Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-33-2022.pdf
PDF · 105.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/33/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX F., v konaní zastúpená Občianskym združením OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie sumy 1.915,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 49Csp/8/2022-157 zo dňa 09.08.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.795,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.795,36 eur od 12.11.2021 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to pod stratou výhody splátok pre prípad riadneho a včasného nezaplatenia, čo i len jednej splátky.
Vo výroku II. z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 66,36 %.
Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom č. k. 49Csp/8/2022-157 zo dňa 09.08.2022 Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „okresný súd“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.795,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.795,36 eur od 12.11.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I. napadnutého rozsudku), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II. napadnutého rozsudku) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,36 % (výrok III. napadnutého rozsudku).
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou neobsahuje údaje uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“), t. j. dobu trvania zmluvy a súčasne ani údaj podľa § 9 ods. 2 písm. h/ zákon č. 129/2010 Z. z., t. j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Na základe čoho dospel k záveru, že úver poskytnutý na základe predmetnej úverovej zmluvy je podľa § 11 ods. 1 písm. b/ bezúročný a bezpoplatkový. Vychádzajúc zo sumy, ktorú
žalovaná zaplatila titulom predmetného úveru, t. j. 204,64 eur (čo nebolo medzi stranami ani sporné), súd prvej inštancie vypočítal zostatok dlhu, ktorý ma žalovaná zaplatiť, a to v sume 1.795,36 eur, ktorá predstavuje rozdiel výšky poskytnutého úveru, t. j. 2.000,- eur a súčtu úhrad žalovanej na splatenie predmetného úveru, t. j. 204,64 eur. Zo sumy 1.795,36 eur súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí pätnástich dní odo dňa spísania výzvy k splateniu celého dlhu, teda od 12.11.2021, keď výzva na splatenie celého dlhu je datovaná dňom 27.10.2021.
3. Súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, a to v časti istiny vyčíslenej žalobcom v sume 120,34 eur (nakoľko táto časť bola uhradená zo strany žalovanej z platieb, ktoré žaloba započítal na splatenie úroku/poplatkov), ako aj vyčísleného úroku vo výške 242,69 eur. O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na pomerný úspech žalobcu v spore tak, že žalobcovi v percentuálnom vyjadrení priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 66,36 %. Vychádzal z toho, že žalobca mal v spore úspech v časti žalovanej sumy 1.795,36 eur, a v časti žalovanej sumy 363,03 eur úspech nemal, a teda v tejto časti bola úspešná žalovaná. Pomer úspechu žalobcu potom predstavoval 83,18 % a pomer úspechu žalovanej predstavoval 16,82 %. Z uvedeného súd prvej inštancie vyčíslil, že čistý úspech žalobcu predstavuje vyššie uvedených 66,36 %, čo je rozdiel úspechu vo výške v rozsahu 83,18 % a neúspechu v rozsahu 16.82 % predmetu konania.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalovaná odvolanie, a to proti výroku I. a na ňom závislému výroku III. o trovách konania z dôvodov prezumovaných § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). V odvolaní poukázala na to, že súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Tomu musí zodpovedať štruktúra i obsah odôvodnenia rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia preto nemá obsahovať preberanie obsahov dôkazných prostriedkov ani obšírnu transpozíciu textov z odôvodnenia iných súdnych rozhodnutí, či odbornej právnickej literatúry. Vyváženosť, stručnosť a jednoduchosť je požiadavkou na obsahovú primeranosť dôvodov rozhodnutia, jeho zrozumiteľnosť a výstižnosť je prejavom originality veci a individualizácie prístupu k nej súdom. S poukazom na uvedené má za to, že súd sa vôbec nevysporiadal s jej námietkami o nezisťovaní jej bonity, ako i pri žiadosti o možnosť splatiť dlh v splátkach uloženej súdom, neposúdil, či je potrebné predložiť žalovanou doklady o jej príjme a výdajoch a rozhodol uhradiť plnenie vo výroku I. v celosti do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na to, že voči nej sa na Okresnom súde Žilina vedie viacero súdnych konaní, ktorým predchádzali upomínacie konania na Okresnom súde Banská Bystrica, pričom všetky konania sú vedené voči nej žalobcom, ktorý jej poskytol 4 úvery a ani pri jednom nebola skúmaná jej bonita. Má za to, že takýmto sofistikovaným spôsobom, keďže ona nie je schopná splatiť dlžné sumy veriteľovi, boli na ňu podané 4 obsahovo rovnaké žaloby s jasným zámerom v každom konaní si nechať trovy, ktoré jej dlžné sumy navýšia a bude ohrozené následné možné exekučné konanie. Má za to, že ona sa počas poskytovania úverov veriteľom dostala do dlhovej pasce práve na základe jej nedostatočného príjmu, ktorý ani pri poskytovaní úverov žalobca nepožadoval a rovnako nepožadoval jej rodinné pomery a výdaje, ktoré jej sťažovali normálne fungovanie. Ona sa tak stala voči veriteľom neplatičom/dlžníkom a nebude v jej schopnostiach splácať viacero úverov naraz v splátkach a pri priznaní, čo i len časti trov v konaní, by bolo plnenie z jej strany likvidačné. Súčasne poukázala na to, že jej nebola doručená listina, ktorou žalobca preukazoval poskytnutie úveru, nakoľko jej bola doručená len časť tejto listiny, na ktorej je iba roh loga Tesco Finančné služby, a teda nie je možné identifikovať, či sa jedná o dokument, ktorý žiadala na pojednávaní. Súčasne poukázala na to, že ona v podaní zo dňa 07.08.2022 požiadala, aby jej súd povolil splácať predmetný dlh v mesačných splátkach po 20,- eur. Má za to, že keďže súd prvej inštancie v rozsudku rozhodol, že úver je bezúročný, a preto nie je možné priznať právo na úroky žalobcovi, z rovnakého dôvodu nie je možné pre konanie žalobcu priznať mu trovy v konaní, keďže ako právne uvedomelý poskytol žalovanej viacero úverov bez skúmania bonity a dostal ju tak do platobnej neschopnosti sám svojim konaním. Má za to, že žalobcovi bolo zrejmé, že ona ako dlžník skôr či neskôr prestane úver splácať a on si uplatní svoje právo na súde. Na základe uvedeného mala za to, že o trovách konania mal súd rozhodnúť s poukazom na § 257 CSP a nie § 255 CSP a § 256 CSP tak, ako je to v odôvodnení rozsudku. Má za to, že konanie žalobcu je nedôstojné a v rozpore s dobrými mravmi a takéto konanie nemôže za žiadnych okolností požívať právnu ochranu, a preto navrhla, aby súd žalobcovi trovy konania nepriznal. Má za to, že bude povinnosťou súdu opätovne rozhodnúť o možnosti určenia splátok vo výroku I. a o trovách konania. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo výroku I. a vec mu vrátil na nové rozhodnutie vo veci, alternatívne, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že jej povolí splácať súdom prvej inštancie priznaný nárok v pravidelných mesačných splátkach po 25,- eur, vždy do konca kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok a náhradu trov stranám sporu neprizná. K odvolaniu pripojila svoje čestné vyhlásenie, v ktorom deklaruje svoje aktuálne výdavky, spočívajúce v úhrade splátok dlhov voči nebankovým spoločnostiam, výšku svojich bežných výdavkov na bývanie, výdavkov na nezaopatrené dieťa a uvádza svoj čistý príjem v priemere 890,- eur mesačne.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania žalovanej v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.795,36 eur spolu s úkrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.795,36 eur od 12.11.2021 až do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy do každého posledného dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to pod stratou výhody splátok pre prípad riadneho a včasného nezaplatenia čo i len jednej splátky. V ostatnej časti vo výroku II. (ktorý nebol odvolaním napadnutý) ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. V nadväznosti na zmeňujúci výrok, čo do veci samej, odvolací súd nanovo rozhodol aj o práve na náhradu trov prvoinštančného konania tak, že žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,36 %.
6. Primárne odvolací súd poukazuje na to, že je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), a teda preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.
7. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bolo strana pred všeobecným súdom úspešná, a teda aby súd rozhodol v súlade s jej požiadavkami. Navyše do základného práva podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu zhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
8. Krajský súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej. Má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s jej námietkami o nezisťovaní jej bonity, odvolací súd poukazuje na bod 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v spore preukázal, že schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver skúmal, čo vyplýva z ním predložených dokladov na č. l. 46 - 54 spisu, medzi ktorými sa nachádzajú výpisu z účtu žalovanej, ale aj odpovede na dopyty o žalovanej v úverovom registri a celková úverová správa o žalovanej, vyhotovená na základe údajov z rôznych registrov. Bez ohľadu na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že následkom hrubého porušenia povinnosti pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, keď súd prvej inštancie vzhliadol bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru v iných dôvodoch, a to z dôvodu. že v predmetnej úverovej zmluve absentoval údaj o dobe trvania zmluvy, ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
9. Žalovaná v odvolaní súčasne namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jej bonitou ani z hľadiska posúdenia jej žiadosti o možnosť platiť dlh v splátkach uložených súdom, pričom navrhla, aby v prípade, ak odvolací súd nezruší napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu nevráti na nové rozhodnutie, jej povolil dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25,-eur pod hrozbou straty výhody splátok. Odvolací súd potom podrobil prieskumu návrh žalovanej a vzhľadom na jej finančnú situáciu a obmedzenú možnosť splatiť predmetný úver vo všeobecnej trojdňovej paričnej lehote jej povolil splácať predmetný dlh v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy do konca toho ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to pod stratou výhody splátok pre prípad riadneho a včasného nezaplatenia, čo i len jednej splátky. Pri povolení splátok odvolací súd vychádzal z existencie ďalších v konaní preukázaných úverových vzťahov žalovanej so žalobcom, z ktorých žalovanej vyplýva povinnosť popri úvere v prejednávanom spore splácať žalobcovi aj ďalšie úvery, pričom povolenie plnenia prisúdenej sumy s príslušenstvom v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, t.j. žalobcu, ktorý je právnickou osobou, dlhodobo pôsobiacou na
trhu v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľských úverov. Postupné splácanie pohľadávky v priznanej výške preto nemôže mať zásadný vplyv na výsledky jeho hospodárenia. Zároveň odvolací súd určil, že omeškanie žalovanej s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, t.j., že v prípade omeškania žalovanej so zaplatením jednej splátky, sa stane splatný celý jej dlh priznaný vo výroku. Pokiaľ však žalovaná požadovala, aby jej boli povolené splátky vo výške 25,-eur mesačne odvolací súd vzhľadom ma výšku zostatku dlhu, ako aj právo žalobcu domôcť sa splnenia nároku v primeranom čase, považoval žalovanou požadovanú výšku splátok za neprimerane nízku, nakoľko by pri takýchto splátkach predstavovala doba splácania dlhu (iba istiny) takmer šesť rokov, čím by došlo k neúmernému zvýhodneniu žalovanej na úkor žalobcu.
10. Pokiaľ žalovaná namietala, že jej nebola doručená príloha č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere zlúčený účelový úver DKH118 (keď jej mal byť doručený iba roh loga Tesco Finančné služby), odvolací súd poukazuje na to, že predmetná príloha č. 1 bola oboznámená na pojednávaní súdu prvej inštancie zo dňa 09.08.2022, keď z uvedenej prílohy č. 1 vyplýva, že predmetný úver bol sčasti 4.762,- eur použitý na splatenie úveru voči spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a vo výške 1.008,- neúčelovo bol titulom predmetného úveru poukázaných na účet žalovanej. Z uvedeného potom vyplýva, predmetným úverom nebol refinancovaný úver v prejednávanom spore.
11. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalovaná namietala, že súd nesprávne aplikoval ust. § 255 CSP, keď má za to, že v danom prípade bol dôvod na aplikáciu § 257 CSP. Vychádzala z toho, že žalovaný ju dostal do platobnej neschopnosti tým, že jej poskytol viacero úverov bez skúmania bonity, keď mu muselo byť zrejmé, že ona ako dlžník skôr či neskôr prestane úver splácať, a že si bude musieť uplatniť svoje právo voči nej na súde. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke východiskovo odvolací súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok ako rozhodujúce východisko pri náhrade trov konania stanovuje princíp úspechu, ktorý môže byť buď úplný alebo čiastočný. Zákonným vyjadrením tohto princípu je ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, pričom pri plnom úspechu sa úspešnej strane má priznať plná náhrada trov konania a pri čiastočnom úspechu sa má náhrada trov konania rozdeliť alebo je možné rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Uvedená základná zásada (tzv. zásada úspechu vo veci) je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Osobitné prípady rozhodnutia o trovách konania upravuje ust. § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne nepostupuje podľa vyššie uvedených zásad, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V nadväznosti na uvedené odvolací súd preskúmal odvolaciu námietku žalovanej, pričom dospel k záveru, že nie je dôvodná. Vo vzťahu k prejedávanému sporu vyznieva táto námietka nepresvedčivo, keď v konečnom dôsledku vedie k záveru, že žalobca žalovanej poskytoval úver s vedomím, že následne tento úver bude vymáhať v súdnom konaní. V preskúmavanou prípade žalobca bol z dôvodu porušenia ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionovaný (vo výroku vo veci samej, ktorým bola žaloba v časti zamietnutá) tým, že daný úver bol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobcovi bol v spore priznaný iba nárok pozostávajúci z rozdielu istiny, ktorú poskytol žalovanej (vo výške 2.000,- eur) a súčtu všetkých úhrad, ktoré žalovaná zaplatila titulom predmetného úveru, t. j. sumy 204,64 eur. Žalobca teda v spore zodpovedal za svoj úspech a s poukazom na to, že žaloba bola v časti zamietnutá, vznikol mu nárok na pomernú náhradu trov konania. Vo vzťahu k trovám konania sa teda žalobca v prípade, keby žalovaná riadne neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy, vystavil potrebe podania žaloby na súd, v ktorom musel osvedčiť a preukázať dôvodnosť uplatnených nárokov. Čiastočná nedôvodnosť uplatnených nárokov mala potom za následok čiastočné zamietnutie žaloby. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovanou namietané skutočnosti sú skutočnosťami rozhodnými iba pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom v prejednávanom spore, nemajú však žiadny vplyv na rozhodnutie o práve na náhradu trov konania. Je potrebné si uvedomiť, že o poskytnutie predmetného úveru požiadala samotná žalovaná, ktorá sa mohla vyhnúť predmetnému sporu (pokiaľ mala za to, že je úver bezpoplatkový a bezúročný) splatením istiny poskytnutého úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že samotná žalovaná nebola v spore nečinná (už v odpore proti platobnému rozkazu navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol), keď jej obrana v spore nebola preukázaná a práve dôkazmi predloženými žalobcom bola vyvrátená. Pokiaľ žalovaná v odvolaní súčasne namietala, že medzi ňou a žalobcom prebiehajú aj ďalšie spory, celkovo štyri spory ohľadne štyroch úverov poskytnutých jej žalobcom, keď dôvodom na podanie štyroch žalôb má byť podľa názoru žalovanej zámer žalobcu nechať si priznať trovy v každom z týchto sporov, odvolací súd poukazuje na to, že samotná žalovaná uvádza, že sa jedná o spory, týkajúce sa rozličných úverových zmlúv, ktoré zakladajú individuálny skutkový základ vo vzťahu k tomu-ktorému
konaniu. Odvolací súd toto správanie potom nemohol vyhodnotiť ako účelové konanie zo strany žalobcu, nakoľko každý z týchto sporov je založený na samostatnom skutkovom základe a potrebe vykonania dôkazov vzťahujúcich sa na konkrétny spor (ten-ktorý úver). Žalovaná ani len netvrdí, že by predmetné ňou deklarované žaloby sa týkali uplatnenia viacerých nárokov z jednej úverovej zmluvy, keď z odvolania vyplýva, že sa jedná o samostatné nároky vyplývajúce zo štyroch osobitne uzavretých úverových zmlúv medzi žalobcom a žalovanou. Z uvedených dôvodov odvolací súd potom nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 257 CSP, keď má za to, že skutočnosti, ktorými žalovaná odôvodňovala potrebu aplikácie predmetného ustanovenia, zakladajú dôvodnosť na aplikáciu § 255 ods. 2 CSP, t.j. uplatnenie zásady úspechu vo veci.
12. O náhrade trov konania, potom odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v predmetnom spore úspech v časti žalovanej sumy 1.795,36 eur (v tej časti, v ktorej súd žalobe vyhovel) a neúspech v časti čo do zaplatenia sumy 363,03 eur (ohľadne ktorej bola žaloba zamietnutá), priznal právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 66,36 %, nakoľko úspech žalobcu v spore predstavuje 83,18 % a jeho neúspech v spore predstavuje rozsah 16,82 %, a potom čistý rozdiel úspechu žalobcu a jeho neúspechu v spore predstavuje 66,36 % (83,18 % - 16,82 %).
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanou odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP s poukazom na § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko odvolací súd síce čiastočne vyhovel žalovanej a povolil jej splácať predmetný dlh v splátkach, avšak ohľadne výšky týchto splátok sa s odvolaním žalovanej nestotožnil, keď namiesto ňou navrhovaných splátok vo výške 25,- eur mesačne jej povolil splácať predmetný dlh v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)