Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/90/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov: JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B. C. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B. D. A. B., E.. E. A. F.. XX, G., Iránska islamská republika, právne zastúpený: advokátkou JUDr. Romana Škorcová, advokátska kancelária JUDr. E. Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s. r. o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava 1, IČO: 50 469 738, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Krížna 44, 812 72 Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2021/032675-004 zo dňa 19.05.2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP- BA9-584-003/2021-PC L zo dňa 16.3.2021 zrušilo žalobcovi podľa s poukazom na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, ktorý mu bol udelený za účelom podnikania z dôvodu, že v konaní podľa uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje.

2. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že dňa 18.1.2021 bola zo strany správneho orgánu vykonaná kontrola v zmysle a , pričom od majiteľa ubytovacieho zariadenia na adrese E. XX, A., kde bol cudzinec - žalobca prihlásený k prechodnému pobytu bolo zistené, že žalobca v tomto ubytovacom zariadení nebol nikdy reálne ubytovaný. Bolo zistené, že žalobca v čase podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania (tento mu bol obnovený 03.08.2020) uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje ohľadom adresy pobytu, pretože v čase podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu (15.01.2020) uviedol účastníkom konania adresu svojho pobytu, pričom táto zmena adresy bola len fiktívna a reálne sa na adrese E. XX do A. nepresťahoval.

3. Správny orgán vyhodnotením získaných podkladov dospel k záveru, že sú splnené zákonné dôvody na postup podľa s poukazom na , pretože žalobca v konaní uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje ohľadne adresy svojho pobytu a bydliska na území Slovenskej republiky.

4. Proti uvedeného rozhodnutiu podal žalobca podaním zo dňa 9.4.2021, doručením správnemu orgánu dňa 12.4.2021 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.

5. Žalovaný, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava napadnutým rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2021/032675-004 zo dňa 19.5.2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č. p. : PPZ-HCP-BA9-584-003/2021-PC L zo dňa 16.3.2021.

6. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca v čase podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje ohľadom jeho adresy pobytu na účel podnikania, keď na adrese E. XX, A., nakoľko na uvedenej adrese sa nezdržiaval a táto adresa, resp. zmena pobytu bola len fiktívna.

7. Z vykonaných kontrol vyplynulo, že žalobca sa na adrese nezdržiava a ani sa tam nezdržiaval. Splnomocnený zástupca opakovane v odvolaní uvádza, že účastník konania sa na adrese ubytovacieho zariadenia nemohol zdržiavať ani ubytovať z dôvodu pandemickej situácie na území Slovenskej republiky spôsobenou ochorením COVID - 19, avšak žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca predložil predmetné potvrdenie o poskytnutí ubytovania na adrese E. XX, A. pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR dňa 15.1.2020, teda v čase, keď žiadna pandemická situácia na území SR neexistovala. Od doby predloženia predmetného potvrdenia o zabezpečení ubytovania mal žalobca pomerne dosť dlhú dobu sa v ubytovacom zariadení ubytovať. Majiteľ ubytovacieho zariadenia, kde mal byť žalobca ubytovaný uviedol, že žiadny cudzinec, ktorému vydal potvrdenie o poskytnutí ubytovania v jeho ubytovacom zariadení nikdy na tejto adrese nebýval a potvrdenie vydal len na základe požiadaviek pána C., ktorý mu priniesol predvyplnené tlačilo pre konkrétneho cudzinca, ktoré len podpísal. Z uvedeného je jednoznačne preukázané, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu predložil predmetné potvrdenie o zabezpečení ubytovania účelovo a nikdy v ňom reálne nebýval.

8. Žalovaný zdôrazňuje, že každý cudzinec ako osoba nachádzajúca sa na území Slovenskej republiky je povinná rešpektovať zákony Slovenskej republiky a svoje konanie smerovať tak, aby nedošlo k porušovaniu zákonov, ako aj ohrozovaniu zákonom chránených záujmov štátu. Jedným z týchto zákonom chránených záujmov štátu je regulácia príchodu a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky a takisto v zákonom stanovených medziach, ktoré upravuje zákon o pobyte cudzincov.

II. Žaloba a žalobné dôvody

9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 27.07.2021 žalobu, v ktorej namietal že pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky predložil potvrdenie od ubytovateľa H. I. - A., IČO: 17 707 646, so sídlom Budovateľská 35, Smolenice. S uvedeným ubytovateľom bol dohodnutý na poskytovaní ubytovania v čase keď bude na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na pandemickú situáciu a opatrenia prijaté štátnymi orgánmi Slovenskej republiky nebolo tomuto ubytovateľovi umožnené poskytnúť ubytovanie a preto sa po príchode na Slovensko tam nemohol ubytovať ani v letnom období, keď zo strany ubytovateľa mu nebolo umožnené tam vykonávať povinnú karanténu. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že zo spisového materiálu zistila, že konanie bolo začaté na základe záznamu o vykonanej kontrole zo dňa 18.1.2021 u ubytovateľa H. I. - A., pričom ubytovateľ sa mal vyjadriť, že v jeho ubytovacom zariadení nikdy reálne nebýval žiadny cudzinec, ktorému vydal potvrdenie o poskytnutí ubytovania. Potvrdenia pre cudzincov vydával na základe požiadaviek pána B. C., ktorý mu priniesol pred vyplnené tlačivo na konkrétneho cudzinca, ktoré pán H. len podpísal a takisto to funguje aj pri odhlasovaní cudzincov z pobytu. Tieto skutočnosti sa podľa názoru žalobcu však nezakladajú na pravde, pretože ubytovanie v danom ubytovacom zariadení mal reálne zabezpečené a nebyť skutočností, pre ktoré sa nemohol zdržiavať na území Slovenskej republiky, ktoré však správny orgán neakceptoval, tak by v danom ubytovacom zariadení bol ubytovaný. Žalobca predložil správnemu orgánu čestné prehlásenie pána

H., ktorý mal dňa 18.1.2021 policajtom vykonávajúcim kontrolu uviesť, že v čase vykonania kontroly z dôvodu pandémie a prijatých opatrení, nemá ubytovaného žiadneho hosťa. Z predloženého čestného vyhlásenia tiež vyplýva, že pán H. cudzincom reálne ubytovanie poskytuje, pričom títo boli skutočne ubytovaní v jeho zariadení, a to až do vypuknutia pandémie. Taktiež uviedol, že ním splnomocnená osoba v správnom konaní, B. B. C. mu oznámil, že po nahliadnutí do spisu zistil, že záznam z kontroly polície je vykonaný povrchne a neprofesionálne a zavádzajúco. Pri kontrole ubytovacieho zariadenia sa predovšetkým kontrolujú vnútorné priestory ubytovacieho zariadenie a hlavne kniha ubytovaných, ktorú po kontrole opatrí pečiatkou polícia a podpisom policajtov, ktorí kontrolu vykonali. Ak by policajti dodržali stanovené postupy kontroly ubytovania, tak by zistili, že v uvedenom ubytovacom zariadení A. - I. H. podľa knihy ubytovaných boli ubytovaní cudzinci v rokoch 2016, 2017, 2018 a 2019. Kniha ubytovaných je opatrená pečiatkami cudzineckej polície, kde ubytovateľ priniesol knihu ubytovaných ku kontrole na cudzineckú políciu do 5 dní od ubytovania cudzincov.

10. Žalobca poukázal na prechodné ustanovenie zákona o pobyte cudzincov a konkrétne na ust. § 131i, kde podľa ods. 6 viaceré lehoty určené týmto zákonom neplynú, a to až do odvolania krízovej situácie, pričom za krízovú situáciu sa považuje okrem iného aj mimoriadna situácia vyhlásená vládou dňa 11.3.2020, ktorá doposiaľ nebola odvolaná. Jednou z mnohých lehôt, ktoré v tomto období neplynuli je aj lehota podľa § 111 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, teda povinnosť hlásiť policajnému útvaru zmenu miesta pobytu v lehote do 5 pracovných dní odo dňa keď zmena nastala. S ohľadom na uvedené teda momentálne ani nemá žalobca povinnosť hlásiť prípadnú zmenu pobytu na území SR.

11. Žalobca ďalej uviedol, že na území SR podniká prostredníctvom spoločnosti Caspian Group s.r.o., v ktorej je konateľom, pričom táto spoločnosť dosahovala v tomto období zisky (v roku 2019 vo výške 17 928 eur, v roku 2020 vo výške 15 110,71 eur po zdanení), pričom z týchto ziskov boli riadne uhradené dane. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 131i ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (teda „pandemických“ prechodných opatrení), keď nemusí preukazovať splnenie podmienky dosiahnutého zisku za prechádzajúci kalendárny rok, pokiaľ počas neho trvala krízová situácia, a ak táto ovplyvnila jeho podnikateľské aktivity. Zdôraznil, že aj napriek trvaniu krízovej situácie v minulom kalendárnom roku, t.j. v roku 2020 túto podmienku splnil. Tvrdil, že potvrdenie, ktoré predložil ako doklad preukazujúci zabezpečené ubytovanie na území SR je pravdivé. Správny orgán preto žiadnym spôsobom nezavádzal, avšak je potrebné, aby boli vzaté do úvahy aj prísne opatrenia súvisiace s pandémiou, pre ktoré bolo toto ubytovanie zariadenie zatvorené. Okrem toho uviedol, že dňa 24.10.2020 mu bol zistený vírus COVID – 19 a z dôvodu ťažkého priebehu ochorenia bol hospitalizovaný v nemocničnom zariadení v Iráne, pričom potvrdenie o jeho nákaze týmto vírusom predložil pri podaní odvolania na prvostupňovom správnom orgáne.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

12. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 18.1.2022, doručením súdu dňa 24.1.2022, pričom v uvedenom vyjadrení uviedol, že z vykonanej kontroly správnym orgánom v ubytovacom zariadení H. I. - A. na adrese E. XX, A. vyplýva, že počas posledných štyroch rokov, počas ktorých boli z uvedeného ubytovacieho zariadenia vydávané jeho majiteľom súhlasy s poskytnutím ubytovania pre B. B. C. (splnomocnená osoba v rôznych konaniach cudzincov) sa v tomto ubytovacom zariadení nikdy nezdržiaval žiadny cudzinec, t.j. vrátane žalobcu, ktorý tam tiež nebol reálne ubytovaný. Dňa 04.03.2021 bolo na správny orgán doručené vyjadrenie žalobcu, a to prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu (v tom čase B. B. C.), ktorý okrem iného uviedol, že na adrese E. XX J. A. má žalobca zabezpečené ubytovanie, avšak vzhľadom k jeho podnikateľskej situácii, ktorá si vyžaduje pohyb po celom území SR z dôvodu rôznych stretnutí, prespáva po rôznych hoteloch a ubytovacích zariadeniach počas 5-7 dní. Tak ako už bolo uvedené vyššie, k uvedenému sa vyjadril aj Krajský súd v Trnave v mnohých takmer identických konaniach napríklad sp. zn.: a sp.zn. , cit.: „Zistenia v tomto smere v plnej miere odôvodňujú úvahy správneho orgánu a jeho závere v tom, že dokladovanie zabezpečeného ubytovania bolo zo strany žalobcu iba formálnym naplnením podmienok pre obnovenie prechodného pobytu, nie dokladovanie ubytovania, ktoré žiadateľ hodlá na ubytovanie využívať a aj ho reálne na ubytovanie využíva." Žalobca nie len, že predložil potvrdenie o zabezpečení ubytovania v ubytovacom zariadení H. I. - A., ale uvedené ubytovacie zariadenie uviedol v žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky v bode 31 v žiadosti ako svoje bydlisko na území Slovenskej republiky. V každej jednej žiadosti o udelenie alebo

obnovenie prechodného pobytu je nad podpisom žiadateľa o pobyt uvedená veta, cit.: „Svojim podpisom potvrdzujem úplnosť a pravdivosť svojich údajov", čo zaväzuje všetkých žiadateľov o pobyt, ako aj žalobcu, uvádzať všetky údaje uvedené v žiadosti o pobyt pravdivo a úplne, čo sa však v prípade žalobcu nestalo. Následne je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca v čase podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu svojim podpisom potvrdil úplnosť a pravdivosť svojich údajov, avšak tieto údaje boli zavádzajúce a nepravdivé v súvislosti s uvedením adresy, na ktorej sa mal žalobca zdržiavať (E. XX, A.). Z uvedeného dôvodu žalobca preto nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu podľa s poukazom na vzhľadom k tomu, že žalobca nemá v súčasnosti zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky. Žalovaný poukazuje na ustanovenie - štátny príslušník tretej krajiny (žalobca) je povinný zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku; to neplatí, ak štátny príslušník tretej krajiny uplatňuje mobilitu v inom členskom štáte. Novelou č. z 13. marca 2018, ktorou sa mení a dopĺňa (tento zákon nadobudol účinnosť 01.05.2018), vzniklo predmetné ustanovenie . Z dôvodovej správy k vyplýva, že navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a rieši prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny účelovo žiada o udelenie (obnovenie) prechodného pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, aby získal bezvízový styk do krajín Európskej únie, pričom reálne nevykonáva účel pobytu na území Slovenskej republiky, ani sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť počas udeleného pobytu nezdržiava. Z administratívneho spisu žalobcu bolo zistené, že počas celého udeleného prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky sa žalobca nachádzal na území Slovenskej republiky jeden mesiac v roku 2019, čím žalobca porušil povinnosť podľa , čo je dôvod na zrušenie prechodného pobytu podľa Žalobca, ani splnomocnený zástupca sa ani v správnej žalobe nezmienili, ani nevyjadrili, či žalobca niekedy nocoval v ubytovacom zariadení H. I. - A., prípadne, kde prespával, ked' sa nachádzal na území Slovenskej republiky. Zhodnotením všetkých skutočností, najmä tej skutočnosti, že v ubytovacom zariadení H. I. - A. nikdy reálne nebýval žiadny cudzinec s udeleným pobytom a nie len žalobca, čo potvrdzuje to, že sa jedná o dlhodobé a fiktívne obchádzanie Údaje, ktoré žalobca dobrovoľne a vedome uviedol v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa sú jednoznačne zavádzajúce a nepravdivé.

13. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 07.07.2022, v ktorej uviedol, že opätovne poukazuje na svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe, pričom pravdivosť tvrdenia ubytovateľa je nepochybne jednoducho preukázať knihou hostí, ktorý musí zo zákona viesť a ktorá už bola zo strany príslušníkov policajného zboru niekoľkokrát pri kontrolách kontrolovaná, opatrená pečiatkou. Je preto nepochopiteľné tvrdenie ubytovateľa o tom, že nikdy u seba nemal ubytovaných cudzincov obzvlášť keď nešlo o prvú kontrolu tohto ubytovacieho zariadenia a doposiaľ všetky kontroly prebehli bez akýchkoľvek problémov. Je až nepredstaviteľné, že by akýkoľvek ubytovateľ niekoľko rokov vydával len fiktívne potvrdenia o ubytovaní bez toho, aby skutočne cudzincov ubytovával.

14. Pokiaľ žalovaný uvádza, že doklady predložil bez snahy reálneho zdržiavania sa na uvedenej adrese, tak toto sa nezakladá na pravde, pretože na Slovensku žalobca úspešne podniká, snaží sa pokračovať v podnikateľskej činnosti, ktorá však bola sťažená pandemickou situáciou.

15. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný vo svojom vyjadrení, nad rámec argumentácie uvedenej vo svojich rozhodnutia poukazuje na porušenie o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého je štátny príslušník tretej krajiny povinný oznámiť policajnému útvaru ak sa bude zdržovať v rámci Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní. Aj s ohľadom na obsah záznamu z kontroly žalobca uvádza, že pri kontrole sa policajti nezaujímali o konkrétne mená ubytovaných cudzincov a ním predložených listín. Bez ohľadu na to, porušenie tejto povinnosti nie je dôvodom na zrušenie udeleného prechodného pobytu, ale ide o priestupok, za ktorý môže policajný útvar uložiť pokutu a nie zrušiť prechodný pobyt.

16. Žalobca rovnako poukazuje aj na to, že zo strany žalovaného došlo k ďalšej nezmyselnej argumentácii s odkazom na o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého štátny príslušník tretej krajiny je povinný zdržiavať sa na území SR viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku. Ani k splneniu resp. nesplneniu tejto povinnosti nebolo správne konanie vedené, nebolo k tomu vykonané dokazovanie a nie je zrejmé z akého administratívneho spisu bolo zistené, že ako dlho sa žalobca na území SR počas udeleného prechodného pobytu zdržiaval.

17. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

18. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 21 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

Podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

Podľa § 111 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený trvalý pobyt.

Podľa § 111 ods. 1 písm. s) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu: a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

19. Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s obsahom súdneho administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stravu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ). Správny súd preto postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

20. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca požiadal o obnovenie prechodného pobytu, ktorý mu bol dňa 03.08.2020 oddelením cudzineckej polície Policajného zboru v Trnave udelený za účelom podnikania s platnosťou do 03.08.2021, a to podľa Ako doklad potvrdzujúci ubytovanie predložil žalobca potvrdenie o zabezpečení ubytovania vydané a podpísané majiteľom ubytovacieho zariadenia H. I. - A., pánom I. H. na adrese E. XX, A..

21. Ďalej krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že dňa 18.01.2021 bola zo strany správneho orgánu vykonaná kontrola v zmysle a , pričom pri kontrole bolo zistené od majiteľa ubytovacieho zariadenia, že žalobca sa na adrese E. XX, A. nikdy reálne nezdržoval.

22. Nakoľko preverovaním bolo zistené, že žalobca sa nikdy reálne nezdržoval na adrese, ktorú uviedol vo svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR, bol mu prechodný pobyt prvostupňovým rozhodnutím zrušený, následne proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný ako druhostupňový správny orgán jeho odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.

23. Skutočnosť, že na adrese, ktorú žalobca uviedol vo svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania na území SR sa nikdy nezdržiaval a že ide len o účelovo udanú adresu, na ktorej sa mal zdržiava preukazuje aj to, že na uvedenej adrese bola vykonaná kontrola 18.01.2021, pričom bolo zistené, že na tejto adrese sa žalobca nezdržiava a takisto túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že na uvedenú adresu bolo zaslané zo strany správneho orgánu viacero predvolaní, ktoré sa vrátili správnemu orgánu ako nedoručené.

24. Sám žalobca vo svojich vyjadreniach, aj vo vyjadreniach právnej zástupkyne žalobcu uvádzal, že zdržiaval sa na území Slovenskej republiky, pričom prespával v hoteloch a iných ubytovacích zariadeniach, kde sa zdržiaval 5-7 dní. Ďalej uviedol, že ako doklad o zabezpečení ubytovania na území SR predložil potvrdenie od ubytovateľa H. I. - A., IČO: 17 703 646, so sídlom Budovateľská ulica č. 35, 949 04 Smolenice, s ktorým bolo dohodnutý na poskytnutí ubytovania v čase, keď sa bude zdržiavať na území SR.

25. Z vyššie vykonaného dokazovania správnymi orgánmi vyplýva, že žalobca pri podávaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania v tejto uviedol práve adresu E. XX, A., kde sa však vôbec už od samotného začiatku nezdržiaval, a teda je zrejmé, že uviedol zavádzajúce a nepravdivé údaje.

26. Žalobca pri vybavovaní si žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR (15.01.2020) teda v čase, keď ešte neprebiehala pandemická situácia na území SR uviedol pri podaní tejto žiadosti, že sa bude zdržovať na prechodnej adrese E. XX, A., pričom na tejto adrese sa vôbec nezdržiaval a tento pobyt bol uvedený len fiktívne, pričom je zrejmé, že žalobca neuviedol správnemu orgánu, teda orgánu cudzineckej polície inú adresu, kde sa na území SR bude zdržiavať.

27. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že tento preukázal, že na území Slovenskej republiky sa zdržiava na adrese, ktorú uviedol pri podanej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, tak toto tvrdenie je zavádzajúce, pričom žalobca tvrdí, že táto skutočnosť vyplýva aj z čestného vyhlásenia majiteľa ubytovacieho zariadenia I. H., ktorý sa mal vyjadriť, že v jeho ubytovacom zariadení nebýva žiadny cudzinec v čase, kedy bola vykonávaná kontrola zo strany cudzineckej polície, ide o vyjadrenie, ktoré má pre účely zisťovania význam, avšak toto vyjadrenie nekorešponduje so skutočným stavom, pretože žalobca nepreukázal, že by sa skutočne na uvedenej adrese zdržiaval. Sám tvrdí, že sa pohyboval po území SR, kde prespával 5-7 dní v iných ubytovacích zariadeniach a hoteloch.

28. Krajský súd je toho názoru, že išlo o účelovo a fiktívne vymyslenú adresu, ktorá mala slúžiť žalobcovi, aby mu bolo udelené obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania.

29. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca tvrdí, že na území SR podniká prostredníctvom spoločnosti Caspian Group s.r.o., ktorej je konateľom, tak z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti vyplýva, že konateľmi tejto spoločnosti sú aj ďalšie osoby, a to občania tretích krajín, ktoré môžu za spoločnosť vystupovať samostatne, keďže z výpisov z obchodného registra vyplýva, že konatelia konajú v mene spoločnosti samostatne a teda argumentácia, že žalobca podnikal aj v čase, keď sa zdržoval mimo územia Slovenskej republiky, je zavádzajúca, pretože nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa zdržiaval v čase vytvárania obchodných aktivít na území SR, a teda skutočnosť, že táto spoločnosť naďalej vykazuje zisk, je v danom prípade irelevantná vo vzťahu k tomu, že žalobca sa nezdržuje na adrese, ktorú uviedol v podanej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania na území Slovenskej republiky.

30. Krajský súd sa stotožňuje s názorom, ktorý bol vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí žalovaného, že žalobca predložil nepravdivé a zavádzajúce údaje pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu dňa 15.01.2020, teda v čase, kedy na území Slovenskej republiky nebola žiadna pandemická situácia spôsobená ochorením COVID - 19. Žalovaný poukázal na argumentáciu majiteľa ubytovacieho zariadenia, ktorý uviedol, že žalobcovi udelil potvrdenie o ubytovaní na základe požiadavky B. B. C., splnomocneného zástupcu v konaní, ktorý mu priniesol pred vyplnené tlačivo na žalobcu, ktoré len podpísal.

31. Podľa názoru krajského súdu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa zdržiaval na adrese, ktorú uviedol ako adresu svojho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky a navyše nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho vyjadrenia, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti musel prespávať v rôznych hoteloch a ubytovacích zariadeniach a teda nepredložil správnemu orgánu doklady, ktoré by preukázali, že v takýchto zariadeniach sa skutočne zdržiaval.

32. Z obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že ubytovacie zariadenie E. XX, A., je zariadením, ktoré slúži len ako fiktívne zariadenie pre cudzincov, ktorí sa na tejto adrese nezdržujú, pričom do tohto zariadenia sú prihlasovaní cudzinci prostredníctvom B. B. C., tak ako tomu bolo v prípade žalobcu, ktorý predložil ubytovateľovi I. H. vyplnené tlačivá, ktoré tento ubytovateľ len podpísal a tieto tlačivá slúžili ako podklad pre vydávanie žiadostí na udelenie prechodného pobytu na území SR občanom tretích krajín.

33. Krajský súd poznamenáva, že v súvislosti s občanmi tretích krajín, ktorí sa pohybujú v rámci Schengenského priestoru tak Slovenská republika vyžaduje, aby pohyb týchto občanov bol kontrolovaný, a teda, aby sa v rámci Schengenského priestoru, teda aj na území Slovenskej republiky pohybovali v zákonom stanovených medziach. Jednou z povinností, ktorá vyplýva zo zákonných ustanovení je tá, že osoba, ktorá žiada o prechodný pobyt na území Slovenskej republiky podá pravdivé informácie o tom, kde sa bude v rámci doby, na ktorý jej bude udelený prechodný pobyt zdržovať. V tomto smere žalobca túto povinnosť nesplnil, keď uviedol zavádzajúce a nepravdivé údaje súvisiace s jeho ubytovaním na území Slovenskej republiky.

34. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca pri preukázaní skutočností relevantných pre zotrvanie na území Slovenskej republiky za účelom prechodného pobytu súvisiaceho s podnikaním nepreukázal relevantnými dôkazmi skutočnosti, ktoré deklaroval vo svojej žiadosti, a preto dôvod, pre ktorý mu bolo jeho povolenie na udelenie pobytu zrušené, ktorý je uvedený v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, že žalobca uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje pri podaní tejto žiadosti je dôvodom, ktorý jednoznačne preukazuje, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného boli vecne správne.

35. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti správny súd žalobu zamietol podľa .

36. O trovách konania súd rozhodol podľa , keď v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho konania možno priznať trovy len vo výnimočných prípadoch, ktoré však v danom prípade krajský súd nezistil.

37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( )

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).