vážne. Ani žalovaný v 2. rade tak nemusí urobiť žiadne opatrenia, aby zabezpečil svoju webovú stránku pred podobnými narušeniami, keďže neznášal žiadne následky. Z jeho výpovede je pritom zrejmé, že zabezpečiť stránku tak, aby nedochádzalo k podobným incidentom, bol schopný urobiť zopár dní po incidente.

Žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní žiadal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho výroku o trovách konania. Má za to, že tento výrok nebol súdom prvého stupňa odôvodnený a je preto nepreskúmateľný. Uviedol, že pokiaľ svoje rozhodnutie súd odôvodnil s poukazom na ust. , zodpovedá to postupu na pojednávaní dňa 11. 12. 2014, kedy bol vyhlásený rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Písomné vyhotovenie rozsudku je teda v rozpore s rozsudkom vo vyhlásenom znení. Žalovaný v 2. rade sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobkyne tak, že rozsudok vo veci samej žiadal ako vecne správny potvrdiť. Opätovne zdôraznil, že nikdy nebolo jeho úmyslom spôsobiť žalobkyni žiadnu ujmu a ani sa na jej spôsobení nijakým spôsobom nepodieľal. Ním prevádzkové médium bolo zneužité bez jeho vedomia na zverejnenie nepravdivej informácie o žalobkyni. Okamžite, ako sa to dozvedel, predmetný inzerát zlikvidoval. Reagoval promptne a bezprostredne. Preto v zmysle platnej právnej úpravy nenesie zodpovednosť za protiprávne konanie žalovaného v 1. rade.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa (vzhľadom k tomu, že rozsudok zrušuje) a na základe toho dospel k záveru, že odvolania žalobkyne, ako aj žalovaného v 2. rade sú dôvodné.

Súd prvého stupňa sa dopustil závažného procesného pochybenia, ak v ďalšom konaní po predchádzajúcom zrušení jeho rozsudku tento ignoroval záväzný právny názor vyslovený odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení.

Písomné znenie výroku rozsudku ohľadne trov konania je v rozpore s jeho znením vyhláseným na pojednávaní. Navyše tento výrok súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku ani žiadnym spôsobom neodôvodnil.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predchádzajúci zamietavý rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený jeho uznesením zo dňa 28. 08. 2013 č.k. -287. V dôvodoch tohto uznesenia odvolací súd s poukazom na ust. - 3 konštatoval, že „z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, má fyzická osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili sa následky neoprávnených zásahov a poskytlo sa primerané zadosťučinenie. Podaním návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcie nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Ako jedinú podmienku priznania zákon stanovuje záver, že nemateriálne zadosťučinenie sa nezdá postačujúce. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru dlhodobo judikovaného Najvyšším súdom SR považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Nie sú pritom rozhodujúce subjektívne pocity poškodenej osoby, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba (uznesenie Najvyššieho súdu SR ).

Súd prvého stupňa síce v dôvodoch svojho rozsudku správne poukázal na uvedené právne relevantné okolností, v skutočnosti však preukázaný skutkový stav nevyhodnotil podľa týchto citovaných zásad.

Za nedostatočné odôvodnenie rozsudku je potrebné považovať taktiež skutočnosť, že na strane žalovanej vystupujú dve fyzické osoby, pričom z obsahu žaloby vyplýva, že každá z nich mala zásah do osobnostných práv žalobkyne vyvolať iným konaním. Súd prvého stupňa však konanie oboch žalovaných osobitne nehodnotil napriek tomu, že tieto vykazujú z hľadiska právne relevantných skutočností značné rozdiely.

Odvolací súd je toho názoru, že konanie žalovaného v 1. rade, ktorý bez súhlasu žalobkyne a bez jej vedomia zverejnil inzerát na internetovej stránke zameranej na zverejňovanie inzerátov o poskytovaní platených sexuálnych služieb vykazuje znaky závažného protispoločenského konania, čo bolo potvrdené aj výsledkami trestného konania, v rámci ktorého bol tento právoplatne uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzích práv. Uverejnenie telefónneho čísla spolu s inzerátom na poskytovanie erotických služieb na webovej stránke je nesporne okolnosť, ktorá u žalobkyne mohla objektívne vyvolať mimoriadny psychický stres, v obave že sa takéto informácie dostanú do vedomia jej blízkeho okolia. Je všeobecne známe, že spoločenská mienka považuje osoby vykonávajúce takúto činnosť za osoby s nízkou mierou morálky a za odsúdenia hodnú. Nedôvodné zaradenie konkrétnej osoby ženského pohlavia do takejto kategórie môže spôsobiť jej mimoriadne poníženie ktoré v prípade psychicky slabšej osoby (s prihliadnutím na verejnú mienku, predovšetkým vo vidieckom prostredím) môže viesť až k tragickým dôsledkom.

V neprospech žalobkyne nemožno hodnotiť jej postup, keď o uvedenom inzeráte informovala svojich rodičov, ako aj svojho dospievajúceho syna v snahe predísť ešte nepomerne väčším následkom, pokiaľ by sa uvedené osoby dozvedeli o obsahu takéhoto inzerátu z iných zdrojov a teda aj v snahe pripraviť ich na takúto možnosť. Jej postup v tomto smere možno považovať za úplne logický a prirodzený.

Takejto situácii teda nezodpovedá záver súdu prvého stupňa o dostatočnej forme zadosťučinenia ospravedlnením sa zo strany žalovaného v 1. rade počas súdneho konania. Takáto satisfakcia navyše nespĺňa ani svoj účel z hľadiska prevencie pred ďalším podobným konaním zo strany žalovaného v 1.

rade, pokiaľ by si bol vedomý, že v budúcnosti by mu hrozili iba také dôsledky, aké súd prvého stupňa v svojich záveroch vyslovil. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol za svoje konanie uznaný vinným v trestnom konaní je sankciou zo strany štátu a nie satisfakciou voči žalobkyni“.

Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd prvého stupňa hrubo porušil citované zákonné ustanovenie, keď v novom rozhodnutí svoj zamietavý výrok založil v podstate na obdobných dôvodoch, akými bol odôvodnený aj predchádzajúci zrušený rozsudok bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zmienil o záväznom právnom názore vyslovenom odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení.

Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa opätovne zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov, ktoré už uviedol v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení.

K dôvodom prvostupňového rozsudku považuje odvolací súd za potrebné dodať, že tento svoje rozhodnutie založil na ust. - 3 . V samotných dôvodoch však chýba právne posúdenie spočívajúce v aplikácii citovaného zákonného ustanovenia na ustálený skutkový stav. Jeho odôvodnenie v podstate spočíva iba v zdôrazňovaní skutočností, ktoré znižujú zodpovednosť žalovaného v 1. rade s poukazom na jeho tzv. nepremyslené správanie a snahu pomôcť žalobkyni, na skutočnosť, že tento oľutoval svoju nerozvážnosť, na jeho písomné ospravedlnenie. Absurdne vyznieva aj konštatovanie súdu, ktorý medzi skutočnosti, na základe ktorých žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol uviedol aj skutočnosť, že tento bol za svoje konanie právoplatne odsúdený v trestnom konaní. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z trestného rozkazu Okresného súdu Košice II zo dňa 31. 12. 2008 č.k. -82 vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol uznaný za vinného zo skutku, ktorým inému spôsobil vážnu ujmu na právach a v súlade s ust. je súd v občianskom súdnom konaní závermi tohto rozhodnutia v trestnom konaní viazaný.

Vo vzťahu k nároku uplatnenému voči žalovanému v 2. rade rozsudok úplne postráda odôvodnenie zamietavého rozsudku, keďže za toto nemožno považovať jednu vetu o tom, žalovaný v 2. rade ihneď po zistení skutočnosti odstránil inzerát a zároveň poskytol aj potrebnú súčinnosť pred policajnými orgánmi. Žalobkyňa počas konania zodpovednosť žalovaného v 2. rade zakladaná na tvrdení o porušení jeho povinnosti ako správcu internetovej stránky proti možnému zneužitiu takým spôsobom, akým to vykonal žalovaný v 1. rade.

Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 2. rade proti výroku o trovách konania odvolací súd udáva, že toto považuje v celom rozsahu za dôvodné.

Na základe týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.