Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/32/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 1544, Karadžičova 8, Bratislava, v konaní právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovaným: 1. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XX/X, 2. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Námestie Legionárov 5, Prešov, v konaní právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 19 906,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -109 zo dňa 4.12.2014, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania, žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 12 487,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 30.03.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 524,79 Eur. Vzniknutý dlh povolil žalovaným zaplatiť v 200-eurových mesačných splátkach, ktoré budú uhrádzať vždy do 25-teho dňa v mesiaci na účet žalobcu, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanými došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere na základe zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Predmetná zmluva podľa súdu však neobsahuje náležitosti tak, ako uvádza vtedy účinný zákon č. 258/2001 Z. z., konkrétne náležitosti ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i), a to rozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky. Z tohto dôvodu potom súd hľadel na poskytnutý úver ako na bezúročný a bez poplatkov. Zo strany žalovaných bolo potrebné uhradiť istinu, ktorá im bola poskytnutá a doteraz neuhradená. Žalovaní uhradili istinu vo výške 494,03 Eur. Súd teda od poskytnutej sumy úveru 13 500 Eur odpočítal túto sumu. Čo sa týka potom istiny, na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaných, ide o čistú istinu rozdelenú do 120-tich splátok, keďže žalobca nepredložil amortizačnú tabuľku, z ktorej by bolo zrejmé rozčlenenie v rámci jednotlivých splátok na istinu, poplatky a úroky. Súd teda matematicky rozdelil poskytnutý úver na 120 splátok, pričom vzhľadom na podanie žaloby dňa 07.11.2013 boli premlčané splátky splatné pred 07.11.2010. Ostatné splátky, splatné od 20.11.2010 súd nepovažoval za premlčané. Ide o 111 splátok (od novembra 2010

do januára 2020). Úhradu žalovaných súd zarátal na úhradu splátok najskôr splatných. Takto teda súd dostal sumu, ktorú žalobcovi priznal (13 500/120 x 111). V prevyšujúcej časti, čo do úrokov ako aj poplatkov, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na výšku dlhu a sociálnu situáciu žalovaných súd im podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) povolil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, ale v takej výške, aby veriteľ - žalobca dostal svoju pohľadávku v primeranom čase. V prípade, že nebude uhradená čo len jedna splátka riadne a včas, stane sa splatným celý dlh naraz.

V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 19 906,13 Eur s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi plnenie vo výške 12 487,50 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu teda predstavuje vo vzťahu k predmetu konania ku dňu podania návrhu 62,73 %, neúspech 37,27 %. V súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. má žalobca právo na náhradu trov konania zodpovedajúcich 25,46 % z trov konania, ktoré žalobcovi vznikli.

Trovy konania žalobcu pozostávajú z iných trov konania vo výške 1 194 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia uplatnených vo výške 867,24 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci á 353,54 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške 707,08 Eur a z režijného paušálu vo výške 15,62 Eur (2×7,81€) priznaného postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Keďže právny zástupca žalobcu je platcom DPH, súd priznal postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj túto daň vo výške 144,54 Eur. Trovy právneho zastúpenia sú tak vo výške 867,24 Eur.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli, predstavujú sumu 2 061,24 Eur. Žalobca má s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. právo na náhradu ich pomernej časti v rozsahu 25,46 %, preto súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške 524,79 Eur, na ktorých náhradu zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. sú títo povinní zaplatiť ich na účet jeho právneho zástupcu.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania, podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Má za to, že zmluva o úvere bude vždy absolútnym obchodnoprávnym záväzkom, a to aj v prípade, že jedna zo strán je spotrebiteľ. Nesúhlasil so záverom o čiastočnom premlčaní nároku s odôvodnením, že premlčacia doba na uplatnenie práva začala plynúť až odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie poskytnutej žalovaným v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, t.j. 30.3.2013. Má za to, že pokiaľ bolo v úverovej zmluve dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie v zmysle § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.6.2008. Poukázal tiež na to, že obsahom znenia zákona § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je založenie povinnosti rozdeliť splátku úveru na tri samostatné splátky: splátku, istiny, splátku úrokov z omeškania, splátku poplatkov, ale vymedziť zložky úverovej splátky, z ktorých táto splátka pozostáva ako celok. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zaviazať žalovaných na zaplatenie istiny v požadovanej sume, ako aj náhrady trov konania.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na aktuálnu judikatúru, ktorá posudzuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú a je na ňu potrebné aplikovať premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. Rovnako poukázal na § 103 Občianskeho zákonníka, ako aj § 565 Občianskeho zákonníka.

So zreteľom na uvedené bolo bezpochyby v úverovej zmluve dohodnuté plnenie v mesačných splátkach. Premlčacia doba plynie pre každú splátku osobitne. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 O.s.p., vec prejednal v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvého stupňa a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Odvolateľ obhajuje dôvodnosť aplikácie obchodnoprávnej úpravy s poukazom na zmluvu o úvere ako absolútny obchodnoprávny vzťah.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nijako nepopiera, že by zmluva o úvere nebola absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ.

O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu by nemali byť žiadne pochybnosti. Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 1.2.2010 (čl. 6-10). Ustanovenie § 52 ods. 1 upravuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak žalovaní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobcovi je preto dôvodné priznať postavenie dodávateľa a žalovaným postavenie spotrebiteľov.

Odvolací súd nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenie o premlčacej dobe trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ.

Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. ).

Napokon v súčasnosti akékoľvek pochybnosti o aplikácii Občianskeho zákonníka pri posúdení premlčania sú už odstránené novelou Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 102/2014 Z.z., v zmysle ktorého bol § 52 ods. 2 doplnený o túto vetu: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.

V zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa súd prvého stupňa správne zaoberal ex offo otázkou premlčania. Zmyslom a dôsledkom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (zosplatnenia úveru) je to, že splátky, ktoré boli pôvodne dohodnuté s konkrétnou splatnosťou v budúcnosti sa v dôsledku tohto inštitútu stanú splatnými už skôr. Právny predchodca žalobcu využil túto možnosť s poukazom na bod 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že zosplatnenie úveru nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty už splatných splátok pred predčasným zosplatnením úveru (§ 103 veta prvá .

Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola podaná na súd dňa 7.11.2013, trojročná premlčacia lehota preto začala plynúť 7.11.2010. So zreteľom na túto skutočnosť správne vyhodnotil súd prvého stupňa, že nepremlčané sú len splátky, ktoré boli splatné od 20.11.2010.

Súd prvého stupňa sa v danom prípade zaoberal aj tým, či úverová zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného citovaný zákon predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. i/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súd prvého stupňa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu účelom náležitostí ustanovených v § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-129/2010> je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru.

So zreteľom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže žalovaným žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli a vedľajší účastník si ich náhradu nežiadal, odvolací súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.