Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_27Sp-21-2012.pdf
PDF · 177.1 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sp/21/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky: Z. P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX N. L. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci Bratislava, Kancelária Hlohovec, M. R. Štefánika 1, 920 01 Hlohovec o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. N 1511/12 zo dňa 28.06.2012 takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporcu sp. zn. N 1511/12 zo dňa 28.06.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Odporca napadnutým rozhodnutím č. N 1511/12 zo dňa 28.06.2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z.z.“). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že navrhovateľka žiadosťou doručenou odporcovi 10.05.2012 požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci obnovy konania. Odporca o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodol s odôvodnením, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka (navrhovateľka) na odporcu obrátila, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má podľa odporcu za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa odporca s ohľadom na vyššie uvedené splnením ďalších podmienok nezaoberal. Odporca v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že z dokladov predložených žiadateľkou vyplýva, že Krajský súd v Nitre Uznesením zo dňa 31.03.2011 sp. zn. 30S/21/2007-403 rozhodol tak, že návrh navrhovateľky zo dňa 15.03.2007 v znení doplnkov zamietol a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Jednalo sa o konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, t.j. o žalobný návrh podľa štvrtej hlavy V. časti O.s.p. Krajský súd v Nitre predmetným uznesením návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko nezistil navrhovateľkou namietané pochybenie odporcu, ani jeho nečinnosť. Proti tomuto uzneseniu podala žiadateľka návrh na obnovu konania, v ktorom spochybnila správnosť uznesenia Krajského súdu v Nitre. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 228 ods. 1 a § 228 ods. 2 O.s.p. upravujúce prípady, kedy je možné napadnúť rozsudok resp. uznesenie návrhom na obnovu konania. Keďže navrhovateľka - žiadateľka napadla návrhom na obnovu konania uznesenie súdu, ktoré nie je ani uznesením, ktorým bol schválený zmier, ani uznesením vydaným v konaní o dedičstve (§ 228 ods. 2 O.s.p.), t.j. návrhom na obnovu konania napadla rozhodnutie súdu, proti ktorému obnova konania nie je prípustná, odporca dospel k názoru, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na odporcu, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu.
V zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka proti napadnutému rozhodnutiu odporcu odvolanie. V odvolaní uviedla, že rozhodnutie aj postup odporcu považuje za nezákonné a domáhala sa jeho zrušenia z nasledovných dôvodov: Navrhovateľka namietala, že odporca sa neriadil ust. § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z., podľa ktorého na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa vzťahuje zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Tvrdila, že v konaní odporcu absentuje použitie tohto zákona, použitie Správneho poriadku nevyplýva ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vo výroku nie je uvedené, že odporca ako správny orgán vydal rozhodnutie podľa § 46 Správneho poriadku, výrok nie je formulovaný jasne, určite a zrozumiteľne tak, aby účastník konania mohol poznať výsledok konania a zistiť, podľa ktorého procesného zákona sa rozhodovalo Navrhovateľka namietala, že odôvodnenie rozhodnutia je nezrozumiteľné, nejasné, a preto nezákonné, nakoľko neobsahuje náležitosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Tvrdila, že v odôvodnení nie je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený správny orgán pri rozhodovaní dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Navrhovateľka namietala, že poučenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje ustanovenie Správneho poriadku, podľa ktorého sa podáva odvolanie do 15 dní. Podľa navrhovateľky je z tohto nesprávneho poučenia zrejmé, že správny orgán sa neriadil ustanoveniami Správneho poriadku. Navrhovateľka namietala, že odporca v konaní nezistil skutočný stav veci a rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Tvrdila, že správny orgán oprel svoju právnu kvalifikáciu o skutkový stav, ktorý v skutočnosti neexistuje. Správny orgán nevykonal všetky potrebné dôkazy a podklad rozhodnutia odvodil zo zákonných ustanovení O.s.p. a ustanovení zák. č. 327/2005 Z.z., ale skutočný stav veci nezistil a riadil sa nesprávnym logickým úsudkom, nesprávne použil právne predpisy, pričom v časti odôvodnenia i výroku rozhodnutia uvádza len také ustanovenia, ktoré sa na zistený skutkový stav nevzťahujú, konkrétne O.s.p., podľa ktorého prebieha konanie na súde a nie u odporcu. Navrhovateľka namietala, že odporca jej nedal možnosť vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia, čím porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Tvrdila, že správny orgán nekonal v súčinnosti s navrhovateľkou, neposkytol jej pomoc a poučenie a nevyzval ju pred vydaním rozhodnutia k vyjadreniu k podkladom rozhodnutia. Navrhovateľka namietala, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľné, nejasné, neposkytuje skutkovú a právnu oporu rozhodnutiu. Tvrdila, že z odôvodnenia nevyplýva, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení a závere, že nárok na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľke odporca nepriznal, pričom nie sú v ňom uvedené žiadne opodstatnené dôvody na odmietnutie poskytnutia právnej pomoci. Správny orgán sa nevyrovnal s návrhmi navrhovateľky uvedenými v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Navrhovateľka namietala, že odporca postupoval v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, keď si pre rozhodnutie nezabezpečil žiadne podklady a nevykonal žiadne šetrenie potrebné na zistenie skutkového stavu. Navrhovateľka namietala, že vo výroku rozhodnutia nie je uvedený § 46 Správneho poriadku, a preto rozhodnutie považuje za „vadný akt“. Navrhovateľka namietala nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu, že odporca v odôvodnení rozhodnutia uvádza ustanovenia O.s.p., ktorý procesný predpis sa na konanie pred správnym orgánom nevzťahuje. Navrhovateľka namietala, že odporca sa v konaní neriadil ustanovením § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. a neskúmal jeden z atribútov uvedených v tomto ustanovení a to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo, či je žiadateľ schopný označiť na preukázanie svojich tvrdení tie dôkazy, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu veci, t.j. či v prípade navrhovateľky k obnove konania táto preukázala, resp. uviedla svoje dôvody, na základe ktorých vec súd prejednáva podľa § 232 ods. 1 O.s.p. a na základe ktorých rozhodne súd o prípustnosti obnovy konania podľa § 234 ods. 1 a 3 O.s.p. Tvrdila, že záver o nesplnení podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc odporca založil na tom, že navrhovateľka napadla návrhom na obnovu konania rozhodnutie súdu, proti ktorému obnova konania nie je prípustná (s odvolaním sa na § 228 ods. 1 a 2 a § 231 O.s.p.), z čoho vyplýva, že odporca pri zisťovaní zrejmej bezúspešnosti sporu zisťoval otázku prípustnosti súdneho návrhu na základe O.s.p., o čom môže rozhodovať len súd, nie však odporca v správnom konaní. Správny orgán nemôže nahrádzať činnosť súdu. Navrhovateľka namietala, že odporca neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka sa môže domáhať svojej ochrany v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p., odporca je povinný určiť navrhovateľke zástupcu z radov advokátov, ktorý ju bude v takomto súdnom konaní zastupovať, keďže je v materiálnej núdzi, nemá žiadny príjem, ani majetok. Túto skutočnosť odporca podľa navrhovateľky vôbec neskúmal. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla navrhovateľka napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť späť na nové konanie a rozhodnutie.
Navrhovateľka v konaní požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením sp. zn. 27Sp/21/2012-165 zo dňa 24.08.2015, ktorým návrhu navrhovateľky vyhovel a priznal jej oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní.
V konaní ďalej podaním doručeným súdu 20.02.2013 oznámil p. M. C., že podľa § 93 ods. 3 O.s.p. vstupuje do súdneho konania ako vedľajší účastník na strane navrhovateľky. O tomto podaní rozhodol súd osobitným uznesením sp. zn. 27Sp/21/2012-169 zo dňa 24.08.2015.
Navrhovateľka dňa 23.08.2013 doručila súdu návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., o ktorom súd rozhodol samostatným uznesením sp. zn. 27Sp/21/2012-166 zo dňa 24.08.2015 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol.
Navrhovateľka podaním doručeným súdu 02.10.2013 označeným ako „Zmena petitu odvolania - opravného prostriedku zo dňa 06.08.2012“ (t.j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu odporcu) navrhla, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie zastavil podľa § 250j ods. 3 veta druhá s odôvodnením, že „Kancelária Centra právnej pomoci Hlohovec nie je správnym orgánom SR, a preto nemohla rozhodovať o žiadosti navrhovateľky“. Navrhovateľka žiadala preskúmať kompetenciu odporcu na vydanie napadnutého rozhodnutia, a to vypočutím navrhovateľkou označených svedkov v podaní doručenom súdu 20.02.2013: JUDr. Lucie Žitňanskej, bývalej ministerky spravodlivosti SR a Mgr. Silvie Tomašcovej Hlubíkovej, ktorá podpísala Štatút Centra právnej pomoci z 15.03.2012. Navrhovateľka v tomto podaní tvrdila, že kancelária Centra právnej pomoci môže len prijímať podania žiadateľov - žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, avšak podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. môže o týchto žiadostiach rozhodovať len Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave. Pokiaľ teda kancelária Centra právnej pomoci Hlohovec vydala napadnuté rozhodnutie, pričom do pôsobnosti kancelárie nepatrí rozhodovanie o veci, navrhovateľka považuje vydané rozhodnutie, ktoré napadla opravným prostriedkom, za nezákonné, resp. na také, na ktoré je potrebné hľadieť ako na ničotný akt (paakt).
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodoval ako príslušný správny orgán, výrok rozhodnutia je zrozumiteľný a je z neho zrejmé, ako bolo rozhodnuté o žiadosti navrhovateľky. Rozhodnutie je riadne odôvodnené a bolo vydané v súlade so zákonom. Odporca nemohol navrhovateľke priznať právnu pomoc, pretože nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, a preto nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. Žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup odporcu podľa tretej hlavy V. časti O.s.p., prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 25.08.2015 v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach a z dôvodov podaného odvolania, pričom vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi založenými v súdnom i správnom spise: žiadosťou navrhovateľky o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 02.05.2012 doručenou odporcovi dňa 10.05.2012, vrátane vyplneného tlačiva: Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, fotokópiou Návrhu na obnovu konania podaného na Krajskom súde v Nitre 20.06.2011, vedené pod sp. zn. 11S/78/2011, fotokópiou Uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 30S/21/2007-403 zo dňa 31.03.2011, Vyhodnotením príjmovej a majetkovej situácie navrhovateľky z 20.06.2012 (vrátane spoločne posudzovanej osoby - manžela B. S.), potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra o tom, že B. S. poberá dávky v hmotnej núdzi za r. 2011 a 2012 zo dňa 11.06.2012, ako aj za obdobie od 01.08.2002 do 31.01.2004 a za obdobie od 01.02.2004 do 02.05.2012 zo dňa 02.05.2012, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 11.06.2012 o tom, že B. S. poberá prídavok na deti: T. S. a B. S., potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra o poberaní prídavku na dieťa za r. 2011 a 2012 B. S. zo dňa 11.06.2012, potvrdením Sociálnej poisťovne z 11.06.2012 o tom, že B. S. nemal od 01.01.2011 do 30.04.2012 vyplatenú dávku v nezamestnanosti, Čestným prehlásením navrhovateľky z 12.06.2012 o jej finančných a majetkových pomeroch, resp. o tom, že nepoberá žiadne dávky a nemá žiadny príjem.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka doručila odporcovi 10.05.2012 žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v prebiehajúcom súdnom konaní na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 11S/78/2011 o návrhu na obnovu konania podanom 20.06.2011, v ktorom žiadala obnovu konania
vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 30S/21/2007. V predmetom konaní bola navrhovateľka v postavení žalobkyne, pričom sa jednalo o konanie o nečinnosti správneho orgánu podľa § 250t O.s.p., v ktorom sa navrhovateľka domáhala o.i., aby jej správny orgán - Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo cudzineckej polície Nitra, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru SR Nitra doručil jeho rozhodnutie ohľadne eventuálneho zrušenia trvalého pobytu navrhovateľke na území SR do vlastných rúk.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci pripojila vyplnené tlačivo - formulár podľa § 10 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z., v ktorom uviedla jednak údaje o spoločne posudzovanej osobe - manželovi B. S. a deťoch B. S., nar. XX.XX.XXXX a T. S., nar. XX.XX.XXXX a jednak údaje o svojej príjmovej a majetkovej situácii, v ktorých uviedla, že nepoberá príspevky v hmotnej núdzi, ani iné príspevky či dávky, nemá žiadne príjmy, nemá žiadny majetok, byt, ani dom, ani motorové vozidlo. Ďalej navrhovateľka v žiadosti uviedla, že manžel B. S. poberá dávky v hmotnej núdzi a prídavky na deti. Ďalej navrhovateľka k žiadosti pripojila fotokópiu návrhu na obnovu konania z 20.06.2011 vedeného na Krajskom súde Nitra pod sp. zn. 11S/78/2011 a fotokópiu Uznesenia Krajského súdu Nitra č.k. 30S/21/2007-403 z 31.03.2011. Z fotokópie Uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 30S/21/2007-403 z 31.03.2011 súd zistil, že predmetným uznesením súd v právnej veci navrhovateľky Z. P. S. proti odporcovi Ministerstvu vnútra SR, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvu cudzineckej polície Nitra, Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Nitra v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t O.s.p. zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa o.i. domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať, resp. doručiť rozhodnutie o zrušení jej trvalého pobytu na území SR. Proti rozhodnutiu vydanému súdom podľa § 250t O.s.p. nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 7 O.s.p.). V konaní nebolo sporné, že predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 30S/21/2007 z 31.03.2011 bolo navrhovateľke doručené (prostredníctvom jej právneho zástupcu) dňa 02.05.2011. Táto skutočnosť vyplýva aj z fotokópie návrhu na obnovu konania zo dňa 20.06.2011, ktorý navrhovateľka podala proti Uzneseniu Krajského súdu Nitra č.k. 30S/21/2007-403 z 31.03.2011 a ktoré je vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/78/2011. V návrhu na obnovu konania o.i. navrhovateľka uviedla, že predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Nitre považuje za nespravodlivé, vydané v rozpore so zákonom, na základe nesprávneho právneho názoru, pričom žiadala, aby sa povolila obnova konania, resp. aby sa vo veci znovu konalo a rozhodlo.
V administratívnom spise sa ďalej nachádza Vyhodnotenie príjmovej a majetkovej situácie žiadateľky (navrhovateľky) vyhotovené v konaní začatom na základe žiadosti podanej 10.05.2012, vyhotovené odporcom na základe navrhovateľkou predložených listinných dôkazov, z ktorého vyplýva záver, že žiadateľka preukázala, že je spoločne posudzovanou osobou poberateľa dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, a preto sa podmienka hmotnej núdze v zmysle § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z. považuje za splnenú.
Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie zo dňa 28.06.2012, ktorým nárok na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľke nepriznal z dôvodov, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj na strane str.1 a 2 tohto rozhodnutia.
Podľa § 1 zák. č. 327/2005 Z.z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, 1) oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti 1aaa) (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, 1aab) a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.
Podľa § 2 zák. č. 327/2005 Z.z. tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu1aab) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
Podľa § 5 ods. 1, 3, 4, 7 zák. č. 327/2005 Z.z. (1) Zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“) ako štátna rozpočtová organizácia, 3) ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi. (3) Podrobnosti o organizácii centra upravuje štatút, ktorý schvaľuje ministerstvo. (4) Sídlom centra je Bratislava. (7) Centrum zabezpečuje primeranú a rovnomernú dostupnosť svojich služieb na celom území Slovenskej republiky spravidla prostredníctvom kancelárií centra. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 327/2005 Z.z. (1) Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. (2) Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.
Podľa § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa § 10 zák. č. 327/2005 Z.z. (1) Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. (2) Účastníkom konania je žiadateľ. (3) Žiadosť sa podáva v kancelárii centra príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. (4) Žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje. (5) Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. (6) Rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.
(7) Ak v dôsledku neposkytnutia súčinnosti oprávnenej osoby alebo priznania nároku na právnu pomoc na základe nepravdivých alebo neúplných údajov bolo oprávnenej osobe rozhodnutím centra odňaté poskytovanie právnej pomoci alebo ak oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania, centrum môže z týchto dôvodov rozhodnutím odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa čl. 1 ods. 1 Štatútu Centra právnej pomoci účinného od 15.03.2012 štatút Centra právnej pomoci (ďalej len „centrum“) na základe zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podrobnejšie vymedzuje postavenie, pôsobnosť a úlohy centra, jeho zodpovednosť a základné zásady jeho vnútornej organizácie.
Podľa čl. 4 ods. 3, 5 Štatútu centra riaditeľ centra rozhoduje o zriadení alebo zrušení kancelária centra. Riaditeľ centra môže podľa potreby požiadať o radu centra právnej pomoci (ďalej len „rada“) o stanovisko k zriadeniu alebo zrušeniu kancelárie centra. Podrobnosti o úlohách, činnosti a zodpovednosti riaditeľa centra upravuje organizačný poriadok centra.
Podľa čl. 7 ods. 1, 8 Štatútu centra kanceláriu centra riadi a za jej činnosť zodpovedá vedúci kancelárie. Podrobnosti o organizácii, činnosti a úlohách kancelárie a konzultačných pracovísk, o rozsahu oprávnení a zodpovednosti jednotlivých zamestnancov centra, miestnej príslušnosti kancelárií centra a konzultačných pracovísk upravuje organizačný poriadok.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Organizačného poriadku Centra právnej pomoci zo dňa 12.03.2012 na čele centra stojí riaditeľ centra (ďalej len „riaditeľ“). Centrum sa člení na administratívu centra a na regionálne kancelárie centra.
Podľa čl. 4 ods. 1, 4 písm. a/, b/ Organizačného poriadku centra vedúcim zamestnancom je vedúci kancelárie riaditeľa, vedúci odboru a vedúci regionálnej kancelárie, ktorá je v jeho riadiacej pôsobnosti. (4) Vedúci kancelárie najmä a/ zastupuje kanceláriu navonok v rámci vecnej a miestnej príslušnosti kancelárie, b/ rozhoduje o nároku na poskytnutie právnej pomoci v súlade so zákonom.
Podľa čl. 5 ods. 3 písm. a/ bod i/ Organizačného poriadku centra vedúci regionálnej kancelárie je ďalej oprávnený: podpisovať rozhodnutia o nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), najmä rozhodnutie o priznaní/nepriznaní nároku.
Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a/, b/, c/ Organizačného poriadku centra kancelária centra najmä: a/ prijíma žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a vedie ich evidenciu, b/ zabezpečuje preskúmavanie podmienok priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v súlade so zákonom, c/ vydáva rozhodnutia o nároku na poskytovanie právnej pomoci v súlade so zákonom.
Podľa § 1 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 5 ods. 1 Správneho poriadku na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 6 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. (2) Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.
Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 34 ods. 1, 4, 5 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. (5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.
Podľa § 51 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.
Podľa § 228 O.s.p. (1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. (2) Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. (3) Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 231 O.s.p. návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve s výnimkou tých rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť podľa tohto zákona inak.
Podľa § 234 ods. 1, 2 O.s.p. (1) Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. (2) Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo rozhodnutia, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250m ods. 1, 2 O.s.p. (1) Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. (2) Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
Podľa § 250q ods. 1, 2 O.s.p. (1) Ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v § 250f, 250o alebo 250p, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. (2) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia vo veci azylu a doplnkovej ochrany je pre súd rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozhodnutia alebo vydania rozhodnutia.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4, 7 O.s.p. (4) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. (7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Predmetom preskúmavacieho konania na krajskom súde podľa tretej hlavy V. časti O.s.p. bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu, ktorým navrhovateľke nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 11S/78/2011 o návrhu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 30S/21/2007, výsledkom ktorého bolo Uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 30S/21/2007-403 zo dňa 31.03.2011. Predmetným uznesením bol zamietnutý návrh navrhovateľky (žalobkyne) Z. P. S. proti Ministerstvu vnútra SR, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvu cudzineckej polície Nitra, Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Nitra v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t a nasl. O.s.p.). Dôvodom, pre ktorý odporca napadnutým rozhodnutím navrhovateľke ako žiadateľke nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci bola skutočnosť, že vo veci (v konaní), v ktorej žiadateľka žiadala o poskytnutie právnej pomoci, sa jedná o zrejmé bezúspešný spor, resp. že nie je možné z dôvodov uvedených v rozhodnutí (neprípustnosť obnovy konania proti rozhodnutiu Krajského súdu Nitra sp. zn. 30S/21/2007-403 z 31.03.2011, keďže nejde o také rozhodnutie (rozsudok alebo uznesenie), ktoré by mohol účastník konania, v tomto prípade navrhovateľka, napadnúť návrhom na obnovu konania [§ 228 ods. 1, 2 O.s.p. a § 231 O.s.p.]). Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z., sa odporca splnením ďalších podmienok nezaoberal.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu z dôvodov uvedených v odvolaní doručenom súdu v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote (§ 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z.). Pokiaľ navrhovateľka v podaní doručenom súdu 02.10.2013 (t.j. po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania) rozšírila, resp. doplnila dôvody odvolania, súd považuje za potrebné uviesť, že v predmetnej veci je predmetom konania na krajskom súde odvolanie navrhovateľky proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podľa tretej hlavy V. časti O.s.p., na ktoré sa vzťahujú rovnaké princípy, ako v konaní o žalobách (§ 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250h ods. 1 O.s.p.). Z uvedeného následne vyplývala pre navrhovateľku povinnosť formulovať všetky právne relevantné námietky v samotnom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu, v rozsahu ktorých následne krajský súd koná a napadnuté rozhodnutie odporcu preskúmava. Pre správny súd je navyše rozhodujúci skutkový stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľka namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj nezákonnosť jeho postupu z dôvodov, ktoré sa v odvolaní podanom v rozsahu 20 strán opakujú, resp. prelínajú, pričom v podstate namietala nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a vady
konania pred správnym orgánom. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu dospel k záveru, že z dôvodov uvedených v odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je nezákonné.
Súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že v každom konaní, ktoré je začaté pred správnym orgánom (v tomto prípade u odporcu na základe podanej žiadosti účastníka konania - navrhovateľky) je správny orgán povinný skúmať individuálne, či na základe konkrétnej žiadosti, v konkrétnej veci sú splnené podmienky stanovené zák. č. 327/2005 Z.z., za ktorých možno žiadateľom uplatnený nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať. Odporca je teda povinný každú žiadosť skúmať individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu. Odporca v preskúmavanom prípade skúmal splnenie podmienok stanovených v cit. zák. č. 327/2005 Z.z. na základe navrhovateľkou podanej žiadosti doručenej odporcovi dňa 10.05.2012 o poskytnutie právnej pomoci v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 11S/78/2011 o návrhu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 30S/21/2007, výsledkom ktorého bolo uznesenie sp. zn. 30S/21/2007-403 zo dňa 31.03.2011, ktorým uznesením bol zamietnutý návrh žalobkyne v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t O.s.p. Účelom zák. č. 327/2005 Z.z. bolo vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečenia jej poskytovania v rozsahu stanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Cieľom zákonodarcu bolo teda týmto zákonom upraviť práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou osôb v materiálnej núdzi a konanie centra právnej pomoci pri rozhodovaní o žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci, pričom zákon vo svojich ustanoveniach ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci. Pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti fyzickej osobe sa podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. vyžaduje splnenie nasledovných podmienok: a/ príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Z textu právnej úpravy zák. č. 327/2005 Z.z. vyplýva, že zákonodarca stanovil podmienky pre poskytnutie právnej pomoci kumulatívne, čo znamená, že pre priznanie právnej pomoci žiadateľovi musia byť splnené všetky zákonom predpokladané podmienky súčasne. Pokiaľ teda žiadateľ nesplní čo len jednu z podmienok stanovených zákonom, nie je možné priznať poskytnutie právnej pomoci v zmysle cit. zák. č. 327/2005 Z.z. Pokiaľ teda odporca v konaní zistil, že navrhovateľka (žiadateľka) nespĺňa čo len jednu z kumulatívne stanovených podmienok, v tomto prípade podmienku, že v prejednávanej veci nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, rozhodol v súlade so zákonom, ak navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej pomoci nepriznal a nie je možné považovať za vadu konania neuvedenie dôvodov o nesplnení ďalších zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Táto skutočnosť nemôže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie z tohto dôvodu nie je možné považovať za nepreskúmateľné. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, nesplnenie čo len jednej zo zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má totiž za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci tak, ako to konštatoval odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rovnako pokiaľ navrhovateľka namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu z dôvodu, že odporca v konaní neskúmal, či je navrhovateľka v materiálnej núdzi, neskúmal jej príjem ani majetok, túto námietku súd vyhodnotil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako nedôvodnú, ktorá nemôže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navyše z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán majetkovú a príjmovú situáciu navrhovateľky skúmal a vyhodnotil, pričom výsledky vyhodnotenia príjmovej a majetkovej situácie vyplývajú z dokladu vyhotoveného dňa 20.06.2012 označeného ako „Vyhodnotenie príjmovej a majetkovej situácie žiadateľky“, pričom po preskúmaní navrhovateľkou predložených dôkazov o príjme a majetku navrhovateľky a s ňou spoločne posudzovanej osoby - manžela B. S. (žiadosť navrhovateľky, vyplnený formulár žiadosti s uvedenými údajmi o príjmovej a majetkovej situácii navrhovateľky, ako aj jej manžela, z dokladov - potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Sociálnej poisťovne a čestného prehlásenia navrhovateľky) správny orgán uzavrel vyhodnotenie príjmovej a majetkovej situácie so záverom, že u žiadateľky sa považuje podmienka materiálnej núdze v zmysle § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z. za splnenú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a nutnosť kumulatívneho splnenia troch zákonom stanovených podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc však splnenie tejto podmienky samo o sebe nepostačuje na vyvodenie záveru o splnení podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. Neuvedenie výsledku skúmania a vyhodnotenia príjmovej a majetkovej situácie navrhovateľky - žiadateľky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia preto nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť vzhľadom k tomu, že dôvodom
pre nepriznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci (výrok rozhodnutia) bolo nesplnenie zákonnej podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 327/2005 Z.z. ( t.j. že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu). Vo vzťahu k tomuto dôvodu, pre ktorý odporca žiadateľke - navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej pomoci nepriznal a ktorá skutočnosť je predmetom výroku napadnutého rozhodnutia, súd považoval rozhodnutie za dostatočne odôvodnené.
Pokiaľ navrhovateľka namietala, že odporca sa v konaní neriadil ust. § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. a neskúmal skutočnosti uvedené v cit. ustanovení, pričom nesúhlasila so záverom o nesplnení podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc z dôvodu, že odporca podľa nej založil tento záver na tom, že navrhovateľka napadla návrhom na obnovu konania rozhodnutie súdu, proti ktorému obnova konania nie je prípustná s odvolaním sa na ustanovenia O.s.p. a súčasne namietla právomoc odporcu rozhodovať o takejto otázke, o ktorej podľa nej môže rozhodovať len súd, súd považoval túto námietku za nedôvodnú. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je teda v tomto prípade posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci, v ktorej žiadala žiadateľka o poskytnutie právnej pomoci (konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/78/2011 o návrhu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 30S/21/2007, výsledkom ktorého bolo uznesenie zo dňa 31.03.2011, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t O.s.p.). Súd preto posudzoval správnosť aplikácie ust. § 8 v spojení s § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 327/2005 Z.z. v prejednávanom prípade. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu nie je nezákonné.
Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v ust. § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné rozumieť pod týmto pojmom. Pri aplikácii ustanovenia § 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Zákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, načo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc (ktoré musia byť kumulatívne splnené) je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať právne následky pre konanie vedené na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 11S/78/2011. Uvedený pojem je demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého centrum (odporca) pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha centra, súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 cit. zák. č. 327/2005 Z.z. je teda výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, k čomu sa nevyžaduje vykonávanie dokazovania podľa § 120 O.s.p. ohľadne samotného nároku (práva), o ktorom sa rozhoduje v základnom konaní, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci (v prejednávanom prípade v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 11S/78/2011 o návrhu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 30S/21/2007). Súd v preskúmavacom konaní skúma iba to, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe správneho uváženia nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V prejednávanom prípade sú tieto podmienky upravené v ust. § 6 ods. 1 v spojení s § 8 zák. č. 327/2005 Z.z., v ktorých ustanoveniach sú určené zákonné podmienky pre možnosť poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Citované ustanovenie § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. príkladmo vypočítava dôvody zrejmej bezúspešnosti, avšak tak z výrazu „zrejmé“, ako aj z príkladne vypočítaných dôvodov neúspešnosti je nepochybné, že musí ísť o taký dôvod, ktorý je bez ďalšieho zrejmý, priamočiary, nevyhnutný a nepotrebuje zložitý právny rozbor a posudzovanie. Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej v texte len „Správny poriadok“) v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov smerujúcich k preukázaniu splnenia podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán pritom vykonáva dokazovanie podľa § 32 Správneho poriadku, na ktorého použitie odkazuje ust. § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. Správny orgán sa v danom prípade zaoberal posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci, v ktorej navrhovateľka - žiadateľka žiadala
o poskytnutie právnej pomoci, keďže zákon stanovil ako jednu z podmienok pre možnosť priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Účelom prijatia zák. č. 327/2005 Z.z. bolo zabezpečenie prístupu k súdu tým žiadateľom v hmotnej núdzi, ktorým evidentne hrozí ujma na ich právach z dôvodu, že nemajú finančné prostriedky na zaplatenie právneho zastúpenia v ich veci. Skúmanie otázky možného reálneho poškodenia ich práv, resp. právom chránených záujmov súvisí s tým, či by mohli byť úspešní (s prihliadnutím na hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy) vo veciach, v ktorých žiadajú priznanie, resp. poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie tejto otázky patrí teda do právomoci odporcu, ktorý musí každú vec posudzovať individuálne a to s prihliadnutím na osobitosť jednotlivých prípadov, pričom správny orgán si musí zabezpečiť podklady pre vydanie rozhodnutia a vykonať dokazovanie podľa § 32 Správneho poriadku. Pokiaľ teda navrhovateľka v odvolaní namietala nedostatok právomoci odporcu skúmať zrejmú bezúspešnosť sporu, túto námietku súd považoval za nedôvodnú.
V preskúmavanom prípade správny orgán zo žiadateľkou (navrhovateľkou) predloženej žiadosti zistil, že táto sa domáha priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/78/2011 o návrhu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 30S/21/2007, pričom na základe podanej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci o takto uplatnenom nároku rozhodol napadnutým rozhodnutím, ktorý obsahuje výrokovú vetu, ktorou bolo rozhodnuté o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľke s poukazom na § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z.. Odporca o žiadosti navrhovateľky v správnom konaní ako príslušný správny orgán podľa § 1 ods. 1 a 2 Správneho poriadku rozhodol s odôvodnením, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka na centrum obrátila, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Dôvodom, pre ktorý odporca dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 327/2005 Z.z. (t.j. že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu), je podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že navrhovateľka podala návrh na obnovu konania voči rozhodnutiu súdu, proti ktorému obnova konania nie je s poukazom na § 228 ods. 1, 2 a § 231 O.s.p. prípustná. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal z dokladov predložených samotnou navrhovateľkou - žiadateľkou k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorými preukazovala skutkový stav a opodstatnenosť svojho nároku (list navrhovateľky z 02.05.2012 opisujúci okolnosti sporu, Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 30S/21/2007 zo dňa 31.03.2011 a návrh na obnovu konania, ktorý smeruje proti cit. uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.03.2011). Z cit. listinných dôkazov je nepochybné a nesporné, že navrhovateľka sa svojou žiadosťou domáhala poskytnutia právnej pomoci v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/78/2011 začatom na základe návrhu podaného navrhovateľkou dňa 20.06.2011 na obnovu konania, pričom obnova konania smeruje proti uzneseniu Krajského súdu Nitra sp. zn. 30S/21/2007-403 zo dňa 31.03.2011. Z fotokópie navrhovateľkou predloženého Uznesenia Krajského súdu Nitra sp. zn. 30S/21/2007-403 z 31.03.2011 vyplýva, že súd v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy vedenom na základe podaného návrhu navrhovateľky proti odporcovi Ministerstvu vnútra SR, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvu cudzineckej polície Nitra, Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Nitra podľa § 250t O.s.p. rozhodol tak, že predmetný návrh zamietol z dôvodu, že odporcovi nemožno uložiť povinnosť tak, ako sa toho domáhala navrhovateľka, pretože navrhovateľke zaniklo oprávnenie na trvalý pobyt na území SR zo zákona dňom 01.01.2002 uplynutím doby, na ktoré bolo vydané a odporca nebol povinný vydať o žiadosti navrhovateľky z 13.02.2012 rozhodnutie o zrušení jej trvalého pobytu, pričom príslušný súd v konaní nezistil nečinnosť správneho orgánu. V tomto preskúmavacom konaní nebolo sporné, že predmetné uznesenie bolo navrhovateľke (prostredníctvom jej právneho zástupcu) ako účastníčke konania podľa štvrtej hlavy V. časti O.s.p. (§ 250t O.s.p.) doručené. Z ust. § 250t ods. 4 O.s.p. vyplýva, že súd o návrhu podľa § 250t ods. 1 O.s.p. rozhoduje bez pojednávania uznesením, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 7 O.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že uznesenie vydané v takomto konaní nadobudne právoplatnosť jeho doručením účastníkom konania. V konaní ďalej nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovateľka podala dňa 20.06.2011 na Krajský súd v Nitre návrh na obnovu konania, ani to, že návrh na obnovu konania smeruje proti vyššie cit. Uzneseniu Krajského súdu Nitra sp. zn. 30S/21/2007-403 z 31.03.2011. Z fotokópie návrhu na obnovu konania predloženého navrhovateľkou vyplýva, že v návrhu uviedla skutočnosti, pre ktoré považuje cit. uznesenie Krajského súdu Nitra z 31.03.2011 za nezákonné a nespravodlivé, vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia, pričom žiadala, aby súd vo veci znovu konal, resp. aby povolil obnovu konania. Odporca zaoberajúc sa posudzovaním otázky splnenia podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 zák.
č. 327/2005 Z.z. skúmal otázku zrejmej bezúspešnosti sporu (v ktorom navrhovateľka požiadala o poskytnutie právnej pomoci, t.j. v konaní o návrhu na obnovu konania vedenom na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 11S/78/2011), pričom primárne posudzoval otázku prípustnosti návrhu na obnovu konania. Podmienky prípustnosti obnovy konania upravuje O.s.p. v § 228 O.s.p., resp. v § 231 O.s.p. Ust. § 228 ods. 1 písm. a/ - f/ stanovuje, v ktorých prípadoch môže účastník konania napadnúť návrhom na obnovu konania právoplatný rozsudok. V preskúmavanom prípade je nesporné, že navrhovateľka návrhom na obnovu konania nenapadla právoplatný rozsudok. Predmetným návrhom na obnovu konania navrhovateľka napadla právoplatné Uznesenie Krajského súdu Nitra sp.zn 30S/21/2007-403 z 31.03.2011 (v konaní táto skutočnosť nebola sporná), pričom sa jedná o uznesenie vydané v konaní podľa § 250t O.s.p. Bez akejkoľvek pochybnosti a bez zložitého právneho posudzovania je teda zrejmé, že sa nejedná o uznesenie, ktoré by mohol účastník konania napadnúť návrhom na obnovu konania v zmysle § 228 ods. 2 O.s.p., t.j. uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ani o uznesenie, ktoré by mohol účastník konania napadnúť v zmysle § 231 O.s.p., t.j. uznesenie resp. rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve. Z uvedeného je teda bez ďalšieho zrejmé, že navrhovateľka napadla návrhom na obnovu konania rozhodnutie - uznesenie súdu, proti ktorému nie je proti procesných predpisov (O.s.p.) prípustný návrh na obnovu konania a je teda bez ďalšieho zrejmé, že nejde o bezúspešný spor (v tomto prípade prichádza do úvahy zamietnutie návrhu na obnovu konania pre jeho neprípustnosť). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že záver odporcu, že nebola splnená jedna z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci stanovená v § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. (konkrétne podmienka stanovená v § 6 ods. 1 písm. b/ cit. zákona), pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, t.j. súčasne, je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti súd považoval za nedôvodnú aj námietku navrhovateľky, pokiaľ namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že odporca v odôvodnení uviedol ustanovenia O.s.p., ktorý sa na konanie pred správnym orgánom nevzťahuje, keďže odporca ustanovenia O.s.p. v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uviedol v súvislosti s posudzovaním otázky prípustnosti návrhu na obnovu konania vo vzťahu k posúdeniu splnenia podmienok pre priznanie uplatneného nároku navrhovateľky na základe podanej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku navrhovateľky, pokiaľ namietala, že odporca postupoval v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, keď si pre svoje rozhodnutie nezaobstaral žiadne podklady a nevykonal žiadne šetrenia potrebné na zistenie skutkového stavu, pretože tak z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov predložených samotnou navrhovateľkou k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktoré samé osebe boli postačujúcimi podkladmi na posúdenie nároku žiadateľky - navrhovateľky na priznanie právnej pomoci vo vzťahu k skúmaniu splnenia podmienok, resp. jednej z podmienok stanovenej v § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. a to otázky, že sa nejedná o zrejme bezúspešný spor. Obdobne námietku navrhovateľky, že odporca v konaní nezistil skutočný stav veci a rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval za nedôvodnú, keďže zistený skutkový stav zistený z navrhovateľkou predložených dôkazov tak, ako bol uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, postačuje na vyvodenie záveru o nesplnení podmienok na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, čoho dôsledkom bolo rozhodnutie odporcu o nepriznaní tohto nároku navrhovateľke - žiadateľke.
Navrhovateľka namietala, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom tvrdila, že neobsahuje náležitosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nie je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a nie sú v ňom uvedené podrobné dôvody na odmietnutie poskytnutia právnej pomoci. Takáto námietka je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené aj na str. 1-2 tohto rozsudku, obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, obsahuje všetky skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté, ako aj úvahy odporcu, ktorými sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Obsahuje špecifikáciu a vyhodnotenie podkladov resp. dôkazov, z ktorých odporca pri rozhodovaní vychádzal, z odôvodnenia vyplýva, ako odporca použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Keďže odporca rozhodol na základe podkladov predložených samotnou navrhovateľkou a táto v konaní neuplatnila žiadne námietky, skutočnosť, že v odôvodnení nie je uvedené, ako sa odporca vyrovnal s námietkami navrhovateľky, nemôže spôsobovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Súd pri preskúmavaní rozhodnutia odporcu vydaného na základe zákonom povolenej voľnej úvahy podľa § 245 ods. 2 skúmal iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom úvaha odporcu vo vzťahu k prijatému záveru, že nebola splnená jedna zo zákonom stanovených
podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľke (§ 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zák. č. 327/2005 Z.z.) je výsledkom logického uvažovania a táto úvaha nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Rozhodnutie odporcu súd považuje vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia za dostatočne odôvodnené. Rovnako, pokiaľ navrhovateľka namietala nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu, že vo výroku nebolo explicitne uvedené ust. § 46 Správneho poriadku, táto skutočnosť nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Súd považuje výrok napadnutého rozhodnutia za dostatočne určitý a je z neho zrejmé, ako správny orgán o žiadosti navrhovateľky rozhodol, pričom výrok napadnutého rozhodnutia vychádza zo zákonného ust. § 10 ods. 3 zák. č. 327/2005 Z.z. (odporca môže o žiadosti žiadateľa rozhodnúť takým spôsobom, že nárok na poskytovanie právnej pomoci žiadateľovi priznáva, alebo že tento nárok nepriznáva). Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať len také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo vlastne rozhodnuté, ale aj také rozhodnutie, ktoré nie je odôvodnené, alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade navrhovateľka) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie netrpí. Súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie.
Navrhovateľka ďalej namietala, že v postupe správneho orgánu sa vyskytli vady konania spočívajúce v tom, že odporca sa ako správny orgán neriadil ust. § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z., podľa ktorého na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa vzťahuje zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok. Tvrdila, že v konaní odporcu absentuje použitie tohto zákona a použitie Správneho poriadku nevyplýva ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vychádzala pri tom z toho, že vo výroku nie je uvedené, že odporca ako správny orgán vydal rozhodnutie podľa § 46 Správneho poriadku. Rovnako namietala nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu, že odporca v odôvodnení rozhodnutia uvádza ustanovenia O.s.p., ktorý právny predpis sa vzťahuje na konanie pred súdom a nie na konanie pred správnym orgánom, z čoho vyvodila, že správny orgán nepostupoval podľa Správneho poriadku. Rovnako za vadu konania považovala skutočnosť, že poučenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje ustanovenie Správneho poriadku, z čoho rovnako podľa navrhovateľky vyplýva, že sa odporca neriadil ustanoveniami Správneho poriadku. Tieto námietky navrhovateľky súd rovnako považoval za nedôvodné, keďže z obsahu správneho spisu, resp. z listín v ňom obsiahnutých, ako aj zo samotného napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odporca sa ako príslušný správny orgán v zmysle § 1 Správneho poriadku v konaní spravoval ustanoveniami Správneho poriadku, ako aj zák. č. 327/2005 Z.z., ktorý v ust. § 10 upravuje konanie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Zo skutočností, že konkrétne ustanovenia Správneho poriadku neboli uvedené či už vo výroku alebo v poučení napadnutého rozhodnutia tak, ako to namietala navrhovateľka, nemožno vyvodiť záver, že odporca podľa Správneho poriadku nepostupoval. Rovnako zo skutočnosti, že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol ustanovenia O.s.p. (a to výlučne v súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zák. č. 327/2005 Z.z., ako už bolo vyššie uvedené v tomto rozhodnutí), nie je možné vyvodiť, že by odporca v konaní postupoval podľa O.s.p., resp. že by nepostupoval podľa Správneho poriadku. Súd rovnako v súvislosti so vznesenou námietkou navrhovateľky poukazuje aj na skutočnosť, že rovnako poučenie napadnutého rozhodnutia je plne v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a obsahuje náležitosti stanovené v § 54 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj v § 10 ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z.
Navrhovateľka napokon namietala, že odporca nepostupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, keď nevykonal žiadne šetrenie potrebné pre zistenie skutkového stavu, nezabezpečil si žiadne podklady potrebné na vydanie rozhodnutia, nedal navrhovateľke možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, nebol súčinný s navrhovateľkou a neposkytoval jej potrebnú pomoc a poučenia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vyššie uvedené námietky sú rovnako nedôvodné. Odporca po podaní žiadosti navrhovateľky na poskytnutie právnej pomoci, ktorej prílohou bol aj vyplnený formulár „Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci“ obsahujúci potrebné poučenia, výzvou z 24.05.2012, ktorá bola navrhovateľke doručená 01.06.2012, vyzval navrhovateľku na predloženie potrebných podkladov a dokladov rozhodných pre vydanie rozhodnutia o uplatnenom nároku, pričom
jej poskytol potrebné poučenia a označil presne a konkrétne, aké doklady (okrem už ňou predložených dokladov pripojených k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci) má odporcovi predložiť, pričom jej rovnako poskytol potrebné poučenia, vrátane poučenia o následkoch nepredloženia dokladov podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka na základe výzvy odporcu požadované doklady predložila. Z uvedeného vyplýva, že odporca si ako správny orgán v správnom konaní zaobstaral všetky podklady relevantné pre posúdenie uplatneného nároku žiadateľky - navrhovateľky, pričom tieto podklady súd považoval za dostatočné na riadne a úplné zistenie skutkového stavu veci, na základe ktorého bolo následne odporcom rozhodnuté. Tvrdenia navrhovateľky, že si správny orgán nezabezpečil dostatok dokladov, resp. nevykonal žiadne šetrenie potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu, je preto v rozpore s obsahom administratívneho spisu i samotným rozhodnutím odporcu. Skutočnosť, že odporca navrhovateľku pred vydaním rozhodnutia nevyzval, aby sa vyjadrila k podkladom rozhodnutia a tým jej neumožnil oboznámiť sa s nimi, nemôže byť považovaná za takú vadu konania, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a takýmto postupom ani nemohlo dôjsť k porušeniu práv navrhovateľky, keďže všetky doklady, listiny, potvrdenia a rozhodnutia, ktoré tvorili podklad napadnutého rozhodnutia odporcu, predložila samotná navrhovateľka, ich obsah ani pravosť neboli sporné a tieto doklady správny orgán vyhodnotil v rámci správneho konania postupom podľa Správneho poriadku.
Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľka (po uplynutí lehoty na podanie odvolania) doplnila, resp. rozšírila dôvody odvolania a namietala, že rozhodnutie odporcu je nezákonné s odôvodnením, že nebolo vydané orgánom na to oprávneným, na takto po zákonnej lehote doplnené dôvody odvolania súd nemôže prihliadať. Právomoc odporcu na vydanie napadnutého rozhodnutia však nesporne vyplýva z ust. § 5 zák. č. 327/2005 Z.z. v spojení s čl. 4 ods. 3, 5, čl. 7 ods. 1 a 8 Štatútu Centra právnej pomoci účinného od 15.03.2012 a s čl. 2 ods. 2, čl. 4 ods. 1, 2, 4, čl. 5 ods. 3 písm. a/ bod i/ a čl. 11 ods. 1 a 3 písm. a/, b/, c/ Organizačného poriadku Centra právnej pomoci zo dňa 12.03.2012. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za potrebné vypočuť v konaní navrhovateľkou navrhovaných svedkov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní neboli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu, vydané rozhodnutie odporcu považoval za zákonné, a preto napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, a preto jej nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľke - odvolateľke náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd o poplatkovej povinnosti podľa § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.