Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-59-2021.pdf
PDF · 127.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., D., E., F. G. H., štátna príslušnosť: Čínska ľudová republika, právne zastúpený: advokátkou JUDr. Romana Škorcová, advokátska kancelária JUDr. E. Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s. r. o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava 1, IČO: 50 469 738, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Krížna 44, 812 72 Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo PPZ-HCP-BA2-2021/032528-004 zo dňa 21.05.2021, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-593-003/2021- PC L zo dňa 24.2.2021 zrušilo žalobcovi podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 s poukazom na § 33 ods. 6 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, ktorý mu bol udelený za účelom podnikania z dôvodu, že v konaní podľa zákona č. 404/2011 Z. z. uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje.
Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že dňa 18.1.2021 bola zo strany správneho orgánu vykonaná kontrola v zmysle § 75 ods. 1 a 2 zákona č. 404/2011 Z. z., pričom od majiteľa ubytovacieho zariadenia na adrese C. XX, I., kde bol cudzinec – žalobca prihlásený k prechodnému pobytu bolo zistené, že žalobca v tomto ubytovacom zariadení nebol nikdy reálne ubytovaný. Žalobca bol dňa 18.12.2020 pánom D. J. odhlásený z uvedenej adresy a inú adresu, na ktorú by sa účastník konania presťahoval odvtedy správny orgán neeviduje.
Správny orgán vyhodnotením získaných podkladov dospel k záveru, že sú splnené zákonné dôvody na postup podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. s poukazom na § 33 ods. 6 písm. e) zákona
č. 404/2011 Z. z., pretože žalobca v konaní uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje ohľadne adresy svojho pobytu a bydliska na území Slovenskej republiky.
Proti uvedeného rozhodnutiu podal žalobca dňa 30.3.2021 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.
Žalovaný, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava napadnutým rozhodnutím č. PPZ- HCP-BA2-2021/032528-004 zo dňa 21.5.2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č. PPZ-HCP-BA9-593-003/2021-PC L zo dňa 24.2.2021.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca doložením dokladu o ubytovaní v Žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania na adrese C. XX, I. uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko na uvedenej adrese sa nezdržiaval a uvedené ubytovanie slúžilo účastníkovi konania len k udeleniu prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Žalobca v čase podania žiadosti svojim podpisom potvrdil úplnosť a pravdivosť svojich údajov a v žiadosti doložil potvrdenie o zabezpečení ubytovania, a tým poskytol správnemu orgánu zavádzajúce údaje o zabezpečení ubytovania.
Z vykonaných kontrol vyplynulo, že žalobca sa na adrese nezdržiava a ani sa tam nezdržiaval. Splnomocnený zástupca opakovane v odvolaní uvádza, že účastník konania sa na adrese ubytovacieho zariadenia nemohol zdržiavať ani ubytovať z dôvodu pandemickej situácie na území Slovenskej republiky spôsobenou ochorením COVID – 19, avšak žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca predložil predmetné potvrdenie o poskytnutí ubytovania na adrese C. XX, I. pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR dňa 12.7.2019, teda v čase, keď žiadna pandemická situácia na území SR neexistovala. Od doby predloženia predmetného potvrdenia o zabezpečení ubytovania mal žalobca pomerne dosť dlhú dobu sa v ubytovacom zariadení ubytovať. Majiteľ ubytovacieho zariadenia, kde mal byť žalobca ubytovaný uviedol, že žiadny cudzinec, ktorému vydal potvrdenie o poskytnutí ubytovania v jeho ubytovacom zariadení nikdy na tejto adrese nebýval a potvrdenie vydal len na základe požiadaviek pána A., ktorý mu priniesol predvyplnené tlačilo pre konkrétneho cudzinca, ktoré len podpísal. Z uvedeného je jednoznačne preukázané, že žalobca v žiadosti o udelenie prechodného pobytu predložil predmetné potvrdenie o zabezpečení ubytovania účelovo a nikdy v ňom reálne nebýval.
Žalovaný zdôrazňuje, že každý cudzinec ako osoba nachádzajúca sa na území Slovenskej republiky je povinná rešpektovať zákony Slovenskej republiky a svoje konanie smerovať tak, aby nedošlo k porušovaniu zákonov, ako aj ohrozovaniu zákonom chránených záujmov štátu. Jedným z týchto zákonom chránených záujmov štátu je regulácia príchodu a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky a takisto v zákonom stanovených medziach, ktoré upravuje zákon o pobyte cudzincov.
Žaloba a žalobné dôvody
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 03.08.2021 žalobu, v ktorej namietal že pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky predložil potvrdenie od ubytovateľa J. D. – Strechaj, IČO: 17 707 646, so sídlom Budovateľská 35, Smolenice. S uvedeným ubytovateľom bol dohodnutý na poskytovaní ubytovania v čase keď bude na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na pandemickú situáciu a opatrenia prijaté štátnymi orgánmi Slovenskej republiky nebolo tomuto ubytovateľovi umožnené poskytnúť ubytovanie a preto sa
po príchode na Slovensko tam nemohol ubytovať ani v letnom období, keď zo strany ubytovateľa mu nebolo umožnené tam vykonávať povinnú karanténu. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že zo spisového materiálu zistila, že konanie bolo začaté na základe záznamu o vykonanej kontrole zo dňa 18.1.2021 u ubytovateľa J. D. – Strechaj, pričom ubytovateľ sa mal vyjadriť, že v jeho ubytovacom zariadení nikdy reálne nebýval žiadny cudzinec, ktorému vydal potvrdenie o poskytnutí ubytovania. Potvrdenia pre cudzincov vydával na základe požiadaviek pána K. A., ktorý mu priniesol predvyplnené tlačivo na konkrétneho cudzinca, ktoré pán J. len podpísal a takisto to funguje aj pri odhlasovaní cudzincov z pobytu. Tieto skutočnosti sa podľa názoru žalobcu však nezakladajú na pravde, pretože ubytovanie v danom ubytovacom zariadení mal reálne zabezpečené a nebyť skutočností, pre ktoré sa nemohol zdržiavať na území Slovenskej republiky, ktoré však správny orgán neakceptoval, tak by v danom ubytovacom zariadení bol ubytovaný. Žalobca predložil správnemu orgánu čestné prehlásenie pána J., ktorý mal dňa 18.1.2021 policajtom vykonávajúcim kontrolu uviesť, že v čase vykonania kontroly z dôvodu pandémie a prijatých opatrení, nemá ubytovaného žiadneho hosťa. Z predloženého čestného vyhlásenia tiež vyplýva, že pán J. cudzincom reálne ubytovanie poskytuje, pričom títo boli skutočne ubytovaní v jeho zariadení, a to až do vypuknutia pandémie. Taktiež uviedol, že ním splnomocnená osoba v správnom konaní, Mgr. Martin Hodulík mu oznámil, že po nahliadnutí do spisu zistil, že záznam z kontroly polície je vykonaný povrchne a neprofesionálne a zavádzajúco. Pri kontrole ubytovacieho zariadenia sa predovšetkým kontrolujú vnútorné priestory ubytovacieho zariadenie a hlavne kniha ubytovaných, ktorú po kontrole opatrí pečiatkou polícia a podpisom policajtov, ktorí kontrolu vykonali. Ak by policajti dodržali stanovené postupy kontroly ubytovania, tak by zistili, že v uvedenom ubytovacom zariadení Strechaj – D. J. podľa knihy ubytovaných boli ubytovaní cudzinci v rokoch 2016, 2017, 2018 a 2019. Kniha ubytovaných je opatrená pečiatkami cudzineckej polície, kde ubytovateľ priniesol knihu ubytovaných ku kontrole na cudzineckú políciu do 5 dní od ubytovania cudzincov.
Žalobca poukázal na prechodné ustanovenie zákona o pobyte cudzincov a konkrétne na ust. § 131i, kde podľa ods. 6 viaceré lehoty určené týmto zákonom neplynú, a to až do odvolania krízovej situácie, pričom za krízovú situáciu sa považuje okrem iného aj mimoriadna situácia vyhlásená vládou dňa 11.3.2020, ktorá doposiaľ nebola odvolaná. Jednou z mnohých lehôt, ktoré v tomto období neplynuli je aj lehota podľa § 111 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, teda povinnosť hlásiť policajnému útvaru zmenu miesta pobytu v lehote do 5 pracovných dní odo dňa keď zmena nastala. S ohľadom na uvedené teda momentálne ani nemá žalobca povinnosť hlásiť prípadnú zmenu pobytu na území SR.
Žalobca ďalej uviedol, že na území SR podniká spoločnosťou JEWA, s. r. o., so sídlom Vajnorská 17, Bratislava, kde je konateľom. Spoločnosť má na uvedenej adrese v prenájme priestory okolo 3000 m2, vlastní 4 osobné motorové vozidlá a zamestnáva 5-9 osôb. Spoločnosť riadne zaplatila daň za rok 2020, teda počas pandémie sa spoločnosti JEWA znížili tržby na 268.000 eur, z čoho vyplýva zisk okolo 19.000 eur pred zdanením.
Ďalej žalobca uviedol, že z dôvodu vypuknutia pandemického ochorenia COVID – 19 v Číne sa rozhodol vycestovať naspäť do Číny, aby sa postaral o svoju rodinu, s tým, že sa vráti na územie SR, keď sa medzinárodná situácia upokojí. V období od 1.1.2020 do 30.5.2020 bol pohyb obyvateľov Číny obmedzený a nebolo možné vycestovať z tejto krajiny. Aj v nasledujúcom období, teda v lete 2020, bol pohyb umožnený z dôvodu, že odchod bolo možné realizovať len prostredníctvom dvoch leteckých spoločností China Air a Austria Air, pričom lety boli predražené a kompletne vypredané. Z tohto dôvodu bol jeho návrat na územie SR a pokračovanie v podnikateľskej činnosti absolútne nereálny. Následne na jeseň 2020 došlo v Európe k druhej vlne pandémie, čo mu opätovne znemožnilo návrat na územie SR a ubytovať sa v dohodnutom ubytovacom zariadení. Bez ohľadu na uvedenú situáciu žalobca uviedol, že komunikoval s ostatnými konateľmi spoločnosti JEWA o čom svedčia aj zisky dosiahnuté v roku 2020. Z uvedeného dôvodu považuje napadnuté druhostupňové rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za predčasné, bez náležitého zistenia skutkového stavu.
Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 01.10.2021, pričom v uvedenom vyjadrení uviedol, že z vykonanej kontroly správnym orgánom v ubytovacom zariadení J. D. - Strechaj na adrese Budovateľská 35, Smolenice vyplýva, že počas posledných štyroch rokov, počas ktorých boli z uvedeného ubytovacieho zariadenia vydávané jeho majiteľom súhlasy s poskytnutím ubytovania pre K. K. A. (splnomocnená osoba v rôznych konaniach cudzincov) sa v tomto ubytovacom zariadení nikdy nezdržiaval žiadny cudzinec, ktorému bolo vydané potvrdenie o poskytnutí ubytovania, a ktorí následne predložili toto potvrdenie v konaní o pobyte na správnom orgáne. Do vyššie uvedeného ubytovacieho zariadenia boli prihlásení už desiatky cudzincov, z ktorých tam ani jeden jediný nestrávil ani jednu noc. Tvrdenia žalobcu ohľadom dôvodov, prečo sa v tomto ubytovacom zariadení nezdržiaval je považované za čisto účelové, nakoľko žalobca je len jeden z mnohých cudzincov, ktorí ubytovacie zariadenie J. D. - Strechaj účelovo a fiktívne využili len na formálne splnenie zákonných podmienok pre udelenie/ obnovenie pobytu bez reálneho úmyslu sa v tomto ubytovacom zariadení aj reálne ubytovať a prebývať tu. Nemôže byť predsa náhoda, že ani jeden cudzinec v ubytovacom zariadení nikdy reálne nebýval. Tak ako už bolo uvedené vyššie, k uvedenému sa vyjadril aj Krajský súd Trnava v mnohých takmer identických konaniach napríklad sp. zn.: 20S/121/2019, cit.: „Zistenia v tomto smere v plnej miere odôvodňujú úvahy správneho orgánu a jeho závere v tom, že dokladovanie zabezpečeného ubytovania bolo zo strany žalobcu iba formálnym naplnením podmienok pre obnovenie prechodného pobytu, nie dokladovanie ubytovania, ktoré žiadateľ hodlá na ubytovanie využívať a aj ho reálne na ubytovanie využíva." Žalobca nie len, že predložil potvrdenie o zabezpečení ubytovania v ubytovacom zariadení J. D. – Strechaj, ale uvedené ubytovacie zariadenie uviedol v žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky v bode 31 v žiadosti ako svoje bydlisko na území Slovenskej republiky. V každej jednej žiadosti o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu je nad podpisom žiadateľa o pobyt uvedená veta, cit.: „Svojim podpisom potvrdzujem úplnosť a pravdivosť svojich údajov", čo zaväzuje všetkých žiadateľov o pobyt, ako aj žalobcu, uvádzať všetky údaje uvedené v žiadosti o pobyt pravdivo a úplne, čo sa však v prípade žalobcu nestalo.
Následne je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca bol z ubytovacieho zariadenia dňa 11.11.2020 majiteľom pánom D. J. odhlásený z adresy Budovatel'ská 35, Smolenice a inú adresu, na ktorú by sa žalobca presťahoval správny orgán neeviduje. Z uvedeného dôvodu žalobca nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. s poukazom na § 32 ods. 2 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. vzhľadom k tomu, že žalobca nemá v súčasnosti zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky. Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 111 ods. 1 písm. u) zákona č. 404/2011 Z. z. - štátny príslušník tretej krajiny (žalobca) je povinný zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku; to neplatí, ak štátny príslušník tretej krajiny uplatňuje mobilitu v inom členskom štáte. Novelou zákona č. 404/2011 Z. z. č. 108/2018 Z. z. z 13. marca 2018, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. (tento zákon nadobudol účinnosť 01.05.2018), vzniklo predmetné ustanovenie § 111 ods. 1 písm. u). Z dôvodovej správy k zákonu č. 108/2018 Z. z. vyplýva, že navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a rieši prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny účelovo žiada o udelenie (obnovenie) prechodného pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, aby získal bezvízový styk do krajín Európskej únie, pričom reálne nevykonáva účel pobytu na území Slovenskej republiky, ani sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť počas udeleného pobytu nezdržiava. Z administratívneho spisu žalobcu bolo zistené, že počas celého udeleného prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky sa žalobca nachádzal na území Slovenskej republiky jeden mesiac v roku 2019, čím žalobca porušil povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona č. 404/2011 Z. z., čo je dôvod na zrušenie prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. Žalobca, ani splnomocnený zástupca sa ani v správnej žalobe nezmienili, ani nevyjadrili, či žalobca niekedy nocoval v ubytovacom zariadení J. D. - Strechaj, prípadne, kde prespával, ked' sa nachádzal na území Slovenskej republiky. Zhodnotením všetkých skutočností, najmä tej skutočnosti, že v ubytovacom zariadení J. D. - Strechaj nikdy reálne nebýval žiadny cudzinec s udeleným pobytom a nie len žalobca, čo potvrdzuje to, že sa jedná o dlhodobé a fiktívne obchádzanie zákona č. 404/2011 Z. z. Údaje, ktoré žalobca dobrovoľne a vedome uviedol v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 404/2011 Z. z. sú jednoznačne zavádzajúce a nepravdivé.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 25.11.2021, v ktorej uviedol, že opätovne poukazuje na svoju argumentáciu uvedenú v správnej
žalobe, pričom pravdivosť tvrdenia ubytovateľa je nepochybne jednoducho preukázať knihou hostí, ktorý musí zo zákona viesť a ktorá už bola zo strany príslušníkov policajného zboru niekoľkokrát pri kontrolách kontrolovaná, opatrená pečiatkou. Je preto nepochopiteľné tvrdenie ubytovateľa o tom, že nikdy u seba nemal ubytovaných cudzincov obzvlášť keď nešlo o prvú kontrolu tohto ubytovacieho zariadenia a doposiaľ všetky kontroly prebehli bez akýchkoľvek problémov. Je až nepredstaviteľné, že by akýkoľvek ubytovateľ niekoľko rokov vydával len fiktívne potvrdenia o ubytovaní bez toho, aby skutočne cudzincov ubytovával.
Pokiaľ žalovaný uvádza, že doklady predložil bez snahy reálneho zdržiavania sa na uvedenej adrese, tak toto sa nezakladá na pravde, pretože na Slovensku žalobca úspešne podniká, snaží sa pokračovať v podnikateľskej činnosti, ktorá však bola sťažená pandemickou situáciou.
Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný vo svojom vyjadrení, nad rámec argumentácie uvedenej vo svojich rozhodnutia poukazuje na porušenie § 111 ods. 1 písm. s) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého je štátny príslušník tretej krajiny povinný oznámiť policajnému útvaru ak sa bude zdržovať v rámci Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní. Aj s ohľadom na obsah záznamu z kontroly žalobca uvádza, že pri kontrole sa policajti nezaujímali o konkrétne mená ubytovaných cudzincov a ním predložených listín. Bez ohľadu na to, porušenie tejto povinnosti nie je dôvodom na zrušenie udeleného prechodného pobytu, ale ide o priestupok, za ktorý môže policajný útvar uložiť pokutu a nie zrušiť prechodný pobyt.
Žalobca rovnako poukazuje aj na to, že zo strany žalovaného došlo k ďalšej nezmyselnej argumentácii s odkazom na § 111 ods. 1 písm. u) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého štátny príslušník tretej krajiny je povinný zdržiavať sa na území SR viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku. Ani k splneniu resp. nesplneniu tejto povinnosti nebolo správne konanie vedené, nebolo k tomu vykonané dokazovanie a nie je zrejmé z akého administratívneho spisu bolo zistené, že ako dlho sa žalobca na území SR počas udeleného prechodného pobytu zdržiaval.
Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
Žalobca dňa 17.12.2021 doručil súdu doplnenie argumentácie, kde uviedol, že prvostupňové rozhodnutie je zmätočné, pretože vo výroku tohto rozhodnutia správny orgán uviedol, že ruší prechodný pobyt na území SR na účel podnikania štátneho príslušníka Číny menom L. M., nar. XX.X.XXXX z dôvodu uvedenia nepravdivých a zavádzajúcich údajov. V uvedenom rozhodnutí je žalobca uvedený ako účastník konania a rozhodnutie bolo doručené žalobcovi, avšak v samotnom výroku je pobyt zrušený inej osobe s iným dátumom narodenia. Žalobca je toho názoru, že v konaní o zrušení udeleného prechodného pobytu teda neexistuje voči jeho osobe právoplatné rozhodnutie ohľadom jeho osoby v súvislosti s udelením prechodného pobytu.
Relevantná právna úprava
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 21 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky.
Podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.
Podľa § 111 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený trvalý pobyt.
Podľa § 111 ods. 1 písm. s) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu:
a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona.
Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s obsahom súdneho administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stravu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd preto postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 134 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca požiadal o udelenie prechodného pobytu, ktorý mu bol dňa 3.9.2019 oddelením cudzineckej polície Policajného zboru v Trnave udelený za účelom podnikania podľa § 22 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. Ako doklad potvrdzujúci ubytovanie predložil žalobca potvrdenie o zabezpečení ubytovania vydané a podpísané majiteľom ubytovacieho zariadenia J. D. – Strechaj, pánom D. J. na adrese Budovateľská 35, Smolenice.
Ďalej krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že dňa 18.11.2021 bola zo strany správneho orgánu vykonaná kontrola v zmysle § 75 ods. 1 a 2 zákona č. 404/2011 Z. z., pričom pri kontrole bolo zistené od majiteľa ubytovacieho zariadenia, že žalobca sa na adrese Budovateľská 35, Smolenice nikdy reálne nezdržoval.
Následne bolo uvedené, že žalobca bol dňa 18.12.2020 ubytovateľom D. J. odhlásený z adresy Budovateľská 35, Smolenice a iná adresa, na ktorej sa žalobca zdržiava nebola správnemu orgánu zo strany žalobcu oznámená.
Nakoľko preverovaním bolo zistené, že žalobca sa nikdy reálne nezdržoval na adrese, ktorú uviedol vo svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR, bol mu prechodný pobyt prvostupňovým rozhodnutím zrušený, následne proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný ako
druhostupňový správny orgán jeho odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.
Skutočnosť, že na adrese, ktorú žalobca uviedol vo svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania na území SR sa nikdy nezdržiaval a že ide len o účelovo udanú adresu, na ktorej sa mal zdržiava preukazuje aj to, že na uvedenej adrese bola vykonaná kontrola 18.1.2021, pričom bolo zistené, že na tejto adrese sa žalobca nezdržiava a takisto túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že na uvedenú adresu bolo zaslané zo strany správneho orgánu viacero predvolaní, ktoré sa vrátili správnemu orgánu ako nedoručené.
V súvislosti argumentáciou žalobcu, ktorú zaslal v doplnenom vyjadrení zo dňa 16.12.2021, v ktorom poukazuje, že výrok prvostupňového rozhodnutia sa vzťahuje na inú osobu – štátneho príslušníka Číny s menom L. M., nar. XX.X.XXXX a nie na žalobcu, a teda že prvostupňové rozhodnutie je zmätočné, podľa názoru krajského súdu nespôsobuje nezákonnosť postupu správneho orgánu, a to z dôvodu, že z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že ako účastník konania je vedený žalobca, teda osoba A. B., nar. X.X.XXXX, pričom vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia došlo k pisárskej chybe, kde zrejme príslušník policajného zboru oddelenia cudzineckej polície použil pre výrok vzor iného rozhodnutia. Ide teda o zrejmú nesprávnosť, ktorá podľa názoru súdu nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, už vzhľadom na to, že počas celého konania bolo konané práve so žalobcom. Argumentácia o nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia nebola vyslovené ani v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ani v samotnej žalobe, a teda aj právna zástupkyňa žalobcu, ako aj žalobca si boli vedomí, že sa jedná o konanie, kde ako účastník na strane žalobcu vystupuje osoba A. B., nar. X.X.XXXX.
Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Z vyššie uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že krajský súd nemôže prihliadať na argumentáciu, ktorá bola použitá zo strany právnej zástupne žalobcu dňa 16.12.2021 ako doplňujúca argumentácia k žalobe, pričom ako bolo vyššie uvedené krajský súd vyhodnotil prvostupňové rozhodnutie ako rozhodnutie, ktoré obsahuje zjavnú nesprávnosť vo výroku týkajúce sa označenia osoby, ktorej bol zrušený prechodný pobyt, avšak z obsahu prvostupňového rozhodnutia ako aj z hlavičky prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že toto rozhodnutie sa týkalo práve žalobcu.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že správne orgány rozhodli vo veci predčasne a na základe neúplne zisteného skutkového stavu odvolaním sa na to, že chýba evidencia – ubytovacia kniha, z ktorej by bolo možné zistiť pobyt cudzincov v ubytovacom zariadení D. J. – Strechaj so sídlom Budovateľská 35, Smolenice, tak krajský súd v tomto smere poznamenáva, že je pravdou, že v spisovom materiály sa nachádza rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. PPZ-HCP- BA2-2021/054647-003 zo dňa 12.10.2021, z ktorého vyplýva, že argumentácia D. J., ubytovateľa, v tom smere, že nikdy neubytovával žiadneho cudzinca na svojej adrese je zavádzajúca, keď z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že tento viedol knihu ubytovaní, v ktorej boli zapísaní viacerí cudzinci avšak z vykonaného dokazovania vo vzťahu k žalobcovi, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa v tomto ubytovacom zariadení niekedy vôbec zdržiaval (napr. uzatvorená nájomná zmluva a pod.).
Sám žalobca vo svojich vyjadreniach, aj vo vyjadreniach právnej zástupkyne žalobcu uvádzal, že zdržiaval sa na území Slovenskej republiky, pričom prespával v hoteloch a iných ubytovacích zariadeniach, kde sa zdržiaval 5-7 dní, pričom od vypuknutia pandemickej situácie sa zdržiaval mimo územia Slovenska, v mieste svojho rodiska, t. j. v Čínskej republike.
Okrem toho skutočnosť, že žalobca pri vybavovaní si prechodného ubytovania na území Slovenskej republiky za účelom podnikania uviedol vo svojej žiadosti práve adresu Budovateľská 35, Smolenice,
kde sa však vôbec už od samotného začiatku nezdržiaval, a teda je zrejmé, že uviedol pri podaní žiadosti zavádzajúce a nepravdivé údaje.
Žalobca pri vybavovaní si žiadosti o vydanie prechodného pobytu na území SR v septembri 2019, teda v čase, keď ešte neprebiehala pandemická situácia na území SR uviedol pri podaní tejto žiadosti, že sa bude zdržovať na prechodnej adrese Budovateľská 35, Smolenice, pričom na tejto adrese sa už od 18.12.2020 nezdržuje, keďže z tejto adresy bol odhlásený samotným ubytovateľom D. J. a je zrejmé, že žalobca ani neuviedol správnemu orgánu, teda orgánu cudzineckej polície inú adresu, kde sa na území SR zdržuje.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že tento preukázal, že na území Slovenskej republiky sa zdržiava na adrese, ktorú uviedol pri podanej žiadosti o udelenie prechodného pobytu, tak toto tvrdenie je zavádzajúce, pričom žalobca tvrdí, že táto skutočnosť vyplýva aj z čestného vyhlásenia majiteľa ubytovacieho zariadenia D. J., ktorý sa mal vyjadriť, že v jeho ubytovacom zariadení nebýva žiadny cudzinec v čase, kedy bola vykonávaná kontrola zo strany cudzineckej polície, ide o vyjadrenie, ktoré má pre účely zisťovania význam, avšak toto vyjadrenie nekorešponduje so skutočným stavom, pretože žalobca nepreukázal, že by sa skutočne na uvedenej adrese zdržiaval. Sám tvrdí, že sa pohyboval po území SR, kde prespával 5-7 dní v iných ubytovacích zariadeniach a hoteloch.
Krajský súd je toho názoru, že išlo o účelovo a fiktívne vymyslenú adresu, ktorá mala slúžiť žalobcovi, aby mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca tvrdí, že na území SR podniká prostredníctvom spoločnosti JEWA, s. r. o., ktorej je konateľom, tak z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti vyplýva, že konateľmi tejto spoločnosti sú aj ďalšie osoby, a to občania tretích krajín, ktoré môžu za spoločnosť vystupovať samostatne, keďže z výpisov z obchodného registra vyplýva, že konatelia konajú v mene spoločnosti samostatne a teda argumentácia, že žalobca podnikal aj v čase, keď sa zdržoval mimo územia Slovenskej republiky, je zavádzajúca, pretože nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa zdržiaval v čase vytvárania obchodných aktivít na území SR, a teda skutočnosť, že táto spoločnosť naďalej vykazuje zisk, je v danom prípade irelevantná vo vzťahu k tomu, že žalobca sa nezdržuje na adrese, ktorú uviedol v podanej žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania na území Slovenskej republiky.
Krajský súd sa stotožňuje s názorom, ktorý bol vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí žalovaného, že žalobca predložil nepravdivé a zavádzajúce údaje pri podaní žiadosti o udelenia prechodného pobytu dňa 12.7.2019, teda v čase, kedy na území Slovenskej republiky nebola žiadna pandemická situácia spôsobená ochorením COVID – 19. Žalovaný poukázal na argumentáciu majiteľa ubytovacieho zariadenia, ktorý uviedol, že žalobcovi udelil potvrdenie o ubytovaní na základe požiadavky K. K. A., splnomocneného zástupcu v konaní, ktorý mu priniesol predvyplnené tlačivo na žalobcu, ktoré len podpísal. Okrem toho z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobcovi bol prechodný pobyt dňa 18.12.2020 pánom D. J. zrušený a žalobca bol odhlásený z adresy Budovateľská 35, Smolenice.
Podľa názoru krajského súdu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa zdržiaval na adrese, ktorú uviedol ako adresu svojho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky a navyše nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho vyjadrenia, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti musel prespávať v rôznych hoteloch a ubytovacích zariadeniach a teda nepredložil správnemu orgánu doklady, ktoré by preukázali, že v takýchto zariadeniach sa skutočne zdržiaval. Okrem toho, vzhľadom na dĺžku času od udelenia žiadosti o prechodný pobyt do doby, kedy bolo žalobcovi zrušené ubytovanie na prihlásenej adrese Budovateľská 35, Smolenice je nepravdepodobné, že by žalobca nevyužil aspoň párkrát ubytovacie zariadenie slúžiace k prechodnému pobytu.
Z obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že ubytovacie zariadenie Budovateľská 35, Smolenice, je zariadením, ktoré slúži len ako fiktívne zariadenie pre cudzincov, ktorí sa na tejto adrese nezdržujú, pričom do tohto zariadenia sú prihlasovaní cudzinci prostredníctvom K. K. A., tak ako tomu bolo v prípade žalobcu, ktorý predložil ubytovateľovi D. J. vyplnené tlačivá, ktoré tento ubytovateľ len podpísal a tieto tlačivá slúžili ako podklad pre vydávanie žiadostí na udelenie prechodného pobytu na území SR občanom tretích krajín.
Krajský súd poznamenáva, že v súvislosti s občanmi tretích krajín, ktorí sa pohybujú v rámci Schengenského priestoru tak Slovenská republika vyžaduje, aby pohyb týchto občanov bol kontrolovaný, a teda, aby sa v rámci Schengenského priestoru, teda aj na území Slovenskej republiky pohybovali v zákonom stanovených medziach. Jednou z povinností, ktorá vyplýva zo zákonných ustanovení je tá, že osoba, ktorá žiada o prechodný pobyt na území Slovenskej republiky podá pravdivé informácie o tom, kde sa bude v rámci doby, na ktorý jej bude udelený prechodný pobyt zdržovať. V tomto smere žalobca túto povinnosť nesplnil, keď uviedol zavádzajúce a nepravdivé údaje súvisiace s jeho ubytovaním na území Slovenskej republiky.
Krajský súd dospel k záveru, že žalobca pri preukázaní skutočností relevantných pre zotrvanie na území Slovenskej republiky za účelom prechodného pobytu súvisiaceho s podnikaním nepreukázal relevantnými dôkazmi skutočnosti, ktoré deklaroval vo svojej žiadosti, a preto dôvod, pre ktorý mu bolo jeho povolenie na udelenie pobytu zrušené, ktorý je uvedený v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, že žalobca uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje pri podaní tejto žiadosti je dôvodom, ktorý jednoznačne preukazuje, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného boli vecne správne.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho konania možno priznať trovy len vo výnimočných prípadoch, ktoré však v danom prípade krajský súd nezistil.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).