Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-69-2022.pdf
PDF · 148.8 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/69/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti žalovanej Jana Nôžková - ŠARM, miesto podnikania Obchoditá 901/26, 962 23 Očová, IČO: 50215493, právne zast.: JUDr. Filip Varga, advokát so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen v konaní o zaplatenie 351,88 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8Cb/8/2021-66 zo dňa 17. mája 2022 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 8Cb/8/2021-66 zo dňa 17. mája 2022 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 351,88 EUR spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 184,- EUR od 29.06.2017 do 17.07.2017, zo sumy 183,44 EUR od 29.06.2017 do 17.07.2017, zo sumy 183,44 EUR od 29.06.2017 do 17.07.2017, zo sumy 15 EUR od 17.07.2017 do 17.07.2017, zo sumy 168,44 EUR od 17.07.2017 do 19.07.2017, zo sumy 15 EUR od 17.07.2017 do 19.07.2017, zo sumy 351,88 EUR od 17.07.2017 do zaplatenia tak, že odo dňa nasledujúceho pod dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 2.201,78 EUR je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 351,88 EUR vo výške 9 % ročne až do zaplatenia. Vo zvyšku okresný súd žalobu zamietol a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.06.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 351,88 EUR spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,01 % denne zo sumy 183,44 EUR od 26.11.2016 do 30.11.2016, zo sumy 183,44 EUR od 26.12.2016 do 27.12.2016, zo sumy 183,44 EUR od 26.01.2017 do 01.02.2017, zo sumy 183,44 EUR od 26.02.2017 do 02.03.2017, zo sumy 183,44 EUR od 26.03.2017 do 10.04.2017, zo sumy 183,44 EUR od 26.04.2017 do 17.07.2017, zo sumy 183,44 EUR od 26.05.2017 do 17.07.2017, zo sumy 183,44 EUR od 26.06.2017 do 17.07.2017, zo sumy 15 EUR od 17.07.2017 do 17.07.2017, zo sumy 168,44 EUR od 17.07.2017 do 19.07.2017, zo sumy 15 EUR od 17.07.2017 do 19.07.2017, zo sumy 351,88 EUR od 17.07.2017 do zaplatenia tak, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 2.201,78 EUR je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 351,88 EUR vo výške 9 % ročne. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná uzatvorila so žalobcom ako poskytovateľom úveru úverovú zmluvu č. 237073 dňa 20.09.2016. Na základe tejto jej bol poskytnutý úver vo výške 1.400 EUR, ktoré sa zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach mesačne vo výške
183,44 EUR. Listom zo dňa 03.07.2017 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 7, 8 a 9 a oznámil jej, že dňa 16.07.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatné všetky záväzky. Žalovaná neuhradila dlžné splátky a preto sa k uvedenému dňu 16.07.2017 stali všetky splátky splatnými. Toto oprávnenie veriteľ uplatnil v súlade s článkom 10 ods. 10.4 zmluvy. Celková suma dlhu žalovanej voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe uvedeného ustanovenia a predstavuje sumu 351,88 EUR, žalovaná do dnešného dňa zaplatila sumu 1.849,40 EUR. V súlade s ustanovením článku 10 ods. 10.1 a ods. 10.2 si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžných súm. Uvedenú zmluvnú pokutu je žalovaná povinná zaplatiť až do času, kým výška zmluvnej pokuty nedosiahne sumu 2.201,78 EUR a po tomto dni si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
3. Okresný súd uviedol, že vo veci bol Okresným súdom Zvolen vydaný platobný rozkaz pod sp. zn. 8Cb/8/2021-29, ktorým bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie súm tak, ako si ich žalobca uplatnil a to v celom rozsahu. Proti uvedenému platobnému rozkazu žalovaná riadne a včas podala odpor, v ktorom poukázala na nedôvodnosť uplatneného nároku, nakoľko žalovaná mala úver len vo výške 1.400,- EUR s tým, že z prehľadu splátok táto uhradila do dňa 03.07.2017 t. j. do okamžitej splatnosti celkovej sumu 1.100,64 EUR (6x183,44 EUR). Žalovanej sa z osobných finančných dôvodov nedarilo uhrádzať splátky v lehote splatnosti t. j. do 25.-teho dňa v mesiaci a dostala sa do omeškania. Žalobca žalovanú opakovane pri ďalších splátkach upozorňoval na možnosť nároku na úhradu zmluvnej pokuty, pričom podľa bodu 10.5 zmluvy tento bol splatný automaticky v deň jeho vzniku a to bez nutnosti vyzývať žalovanú. Žalovaná nárok na zmluvnú pokutu, ktorý vznikal postupne od 26.11.2016 žalobcovi nikdy neuhradila resp. mala za to, že ho uhradila dodatočne 17.07.2017. Nakoľko žalovaná uhrádzala jednotlivé splátky po splatnosti, čím vznikali jednotlivé nároky na zmluvnú pokutu, ktoré nezvládala splácať bola v omeškaní splátok, pričom sa domnievala, že veriteľ využije právo zosplatniť uvedený dlh a bude od nej požadovať úhradu celého dlhu. Z listu zo dňa 03.07.2017 označeného ako „Vec: Oznámenie o okamžitej splatnosti“ už z jeho názvu s poukazom na skutočnosť, že žalovaná bola v omeškaní s plnením nárokov žalobcu takmer 8 mesiacov sa tento úkon nedal pri bežnej miere opatrnosti vykladať ináč ako oznámenie o zosplatnení dlhu a vyčíslení jeho zvyšku. Podľa listu bolo uvedené, že aktuálna výška je 550,32 EUR. Z uvedeného vyplýva, že keďže použil žalobca termín „všetky splátky a záväzky“ a následne ich spája pojmom „ktorých celková výška je...“ mala žalovaná za to, že sa stávajú splatné všetky záväzky zo zmluvy, ktorých celková výška je 550,32 EUR. Podľa žalovanej žiadnym výkladovým prostriedkom nie je možné z tohto oznámenia dedukovať, že okrem sumy 550,32 EUR budú ku dňu 16.07.2017 splatné aj ďalšie záväzky, ktoré takto vyčíslenú sumu navýšia a ktoré ostali z neznámych dôvodov v tomto oznámení nevyčíslené. Takéto vyčíslenie je logické z pohľadu celkovej sumy, nakoľko výška čerpaného úveru bolo 1.400,- EUR a suma dovtedy uhradených splátok 1.650,96 EUR a teda bolo zaplatených 250,96 EUR nad poskytnutú sumu. V zhode so žalobcom žalovaná poukázala na to, že žalovaná celkovo uhradila sumu 1.849,40 EUR t. j. 132,1% sumy poskytnutého úveru. Žalobca ju počas doby štyroch rokov žiadnym spôsobom nekontaktoval. Žalobca vyčkával čo najdlhšie, takmer štyri roky, aby bolo čo najvyššie možné zaplatenie zmluvnej pokuty. V ďalšom žalovaná poukázala na možnosť použitia moderačného práva v zmysle na § 301 ObZ. Zároveň s poukazom na § 397 ObZ vzniesla hmotnoprávnu námietku premlčania vo vzťahu ku všetkým nárokom, ktorých splatnosť nastala pred dátumom 29.06.2017.
4. Okresný súd uviedol, že právny zástupca žalovaného sa predovšetkým v záverečnej reči zameriaval na tú skutočnosť, že v zmysle oznámenia o okamžitej splatnosti listom zo dňa 03.07.2017 je zrejmé, že po úhrade sumy 550,32 EUR, ktorá tam bola vyčíslená táto zavádzala jeho klientku v tom, že už z názvu vyplýva, že je to oznámenie o okamžitej splatnosti, kde si ale žalobca protirečí v texte, že nejde o okamžité zosplatnenie úveru, ale že sa tento zosplatní až 16.07.2017. Keďže žalobca presne vyčíslil sumu, všetky splátky a záväzky zo zmluvy a aktuálna celková výška je 550,32 EUR a týmto sa aj žalovaná riadila a túto sumu uhradila. Nie je pravdou, že v zmysle odstavca 4 vyplýva, že by mala žalovaná rátať s tým, že doplatí nejaké ďalšie úhrady, nakoľko aj samotný súd spomenul, že sa tam uvádza, že ak neuhradí v požadovanom termíne danú sumu môžu vzniknúť ďalšie sankcie. Pojem sankcia si žalovaná vyložila ako zmluvnú pokuta alebo príslušenstvo. Suma 550,32 EUR bola na základe tohto oznámenia uhradená v priebehu dvoch týždňov a ešte bola uhradená jedna splátka navyše, takže žalovaná bola dobromyseľná v tom, že dlh je uhradený v plnej výške. Nie je pravda, že táto sa mala riadiť splátkovým kalendárom, nakoľko pokiaľ si žalobca sám už asi zhruba rok po uzatvorení zmluvy vyčíslil nejakú sumu, ktorú treba doplatiť a oznámil žalovanej, že sa jedná o okamžité zosplatnenie dlhu a vyčíslil pevnou sumou, kde neuvedie nejaké ďalšie konkrétne záväzky, ktoré by mohli narásť, mal za
to, že takto zosplatnená a vyčíslená suma je záväzná a ďalšie zmluvné pokuty, ktoré následne plynú sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná je SZČO fyzická osoba, teda nie je to nejaká profesionálna spoločnosť s veľkým obratom, ktorá by mala ekonomické vzdelanie. Žalovaná mala za to, že je možné využiť priestor moderačného práva a to aj napriek posúdeniu súdu. Nepoprela, že zmluvná pokuta je vyčíslená v zmluve spôsobom, ktorý sa dá vypočítať, ale poukázala na oznámenie, ktorého sa žalovaná dobromyseľne držala. Mala za to, že súd by mal zohľadniť, že žalovaná dva týždne na to ako jej prišla výzva presne túto sumu ešte o 10,- EUR viac zaplatila. Žalobca ju skoro štyri roky žiadnym spôsobom nekontaktoval. Žalovaná sa teda držala len tohto oznámenia a z jeho gramatického výkladu mal za to, že tá zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobu označila za nespreskúmateľnú čo do výpočtu, nakoľko tiež nestotožnila s argumentáciou súdu, že keď v zmluve bolo uvedených 2.200,- EUR a žalovaná zaplatila 1.800,- EUR tak zostáva 351,- EUR. Žalovaná vyjadrila, že nerozumie tomu, prečo by malo byť rátaných na tú istinu, z ktorej plynie jednak zmluvná pokuta a jednak, pokiaľ tá dosiahne istú sumu vyčíslenú v návrhu na vydanie platobného rozkazu, následne požaduje žalobca zaplatiť úroky z omeškania. Uviedol, že matematicky chápe, prečo zostáva suma 351,88 EUR, ale prečo práve táto by mala byť istinou, to nevie. Stotožnil sa so súdom v časti premlčanej zmluvnej pokuty, nakoľko premlčaná bola a apeloval na súd, aby využil moderačné právo a zmluvnú pokutu aj s poukazom na účel zmluvy a snahu klientky naozaj sa riadiť tým oznámením a vôľu a skutočné správanie sa žalovanej, aby súd využil moderačné právo a zmluvnú pokutu, pokiaľ sa nestotožní aj čo do istiny, aby aspoň túto ponížil na minimálnu sumu a s poukazom na takéto rozhodnutie žiadal aj priznať náhradu trov, alebo alternatívne žiadal zmoderovať zmluvnú pokutu na 0,- EUR a nepriznať trovy žiadnej strane.
5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že na základe vykonaného dokazovania považoval nárok žalobcu za dôvodný, s výnimkou tých nárokov, ktoré boli premlčané, t. j. neboli uplatnené v štvorročnej premlčacej dobe v zmysle § 397 ObZ.
6. Žalobca podľa okresného súdu riadne preukázal, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, pričom uvedená zmluva nebola posudzovaná ako spotrebiteľský vzťah, keďže žalovaná ako dlžníčka z predmetnej zmluvy tu vystupuje ako fyzická osoba podnikateľ, čo mal súd preukázané, tak z označenia v rámci úverovej zmluvy ako aj z výpisu zo živnostenského registra žalovanej. Na základe uvedeného sa potom na žalovanú nevzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd preto posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako vzťah medzi dvoma podnikateľmi v zmysle § 1 ods. 1 ObZ. V rámci uzatvorenej zmluvy žalovaná súhlasila so zmluvnými podmienkami a bola oboznámená so spôsobom splácania úveru ako aj so všetkými povinnosťami, ktoré vyplývali z predmetnej zmluvy vrátane toho, že v prípade omeškania so splácaním si účastníci dohodli aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy.
7. Okresný súd považoval skutočnosti, ktoré namietala žalovaná za opodstatnené len v tých častiach, ktoré sa týkali premlčania. Z predmetnej zmluvy súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaná aj podpísaním splátkového kalendára o splácaní predmetného úveru sa zaviazala, že tento bude platiť v 12 mesačných splátkach vždy do 25.-teho dňa toho ktorého mesiaca, pričom výška splátky bola 183,44 EUR. Okresný súd mal preukázané, že do dňa podania žaloby žalovaná celkove, čo nebolo ani ňou popreté, zaplatila sumu 1.849,40 EUR. Keďže žalovaná mala zaplatiť 12 splátok po 183,44 EUR, celkove mala zaplatiť sumu úveru vo výške 2.201,28 EUR. Na základe tejto skutočnosti teda od celkovej sumy, ktorú žalovaná mala zaplatiť, a ktorú zaplatila, je rozdiel nezaplatenej sumy vo výške 351,88 EUR. Uvedené okresný súd uviedol z toho dôvodu, že žalovaná zdôrazňovala, že zaplatila viac ako istinu, teda sumu 1.849,40 EUR, teda ako keby zaplatila už celý úver. Uvedená skutočnosť však je v rozpore s tým, čo sa žalovaná so žalobcom dohodla v úverovej zmluve a to aj s poukazom na § 497, § 502 ods. 1 ObZ, kde sa uvádza, že je povinná vrátiť peňažné prostriedky a platiť úroky z úveru. Na základe vyššie uvedených skutočností, čo sa týka vymáhanej istiny vo výške 351,88 EUR, okresný súd neprisvedčil argumentom žalovanej a poukázal na to, že žalovaná, keďže mala celkovú výšku úveru aj s úrokmi zaplatiť vo výške 2.201,28 EUR, tak po odpočítaní ňou zaplatenej sumy 1.849,40 EUR je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 351,88 EUR.
8. V ďalšom sa okresný súd zaoberal tvrdením žalovanej, že žalovaná si nemohla byť vedomá, že má niečo žalobcovi zaplatiť vzhľadom na list zo dňa 03.07.2017, ktorým došlo k zosplatneniu predmetného úveru z dôvodu, že sa dostala do omeškania s platením splátok. Okresný súd sa nestotožnil s argumentom žalovanej, že by žalobca v predmetnom liste žalovanej nejakým spôsobom vyčíslil celkový zostatok dlhu, ktorý mala ona zaplatiť. Taktiež sa súd nestotožnil s tým, že žalobca žalovanú v
predmetnom liste neupozornil na povinnosť platiť nejaké sankcie, ktoré boli dohodnuté, a že žalovaná zaplatila nie sumu 550,32 EUR, ale že zaplatila sumu vyššiu a to 565,32 EUR, čím mala zaplatiť celú dlžnú sumu. K obrane žalovanej okresný súd uviedol, že v predmetnom liste „Oznámenie o okamžitej splatnosti“ zo dňa 03.07.2017 sa jednoznačne uvádza: „k dnešnému dňu ste v omeškaní s úhradou záväzkov splátky č. 7, 8, 9.“ Keďže uvedený list je zo dňa 03.07.2017, teda žalovaná bola v omeškaní predmetných splátok k tomuto dňu t. j. k 03.07.2017. V odstavci 2 je uvedené, že: „vzhľadom k tomuto vám oznamujeme, že dňom 16.07.2017 sa v dôsledku porušenia vašich zmluvných povinností stávajú splatné všetky záväzky a splátky zo zmluvy, ktorých aktuálna celková výška je 550,32 EUR“. Zo slov „aktuálna celková výška“, keďže list bol zo dňa 03.07.2017 vyplýva, že k tomuto dňu je žalovaná dlžná sumu 550,32 EUR. Teda jednoznačne z uvedeného vyplýva, že sa píše o aktuálnej výške, ktorú má zaplatiť a to sumu 550,32 EUR. Následne v treťom odstavci sa uvádza, že takémuto následku (myslí sa okamžitej splatnosti úveru) sa môže žalovaná vyhnúť, ak pred uvedeným dátumom uhradí všetky omeškané splátky a aj splátky, ktorých splatnosť nastane odo dňa vyhotovenia tohto oznámenia. Teda opätovne sa tu uvádza, že do dňa vyhotovenia je v omeškaní splátok 7, 8, 9, ktorých celková výška omeškania je 550,32 EUR a že sa môže vyhnúť okamžitej splatnosti, ak ju zaplatí do dňa 16.07.2017 čo sa uvádza v odstavci dva. Zároveň v tretej vete žalobca uvádza, že do pozornosti žalovanej dávajú, že rozhodujúci je dátum pripísania sumy peňažných prostriedkov v správnej výške na účet ich spoločnosti. K tomuto okresný súd poukázal na to, že žalovaná nezaplatila sumu 565,32 EUR do 16.07.2017, ale až nasledujúci deň dňa 17.07.2017 v dôsledku čoho došlo k okamžitej splatnosti úveru. Zároveň v predmetnom liste v odstavci 4 sa uvádza, že v prípade omeškania s úhradou zosplatnených záväzkov viac ako 7 dní po uvedenom dátume budú oprávnení požadovať aj úhradu ďalších sankcií v zmysle uzatvorenej zmluvy. Teda z celkového kontextu aj z odstavca 2 je zrejmé, že žalovaná si musela byť vedomá, že žalobca si bude uplatňovať aj ďalšie sankcie a to sankcie v zmysle uzatvorenej zmluvy, konkrétne ktoré sa nachádzajú v článku 10 tejto zmluvy. Na základe týchto skutočností nemohol okresný súd prisvedčiť tvrdeniu žalovanej, že táto mohla byť nejakým spôsobom uvedená žalobcom do omylu, keďže tak ako súd poukázal z viacerých ustanovení predmetnej výzvy vyplýva jednak to, že vyčíslenie sumy je k aktuálnemu dátumu, t. j. ku dňu 03.07.2017 a zároveň bola upozornená aj na to, že ak to do 16.07.2017 nezaplatí, tým sa myslí pripísaním na účet žalobcu, čo sa ani nestalo, tak dochádza k okamžitej splatnosti celého úveru a zároveň si žalobca bude uplatňovať aj úroky z omeškania.
9. K návrhu žalovanej, aby súd využil moderačné právo okresný súd uviedol, že v tomto prípade nie sú dôvody na využitie moderačného práva. Dôvody, pre ktoré by mal súd, či už nepriznať vôbec zmluvnú pokutu, resp. ju znížiť vidí žalovaná v tom, že jednak žalobca ju nekontaktoval po zosplatnení úveru skoro štyri roky a zároveň v tom, že je neprimerane vysoká. Ku skutočnosti, že žalobca si po zosplatnení úveru podal žalobu skoro o štyri roky okresný súd uviedol, že zo strany žalobcu týmto spôsobom nedošlo k žiadnemu porušeniu práva a súd nemôže žiadnym výkladovým prostriedkom poukázať na to, že z akého dôvodu je žalobca povinný podať žalobu napr. mesiac, dva, resp. rok po zosplatnení úveru. Vždy je len na osobe, ktorá sa domáha svojho práva, aby si ustriehla dĺžku premlčacej doby v rámci obchodných vzťahov, ktorá je štvorročná a v prípade, ak túto si neustriehne, tak potom stráca v prípade vznesenia námietky premlčania možnosť byť úspešná v spore z dôvodu, že súd takúto pohľadávku, kde je vznesená námietka premlčania nemôže v súdnom konaní priznať. Avšak nikto nemôže byť sankcionovaný za to, že si svoju pohľadávku uplatní v krátkom časovom úseku pred uplynutím premlčacej doby.
10. K výške dohodnutej zmluvnej pokuty 0,1 % denne z dlžnej sumy mal okresný súd za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta v podnikateľských vzťahoch nie je ničím výnimočná. Poukázal na to, že primeranosť zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať vo vzťahu k záujmu na plnení zmluvy tej strany, ktorá si zmluvnou pokutou splnenie zmluvy zabezpečuje. Súd síce má právo znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, avšak len ak dospeje k tomu záveru, že jej výška je neúmerná. Výšku škody, ktorá vznikla osobe, ktorá si zmluvnú pokutu uplatňuje, zisťuje súd len v tom prípade, ak dospeje k záveru, že uvedená zmluvná pokuta je neprimerane vysoká. Celkove zmluvná pokuta predstavuje pokutu vo výške 36,5 % ročne, ktorá podľa súdu nie je teda v rozpore so zákonnými ustanoveniami poctivého obchodného styku. Na základe tohto okresný súd nevyužil možnosť moderačného práva a neznížil zmluvnú pokutu, ani ju nezamietol.
11. K nároku žalobcu na úroky z omeškania po zaplatení istiny a zmluvnej pokuty poukázal okresný súd na ustanovenie Zmluvy o úvere článok 10 bod 10.3, z ktorého vyplýva, že ak sankcie za omeškanie podľa odseku 10.1 a 10.2 (ustanovenia o zmluvnej pokute) dosiahnu sumu rovnajúcu sa sumám všetkých splátok, t. j. sumy, ktorá bola vo výške 2.201,78 EUR, je dlžník povinný platiť veriteľovi úrok z omeškania
podľa Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Na základe tohto teda neobstojí ani tá námietka alebo to poukazovanie žalovanej, že prečo si po tom ako výška zmluvnej pokuty dosiahne predmetnú sumu žalobca uplatňuje potom úroky z omeškania. Keďže sa účastníci takto dohodli, žalobcovi nič nebráni uplatňovať si potom, ako dosiahne výška zmluvnej pokuty výšku splátok, ktoré mala žalovaná celkove zaplatiť v rámci zmluvy o úvere úroky z omeškania.
12. Zamietnutie časti uplatneného nároku odôvodnil okresný súd tým, že v rámci podaného odporu žalovaná poukázala na to, že tie nároky, ktoré si uplatňuje spätne viac ako štyri roky od podania žaloby, t. j. ktoré vznikli pred 29.06.2017, sú premlčané. Z uvedeného dôvodu súd teda žalobu zamietol v tej časti zmluvnej pokuty, ktoré si uplatňoval žalobca do dátumu 28.06.2017. Jedná sa o zaplatenie zmluvnej pokuty zo sumy 183,44 EUR od 26.11.2016 do 30.11.2016, zo sumy 183,44 EUR 26.12.2016 do 27.12.2016, zo sumy 183,44 EUR od 26.01.2017 do 01.02.2017, zo sumy 183,44 EUR od 26.02.2017 do 02.03.2017, zo sumy 183,44 EUR od 26.03.2017 do 10.04.2017 a zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca uplatňoval zo sumy 183,44 EUR od 26.04.2017 do 17.07.2017 súd mu priznal len od 29.06.2017 do 17.07.2017, ďalej zmluvnú pokutu, ktorú si uplatňoval zo sumy 183,44 EUR od 26.05.2017 do 17.07.2017 priznal súd žalobcovi len od 29.06.2017 do 17.07.2017 a zmluvnú pokutu zo sumy 183,44 EUR, ktorú si uplatňoval od26.06.2017 do 17.07.2017 súd priznal žalobcovi len od 29.06.2017 do 17.07.2017. Čo sa týka úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatňuje po tom, ako dosiahne výška zmluvnej pokuty sumu 2.201,78 EUR vo výške 9% táto výška je v súlade s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. s tým, že takto si strany určili svoje práva a povinnosti v článku 10 bod 10.3.
13. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti, a to len v časti zaplatenia zmluvných úrokov do 28.06.2017, a v ostatnej časti bol v celom rozsahu úspešný, okresný súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
14. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala žalovaná odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
15. Žalovaná v odvolaní namietla, že žalobca, ako ani právny zástupca žalobcu, sa dňa 17.05.2022 nedostavili na hlavné pojednávanie. Svoju neúčasť žalobca a jeho právny zástupca odôvodnil dôvodom hospodárnosti a nezvyšovaním nákladov spojených so súdnym konaním. Žalovaná tento dôvod nepovažovala za „vážnu okolnosť“ v zmysle § 278 CSP, nakoľko tento pojem sa má podľa jej právneho názoru vykladať ako mimoriadna okolnosť, ktorá objektívne znemožňuje žalovanému účasť na pojednávaní, ktorá nastáva skôr výnimočne a v individuálnych prípadoch. Poukázala na doktrinálny komentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého dôvod hospodárnosti zrejme nespĺňa podmienku „vážnej okolnosti“. Podľa žalovanej uvedený výklad by spôsoboval to, že prakticky žiadna z procesných strán v ktoromkoľvek spore nemusí chodiť na pojednávania, lebo každé takéto vycestovanie či už aj v rámci jedného okresu je spojené s výdavkami a teda sa môže strane javiť ako nehospodárne. Žalovaná uviedla, že po otvorení pojednávania navrhla prostredníctvom právneho zástupcu vydať rozsudok pre zmeškanie, tento návrh však konajúci sudca neakceptoval odôvodňujúc tento postup tým, že žalobca svoju účasť na konaní riadne ospravedlnil. Žalovaná s poukazom na uvedené má za to, že v konaní mal byť vydaný rozsudok pre zmeškanie v prospech žalovanej a že prvostupňový súd svojim procesným postupom porušil ustanovenia CSP a vo veci postupoval nesprávne, ak začal vykonávať pojednávanie v neprítomnosti žalobcu. Odňal tak žalovanej právo na vydanie kontumačného rozsudku napriek skutočnosti, že na vydanie takéhoto boli splnené všetky procesné podmienky upravené v § 278 CSP.
16. Žalovaná v odvolaní namietla, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. tieto nesprávne právne vyhodnotil, pričom poukázala na to, že podľa jej názoru nedôvodnosť nároku žalobcu vyplýva už z ním predložených listinných dôkazov, konkrétne z prílohy k návrhu na vydanie platobného rozkazu, a to z priloženého „prehľadu splácania“ v spojení s „oznámením o zosplatnení úveru“. Žalovaná poukázala na bod 10.1, 10.4, 10.5 zmluvy o úvere a uviedla, že z osobných finančných dôvodov sa jej nedarilo uhrádzať splátky v riadnej lehote splatnosti a teda sa dostala do omeškania s plnením nároku žalobcu už dňa 26.11.2016 a následne opakovane pri ďalších splátkach, kedy žalobcovi vznikol prvýkrát nárok na úhradu zmluvnej pokuty. Nárok na úhradu zmluvnej pokuty bol v zmysle dojednania splatný automaticky v deň vzniku bez nutnosti vyzývať žalovanú na úhradu. To, že si nárok na zmluvnú pokutu veriteľ evidoval a požaduje úhradu od žalovanej,
je zrejmé zo žalobného petitu žalobcu. Žalovaná nárok na zmluvnú pokutu, ktorý vznikal postupne odo dňa 26.11.2016 žalobcovi nikdy neuhradila, resp. mala za to, že ho uhradila dodatočne dňa 17.07.2017. Z formulácie žalobného petitu žalobcu je zrejmé, že tento si nezapočítaval úhradu splátok zo strany žalovanej na už splatný nárok na úhradu zmluvnej pokuty. Žalovaná uviedla, že s poukazom na uvedené tak vznikol žalobcovi prvýkrát dňa 07.02.2017 nárok požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, a to aj splatných v budúcnosti a nakoľko žalovaná uhrádzala jednotlivé splátky po splatnosti a zároveň bola v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 25.04.2017, 25.05.2017 a 25.06.2017, podľa jej vyjadrenia sa dôvodne domnievala, že veriteľ využije právo zosplatniť uvedený dlh a bude od nej požadovať úhradu celého dlhu.
17. Žalovaná v odvolaní následne analyzovala obsah podania žalobcu zo dňa 03.07.2017, ktorý adresoval žalovanej a ktorý bol označený ako „Oznámenie o okamžitej splatnosti“, pričom mala za to, že tento úkon sa nedal pri bežnej miere opatrnosti vykladať inak, ako oznámenie o zosplatnení dlhu a vyčíslenie jeho celkového zostatku. Žalovaná mala za to, že obsah uvedeného oznámenia posúdil okresný súd nesprávne.
18. K formulácii „všetky splátky a záväzky“ v súvislosti s „ktorých celková výška je...“ uviedla, že pojem „celková výška“ nie je možné si v bežnom obchodnom styku interpretovať inak ako súhrnná/ kumulatívna/absolútna výška. Túto skutočnosť je podľa jej názoru potrebné zasadiť do celkového kontextu názvu úkonu žalobcu a podľa žalovanej žiadnym výkladovým prostriedkom nie je možné z oznámenia dedukovať, že okrem sumy 550,32 Eur budú ku dňu 16.07.2017 splatné aj ďalšie záväzky, ktoré takto vyčíslenú sumu navýšia a ktoré ostali z neznámych dôvodov v tomto oznámení nevyčíslené.
19. Podľa žalovanej sa prvostupňový súd nevysporiadal s procesnou obranou, ktorú žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu predniesla v záverečnom návrhu a ktorá sa týkala obsahu 4. odseku oznámenia o okamžitej splatnosti. Podľa žalovanej uvedený odsek obsahuje termín „zosplatnené záväzky“, ktorý sa podľa žalovanej vzťahoval na všetky splátky a záväzky zo zmluvy, ktorých aktuálna celková výška je v sume 550,32 Eur. Podľa žalovanej pod termínom sankcia je možné chápať zmluvnú pokutu úroky z omeškania a podobne a teda žalobca v oznámení o okamžitej splatnosti navodil dojem, že ak žalovaná uhradí sumu 550,32 Eur, tak ďalšie sankcie jej už nehrozia. Žalovaná uviedla, že takéto vyčíslenie bolo pre ňu logické aj z pohľadu celkovej sumy, nakoľko výška čerpaného úveru bola 1.400,-Eur a suma dovtedy uhradených splátok spolu s mimoriadne zosplatnenou sumou predstavovala spolu 1.650,96 Eur a teda čistý zisk žalobcu na úvere predstavoval 250,96 Eur, čo je 17,93% zo sumy poskytnutého úveru za časové obdobie od 21.09.2016 do 16.07.2017. Ak teda k úhrade istiny došlo z pohľadu žalovanej skôr, odôvodňovalo to nižšiu výšku celkovej sumy úveru s úrokom, nakoľko tento plynul počas kratšieho časového úseku. Žalovaná upozornila, že dňa 17.07.2017 uhradila v prospech žalobcu sumu 565,32 Eur a dňa 19.07.2017 sumu 183,44 Eur. Sumu 565,32 Eur uhradila z dôvodu, aby táto pokrývala aj prípadné ďalšie zmluvné sankcie, nakoľko podľa zmluvy o úvere si veriteľ mohol ešte vyúčtovať v zmysle bodu 10.6 aj poplatky za zasielanie upomienky a podobne. Žalovaná označila úhradu zo dňa 19.07.2017 za úhradu zaslanú žalobcovi omylom, nakoľko si myslela, že je potrebné ešte doplatiť neuhradenú splátku za mesiac január 2017. Neuvedomila si pritom, že túto v minulosti uhradila, ale až v nasledovnom mesiaci. Žalovaná sa vyjadrila, že nemala prostriedky, vydanie tohto bezdôvodného obohatenia riešiť súdnou cestou a v tom čase nemala finančné prostriedky na zabezpečenie právnej pomoci.
20. Vzhľadom na uvedené sa žalovaná vyjadrila, že uhradila žalobcovi celkovo 1.849,40 Eur, t.j. 132,1% sumy poskytnutého úveru a preto bola až do doručenia platobného rozkazu dobromyseľná v tom, že dlh voči žalobcovi je uhradený v plnej výške. Žalobca ju za účelom úhrady domnelého záväzku počas doby 4 rokov žiadnym spôsobom nekontaktoval, 4 roky čakal na čo najvyššie akumulovanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne a tento zažaloval iba niekoľko dní pred uplynutím všeobecnej premlčacej lehoty upravenej v § 397 ObZ. Uvedené označila za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ktorý by nemal požívať právnu ochranu. Preto v prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s argumentáciou ohľadom výkladu podania žalobcu navrhla, aby opierajúc sa o skutkové a právne tvrdenia, odvolací súd znížil nárok na zmluvnú pokutu na nulu, a to aj s poukazom, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Naopak, čistý zisk žalobcu z poskytnutého úveru bol 31,88 % z poskytnutej istiny. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamieta a priznal žalovanej nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, eventuálne aby rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
351,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 17.07.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
21. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
23. Odvolací súd bol v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže nezistil dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania:
24. Okresný súd na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom zistil, že títo uzatvorili dňa 20.09.2016 Zmluvu o úvere č. 237073-38011. Žalovaná je tu označená menom, priezviskom, názvom pod ktorým podniká, ďalej sídlom a IČO. Podľa článku 1 bod 1.1 veriteľ poskytne žalovanej úver v sume 1.400,- EUR do ôsmich pracovných dní. Splatnosť úveru podľa článku 2 je v 12 mesačných splátkach vo výške 183,44 EUR. Podľa článku 10 bod 10.1 v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
25. Zo splátkového kalendára k Zmluve o úvere okresný súd zistil, že je tu podpis veriteľa, dlžníka, deň 20.09.2016, počet splátok 12, každá splátka vo výške 183,44 EUR a splatnosť vždy k 25.-temu dňu toho ktorého mesiaca počínajúc mesiacom október 2016 a končiac mesiacom september 2017.
26. Okresný súd z Prehľadu splátok zistil, že žalovaná vyčerpala uvedený úver 21.09.2016, pričom ako splátky vo výške 183,44 EUR tieto zaplatila dňa 26.10.2016, 30.11.2016, 27.12.2016, 01.02.2017, 02.03.2017, 10.04.2017 a 19.07.2017. Dňa 17.07.2017 zaplatila sumu 565,32 EUR. Celkove výška splátok, ktoré žalovaná zaplatila je 1.849,40 EUR.
27. Okresný súd z Oznámenia o okamžitej splatnosti zo dňa 03.07.2017 zistil, že žalobca žalovanú upozornil, že: „ k dnešnému dňu ste v omeškaní s úhradou záväzkov splátok č. 7, 8, 9. Vzhľadom na uvedené vám oznamujeme, že dňom 16.07.2017 sa v dôsledku porušenia vašich zmluvných povinností stávajú splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy, ktorých aktuálna celková výška je v sume 550,32 EUR. Takémuto následku neplnenia zmluvy sa môžete vyhnúť, ak pred uvedeným dátumom uhradíte všetky omeškané splátky ako aj splátky, ktorých splatnosť nastane odo dňa vyhotovenia tohto oznámenia až do uvedeného dátumu. Suma omeškaných splátok je spolu 550,32 EUR. Dávame do pozornosti, že rozhodujúcim je dátum pripísania sumy peňažných prostriedkov v správnej výške na účet našej spoločnosti a pod správnym variabilným symbolom. Zároveň vás upozorňujeme, že v prípade omeškania s úhradou zosplatnených záväzkov o viac ako 7 dní po uvedenom dátume budeme oprávnení požadovať úhradu aj ďalších sankcií v zmysle uzavretej zmluvy a zároveň pristúpime k uplatneniu nárokov v súdnom konaní prípadne rozhodcovskom konaní“.
28. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
29. Podľa bodu 10.2 Zmluvy o úvere č. 237073-38011 (ďalej len Zmluvy o úvere), ak sa stanu podľa odseku 10.4 písm. b) tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
30. Podľa bodu 10.3 Zmluvy o úvere, ak sankcie za omeškanie podľa bodu 10.1 a 10.2 tejto zmluvy dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára splatného v deň uzatvorenia tejto zmluvy od nasledujúceho dňa je dlžník povinný platiť veriteľovi úrok z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.
31. Podľa bodu 10.4 Zmluvy o úvere, v prípade, že dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do 75 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti a/alebo v prípade, že dlžník je v omeškaní s úhradou iného peňažného záväzku tejto zmluvy a/ alebo v prípade, že poruší niektoré ustanovenia tejto zmluvy, najmä ustanovenia odseku 15.1 tejto zmluvy a/alebo v prípade, že ktorékoľvek z prehlásení dlžníka uvedené v tejto zmluve či v žiadosti o poskytnutie úveru je alebo sa stane nepravdivé podľa písm. b) je veriteľ oprávnený požadovať úpravu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa podľa zmluvy majú stať splatnými v budúcnosti a to ku dňu uvedenému v oznámení podľa tohto ustanovenia
32. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalovanej a posúdil ho ako nedôvodné. Naopak sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, na ktorý v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reaguje na jednotlivé odvolacie námietky žalovanej.
33. Žalovaná v odvolaní namietla procesný postup okresného súdu, ktorý nevyhovel návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalobcu. Okresný súd pritom správne vyhodnotil procesnú situáciu, kedy žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.05.2002 riadne ospravedlnil neúčasť žalobcu na pojednávaní a zároveň neúčasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, pričom uviedol aj dôvody, pre ktoré sa pojednávania nezúčastní. Za tieto dôvody označil hospodárnosť a nezvyšovanie nákladov spojených so súdnym konaním. Zároveň udelil súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti žalobcu. Pre prípad, ak by konajúci súd uvedený dôvod vyhodnotil ako nie dôležitý, žiadal, aby túto skutočnosť okresný súd žalobcovi oznámil.
34. Postup okresného súdu v prípade, kedy žalovaný navrhne vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu je upravený v ust. § 278 a nasl. CSP. Základnou podmienkou pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu je kumulatívne splnenie dvoch skutočností a síce, že žalobca sa nedostaví na pojednávanie vo veci napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný a poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie a zároveň že žalobca svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami. Ako vyplýva zo spisového materiálu, žalobca síce bol na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný, a zároveň bol poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti rozhodnutia súdu o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, avšak nebola splnená druhá podmienka, teda že by žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalobca dňa 16.05.2022, pred konaním pojednávania vytýčeného na deň 17.05.2022, riadne oznámil okresnému súdu, že sa na pojednávanie nedostaví a svoju neúčasť ospravedlnil. Ako dôvod neúčasti uviedol dôvod hospodárnosti a nezvyšovania nákladov spojených so súdnym konaním.
35. Odvolací súd má zhodne s okresným súdom za to, že dôvod uvedený žalobcom je postačujúci pre ospravedlnenie jeho neprítomnosti na pojednávaní. V konečnom dôsledku zásada hospodárnosti je jednou z nosných zásad Civilného sporového poriadku a snahu žalobcu nezvyšovať náklady spojené so súdnym konaním voči žalovanej (ako spotrebiteľke) je možné hodnotiť pozitívne. Účasť na pojednávaní totiž nie je v zmysle Civilného sporového poriadku povinná. V sporoch, ktoré sa týkajú súkromného práva, na rozdiel od práva verejného, platí pomerne široká dispozičná autonómia sporových strán aj v oblasti ich procesného postupu. Pokiaľ sa sporová strana rozhodne, že nemá záujem zúčastniť sa na pojednávaní, podstupuje riziko, že nebude schopná reagovať na argumenty a skutočnosti uvádzané v priebehu pojednávania - či už v podobe skutkových tvrdení, alebo v podobe právneho posúdenia deklarovaného súdom. Preto ak sporová strana nevyužije svoje právo pojednávania sa zúčastniť, a teda nevyužije právo reagovať na skutočnosti, ktoré sú na pojednávaní prezentované, zvyšuje pravdepodobnosť, že nebude mať úspech v spore. Samotná fyzická neprítomnosť sporovej strany na pojednávaní však nie je Civilným sporovým poriadkom sankcionovaná, pokiaľ neúčasť sporovej strany je dobrovoľná, je ospravedlnená a sporová strana uvedie relevantné dôvody, ktoré ju viedli k neúčasti na pojednávaní. Tieto dôvody ospravedlnenia musia byť súdu doručené včas, teda skôr, než je pojednávanie otvorené a zároveň musia mať dostatočnú vážnosť na to, aby boli vyhodnotené ako okolnosti, pre ktoré je odôvodnené akceptovať rozhodnutie sporovej strany nezúčastniť sa na pojednávaní.
36. Rešpektovanie zásady hospodárnosti je možné zaradiť medzi dôvody, ktoré sú natoľko vážne, že je na ich základe možné ospravedlniť neúčasť sporovej strany na pojednávaní. Doktrinálny
výklad Civilného sporového poriadku odráža odborné názory jeho autorov, ale pre súd nie je právne záväzným stanoviskom. Ako je odvolaciemu súdu známe z jeho praxe, okresné súdy bežne akceptujú ospravedlnenie neúčasti žalobcu z dôvodu hospodárnosti a uvedené ospravedlnenie žalobcu akceptuje aj odvolací súd v prípadoch, kedy vytyčuje pojednávania. Práve rozhodnutie nenavyšovať trovy právneho konania zo strany žalobcu je možné vyhodnotiť ako pozitívne rozhodnutie, ktoré žiadnym spôsobom neuprelo žalovanej procesné práva v rámci súdneho konania. Neprítomnosť žalobcu na pojednávaní nemohla spôsobiť žalovanej zhoršenie jej procesného postavenia, keďže žalobca všetky svoje skutkové tvrdenia, právne kvalifikácie aj návrhy prezentoval písomne a žalovaná bola s nimi oboznámená už pred začatím pojednávania. V danom prípade tak nebol dôvod na to, aby okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v zmysle ust. § 271CSP, pretože žalobca splnil svoju povinnosť, riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť a zároveň nespôsoboval prieťahy v konaní, keďže súhlasil s tým, aby bolo vykonané pojednávanie v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na neúspech žalovanej v spore sa neprítomnosť žalobcu na pojednávaní v konečnom dôsledku na prospech žalovanej premietne do nižšej výšky náhrady trov konania. Zároveň nebolo popreté právo žalovanej na vydanie kontumačného rozsudku, ako sa to snažila vyjadriť v odvolaní. Procesný nárok na vydanie kontumačného rozsudku vzniká iba za kumulatívneho splnenia všetkých podmienok vymedzených v § 278 CSP a ako bolo uvedené vyššie, tieto vzhľadom na účinné ospravedlnenie žalobcovej neprítomnosti splnené neboli.
37. Žalovaná, zhodne so svojimi stanoviskami prezentovanými v konaní pred okresným súdom, sa aj v odvolaní domáhala nesprávneho výkladu obsahu podania žalobcu označeného ako „Oznámenie o okamžitej splatnosti“. Odvolací súd sa však stotožnil s výkladom, ktorý pomerne podrobne uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.
38. Z „Oznámenia o okamžitej splatnosti“ vyplýva, že ide o podanie, ktoré má preventívny charakter a jeho účelom je upozorniť žalovanú na skutočnosť, že je v omeškaní s úhradou troch splátok úveru, pričom z oznámenia vyplývajú následky, aké by nastali v prípade, ak tieto tri splátky zaplatené nebudú a zároveň z oznámenia vyplýva, ako sa môže žalovaná vyhnúť neželaným následkom neplnenia zmluvy. Nezaplatené splátky úveru sú definované jednoznačne nielen ich výškou, ale aj presným označením čísla splátky (č. 7, 8, 9), pričom vo vzťahu k týmto splátkam je uvedená ich aktuálna celková výška v sume 550,32 Eur. V danom kontexte je zrejmé, že pojem „celková výška“ sa týkala celkovej výšky troch splátok, ktorých jediných sa Oznámenie o okamžitej splatnosti týkalo. Skutočnosť, že sa týkalo právo splátky č. 7, 8 a 9 vyplýva už z prvého odseku oznámenia. Z druhého odseku oznámenia, ktoré je datované ku dňu 03.07.2017 vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností a teda v prípade nezaplatenia splátok č. 7, 8 a 9 sa dňom 16.07.2017 stanú splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy (teda aj doposiaľ nezaplatené ďalšie splátky č. 10, 11, 12), pričom je vymedzená aktuálna celková výška nezaplatených splátok, teda výška aktuálna ku dňu vystavenia oznámenia o okamžitej splatnosti. Ku dňu vystavenia Oznámenia boli splatné len splátky č. 7,8,9, preto nebol dôvod domnievať sa, že v Oznámení uvedená suma 550,32 Eur má zahŕňať aj akékoľvek iné platby nad rámec súčtu splátok č. 7,8,9.
39. Keďže „aktuálna“ celková výška je výška platná ku dňu vystavenia Oznámenia, je zrejmé, že z tohto Oznámenia pre žalovanú plynulo, že splátky č. 7, 8 a 9 v súhrnnej výške 550,32 Eur musí uhradiť tak, aby boli zaplatené pred dňom 16.07.2017, inak sa dňom 16.07.2017 stanú splatnými nielen tieto tri splátky, ale aj všetky ostatné nezaplatené splátky (splátky č. 10, 11, 12) a všetky ostatné záväzky zo zmluvy, ktoré na seba žalovaná v zmluve prevzala (napr. zmluvné pokuty).
40. Pokiaľ žalovaná upozorňuje na ods. 3 oznámenia, tento smeroval k situácii, ktorá by mohla nastať, pokiaľ by pred dňom 16.07.2017 nastala splatnosť aj niektorej ďalšej splátky, teda nielen splátok č. 7, 8 a 9, ktorého sa oznámenie týka. V danom prípade však zo zmluvy o úvere vyplýva, že jednotlivé splátky boli splatné až k 25. dňu v mesiaci a preto medzi vystavením Oznámenia o okamžitej splatnosti (zo dňa 03.07.2017) do 16.07.2017, kedy by nastal následok zosplatnenia celkového úveru za predpokladu, ak by neboli uhradené splátky č. 7, 8 a 9, už žiadna ďalšia splátka splatná nebola. Preto podmienka uvedená v ods. 3 Oznámenia, týkajúca sa situácie, kedy by nastala splatnosť ďalšej splátky v období od 03.07.2017 do 16.07.2017, splnená nebola.
41. Vzhľadom na uvedené je interpretácia žalovanej, ktorá tvrdí, že z Oznámenia o okamžitej splatnosti mala za to, že jej celková zvyšná výška záväzku voči žalobcovi je už len vo výške 550,32 Eur, nedôveryhodná. Osobitne je nedôveryhodná vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná uzavrela zmluvu,
z ktorej jednoznačne vyplýval splátkový kalendár, v rámci ktorého bola zaviazaná zaplatiť 12 splátok. Žalovaná ku dňu 17.07.2017 doplatením troch zameškaných splátok (č. 7, 8 a 9) uhradila 9 splátok z 12 a preto si musela byť vedomá, že ešte splátka č. 10, 11 a 12 uhradená nie je. Preto pokiaľ aj dňa 19.07.2017 uhradila ďalšiu splátku ako splátku č. 10, stále ostala povinná uhradiť splátku č. 11 a č. 12.
42. Odvolacia námietka žalovanej smerujúca k postupu žalobcu , kedy žalovaná namieta, že tento si nezapočítaval úhradu splátok zo strany žalovanej na už splatný nárok na úhradu zmluvnej pokuty, je pritom námietkou, ktorá paradoxne napáda konanie žalobcu v prospech žalovanej. Pokiaľ žalobca započítaval splátky priamo na istinu, znižoval sa tak dlh žalovanej pre ňu výhodnejším spôsobom, než pokiaľ by žalobca započítaval splátky na zameškané zmluvné pokuty. V takom prípade by totiž istina ostala vo vyššej výške a zmluvná pokuta 0,1% denne by sa týkala vyššej istiny než je tomu v prípade, keď žalobca naopak v prospech žalovanej uhradené splátky započítal priamo na istinu. Z uvedeného postupu žalobcu zároveň nie je dôvod vyvodzovať, že veriteľ označeným Oznámením o okamžitej splatnosti využil právo zosplatniť celý dlh a požadoval od žalovanej úhradu celého dlhu, osobitne v kontexte s výslovným označením v prvom odseku, kedy žalobca ako veriteľ upozornil žalovanú s omeškaním na zaplatenie konkrétne označených splátok č. 7, 8 a 9 a nie na úhradu celého dlhu. Preto nebol dôvod vykladať podanie žalobcu označené ako Oznámenie o okamžitej splatnosti ako Oznámenie o zosplatnení celého dlhu a o vyčíslení celkového zostatku celého dlhu.
43. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia pomerne podrobne analyzoval význam obsahu napadnutého Oznámenia o okamžitej splatnosti, pričom ods. 4, v zmysle ktorého žalobca upozornil žalovanú, že v prípade omeškania s úhradou zosplatnených záväzkov bude oprávnený požadovať úhradu aj ďalších sankcií, je nutné vyložiť v nadväznosti na predchádzajúce odseky. Kým z predchádzajúcich odsekov oznámenia je zrejmý preventívny charakter oznámenia, ktorým sa žalobca snažil predísť situácii, kedy by v dôsledku omeškania žalovanej bolo nutné zosplatniť celý dlh a teda pre žalovanú by nastala neželaná situácia povinnosti uhrádzať aj sankcie s tým spojené, v ods. 4 už je zrejmé upozornenie, aké následky nastanú, pokiaľ žalovaná preventívnu funkciu oznámenia nebude akceptovať a úhradu splátky č. 7, 8 a 9 nepošle včas tak, aby táto bola uhradená pred označeným dňom 16.07.2017.
44. Argumentácia žalovanej, že z jej pohľadu bolo logické, že má záväzok uhradený, pokiaľ zaplatila žalobcovi 1.849,40 Eur, teda 132,1% sumy poskytnutého úveru, je v rozpore so zmluvou, ktorú so žalobcom uzavrela a v ktorej sa zaviazala, že zaplatí žalobcovi 12 mesačných splátok vo výške 183,44 Eur, teda že žalobcovi zaplatí 2.201,28 Eur. Pokiaľ žalobcovi zaplatila iba 1.849,40 Eur, nedodržala svoj záväzok zo zmluvy, čoho si musela byť vedomá. Predmetom záväzku dlžníka zo zmluvy o úvere totiž nie je vrátiť len istinu poskytnutého úveru, ale zmluvou o úvere sa zaväzuje vrátiť istinu spolu s dohodnutými úrokmi. Dlžníkovi vzniká rovnaká povinnosť zaplatiť úroky (ako cenu peňazí), ako povinnosť vrátiť poskytnutú istinu zo strany žalobcu. Vrátenie istiny s určitým percentuálnym zhodnotením nepostačuje, pokiaľ percentuálne zhodnotenie nie je také, na akom sa strany dohodli v Zmluve o úvere. Uzavretie Zmluvy o úvere je dobrovoľným úkonom zo strany dlžníka, dlžník jej podpisom vyjadruje súhlas so všetkými uvedenými podmienkami, vrátane úrokov z istiny, vrátane výšky a frekvencie splátok. Následne je dlžník takúto zmluvu povinný dodržať.
45. Žalovaná v odvolaní namietla postup žalobcu, ktorý podľa jej vyhodnotenia čakal štyri roky, kým sa domáhal svojho práva na súde len preto, aby akumuloval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. K uvedenému okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že takýmto postupom žalobcu nedošlo k žiadnemu porušeniu práva. Pokiaľ Obchodný zákonník umožňuje uplatnenie svojho nároku voči dlžníkovi v premlčacej dobe štyroch rokov, využitie tohto práva nie je možné definovať ako porušenie určitej povinnosti. Dĺžku premlčacej doby ustanovil zákon, nie je preto možné ju vymedzovať v kategórii dobrých mravov. Pokiaľ by sa zákonodarca domnieval, že je v rozpore s dobrými mravmi uplatniť svoj nárok na súde v období pred uplynutím štyroch rokov od vzniku nároku, nemohol by takúto dlhú premlčaciu dobu v zákone upraviť. V danom prípade tak ide o využitie zákonného práva a nie o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a ktorý by nemal požívať právnu ochranu. Pokiaľ by súd formuloval, že uplatnením nároku voči dlžníkovi v období pred uplynutím štyroch rokov postupuje veriteľ v rozpore s poctivým obchodným stykom, poprel by kogentnú úpravu dĺžky premlčacej doby v Obchodnom zákonníku.
46. Žalovaná sa v odvolaní domáhala zníženia nároku na zmluvnú pokutu na nulu s poukazom na to, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Žalovaná tým abstrahuje od základného vymedzenia zmluvnej
pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, kedy nárok na zmluvnú pokutu, pokiaľ nie je dohodnuté inak, nezávisí od toho, či škoda v skutočnosti vznikla, alebo nevznikla. Nárok na zmluvnú pokutu bol dohodnutý medzi stranami v rámci ich dispozičnej autonómie, kedy žalovaná ako subjekt práva uzavrela zmluvu, v ktorej si dohodla so žalobcom vymedzenie tých povinností, ktorých porušenie bolo chránené pod sankciou zaplatenia zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút práva, ktorý sa aktivuje iba v prípade porušenia konkrétnej povinnosti zmluvnej strany. V danom prípade žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť, zároveň sa dobrovoľne dohodla na takejto forme zabezpečenia nároku veriteľa v prípade ňou porušenej povinnosti, a preto bol správny postup okresného súdu, ktorý aj v tomto smere poskytol žalobcovi ochranu a nárok na zmluvnú pokutu mu priznal.
47. Zároveň výška zmluvnej pokuty v rozsahu 36,5 % ročne je akceptovateľná pre obchodnoprávne vzťahy. Žalovaná nie je spotrebiteľkou, a preto súd ani nemal dôvod pristupovať k ochrane jej práv z pozície slabšej sporovej strany ako pri spotrebiteľovi. Žalovaná si úver vzala ako podnikateľka, a preto aj nesie plnú zodpovednosť, teda povinnosť niesť následky svojho správania v prípade, ak nedodržala niektoré zo zmluvných ustanovení, ktoré na seba dobrovoľne v zmluve o úvere prevzala. Odvolací súd preto zhodne s okresným súdom nezistil dôvody, pre ktoré by bolo nutné pristúpiť k moderácii výšky zmluvnej pokuty.
48. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných dôvodov uvedených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.
49. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
50. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanej, ktorá nebola v odvolacom konaní úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
51. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).