Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-103-2015.pdf
PDF · 77.62 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/103/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., Nagano Office Center, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, pr. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi E. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, K., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom pre toto konanie Mgr. S. O., vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, pr. zast. JUDr. Bohdanom Jakubiskom, advokátom, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava v konaní o zaplatenie 356 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3C/22/2014-35 zo dňa 30.12.2014 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1.stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 do konania na strane odporcu je prípustný.
Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ustanovením § 93 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) a ustanovením § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.
Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ doručil súdu návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Pohľadávku si uplatnil na základe zmenky č. 705300282, ktorú odporca podpísal pôvodne v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava.
Keďže sa odporcovi nepodarilo doručiť návrh navrhovateľa spolu s kópiou predloženej zmenky, súd uznesením 3C/22/2014-25 zo dňa 8.9.2014 ustanovil odporcovi opatrovníka v osobe Mgr. S. O., vyššieho súdneho úradníka tunajšieho súdu.
Podaním doručeným súdu dňa 10.09.2014 oznámilo vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962.
Podaním doručeným súdu dňa 04.12.2014 podal navrhovateľ námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Namietal skutočnosť, že konanie je právne regulované Nariadením a toto Nariadenie upravuje procesný postup strán odlišne od vnútroštátnej úpravy a nepripúšťa vedľajšie účastníctvo. Aplikáciu vnútroštátnych pravidiel pripúšťa Nariadenie iba výnimočne. Zároveň poukázal na názor NS SR vysloveného v uznesení tohto súdu sp. zn. 6Cdo 357/2012 zo dňa
30.10.2013, podľa ktorého „oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.“ Zároveň namietal nesúlad § 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou SR, konkrétne s čl. 19 ods. 2 a 3. Tento nesúlad vidí v tom, že právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, získavajú prístup k osobitným údajom spotrebiteľa, a to bez súhlasu spotrebiteľa.
Opatrovník odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasil. Vyslovil názor, že pôvodný vzťah medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporcom, ktorý predchádzal vydaniu zmenky, bol vzťahom spotrebiteľským, teda vstup združenia na ochranu spotrebiteľa je dôvodný.
Súd prvého stupňa po preskúmaní námietok navrhovateľa dospel k záveru, že tieto sú nedôvodné. Navrhovateľ si svoj nárok uplatnil podľa Nariadenia, ktoré upravuje základný procesný postup pri prerokovaní veci s nízkou hodnotou sporu. Ako však vyplýva z cit. čl. 19 Nariadenia, okrem vecí upravených Nariadením sa konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čiže v danom prípade Občianskym súdnym poriadkom. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zníženie nákladov, čo sa zabezpečuje najmä používaním formulárov a zavedením lehôt pri jednotlivých procesných úkonoch, ale z jeho obsahu určite nemožno vyvodiť, že by ostatné inštitúty vnútroštátnej procesnej povahy mohli byť použité iba výnimočne. Vyplýva to aj z citovaného čl. 19 Nariadenia. Súd preto dospel k záveru, že ani v tomto konaní nie je vylúčené, aby do konania vstúpil aj vedľajší účastník, ktorého prípustnosť vstupu súd posudzuje podľa O.s.p.
V prejednávanej veci je zrejmé, že zmenka, na základe ktorej si uplatňuje nárok navrhovateľ, zabezpečovala nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.
Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je z hľadiska systematického zaradenia i jeho obsahu vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, pričom podľa jeho znenia sa v danom prípade nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania v danom prípade dáva ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. už iba s ohľadom na samotnú povahu vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručené súdu pred 01.01.2015 (tak je to v tomto prípade, keď sa jedná o podanie zo dňa 10.09.2014) teda pred účinnosťou zákona č. 353/2014 Z. z. uviedol navrhovateľ, že samotné oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania nemôže automaticky zakladať právo vedľajšieho účastníka na účasť na konaní a takisto že osoba popri ktorej vstúpil do konania s týmto úkonom súhlasí. Takýto postup vychádza z judikatúry NS SR, podľa ktorej ani vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, nemôže do konania vstúpiť proti vôli toho, popri ktorom chce v tomto konaní vystupovať, resp. že takáto účasť vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá, nakoľko by sa priečila povahe a účelu Občianskeho súdneho konania. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na závery zhrnuté v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo 188/2012 (R 62/2014). V rámci tejto právnej úpravy poukázal navrhovateľ na nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou SR, konkrétne s čl. 19 ods. 2 a 3. V prípade, ak by odporca so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasil, navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že predmetom tohto súdneho konania nie je konanie, v ktorom by na jednej strane vystupoval spotrebiteľ a preto nie je možné pripustiť vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľ. zároveň upozornil na podobnú úpravu tzv. skráteného konania ustanoveného Občianskym súdnym poriadkom a európskeho konania s nízkou hodnotou sporu, ktoré je upravené Nariadením. Ak v súčasnosti existuje právna úprava, ktorá nedovoľuje vedľajšiemu účastníkovi podať odpor proti platobnému rozkazu v rámci tzv. skráteného konania v rámci vnútroštátneho práva, analogicky teda vedľajší účastník nie je oprávnený podať odvolanie voči rozsudku v rámci európskeho konania s nízkou hodnotou sporu. Zároveň doplnil svoju argumentáciu aj názorom NS SR vyjadrený v uznesení sp. zn. 6Cdo 357/2012.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver.
Na skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd si osvojil presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a k odvolacím dôvodom navrhovateľa dodáva:
Pokiaľ navrhovateľ spochybňuje možnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, s jeho argumentáciou nie je možné sa stotožniť. Aj keď predmetné nariadenie za účastníkov konania označuje len navrhovateľa a odporcu, nevyplýva z neho žiaden zákaz ani obmedzenie , ktoré by bránilo vstupu vedľajšieho účastníka do takéhoto konania. Vychádzajúc z uvedeného, pri chýbajúcej právnej úprave ohľadne možnosti vedľajšieho účastníctva v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa vedľajšie účastníctvo riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Uvedené vyplýva z čl. 19 tohto nariadenia. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. u týchto subjektov, právnických osôb, zameraných na ochranu práv podľa osobitných predpisov, t.j. aj práv spotrebiteľa, nevyžadovalo preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom tejto úpravy, vychádzajúc z dôvodovej správy, bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem. Dôvodom bol aj fakt, že v danej situácií by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi malo ísť hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov.
Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) čl. 7 ods. 2 priznáva osobám alebo organizáciám s oprávneným záujmom podľa príslušného vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Napriek tomu, že sa Smernica nezmieňuje o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch neznamená to, že by takáto činnosť bola vylúčená. Podľa čl. 8 Smernice, členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako tie, ktoré sú stanovené v Smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31.12.2014 v ustanovení § 93 a ani v iných ustanoveniach nepodmieňoval vstup vedľajšieho účastníka do konania výslovným súhlasom účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať. Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho účastníka, právnickej osoby, predmetom činnosti ktorej je ochrany práv podľa osobitného predpisu, nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany odporcu, bolo pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania prostriedkom sledujúcim to, aby odporca ako spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
Na právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015 nie je možné prihliadať, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01.01.2015, teda v čase, keď vtedy účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu k jeho vstupu aj súhlas účastníka s týmto vstupom do konania.
Zároveň odvolací súd uvádza, že opatrovník odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasil.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.