Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/88/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX D., E., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, a otec B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX D., E., o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -652 zo dňa 8. marca 2024, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -652 zo dňa 8. marca 2024 vo výrokoch I., II. a V. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Matka F. G., nar. XX.XX.XXXX je povinná platiť zvýšené výživné na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 150,- eur mesačne, s účinnosťou od 12.12.2022, splatné vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletej. II. Nedoplatok na výživnom na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 12.12.2022 do 29.02.2024 vo výške 562,25 eur súd povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok k rukám otca maloletej. III. Vo zvyšnej časti návrh zamieta. IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -544 zo dňa 05.03.2021. V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh otca na zvýšenie výživného na maloletú A.. Návrh otec odôvodnil tým, že matka bola rozsudkom sp. zn. z 05.03.2021 zaviazaná prispievať na výživu maloletej dcéry sumou vo výške 100 eur mesačne. Matka si vyživovaciu povinnosť plní pravidelne, avšak nad rámec výživného dcére nezakupuje hračky, oblečenie, stravu ani iné veci. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo ku zmene pomerov na strane maloletej a k zvýšeniu životných nákladov.

2. Okresný súd uviedol, že naposledy o vyživovacej povinnosti matky rozhodoval v roku 2021. Vzhľadom na uvedené posúdil súd pomery na strane všetkých účastníkov, t.j. tak na strane povinnej matky, otca, ktorý má rovnako vyživovaciu povinnosť, ako aj na strane maloletej A.. Maloletá A. v čase posledného rozhodnutia súdu navštevovala 4. ročník základnej školy. Otec s maloletou A. býval v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, mesačné náklady na bývanie boli cca 109,30 eur a náklady na palivo 600 eur ročne. Otec bol bez pravidelného príjmu, živnosť mal pozastavenú, od decembra 2020 bol vedený na úrade práce bez nároku na podporu, domácnosť a náklady hradil z úspor. Matka od 23.04.2019 do 31.03.2020 pracovala u zamestnávateľa Spišská katolícka charita, kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 504,96 eur, od 01. 04. 2020 bola PN a poberala nemocenské vo výške 300 eur

mesačne. Zároveň poberala čiastočný invalidný dôchodok 24 eur mesačne, bývala u rodičov, na bývanie prispievala mesačne 150 eur. Inú vyživovaciu povinnosť ani jeden z rodičov nemal.

3. U matky konštatoval okresný súd zmenu pomerov, ktorá sa prejavila vo zvýšenom príjme, kedy oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu nadobudla opätovne schopnosť pracovať (pri predchádzajúcom rozhodnutí súdu bola PN a poberala nemocenskú 300 eur). Súd mal preukázaný príjem v priemere 400 eur mesačne, v súčasnosti matka zmenila zamestnanie a dosahuje príjem 200 eur mesačne, pričom sa odvolávala na svoj zdravotný stav a vyjadrenie lekára, kedy nie je schopná pracovať viac ako 4 hodiny denne. Uvedené odporúčanie zo strany lekára bolo uvedené v správe z 01/2023, napriek tomu matka pracovala vo vyššom rozsahu až do 08/2023, na skrátený úväzok začala pracovať v 09/2023. Zároveň pre zmenu práce bola nútená sa odsťahovať od rodičov, ktorí jej hradili náklady na bývanie, a v súčasnosti si platí nájom vo výške 175 eur, ktorú skutočnosť však nepreukázala. Pri aktuálnom príjme by jej tak mala ostať na ďalšie nevyhnutné výdavky, vrátane výživného, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami, suma 25 eur. Súd má za to, že matka je schopná dosahovať príjem cca 400 eur mesačne. Zároveň sa jej navýšil invalidný dôchodok z 24 eur na 95,40 eur, pričom jej bol poukázaný doplatok dôchodku, ktorý predstavoval sumu 2.189,43 eur. Napriek tomu matka z uvedenej sumy neposkytla ani časť na úhradu výživného, no na druhej strane podľa jej vyjadrenia na pojednávaní vrátila finančné prostriedky svojej matke, svojmu partnerovi a časť financií si ponechala ako rezervu.

4. K zmene pomerov u maloletej A. okresný súd uviedol, že v školskom roku 2021/2022 nastúpila do 5. ročníka Základnej školy v E., aktuálne je v 7. ročníku, jej oprávnené potreby a s tým súvisiace výdavky od poslednej úpravy výživného narástli v dôsledku vývoja životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZoR), a to vzhľadom fyzický vek, prechod na vyšší stupeň základnej školy. Odôvodnené potreby maloletej predstavujú stravu v škole 25 eur (do mája 2023), stravu 180 eur (otec uvádzal stravu na maloletú 300 eur, na seba 370 eur a pri výsluchu uviedol, že náklady spoločne sú 300 eur mesačne), hygiena 20 eur, oblečenie a obuv 50 eur, lieky, vitamíny 15 eur, mobil 10 eur, školské potreby a poplatky 10 eur, náklady na zubára, dentálnu hygienu 20 eur. Sporenie v I. na 20 eur mesačne okresný súd nepovažoval za odôvodnený výdavok, nakoľko vznikol až na základe zmluvy z februára 2024, čo súd považuje zo strany otca za správanie v rozpore s podaným návrhom na zvýšenie výživného, kedy otec tvrdí, že matkou poskytované výživné je nedostatočné na krytie potrieb dcéry a sám v priebehu konania o zvýšenie výživného vytvára na strane maloletej ďalšie výdavky. Na pojednávaní otec uviedol, že maloletá by potrebovala zubný strojček.

5. U otca predstavuje zmena pomerov pozastavenú živnosť a príjem dosahovaný z prenájmu nehnuteľnosti. Kým pri predchádzajúcom rozhodnutí súdu malo ísť o príjem za 4 až 5 mesiacov v roku, kedy mal nájomcov, dnes ide o pravidelný príjem cca 1.200 eur mesačne. Otec býva v rodinnom dome (rovnako ako v čase posledného rozhodnutia), kde hradí náklady na bývanie - elektrina 113 eur, vodné a stočné 10,84 eur, vykurovanie domu tuhým palivom cca 220 eur mesačne. Ako svoje ďalšie osobné výdavky otec uviedol - strava 370 eur (ktoré v rámci výsluchu uviedol ako náklady celej domácnosti), hygiena, ošatenie, obuv 30 eur, cestovné 120 eur, mobil a internet 42 eur, lieky 20 eur. Otec je poberateľom rodinných prídavkov, ktoré sa od posledného rozhodnutia zvýšili a ktorými je možné pokryť časť výdavkov maloletej.

6. Okresný súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, ustálil výšku zvýšeného výživného na maloletú A. na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 12.12. 2022 a vo zvyšnej časti návrh zamietol, nakoľko pracovné možnosti a schopnosti matky a ani výdavky na strane maloletej neodôvodňujú výšku výživného 300 eur mesačne, čo navrhoval otec. Okresný súd priznal aj zameškané výživné na maloletú A. od 12. 12. 2022, t.j. od podania návrhu vo výške 562,25 a povolil matke splácať dlžné výživné po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným. Keďže sa zmenili pomery, okresný súd zmenil pôvodný rozsudok č. k. -544 z 05.03.2021. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote dovolanie matka. Uviedla, že rozsudok sa jej zdá byť nespravodlivý, navrhovateľ nebol schopný preukázať načo a o koľko potrebuje zvýšiť výživné. Zdravotný stav matke nedovoľuje nájsť si lepšie platenú prácu, prognóza je neistá, čo dokazujú aj lekárske správy. Žiadala, aby na súde boli prítomné ako svedkyne jej dcéra maloletá J. a jej matka. Zároveň žiadala zmeniť sociálnu kurátorku, keďže má dojem, že sú s navrhovateľom v priateľskom kontakte. Rozsudok

žiadala zmeniť tak, že sa zaväzuje platiť výživné vo výške 100 eur mesačne a nedoplatok na výživnom v splátkach 10 eur mesačne.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení.

9. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

10. Krajský súd ako súd odvolací ( v spojení s ) po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd cez úpravu v ust. , stotožnil.

11. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie , odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu. Odvolací súd uvádza, že odvolanie matky posúdil podľa jeho obsahu ako odvolanie proti výrokom o určení jej vyživovacej povinnosti, teda proti výroku I. a výroku II. rozsudku okresného súdu.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie matky nemožno vyhodnotiť ako dôvodné. Odvolací súd poukazuje na to, že na základe návrhu otca bolo predmetom konania zvýšenie výživného, ktoré matka platí na dcéru A.. Okresný súd tak vecne správne posudzoval, či od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Zvýrazňuje krajský súd, že podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine sú obidvaja rodičia povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom je potrebné prihliadnuť aj na odôvodnené potreby oprávneného. Platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou

a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.

13. Aj podľa odvolacieho súdu zodpovedá súdom prvej inštancie určená výška výživného pre mal. A. tak jej odôvodneným potrebám a veku ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté deti. Odvolacie argumenty matky vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti považuje odvolací súd za nedôvodné a dodáva, že súd prvej inštancie pri určení výživného správne vychádzal z posúdenia všetkých zisťovaných skutočností, vrátane tých, na ktoré matka vo svojom odvolaní poukazovala. Matka v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného.

14. K odvolaním namietanej otázke, načo a o koľko je potrebné zvýšenie výživného, odvolací súd opakuje, že na strane oprávneného dieťaťa sú základným kritériom pre určenie výšky výživného jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nielen bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov a samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. V danom prípade súd prvej inštancie celkom jednoznačne pri rozhodovaní vzal do úvahy odôvodnené výdavky maloletej A., zohľadnil zvýšenie týchto výdavkov v kontexte všeobecného rastu cenovej úrovne a zvyšovania životných nákladov (pokrývajúcich základné potreby spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotnou starostlivosťou, školskou dochádzkou a hygienou) a zohľadnil tiež nástup maloletej na druhý stupeň základnej školy. Výdavky dieťaťa deklarované otcom pritom neprevzal okresný súd bez ďalšieho, ale ich náležitým spôsobom vyhodnotil z pohľadu ich dôvodnosti a zaoberal sa primeranosťou konkrétnych položiek (splátka mobilného telefónu, sporenie v I.), pričom s jeho úvahami sa odvolací súd stotožňuje a nepovažuje výšku nákladov ustálenú okresným súdom za nadhodnotenú.

15. Odvolacia argumentácia zo strany matky ohľadne neprimeranej výšky okresným súdom určeného výživného je podľa názoru odvolacieho súdu ovplyvnená subjektívnym vnímaním vlastnej životnej situácie, ktorá bráni matke objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletej A. preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Okresný súd pritom pri určovaní výšky výživného na strane matky zohľadnil jej znovunadobudnutú schopnosť pracovať (pri určovaní pôvodného výživného bola matka práceneschopná) a vychádzal z potencionality jej príjmu vo výške 400,- eur, zvýšeného invalidného dôchodku 95,40 eur a z jednorazového príjmu vo výške 2.189,43 eur, ohľadom ktorého nebolo zistené, že by matka aspoň časť z tohto príjmu použila v prospech svojej dcéry. Odvolací súd tak nevyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu argumentáciu matky ohľadom výšky výživného 100,- eur mesačne a stotožnil sa s vecne správnymi skutkovými a právnymi závermi okresného súdu.

16. Pokiaľ matka namietala, že zdravotný stav jej neumožňuje nájsť si lepšie platenú prácu, čo preukazovala správou z vyšetrenia zo dňa 06.11.2023, uvádza krajský súd, že z tejto správy síce vyplýva neistá až nepriaznivá prognóza jej zdravotného stavu, ale zároveň správa neobsahuje žiadne závery ohľadom vylúčenia matky z pracovného trhu. Vo vzťahu k žiadosti matky o vypočutie svedkov (jej matky a dcéry J.) uvádza krajský súd, že matka neuviedla žiadne okolnosti, ku ktorým by tieto svedkyne mali byť vypočuté. Okrem toho je potrebné poukázať na skutočnosť, že matkou navrhovaná svedkyňa (jej matka K. G.) bola okresným súdom vypočutá na pojednávaní dňa 08.03.2024. Tieto dôkazné návrhy preto nie je možné hodnotiť ako relevantné. V podanom odvolaní matka tiež namietala sociálnu kurátorku s tým, že má dojem, že táto je s navrhovateľom v priateľskom kontakte, čo malo mať vplyv na rozsudok. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že okresný súd ustálil stanovenú výšku výživného na základe zohľadnenia všetkých relevantných okolností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali toto matkino tvrdenie.

17. Na základe uvedených zhodnotení nezistil krajský súd dôvodnosť matkou podaného odvolania a podľa ust. , pristúpil k potvrdeniu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. o určení výšky výživného a nedoplatku na výživnom a tiež vo výroku V. o náhrade trov konania s tým, že krajský súd v podrobnostiach odkazuje na vecne správne závery okresného súdu.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.