Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-263-2015.pdf
PDF · 88.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/263/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnej: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. B. XX, XXX XX T. T., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 449,36 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. EX 1735/2015 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1046/2015-9 zo dňa 05. mája 2015 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1046/2015-9 zo dňa 05. mája 2015 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 1Er/1046/2015-9 zo dňa 05. mája 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., Bratislava sp. zn. IDB0410099 zo dňa 13. mája 2011. Exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom zistil rozpor so zákonom. Predložený exekučný titul už bol v konaní prebiehajúcom na exekučnom súde so sp. zn. 2Er/1836/2011 Uznesením č.k. 2Er/1836/2011-9 zo dňa 31. augusta 2011 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/27/2012-37 zo dňa 22. februára 2012 vyhodnotený ako nulitný právny akt, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul vydal, bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorú súd považoval za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Na základe týchto skutočností bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a exekučné konanie zastavené uznesením č.k. 2Er/1836/2011-75 zo dňa 23. júla 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. septembra 2013. Ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že súd judikoval, že rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným je nulitným právnym aktom, nemôže na jeho podklade prebehnúť exekúcia. Poukázal na ustanovenie § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a na ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p.. V prípade, ak už súd raz právoplatne rozhodol, že exekučný titul predložený oprávneným nie je spôsobilý byť podkladom na exekúciu, nie je možné, aby oprávnený predložil takýto exekučný titul opätovne a domáhal sa vykonania exekúcie. V prípade opačného výkladu by mohol oprávnený podávať návrhy na vykonanie exekúcie na podklade totožného exekučného titulu prakticky neobmedzene, pričom by súd musel opakovane posudzovať exekučný titul z hľadísk jeho materiálnej a formálnej vykonateľnosti s tým, že by nebol viazaný právnym posúdením, ku ktorému už v minulosti dospel iný súd v totožnej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e) a f) O.s.p.. Súd prvého stupňa vychádzal podľa
názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to rozhodnutím nad rámec zverenej právomoci, odňatím možnosti konať pred súdom účastníkovi konania a nesprávnym právnym posúdením veci. Oprávnený mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie, aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Podľa jeho názoru týmto postupom exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktorý je chránený čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté o návrhu na vydanie poverenia. Ďalej uviedol, že exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučný súd podľa oprávneného pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Následne konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, pričom sa opieral o svoje predchádzajúce rozhodnutie v uvedenej exekučnej veci. Poukázal ďalej na to, že ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p..
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, a napokon to vyplýva aj z napadnutého uznesenia exekučného súdu, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1836/2011-9 zo dňa 31. augusta 2011 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/27/2012-37 zo dňa 22. februára 2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z dôvodu, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou, a ako taká bola už od počiatku neplatnou. Podkladom pre rozhodnutie bol rovnaký exekučný titul, teda Rozhodcovský rozsudok sp. zn. IDB0410099 zo dňa 13. mája 2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., Bratislava a účastníkmi konania oprávnený a povinná, ktorí sú účastníkmi aj v predmetnom konaní. Na základe uvedeného odvolací súd uvádza, že nemá dôvod odchýliť sa od právneho názoru vysloveného v Uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/27/2012-37 zo dňa 22. februára 2012, na ktorý v plnej miere poukazuje.
Odvolací súd ďalej zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s.,
Bratislava sp. zn. IDB0410099 zo dňa 13. mája 2012, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 07. júla 2011 a vykonateľnosti 11. júla 2011 a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 1 449,63 Eur spolu s úrokom vo výške 23% ročne zo sumy 1 449,36 Eur od 02. februára 2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 449,36 Eur od 02. februára 2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu splatnosti úveru vo výške 119,- Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti do dňa 01. februára 2010 vo výške 359,59 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 45,42 Eur a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 78,93 Eur. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. septembra 2007, ktorú uzavreli právny predchodca oprávneného a povinná. Súčasťou Zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2007). Právny predchodca oprávneného a povinná sa podľa článku 11.2 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou predmetnej Zmluvy, dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, Klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o ich platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pre stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR OS Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
Podľa § 44 Exekučného poriadku (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a pokiaľ je v konaní zistená, vedie k jeho zastaveniu, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. O tú istú (totožnú) vec pôjde v prípade rovnakého nároku (stavu), o ktorom súd už právoplatne rozhodol, a tiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok (stav), ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený.
Odvolací súd zistil, že Okresný súd Banská Bystrica Uznesením č.k. 2Er/1836/2011-9 zo dňa 31. augusta 2011 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/27/2012-37 zo dňa 22. februára 2012, rozhodol o tom, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., Bratislava sp. zn. IDB0410099 dňa 13. mája 2011, zamietol, pretože v danom prípade nejde o spôsobilý exekučný titul. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. neodstrániteľnú prekážku konania tvorí, ak sa o veci právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci možno vymedziť zhodnosťou okruhu účastníkov a zhodnosťou predmetu konania. V štádiu exekučného konania od podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej, je predmetom konania zisťovanie, či oprávnený disponuje exekučným titulom, ktorý je v súlade so zákonom. V danom prípade bolo o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie proti tomu istému povinnému na podklade toho istého, predtým predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu rozhodnuté tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá práve pre to, že predložený rozhodcovský rozsudok nebol spôsobilým exekučným titulom. Je potom zrejmé, že v prejednávanej veci bolo vydané právoplatné vecné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na základe predmetného „exekučného titulu“, a preto konaniu bránila prekážka rozhodnutej veci. Ak konaniu bráni prekážka rozhodnutej veci podľa § 104 ods. 1 O.s.p. súd konanie zastaví. Bolo úlohou exekučného súdu skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a po zistení, že tomu tak nie je, konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť. V tomto prípade bránila konaniu prekážka rozhodnutej veci, preto exekučný súd pochybil, keď vo veci vydal znovu vecné rozhodnutie - zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Odvolací súd bol povinný podľa citovaného § 103 O.s.p. na tento nedostatok podmienok konania prihliadnuť.
K odvolacej námietke oprávneného, že v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie, aplikovať zásadu res iudicata, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Odvolateľ odkazuje okrem iného aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012, podľa ktorého „základom pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata), alebo či ide o prekážku začatého konania (litispendencia), je kolízia - stret súdnych konaní alebo ich vecných výsledkov. Exekučné konanie z hľadiska jeho charakteru a zmyslu, sa začleňuje medzi vykonávacie konania, v ktorom sa uspokojujú oprávnenia priznané individuálnymi aktmi aplikácie práva a teda sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Z uvedeného hľadiska exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d/ <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523237'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, teda ani k rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa právo ešte len nachádza (hľadá), t. j. ktorého účastníci za participácie zvolených rozhodcov dobrovoľne na seba preberajú hmotné práva a povinnosti.“ Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené rozhodnutie má odlišný skutkový základ ako prejednávaná vec. Napriek tomu však práve v citovanom texte uvedeného rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky popiera odvolací dôvod oprávneného. Podľa citovaného uznesenia exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. d) O.s.p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ bol v predchádzajúcom exekučnom konaní exekučný titul uznaný za nevykonateľný, táto skutočnosť zakladá prekážku res iudicata a nemožno na jeho podklade začať ďalšie exekučné konanie. Preskúmaním exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v predchádzajúcom konaní exekučný súd dospel k záveru o jeho formálnej a materiálnej nevykonateľnosti. Exekučný súd v predchádzajúcom konaní vyslovil, že predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Tento záver nemohol exekučný súd v prejednávanej veci opomenúť, nakoľko sa jedná o rovnakých účastníkov, rovnaký vymáhaný nárok vyplývajúci z rovnakého rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ bol rozhodcovský rozsudok vyhlásený za nespôsobilý exekučný titul, toto rozhodnutie je konečné a nemožno na jeho základe opätovne žiadať vykonanie exekúcie. Opak by bol v rozpore s princípmi právneho štátu, najmä s právom na súdnu ochranu.
V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. d) a ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.