Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cbi-9-2020.pdf
PDF · 113.03 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cbi/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Eurolab Lambda a.s., so sídlom T. Milkina 2, 917 01 Trnava, IČO: 35 869 429, zastúpeného Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: Q.. X. Q., so sídlom kancelárie Konventná 6, 811 03 Bratislava, značka správcu S 1364, správca konkurznej podstaty úpadcu RETIA, a.s., so sídlom Cukrová 3, 811 08 Bratislava, IČO: 36 651 893, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo 16. januára 2020 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka v celkovej výške 141,98 eur prihlásená prihláškou do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XK/XX/XXXX na majetok úpadcu Y., a.s., zapísaná pod poradovým číslom č. 22 je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 9. októbra 2019 si prihláškou prihlásil do konkurzu pohľadávku a ako prílohy preukazujúce jej existenciu pripojil faktúru č. XX/XXXXX a čestné vyhlásenie, že eviduje pohľadávku vo svojom účtovníctve. V prihláške uviedol, že faktúru na sumu 95,-- eur so splatnosťou vystavil úpadcovi na základe predchádzajúcej objednávky za dodatný tovar E.:W. E. (XX testov). Žalovaný správca pohľadávku poprel čo do dôvodu a výšky v sume 141,98 eur, o čom upovedomil žalobcu oznámením o popretí pohľadávky z 10. decembra 2019 doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19. decembra 2019. Žalobca uviedol, že prihláška mala všetky zákonné náležitosti pre prihlásenie pohľadávky do konkurzu a žalovaný poprel pohľadávku bez právneho dôvodu a neoprávnene. 2.1. Žalobca uviedol, že úpadca si pravidelne a opakovane objednával u žalobcu tovar telefonicky. Úpadca si pravidelne objednával vždy rovnaký počet v rovnakom počte (a to buď 4 alebo 6 kusov) a za rovnakú cenu, čím sa medzi úpadcom a žalobcom vytvorila obchodná prax, ktorou sa obchodní partneri spravovali. Medzi žalobcom a úpadcom nedošlo k uzatváraniu písomných zmlúv, ale spolupráca bola založená na tom, že žalobca akceptoval telefonickú objednávku úpadcu, ktorú ihneď po jej zadaní vybavil, zaslal prostredníctvom kuriérskej spoločnosti P. tovar úpadcovi, ktorý si ho prevzal, žalobca vystavil úpadcovi faktúru za dodaný tovar a úpadca následne faktúru uhradil žalobcovi. V zásade jedinými písomnými dokladmi o záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a úpadcom boli faktúra vystavená žalobcom a dodací list žalobcu a na to nadväzujúci dodací list kuriérskej spoločnosti P.. Následne žalobca poukázal na to, že fakturovaný tovar bol úpadcovi skutočne dodaný, o čom svedčí dodací list žalobcu
k faktúre č. XX/XXXXX a dodací list kuriérskej spoločnosti P. o doručení tovaru úpadcovi z 12. októbra 2018. 2.2. Žalovaný mal podľa žalobcu vykonať nielen prieskum pohľadávky, ale aj jej porovnanie a dokonca vlastné šetrenie, tieto úkony však žalovaný nevykonal a následne prijal nesprávny záver vedúci k popretiu pohľadávky žalobcu. Žalovaný podľa žalobcu poprel jeho pohľadávku oneskorene, keďže na poštovej pečiatke uvedenej na obálke zásielky je uvedený dátum 16. decembra 2019. Síce oznámenie o popretí pohľadávky je datované k 10. decembru 2019, ale podľa žalobcu sa jedná len o formálne uvedenie dátumu spadajúceho do lehoty na popretie pohľadávky. 2.3. K žalobe žalobca pripojil prihlášku pohľadávky z 26. septembra 2019, faktúru č. XX/XXXXX, čestné vyhlásenie žalobcu z 26. septembra 2019, že prihlásenú pohľadávku eviduje vo svojom účtovníctve, potvrdenie žalovaného o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok z 18. októbra 2019, oznámenie žalovaného o popretí pohľadávky z 10. decembra 2019, čestné vyhlásenia zamestnancov žalobcu H.. P. F. a Q. I. z 15. januára 2020, dodací list k faktúre č. XX/XXXXX, poznámku k doručeniu kuriérom a s predmetom sporu nesúvisiace faktúry, dodacie listy a výpisy z účtu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo 17. marca 2020 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. 3.1. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že pohľadávku žalobcu poprel čo do právneho dôvodu a výšky, keď za dôvod spornosti považoval skutočnosť, že žalobca k prihláške nepriložil listiny, ktoré by preukazovali právny dôvod prihlásenej pohľadávky s poukazom na to, že priložená faktúra predstavuje len účtovný doklad, ktorý nepreukazuje právny dôvod vzniku pohľadávky, dodanie tovaru a ani existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom. Žalovaný poukázal na to, že dodacie listy predložené žalobcom v konaní neboli prílohou prihlášky pohľadávky a pri jej prieskume ich správca nemohol vziať do úvahy. Ak by žalobca k prihláške dodacie listy priložil, zrejme by bola pohľadávka žalobcu riadne zistená. 3.2. Následne žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 30 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“ alebo „zákon o konkurze“), v zmysle ktorého nie je možné vziať do úvahy dodatočne predložené doklady. Pohľadávka žalobcu bola riadne preskúmaná zo všetkých zdrojov informácií, ktoré mal žalovaný v čase jej preskúmavania objektívne k dispozícii. Keďže žalobcom predložené dodacie listy neboli prílohou prihlášky pohľadávky, pri jej prieskume ich žalovaný nemohol vziať do úvahy a pohľadávku musel poprieť. 3.3. K lehote na popretie pohľadávky žalovaný uviedol, že písomné oznámenie o popretí pohľadávky predstavuje úkon, ktorý má nasledovať bezprostredne po úkone popretia pohľadávky. Žalovaný pohľadávku poprel v lehote na popieranie pohľadávok dňa 10. decembra 2019 a v rovnaký deň zapísal jej popretie do zoznamu pohľadávok. To, že oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi odoslané a doručené po lehote na popieranie pohľadávok, je v súlade so zákonom a nemá za následok neplatnosť popretia pohľadávky.
4. Žalobca v replike z 29. apríla 2022 uviedol, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou a už vôbec nevykonal aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe neuviedol, aké jednotlivé kroky vykonal v súvislosti s riadnym preskúmaním pohľadávky tak, aby jej prípadná spornosť bola náležite zistená.
5. Žalovaný v duplike z 11. mája 2022 označil tvrdenie žalobcu o nekonaní žalovaného s odbornou starostlivosťou za nesprávne, keďže žalobca sa neodôvodnene spolieha na vyhľadávaciu povinnosť správcu, ktorá však v miere, ktorú si žalobca vyfabuloval, neexistuje. Žalobca neberie do úvahy vôbec možnosť, že správca nemusí mať k dispozícii akékoľvek doklady úpadcu a teda nemá možnosť čokoľvek relevantné o jeho záväzkoch zistiť. 5.1. Pre rozhodovaný spor je podstatnou okolnosťou, že žalobca k prihláške peňažnej pohľadávky nepripojil listiny preukazujúce skutočnosti uvedené v prihláške, a to napriek skutočnosti, že žalobca ich podľa ustanovenia § 29 ods. 6 ZKR pripojiť mal. Dodacie listy, ktorá mali existenciu pohľadávky preukazovať, žalobca predložil až v priebehu súdneho konania, a takéto dodatočné doplnenie prílohy prihlášky nie je možné akceptovať.
6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 3. novembra 2022 o 12:30 hod., na ktoré sa dostavil žalovaný. Žalobca a ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili včas a vážnymi dôvodmi, hoci predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 7. júla 2022. Preto súd spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 180 C.s.p.
7. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 7.1. Žalobca si prihláškou pohľadávky z 26. septembra 2019 prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej sume 141,98 eur pozostávajúcu z istiny pohľadávky 95,-- eur, úrokov z omeškania vo výške 6,98 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur. Prihlášku pohľadávky odôvodnil žalobca tým, že na základe predchádzajúcej objednávky vystavil úpadcovi dňa 11. októbra 2018 faktúru č. 18/15542 na sumu 95,-- eur za dodanie tovaru E.: W. E. (XX testov). K prihláške žalobca pripojil ako prílohy faktúru č. 18/15542 na sumu 95,-- eur so splatnosťou dňa 25. októbra 2018 a čestné vyhlásenie veriteľa, že eviduje pohľadávku vo svojom účtovníctve. Predmetná prihláška bola správcovi doručená dňa 9. októbra 2019, ako to vypláva z potvrdenia správcu o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok z 18. októbra 2019. 7.2. Žalovaný listom z 10. decembra 2019 oznámil žalobcovi, že jeho prihlásená pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 22 bola popretá čo do právneho dôvodu a výšky v sume 141,98 eur. Popretie pohľadávky odôvodnil žalovaný tým, že zistil spornosť právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, ktorým má byť neuhradenie faktúry č. 18/15542 za dodaný tovar. Za dôvod spornosti označil žalovaný skutočnosť, že žalobca ako veriteľ k prihláške nepriložil listiny, ktoré by preukazovali právny dôvod prihlásenej pohľadávky, keď priložená faktúra je len účtovný doklad, ktorý nepreukazuje právny dôvod vzniku pohľadávky, dodanie tovaru a ani existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom. 7.3. V čestnom vyhlásení z 15. januára 2020 zamestnankyňa žalobcu Ing. Denisa Gulišová čestne prehlásila, že dňa 11. októbra 2018 prevzala telefonickú objednávku od povereného zamestnanca úpadcu na dodanie tovaru E.: W. E. (XX testov), ktorú obratom vybavila a posunula zamestnancovi výroby spoločnosti zodpovednému za expedovanie tovaru kuriérskou spoločnosťou. V čestnom vyhlásení z 15. januára 2020 zamestnanec žalobcu Q. I. čestne prehlásil, že dňa 11. októbra 2018 prevzal od projektovej manažérky spoločnosti tovar E.: W. E. (XX testov) zabalený v balíku na odoslanie úpadcovi, ktorému aj daný tovar odoslal prostredníctvom kuriérskej spoločnosti dňa 12. októbra 2018, čo potvrdil aj podpisom na dodacom liste k faktúre č. 18/15542. 7.4. Z dodacieho listu k faktúre č. 18/15542 z 11. októbra 2018 a z potvrdenia kuriérskej spoločnosti DPD vyplýva, že tovar od žalobcu mal byť prevzatý úpadcom na adrese 2 Lekáreň Retia, Cukrová 3, Bratislava dňa 12. októbra 2018 o 9:10 hod.
8. Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 ZKR, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a/ meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b/ meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c/ právny dôvod vzniku pohľadávky, d/ poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e/ celková suma pohľadávky, f/ podpis. 8.1. Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva (ods. 2). 8.2. Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku (ods. 4). 8.3. K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje (ods. 6). 8.4. Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 ZKR, podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť. 8.5. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
8.6. Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie (ods. 2). 8.7. Pohľadávku možno poprieť a/ do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b/ do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky (ods. 3). 8.8. Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou (ods. 5). 8.9. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá (ods. 6). 8.10. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde (ods. 7). 8.11. V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške (ods. 15).
9. Úvodom súd konštatuje, že žaloba žalobcu bola podaná včas, v tridsaťdňovej lehote od doručenia oznámenia správcu o popretí pohľadávky z 10. decembra 2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19. decembra 2019 a žalobca podal predmetnú incidenčnú žalobu na Okresnom súde Bratislava I dňa 16. januára 2020. 9.1. Zároveň má súd za to, že správca poprel pohľadávku žalobcu včas, t. j. v tridsaťdňovej lehote v súlade s ustanovením § 32 ods. 3 zákona o konkurze. Dňa 27. septembra 2019 začali pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Dňa 11. novembra 2019 bol posledný deň základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Správca tak mohol poprieť pohľadávku žalobcu do 11. decembra 2019, pričom žalovaný správca poprel pohľadávku žalobcu dňa 10. decembra 2019, t. j. počas plynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Určujúci pre posúdenie včasnosti popretia pohľadávky správcom je dátum popretia pohľadávky uvedený v zozname pohľadávok, ktorým je dátum 10. december 2019, t. j. dátum, ku ktorému je datované aj oznámenie žalovaného o popretí pohľadávky. To, kedy bolo samotné oznámenie o popretí pohľadávky odoslané žalovaným správcom žalobcovi ako veriteľovi, je pre posúdenie včasnosti popretia pohľadávky právne irelevantné. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný odoslal oznámenie o popretí pohľadávky až dňa 16. decembra 2019 (predmetnú skutočnosť navyše žalobca v konaní nepreukázal - pozn. súdu), tak nemá vplyv na posúdenie včasnosti popretia pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného.
10. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k nasledovným právnym záverom: 10.1. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR
je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. (k tomu viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2014, sp. zn. III. ÚS 409/2013). 10.2. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená [k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017].
11. Vychádzajúc z citovaných judikatórnych záverov je zrejmé, že predmetom rozhodovania súdu v incidenčnom spore nie je rozhodovanie o prihlásenej pohľadávke v celej jej šírke, čo znamená, že postup súdu v incidenčnom spore nie je totožný, ako je to v konaní súdu rozhodujúcom o žalobe na plnenie (o zaplatenie peňažnej pohľadávky). Rozhodovanie súdu v konaní o incidenčnej žalobe sa obmedzuje na posúdenie toho, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. 11.1. Pri rozhodovaní súdu o incidenčnej žalobe je relevantný len obsah prihlášky veriteľa a obsah popieracieho prejavu správcu.
12. Správca prihlásenú pohľadávku žalobcu poprel z dôvodu, že v prihláške nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky, keď žalobca nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom, keďže nepreukázal dodanie tovaru, ktorý žalobca úpadcovi fakturoval s poukazom na skutočnosť, že priložená faktúra je len účtovný doklad, ktorý nepreukazuje právny dôvod vzniku pohľadávky. 12.1. S predmetným záverom správcu sa súd stotožňuje, keďže samotná faktúra ako účtovný doklad nepredstavuje dôkaz preukazujúci vznik a existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a úpadcom, ani existenciu prihlásenej pohľadávky žalobcu, a to ani pri súčasnom predložení čestného vyhlásenia žalobcu, že prihlásenú pohľadávku voči úpadcovi eviduje vo svojom účtovníctve. 12.2. Z príloh prihlášky pohľadávky žalobcu - ktorými boli len faktúra č. 18/15542 a čestné vyhlásenie žalobcu z 26. septembra 2019 - tak aj podľa právneho názoru súdu nie je preukázaný vznik obchodného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a úpadcom, z ktorého by vyplýval vznik pohľadávky žalobcu voči úpadcovi v celkovej výške 141,98 eur.
13. Keďže medzi žalobcom a úpadcom nebola uzatvorená písomná zmluva, bolo povinnosťou žalobcu riadne a včas (t. j. v prihláške pohľadávky) preukázať existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a úpadcom iným spôsobom. Podľa tvrdenia žalobcu mala jeho prihlásená pohľadávka má predstavovať nezaplatenú kúpnu cenu za dodaný tovar. Z kúpnej zmluvy vzniká synalagmatický záväzok obidvoch zmluvných strán, záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu objednaný tovar a tomu zodpovedajúci záväzok kupujúceho zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. 13.1. Ak pohľadávka žalobcu mala predstavovať úpadcom neuhradenú kúpnu cenu, bolo povinnosťou žalobcu ako predávajúceho preukázať, že úpadcovi ako kupujúcemu dodal fakturovaný tovar. Predmetnú povinnosť si žalobca v prihláške pohľadávky nesplnil, keďže ako už súd uviedol vyššie (v bode 12.1. odôvodnenia rozsudku), k prihláške pohľadávky predložená faktúra č. 18/15542 a čestné vyhlásenie žalobcu z 26. septembra 2019 nepreukazujú právny dôvod vzniku pohľadávky a dodanie fakturovaného tovaru žalobcom úpadcovi.
14. Súd pri zohľadnení systematiky jednotlivých ustanovení zákona o konkurze uvádza, že ak si veriteľ prihlasuje v konkurze svoju peňažnú pohľadávku voči úpadcovi, je povinnosťou veriteľa v prihláške uviesť svoje identifikačné údaje, identifikačné údaje úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojovania pohľadávky, celkovú sumu pohľadávky rozdelenú na istinu a príslušenstvo a podpis (§ 29 ods. 1 a ods. 4 ZKR), s tým, že je povinnosťou veriteľa pripojiť listiny preukazujúce skutočnosti uvedené v prihláške, t. j. listiny preukazujúce právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky a jej výšku (§ 29 ods. 6 ZKR). 14.1. Je povinnosťou veriteľa pri prihlasovaní pohľadávky do konkurzu postupovať v súlade s vyššie uvedenými povinnosťami, čo zvýrazňuje aj znenie ustanovenia § 30 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť. Uvedené ustanovenie dopadá nielen na samotný text prihlášky pohľadávky, ale na všetky
jej zákonom predpísané náležitosti, vrátane príloh prihlášky pohľadávky, preukazujúcich právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky a jej výšku. 14.2. Pri posudzovaní, či veriteľ postupoval pri prihlasovaní pohľadávky v súlade s vyššie uvedenými povinnosťami, a teda, či preukázal právny dôvod vzniku pohľadávky alebo jej výšku, je určujúci obsah prihlášky pohľadávky a jej príloh, nie je prípustné dodatočné dopĺňanie prihlášky a jej príloh. Je potrebné si uvedomiť, že prihlasovanie pohľadávok a ich preskúmavanie (prípadne popieranie) je striktne formalizovaný postup, či už veriteľa prihlasujúceho si svoju pohľadávku, alebo správcu, pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok, a túto skutočnosť musí zohľadňovať aj súd rozhodujúci v incidenčnom spore. Aj pre tento právny záver možno nájsť podklad v judikatúre, pričom súd poukazuje na to, že ak platí, že nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia (k tomu viď napr. uznesenie najvyššieho súdu z 24. februára 2021, sp. zn. 1Obdo/53/2020), tak musí platiť aj opačný záver, v zmysle ktorého nedostatok prihlášky pohľadávky a jej príloh, pre ktoré správca (prípadne popierajúci veriteľ) prihlásenú pohľadávku veriteľa poprel, nie je možné následne odstrániť, čo znamená, že po prihlásení pohľadávky a po jej následnom popretí nie je možné uvádzať v prihláške pohľadávky nové skutočnosti a predkladať nové listiny, ktoré mali predstavovať prílohu prihlášky pohľadávky podľa § 29 ods. 6 ZKR. Uvedený záver je v plnom rozsahu platí tak pre konkurzné konanie, a aj pre incidenčné (sporové) konanie.
15. Súd poukazuje na to, že až k incidenčnej žalobe priložil žalobca dodací list a potvrdenie o prevzatí tovaru úpadcom od kuriérskej spoločnosti DPD ako listiny preukazujúce dodanie fakturovaného tovaru úpadcovi. Predmetné listiny bol žalobca povinný priložiť už k prihláške pohľadávky, ich následné predloženie až v incidenčnom spore žalobcom nemôže založiť právo žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky z konkurznej podstaty. Súd zotrváva na tom že dodatočné dopĺňanie prihlášky pohľadávky zákon o konkurze vylučuje, čo platí nielen pre samotný text prihlášky pohľadávky, ale aj pre jej prílohy. 15.1. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že popierací prejav žalovaného vylučuje pohľadávku žalobcu tak, ako bola prihlásená, z jej uspokojenia v konkurze, keďže v prihláške pohľadávky žalobca nepreukázal existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a úpadcom a ani dodanie fakturovaného tovaru úpadcovi. Následné preukazovanie predmetných skutočností žalobcom v incidenčnom spore nemôže mať za následok vydanie vyhovujúceho rozsudku súdu, keďže súd nebol oprávnený posudzovať pohľadávku žalobcu, ale obsah popieracieho prejavu správcu v kontexte obsahu prihlášky pohľadávky a jej príloh predložených žalobcom ako veriteľom v rámci postupu veriteľa podľa § 28 a § 29 ZKR.
16. Záverom len pre úplnosť súd považuje za nevyhnutné uviesť, že zodpovednosť za správnosť a úplnosť prihlášky pohľadávky a jej príloh zaťažuje žalobcu ako veriteľa a nie žalovaného správcu. Súd musí odmietnuť atakovanie žalovaného správcu zo strany žalobcu, v zmysle ktorého mal žalovaný postupovať v rozpore s jeho zákonnými povinnosťami. Žalobca ako veriteľ si musí uvedomiť, že správca pri preskúmavaní (a popieraní) pohľadávok môže disponovať obmedzeným množstvom informácií zo strany úpadcu (napr. pre neposkytnutie účtovných dokladov úpadcom správcovi), a preto je povinnosťou každého veriteľa predložiť k prihláške už všetky listiny, ktoré preukazujú existenciu prihlásenej pohľadávky a jej výšku, aby mal správca k dispozícii všetky relevantné informácie, aby mohol zistiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky. Žalovaný správca nie je vyšetrovateľ, ako sa to mylne domnieva žalobca. 16.1. Žalobca v podanej žalobe netvrdil, že by k prihláške pohľadávky pripojil aj dodacie listy preukazujúce dodanie fakturovaného tovaru úpadcovi, a rovnako tak netvrdil, že by mu bránila nejaká objektívna okolnosť predložiť ich ako prílohy k prihláške pohľadávky. Je tak zrejmé, že žalobca (resp. jeho právny zástupca) pri prihlasovaní pohľadávky nepostupoval v súlade so zákonom včasným nepredložením všetkých listín preukazujúcich právny dôvod vzniku a výšku prihlásenej pohľadávky. Nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní tak, ako bola prihlásená prihláškou z 26. septembra 2019, je dôsledkom laxného prístupu žalobcu a jeho právneho zástupcu pri podávaní prihlášky a nie dôsledkom nesprávneho postupu žalovaného. Z tohto dôvodu nie je možné vyhodnotiť argumentáciu žalobcu v spore inak ako neprípustnú snahu žalobcu a jeho právneho zástupcu preniesť zodpovednosť za vlastné zlyhanie v procese prihlasovania pohľadávky na žalovaného správcu.
17. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok I.).
18. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že konaní plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže
mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).