Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cob-92-2022.pdf
PDF · 112.4 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/92/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu DOPRAVNE ZNAČENIE, s.r.o., so sídlom Ulica Zavarská 9290/10J, 917 01 Trnava, IČO: 34 139 184, zast. Ivetou Orlíkovou, advokátkou, so sídlom Kapitulská 6, 917 00 Trnava, IČO: 50 330 209 proti žalovanému IDEA INVEST, spol. s r.o., so sídlom E. P. Voljanského 9950/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 657 930 o zaplatenie 12.936,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14Cb/14/2021-126 zo dňa 21. júla 2022 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14Cb/14/2021-126 zo dňa 21. júla 2022 potvrdzuje .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného Okresného súdu Zvolen sp.zn.: 14Cb/14/2021-103 zo dňa 14.04.2022.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03.11.2021 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 12.936,42 Eur s príslušenstvom. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 14Cb/14/2021-49 dňa 29.11.2021, voči ktorému podal včas odpor žalovaný s vecným odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa § 267 ods. 4 CSP. Súd prvej inštancie po procesných úkonoch v zmysle § 167 ods. 3 CSP a § 167 ods. 4 CSP vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.04.2022. Právny zástupca žalobcu sa tohto pojednávania zúčastnil, žalovaný, ktorý bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas sa tohto pojednávania nezúčastnil. Na pojednávaní súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu splnenia zákonných podmienok. Rozsudok bol žalovanému doručený dňa 17.05.2022. Podaním zo dňa 20.05.2022 žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti rozsudku spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného sp.zn.: 14Cb/14/2021-103 zo dňa 14.04.2022. V návrhu žiadal, aby vo veci konajúci súd rozsudok pre zmeškanie žalovaného postupom podľa ustanovenia § 277 ods. 2 a ods. 3 Civilného sporového poriadku uznesením zrušil a vo veci samej nariadil nový termín pojednávania. Ako dôvod zrušenia rozsudku pre zmeškanie žalovaného uviedol, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie takéhoto rozsudku tak, ako to má na mysli dikcia ustanovenia § 274 písm. a), b) Civilného sporového poriadku. Žalovaný uviedol, že pred začatím pojednávania dňa 14.04.2022 prostredníctvom telefonátu na informačné centrum Okresného súdu Zvolen sa snažil upozorniť na vznik nepredvídateľných okolností, ktoré mu bránili sa predmetného pojednávania zúčastniť a súčasne požiadal o ospravedlnenie absencie a odročenie pojednávania na iný termín. Zrejme z dôvodu pracovnej vyťaženosti zamestnancov súdu bola jeho viacnásobná snaha neúspešná a telefonický kontakt sa mu nepodarilo nadviazať. V prípade, ak chce súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie platí, že súd musí pred vydaním rozsudku pre zmeškanie obligatórne skúmať aj to, či sú splnené tzv. procesné podmienky, a v prípade rozsudku pre zmeškanie žalovaného aj to, či žalobca v priebehu konania predostrel také tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že plnenie, ktorého sa domáha, mu možno priznať (tvrdenia žalobcu teda nesmú byť neúplné alebo rozporné). Touto otázkou sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
uznesení, sp. zn.: I. ÚS 233/2019, pričom dospel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je žiadúci, pričom toto platí najmä vtedy (uvedené podmienky nemusia byť splnené kumulatívne), ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, žalovaný nebol v konaní inak nečinný, súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie potrebné vždy posudzovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade zákona (pri lipnutí na formálnych podmienkach vydania rozsudku pre zmeškanie) by mohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Samotná existencia odporu zo dňa 07.12.2021 preukazuje jeho snahu o procesnú obranu i aktivitu.
3. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že žalovaný žiaden iný dôvod, pre ktorý sa nezúčastnil, resp. nemohol zúčastniť pojednávania ako ten, že sa nemohol na tunajší súd v deň pojednávania dovolať. Žiaden dôkaz nedoložil a ani nepreukázal, čo by malo byť ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý sa pojednávania nezúčastnil. Okresný súd v tejto súvislosti uviedol, že okrem telefonického spojenia je možné aj e-mailové spojenie alebo iný spôsob, ktorým mohol žalovaný ospravedlniť neúčasť na pojednávaní. Samotné tvrdenie žalovaného, že sa mu telefonicky nepodarilo skontaktovať so súdom sám o sebe okresný súd nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod, nakoľko je to len tvrdenie bez ďalšieho. Navyše, ak aj by sa žalovaný dovolal pred pojednávaním na súd, je potrebné doložiť takéto ospravedlnenie dôvodmi, pre ktoré by žiadal zrušiť pojednávanie tak, aby toto neprebehlo. Okresný súd poukázal, že ďalšie skutočnosti uvádzané v podaní, ktorého súčasťou je návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, sú už dôvodmi v zmysle ustanovenia § 356, písm. b) Civilného sporového poriadku. V podaní ide o súbeh dvoch inštitútov, a to odvolania a návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, ku ktorému by však dochádzať nemalo, pretože ide o dva rozdielne postupy obrany žalovaného. Okresný súd pri posudzovaní návrhu vychádzal z charakteru indikovanej vady a aj napriek tomu, že zistil, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie kontumačného rozsudku, rozhodol o návrhu žalovaného na zrušenie kontumačného rozsudku tak, že uznesením tento zamietol.
4. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), h) CSP. Mal za to, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil so súdom prvej inštancie, že návrh bol založený na nekonkretizovaných udalostiach a všeobecných tvrdeniach a mal za to, že veľmi konkrétne označil dôvod, z ktorého nebolo možné vo veci konajúci súd informovať o tom, že zo strany žalovaného nebude možné sa vytýčeného pojednávania zúčastniť, pričom dôvod samotnej absencie je v tomto prípade nepodstatný a za zváženie, ako primárneho dôvodu vzniknutej situácie, skôr stojí nedostatočná možnosť sa vo veci s konajúcim súdom skontaktovať a o nepredvídateľných okolnostiach ho včas informovať.
6. Podľa žalovaného podstatným v tejto veci je najmä procesný rozmer, ktorý žalovaný vo svojom návrhu ako uviedol, tak i patrične odôvodnil, keď ani v prípade, že by včas nestihol súd prvej inštancie informovať o jeho neúmyselnej neprítomnosti, tento by nemal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného najmä z dôvodov, že v konaní podal odpor, ktorým nárok žalobcu v celom rozsahu kompromitoval, nakoľko uviedol, že žalobcom vydané faktúry neboli žalovanému doručené, a preto tieto ani neeviduje v kontrolnom výkaze DPH. Na uvedené potom priamo nadväzuje dikcia § 11 ods. 3, 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ktorá musí byť v tomto prípade vnímaná tak, že ak žalovaný ako účtovná jednotka neeviduje v účtovníctve a ani v kontrolnom výkaze DPH faktúry žalobcu, na ktorých svoj nárok zakladá, tento nárok nie je možné uznať rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko nie je verifikovateľne odôvodnený. V takomto prípade malo byť teda predmetom prvého súdneho pojednávania vo veci samej najmä dopytovanie sa práve žalobcu, z akého dôvodu nedoručil faktúry, ktorých právny titul v konaní vymáha súdnou cestou, do dispozície žalovaného, aby tieto mohli byť riadne a včas uhradené, pričom až následne mali byť skúmané ďalšie osobitosti veci samej, pri ktorej činnosti by bola účasť žalovaného reálne potrebná, no za aktuálneho stavu však žalovaný mal za to, že pre súd prvej inštancie bol v tomto prípade podstatný skôr jeho vlastný štatistický ukazovateľ, ako riadne a spravodlivé
rozhodnutie vo veci samej. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie tak došlo k judikovaniu nároku, ktorý bol žalovaným v celom rozsahu kompromitovaný, a to bez posúdenia jeho právneho základu.
7. Žalovaný opäť prezentoval svoj názor, že ak chce súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie platí, že musí pred vydaním rozsudku pre zmeškanie obligatórne skúmať aj to, či sú splnené tzv. procesné podmienky a aj to, či žalobca v priebehu konania predostrel také tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že plnenie, ktorého sa domáha, mu možno priznať. Touto otázkou sa zaoberal i Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 233/2019, pričom dospel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je žiadúci, pričom toto platí najmä vtedy, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, žalovaný nebol v konaní inak nečinný, súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru Ústavného súdu SR je návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie potrebné vždy posudzovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade zákona by mohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Podľa žalovaného teda bolo porušené jeho právo na riadny súdny proces a na riadne rozhodnutie v konaní, keďže žalovaný vzniesol námietky voči nároku žalobcu a o týchto nebolo riadne rozhodnuté. 8. Podaním zo dňa 02.09.2022 sa k odvolaniu vyjadril žalobca, v ktorom sa v celom rozsahu pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie ako aj ďalších vyjadrení v konaní. Uviedol, že žalovaný v podanom odpore účinne nepoprel žiadne skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, vykonal dostatočné dokazovane za účelom vydania rozhodnutia vo veci samej, žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil z dôvodov, ktoré by súd považoval za ospravedlniteľné. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaný je právnická osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť a je zastúpená štatutárnym orgánom- konateľom, ktorý vystupuje za ňu voči tretím osobám. Povinnosťou konateľa spoločnosti je chrániť záujmy spoločnosti a bolo teda povinnosťou konateľa zabezpečiť účasť jeho osoby, resp. splnomocneného zástupcu spoločnosti, aby účinne bránil záujmy spoočnosti, čo však štatutárny orgán, resp. splnomocnený zástupca spoločnosti, nevykonal. Tomuto názoru zodpovedá aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 233/2019, na ktoré sa žalovaný odvoláva, a to v bode 34. Žalobca ďalej uviedol, že v kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej iniciatívy sporové strany. Žalobca iniciuje konanie a má záujem na efektívnom vedení svojej právnej veci a žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany. V kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak teda žalovaný nerešpektuje súdom uloženú povinnosť (napr. nezúčastní sa na nariadenom pojednávaní) zodpovedá tomu aj forma rozhodnutia. Žalobca mal za to, že žalovaný nepreukázal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa na pojednávanie nedostavil a preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
10. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že žalobou prijatou súdom prvej inštancie dňa 04.11.2021, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 12.936,42 Eur, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 508,92 Eur od 30.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 4.284,78 Eur od 30.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.527,82 Eur od 24.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.555,50 Eur od 30.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 926,16 Eur od 30.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 901,80 Eur od 24.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 792,- Eur od 30.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 439,44 Eur od 30.10.2021 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa § 2 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z. a trov konania. V návrhu uviedol, že na základe vzájomnej komunikácie, cenovej ponuky a objednávok poskytoval žalovanému služby - prenájom dočasného dopravného značenia žalovanému, a to pre stavbu Zelený Kríčok - Trnava a pre stavbu Svätý Jur - Dukelská ulica. Dohodnutú cenu za poskytnuté služby vyúčtoval žalovanému: A/ pre stavbu Zelený Kríčok - Trnava: faktúrou č. 042021233 vyhotovenou dňa 15.06.2021 s dátumom dodania dňa 31.05.2021 s lehotou splatnosti dňa 29.06.2021 na sumu 508,92 Eur vrátane DPH, faktúrou č. 042021340 vyhotovenou dňa 15.08.2021 s dátumom dodania dňa 31.07.2021 s lehotou splatnosti dňa 29.08.2021 na sumu 4.284,78 Eur vrátane DPH, faktúrou č. 042021387 vyhotovenou dňa 09.09.2021 s dátumom dodania dňa 31.08.2021 s lehotou splatnosti dňa 23.09.2021 na sumu 3.527,82 Eur vrátane DPH, faktúrou č. 042021493 vyhotovenou dňa 15.10.2021 s dátumom dodania dňa 30.09.2021 s lehotou splatnosti dňa 29.10.2021 na sumu 1.555,50 Eur vrátane DPH, B/ pre stavbu Svätý Jur - Dukelská ulica:
faktúrou č. 042021341 vyhotovenou dňa 15.08.2021 s dátumom dodania dňa 31.07.2021 s lehotou splatnosti dňa 29.08.2021 na sumu 926,16 Eur vrátane DPH, faktúrou č. 042021389 vyhotovenou dňa 09.09.2021 s dátumom dodania dňa 31.08.2021 s lehotou splatnosti dňa 23.09.2021 na sumu 901,80 Eur vrátane DPH, faktúrou č. 042021495 vyhotovenou dňa 15.10.2021 s dátumom dodania dňa 30.09.2021 s lehotou splatnosti dňa 29.10.2021 na sumu 792,- Eur vrátane DPH a faktúrou č. 042021494 vyhotovenou dňa 15.10.2021 s dátumom dodania dňa 30.09.2021 s lehotou splatnosti dňa 29.10.2021 na sumu 439,44 Eur vrátane DPH. Žalovaný na upomienku č. 1 uhradil z dovtedy vyúčtovaných faktúr za vykonané služby dňa 09.08.2021 sumu vo výške 1.557,60 Eur na faktúru č. 042021266 pre stavbu Zelený Kríčok - Trnava, zostatok svojho dlhu nezaplatil ani po zaslaní upomienky č. 2.
11. Súd prvej inštancie vydal dňa 29.11.2021 platobný rozkaz sp. zn. 14Cb/14/2021-49, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že fakturácia zo strany žalobcu nezakladá nárok na zaplatenie fakturovanej sumy a žalobca ani nepreukázal dodanie tovaru, či dohodu o cene tovaru, ktorého zaplatenia sa v tomto konaní domáha. Z uvedeného dôvodu teda žalovaný v celom rozsahu namietal právny základ a aj výšku uplatneného nároku. Samotné faktúry predložené žalobcom neboli žalovanému doručené a tieto z tohto dôvodu ani neeviduje v účtovníctve a neboli uvedené ani v kontrolnom výkaze pre DPH. Zároveň z opatrnosti žalovaný vzniesol námietku premlčania.
12. Súd prvej inštancie doručil žalobcovi odpor proti platobnému rozkazu a vyzval ho na vyjadrenie sa k nemu postupom podľa § 167 ods. 3 CSP. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.01.2022 sa žalobca vyjadril k podanému odporu, ktorý považoval za formálny bez akéhokoľvek popretia tvrdení žalobcu. Uviedol, že na základe objednávky žalovaného mu zapožičal hnuteľné veci - dopravné značenie a zároveň pre neho vykonával službu spojenú s dodaním takto určených vecí s ich dovozom a montážou na dohodnuté miesto a po ukončení s ich demontážou a odvozom. Žalovaný na listine označenej zo strany žalobcu ako „Vyúčtovanie prenájmu DDZ“ potvrdil dodávku vecí, ich montáž a demontáž a zároveň ich čas prenájmu. Poukázal, že ku každej faktúre v súvislosti s dodaním prenajatých vecí predložil listinné dôkazy. Tvrdenie žalovaného, že mu neboli doručené faktúry považoval žalobca za klamlivé a zavádzajúce. Žalobca predložil emailovú komunikáciu medzi účtovníkom žalobcu a žalovaným, prostredníctvom ktorej žalobca zaslal žalovanému faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania.
13. Súd prvej inštancie doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu k odporu podľa § 167 ods. 4 CSP a vyzval ho na vyjadrenie k predmetnému podaniu. Žalovaný sa k tomuto podaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 07.02.2022, v ktorom tvrdil, že žalobca v konaní nepreukázal, že mu žalobou uplatnený nárok svedčí, keď fakturácia zo strany žalobcu ešte nezakladá nárok na zaplatenie fakturovanej sumy. Mal za to, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru či služby, od ktorej svoj nárok odvodzuje. Z uvedeného dôvodu preto žalobcom vystavené fakturácie neeviduje v účtovníctve ani v kontrolnom výkaze DPH. Z uvedených dôvodov namietal právny základ aj výšku uplatneného nároku a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
14. Vo veci súd prvej inštancie určil pojednávanie na deň 14.04.2022 o 11.00 hod., na ktoré bol predvolaný právny zástupca žalobcu a žalovaný. Predvolanie na termín pojednávania nachádzajúce sa na čl. 88 listinenej podoby spisu obsahuje poučenie o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ak sa nedostaví na pojednávanie a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní. Podľa údajov uvedených v elektronickej doručenke, nachádzajúcej sa na č.l. 91 listinnej podoby spisu, žalovanému bolo predvolanie doručené do jeho elektronickej schránky dňa 18.03.2022.
15. Na pojednávaní dňa 14.04.2022 bol prítomný právny zástupca žalobcu a žalovaný prítomný nebol. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol rozhodnúť o nároku žalobcu rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie tomuto procesnému návrhu vyhovel a rozhodol napadnutým rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
16. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo podľa údajov uvedených v elektronickej doručenke, nachádzajúcej sa na č.l. 124 listinnej podoby spisu, žalovanému doručené do jeho elektronickej schránky dňa 17.05.2022.
17. Dňa 24.05.2022 žalovaný podal prostredníctvom pošty podanie označené ako „Odvolanie proti rozsudku s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, č.k. 14Cb/14/2021-103 zo dňa 15.11.2021“, v ktorom žiadal, aby súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie žalovaného postupom podľa § 277 ods. 2, 3 CSP a z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 356 písm. b) CSP uznesením zrušil a vo veci samej nariadil nový termín pojednávania, resp. vo veci žalovaný podal odvolanie a žiadal, aby tomuto vyhovel odvolací súd, keďže v prípade, ak nebude zo strany súdu prvej inštancie pokračované v konaní, žiadal žalovaný toto podanie považovať za odvolanie proti podanému rozsudku z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie napadnutého rozsudku tak, ako to má na mysli dikcia § 274 písm. a), b) CSP. Žalovaný uviedol, že dňa 14.04.2022 sa prostredníctvom telefonátu na informačné centrum súdu prvej inštancie pred začiatkom samotného pojednávania vo veci samej snažil upozorniť na vznik nepredvídateľných okolností, ktoré mu bránili sa predmetného pojednávania zúčastniť a súčasne požiadať o ospravedlnenie jeho absencie a odročenie pojednávania na iný termín a zrejme z dôvodu pracovnej vyťaženosti zamestnancov súdu bola žalovaného viacnásobná snaha neúspešná a telefonický kontakt sa mu nepodarilo nadviazať. Vzhľadom na právne a skutkové tvrdenia obsiahnuté v odpore však žalovaný nepovažoval procesný postup súdu prvej inštancie, ktorého výsledkom sa stal práve rozsudok, za správny, nakoľko nárok žalobcu bol jednoznačne kompromitovaný skutočnosťou, že žalobcom vydané faktúry neboli žalovanému doručené a preto tieto ani neeviduje v kontrolnom výkaze DPH. Žalovaný tvrdil, že dikcia § 11 ods. 3, 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní musí byť v tomto prípade vnímaná tak, že ak žalovaný ako účtovná jednotka neeviduje v účtovníctve a ani v kontrolnom výkaze DPH faktúry žalobcu, na ktorých svoj nárok zakladá, tento nárok nie je možné uznať rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko nie je verifikovateľne odôvodnený. Žalovaný ďalej uviedol, že ak chce súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie platí, že musí pred vydaním rozsudku pre zmeškanie obligatórne skúmať aj to, či sú splnené tzv. procesné podmienky a aj to, či žalobca v priebehu konania predostrel také tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že plnenie, ktorého sa domáha, mu možno priznať. Touto otázkou sa zaoberal i Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 233/2019, pričom dospel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je žiadúci. Vzhľadom na skutočnosť, že samotná existencia odporu podaného žalovaným preukazuje jeho snahu o procesnú obranu i aktivitu a že z dôvodov vis major žalovaný nedokázal súdu prvej inštancie oznámiť nepredvídateľné okolnosti, ktoré mu bránili sa pojednávania dňa 15.11.2021 zúčastniť, žiadal, aby bolo jeho návrhu vyhovené. Podľa názoru žalovaného bolo porušené jeho právo na riadny proces a na riadne rozhodnutie v konaní, keďže vzniesol námietky voči nároku žalobcu a o týchto nebolo riadne rozhodnuté.
18. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
19. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
20. V zmysle § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odseku 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
21. Civilný sporový poriadok za účelom hospodárneho a efektívneho vedenia súdneho konania postihuje pasivitu obidvoch strán v súdnom konaní možnosťou vydania rozsudku pre zmeškanie. Vo vzťahu k pasivite žalovaného umožňuje Civilný sporový poriadok sankcionovať jeho nečinnosť aj vo fáze nariadeného pojednávania podľa § 274 CSP.
22. Na vydanie rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalovaného v štádiu nariadeného pojednávania musia byť splnené predovšetkým procesné predpoklady podľa § 274 a) a b) CSP. Musí sa jednať o druh nároku podľa § 137 a) CSP, pričom ďalšími predpokladom je nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. K
ďalším predpokladom patrí neospravedlnenie neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami, doručenie predvolania na pojednávanie do vlastných rúk v lehote 5 dní pred dňom pojednávania, účasť žalobcu na pojednávaní a jeho návrh, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie.
23. V prípade vydania rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalovaného ostávajú žalovanému zachované procesné práva na jeho ochranu dvoma procesnými prostriedkami. Prvým je odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie, pokiaľ neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie a druhým je návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol takýto rozsudok v jeho neprospech vydaný (§ 277 ods. 2 CSP).
24. Dôvody a rozsah preskúmania procesných prostriedkov ochrany žalovaného sú rôzne a sú vymedzené v predpokladoch na ich podanie. Zatiaľ čo v prípade podania odvolania proti rozsudku pre zmeškanie je súdom preskúmavané splnenie procesných formálnych predpokladov na jeho vydanie, v prípade podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 277 CSP súd skúma iba existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a zároveň aj prekážku, ktorá mu bránila včas ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie postupom podľa § 277 ods. 2 CSP je na mieste vtedy, keď v čase vyhlásenia kontumačného rozsudku síce boli splnené zákonné podmienky na jeho vyhlásenie ustanovené v § 274 CSP, avšak na strane žalovaného existuje preukázateľný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie, na ktorom bol rozsudok pre zmeškanie žalovaného vyhlásený. Existenciu takéhoto dôvodu preukazuje žalovaný. Musí sa jednať o okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré žalovanému znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (napr. choroba, úraz a pod.)
25. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol z dôvodu, že žalovaný nekonkretizoval a ani nepreukázal dôvody, pre ktoré sa pojednávania vo veci nezúčastnil.
26. Žalovaný v odvolaní namietal, že veľmi konkrétne označil dôvod, z ktorého nebolo možné súd prvej inštancie informovať o tom, že žalovaný sa nebude môcť vytýčeného pojednávania zúčastniť, pričom dôvod samotnej absencie je v tomto prípade nepodstatný a za zváženie ako primárneho dôvodu vzniknutej situácie skôr stojí nedostatočná možnosť sa skontaktovať so súdom prvej inštancie a o nepredvídateľných okolnostiach ho včas informovať.
27. Pretože procesný inštitút návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného reflektuje na prípady náhlych a neočakávaných prekážok, pre ktoré žalovaný zmeškal pojednávanie a kedy prekážka bola taká náhla a taká neočakávaná, že žalovaný neúčasť neospravedlnil, bolo na žalovanom, ktorý návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal, aby uviedol a zároveň aj preukázal konkrétny ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa nezúčastnil pojednávania, t.j. zmeškal pojednávanie konané na súde prvej inštancie dňa 14.04.2022. Ak však žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedol len to, že vznikli u neho nepredvídateľné okolnosti, ktoré mu bránili sa pojednávania zúčastniť a ak v tomto návrhu žiadne dôkazy neoznačil a nepredložil, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie nekonkretizoval a ani nepreukázal.
28. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že veľmi konkrétne označil dôvod, z ktorého nebolo možné súd prvej inštancie informovať o tom, že sa pojednávania nezúčastní, odvolací súd zdôrazňuje, že určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom len vtedy, ak medzi ňou a zmeškaním pojednávania je príčinná súvislosť, t.j. k zmeškaniu došlo len v dôsledku tejto okolnosti a nebyť tejto prekážky k zmeškaniu pojednávania by nedošlo. Predmetom posudzovania pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je práve dôvod zmeškania, t.j. prekážka, ktorá zabránila, resp. znemožnila žalovanému dostaviť sa na pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, a teda nie je správny názor žalovaného, že dôvod samotnej absencie je nepodstatný a primárnym dôvodom vzniknutej situácie bola nedostatočná možnosť skontaktovať sa so súdom prvej inštancie a o nepredvídateľných okolnostiach ho včas informovať. Preto, ak aj žalovaný v deň pojednávania mienil súd prvej inštancie informovať, že nebude možné z jeho strany pojednávania sa zúčastniť, toto nebol ten dôvod, pre ktorý sa žalovaný na pojednávanie nedostavil, t.j. ten dôvod, pre ktorý pojednávanie zmeškal.
29. Pretože žalovaný v návrhu nešpecifikoval a ani dôkazmi nepodporil existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal pojednávanie konané vo veci dňa 14.04.2022, na ktorom pojednávaní bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.
30. Pokiaľ žalovaný následne v odvolaní uvádzal, že podstatným je najmä procesný rozmer v danej veci a ani v prípade, že by včas nestihol súd prvej inštancie informovať o svojej neúmyselnej neprítomnosti, súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného rozhodnúť nemal, odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, t.j. posúdenie či žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Predmetom tohto odvolacieho konania preto nebolo a ani nemohlo byť posudzovanie splnenia zákonných podmienok stanovených pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže takéto skutočnosti sú posudzované len v prípade konania o odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, a teda všetky ďalšie tvrdenia žalovaného v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie postupom podľa § 277 ods. 2 CSP.
31. Napriek uvedenému a nad rámec predmetu tohto odvolacieho konania však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z ustanovenia § 274 CSP, ale ani z iného zákonného ustanovenia, súdu prvej inštancie nevyplývala povinnosť posudzovať a vyhodnocovať hmotnoprávnu stránku žalobcom uplatneného nároku, vrátane otázky, či žalobca doručoval žalovanému daňové doklady, t.j. faktúry. Rovnako súdu prvej inštancie z ustanovenia § 274 CSP, ale ani z iného zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť skúmať, či v priebehu celého doposiaľ vedeného konania žalovaný ako strana, v neprospech ktorej sa mal rozsudok pre zmeškanie vydať, bol skutočne procesne pasívny a či proti žalobcom uplatnenému nároku uplatnil prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného totiž môže súd rozhodnúť nielen pri úplnej pasivite žalovaného (§ 273 CSP), ale aj pri čiastočnej, resp. následnej pasivite žalovaného, pričom ide práve o situáciu predpokladanú v ustanovení § 274 CSP, t.j. žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci samej. V konkrétnych okolnostiach danej veci nenastal ani taký stav, že nebolo žiadúce rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a že by takáto forma rozhodnutia bola v konečnom dôsledku pre žalovaného nespravodlivá, keď pojednávanie dňa 14.04.2022, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, bolo prvým a jediným pojednávaním, ktoré sa v tomto konaní uskutočnilo, čo znamená, že do tohto pojednávania súd prvej inštancie nevykonal vo veci žiadne dokazovanie, rovnako ani samotné konanie netrvalo dlhšiu dobu, keďže od prijatia žaloby dňa 04.11.2021 boli v konaní plynulo a v primeraných lehotách vykonávané zo strany súdu úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu veci samej.
32. Žalovaný podal odvolanie i z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého uznesenia, avšak žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu procesnú podmienku, o ktorej má za to, že v konaní na súde prvej inštancie splnená nebola a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého uznesenia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, ani odvolací súd vady procesných podmienok nezistil.
33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
34. Vzhľadom na podanie odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie, toto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) a preto odvolací súd o náhrade trov tohto odvolacieho konania v tomto rozhodnutí nerozhodoval.
35. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).