Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/82/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava proti žalovanej: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., S. H. XXXX/XX, o zaplatenie 378,03 eur s príslušenstvom a iné

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 54,45 eur z a s t a v u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 169,03 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 169,03 eur od 27.11.2013 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,-eur, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 169,03 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3 obchodných podmienok k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 120122819 z 30.10.2012 v znení: " Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/ spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/ spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky." je n e p r i j a t e ľ n á .

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 3.2.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 378,03 eur s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 378,03 eur od 10.9.2013 do zaplatenia, na zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 54,45 eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120122819 z 30.10.2012 poskytol žalovanej úver vo výške 550,- eur za odplatu 209,- eur. Uvedenou zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú sumu vo výške 759,- eur uhradiť 13 mesačnými splátkami, z toho prvé tri splátky po 2,75 eur mesačne a zostávajúcich 10 splátok po 75,08 eur. Žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť neplnila včas, keď úhrnom zaplatila sumu vo výške 380,97 eur, z ktorej ostatný raz zaplatila sumu 20,- eur dňa 13.1.2015. Keďže žalovaná bola

v omeškaní s platením viac ako tri mesiace, žalobca bol oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. V podaní z 23.5.2013 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva na zaplatenie celého dlhu a podaním z 21.11.2013 žalovanej oznámil zosplatnenie úveru dňom 9.9.2013. Žalovaná po zosplatnení úveru uhradila sumu 20,- eur. Žalobca si po započítaní úhrad žalovanej vo výške 380,97 eur uplatnil nárok na zaplatenie sumy 378,03 eur (759 - 380,97) a podľa bodu 3 Obchodných podmienok si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu po 18,15 eur mesačne, od septembra 2013 do novembra 2013, v úhrnnej výške 54,45 eur.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.8.2015 zobral návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 54,45 eur späť. Súd v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia návrhu.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Žalovaná vo veci uviedla, že platila riadne, až pokiaľ ju neopustil manžel. Jej zostala na splácanie hypotéka za dom, plyn, elektrina a na ostatné jej peniaze nezostali. Platiť by mohla len v splátkach, lebo je zamestnaná na dohodu na 4 hodiny, za XXX,- eur mesačne.

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120122819 z 30.10.2012 na formulárovom tlačive žalobcu označenom aj ako KEŠOVKA vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 550,- eur s úrokom 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, vo výške 14% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Podľa uvedeného tlačiva si za poskytnutie úveru mal žalobca účtovať odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Podľa zmluvy sa žalovaná ako dlžník zaviazala zaplatiť istinu vo výške 550,- eur a odplatu vo výške 209,- eur, a tak celková dlžná suma na úhradu bola vo výške 759,- eur, ktorú mala žalovaná uhradiť 13 mesačnými splátkami, a to prvé tri splátky po 2,75 eur a nasledujúcich 10 splátok po 75,08 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom doporučený termín úhrady je 15. deň v mesiaci. Priemerná RPMN ku dňa podpisu zmluvy, pri splatnosti 13 mesiacov, bola vo výške 45,60 eur. Podľa bodu 1. Obchodných podmienok na rube tlačiva zmluvy je RPMN vo výške 67,70%, pri splatnosti úveru 13 mesiacov. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej istiny, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania. Po dohode zmluvných strán je dlžník/spoludlžník povinný uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej 67,- eur, ktorá po dohode zmluvných strán nepodlieha vyúčtovaniu.

Žalobca predžalobnou upomienkou z 23.5.2013 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 398,93 eur do 5 dní od obdržania výzvy v hotovosti obchodnému zástupcovi, resp. do pokladne spoločnosti, resp. na špecifikovaný bankový účet, pričom ju súčasne v súlade s § 53 ods. 8 upozornil, že po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky so zmluvne dojednanými sankciami. Prípisom z 21.11.2013 žalobca žalovanej oznámil zosplatnenie úveru (spätne) k 9.9.2013 z dôvodu omeškania, pričom ju vyzval na úhradu sumy 563,38 eur, z ktorej suma 398,93 eur predstavuje istinu, vrátane úroku a zmluvnej odmeny, suma 54,45 eur predstavuje zmluvnú pokutu a suma 110,- eur predstavuje účelne vynaložené náklady za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy.

Súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, 2 písm. f/, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z, v znení účinnom od 1.12.2011, § 52 a nasl. OZ, § 544 ods. 1, 2 a nasl..

V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť žalobcu mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. ako aj podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010Z.z..

Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi spoločnosťou žalobcu a žalovanou bola dňa 30.10.2012 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 550,- eur, pri cene úveru vo výške 209,- eur s tým, že žalovaná mala poskytnutý úver splatiť 13 mesačnými splátkami, a to počnúc 10. dňom po uzavretí zmluvy, pričom každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom žalobca odporučil ako termín úhrady 15. deň v mesiaci. Prvé tri splátky mali byť uhradené vo výške po 2,75 eur mesačne a nasledujúcich 10 splátok po 75,08 eur mesačne. Zmluvné strany sa v súlade s § 565 v bode 1 Obchodných podmienok dohodli na predčasnom zosplatnení úveru po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.

Žalobca v danom prípade preukázal vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru k 9.9.2013 ako aj jej dovolenosť, keď žalobca preukázal existenciu dohody zmluvných strán podľa citovaného ustanovenia § 565 ako aj žiadosť veriteľa žalovanej o zaplatenie celej pohľadávky a preukázal existenciu upozornenia spotrebiteľa podľa § 53 ods. 8 na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti.

Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/, zákona č. 129/2010Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011je aj údaj of) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy z 30.10.2012 neobsahuje, na rozdiel od údaju o výške, počte splátok, údaj o konečnej splatnosti úveru a z formulácie termínu splatnosti splátok nie je zrejmé, či tieto majú byť platené vždy 15. deň v mesiaci alebo prvá splátka 10. dňom po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Pre absenciu podstatného údaju (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010Z.z. v znení účinnom od 1.12.2011) zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá účastníkmi konania dňa 30.10.2012 bezúročná a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. V danom prípade žalovaná čerpala úver vo výške 550,- eur, z ktorého podľa tvrdení žalobcu uhradila sumu 380,97 eur. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru k 9.9.2013 dlh žalovanej na čerpanej sume istiny úveru predstavuje sumu 169,03 € (550 - 380,97 ). Súd v tejto časti považoval návrh žalobcu za dôvodný.

Súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere skúmal ako predbežnú otázku platnosť dojednania o povinnosti žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu. Je evidentné, že formulár Obchodných podmienok na rube formulára Zmluvy o úvere z 30.10.2012, ktorý v bode 3. upravuje oprávnenie veriteľa - žalobcu požadovať od dlžníka/spoludlžníka zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej istiny, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania a upravuje povinnosť dlžníka uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti

s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého úveru, najmenej však 67,- €, bol žalobcom pripravený vopred. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a paušálnej náhrade nákladov a ich výškach vo formulárovom tlačive žalobcu nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaná štandardný formulár žalobcu, ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, podpísala dňa 30.10.2012 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára žalobcu, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny žalovanou, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z činnosti súdu je známe, že žalobca podmienku, na základe ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov používa vo všetkých Obchodných podmienkach zmlúv o úvere, uzavretých so spotrebiteľmi.

Žalobca v tomto sporovom konaní ovládanom zásadou prejednacou nevyprodukoval, podľa § 120 ods. 1 O.s.p., žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka (povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania a paušálnu náhradu nákladov) bola so žalovanou dohodnutá prejavením vôle žalovanej, teda, že žalovaná mala možnosť ovplyvniť dojednania o zmluvnej pokute a paušálnej náhrade nákladov v Obchodných podmienkach zmluvy o úvere. Vzhľadom na nemožnosť žalovanej ovplyvniť text zmluvných dojednaní v žalobcom vopred formulovanom tlačive Obchodných podmienok, súd zmluvné dojednanie o povinnosti spotrebiteľa - žalovanej - zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ v znení účinnom od 1.12.2011, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou ako celok, preto je vylúčené prípadné moderovanie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545a OZ, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2008.

Súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú.

Z činnosti súdu je známe, že obsahovo rovnaká zmluvná podmienka v obdobnej zmluve žalobcu už bola predmetom súdnej kontroly a súd ju (právoplatne) považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. z 25.10.2013, z 27.6.2014, z 20.1.2015), ktoré rozsudky sú prístupné aj verejnosti na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk <http://www.justice.gov.sk>.

S poukazom na § 53a ods. 1 a citované právoplatné rozsudky je dodávateľ povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 8,50 % úroku z omeškania ročne zo sumy 378,03 eur od 10.9.2013 až do zaplatenia. Žalobca si právo podľa § 565 OZ, teda predčasné zosplatnenie úveru pre omeškanie s úhradou splátok, uplatnil voči žalovanej prípisom odoslaným žalovanej dňa 22.11.2013, v ktorom oznamoval žalovanej zosplatnenie úveru spätne k 9.9.2013. Žalovaná sa však o zosplatnení dozvedela až z prípisu žalobcu z 21.11.2013. Potom v súlade s § 563 sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlhu dňom 27.11.2013, keď súd vychádzal z predpokladu, že uvedený prípis bol žalovanej doručený dňa 25.11.2013. Keďže žalovaná dňa 26.11.2013 úhradu nerealizovala, nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania. Žalobcovi s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 27.11.2013 bola 0,25%, a tak žalobcovi vznikol nárok na 8,25% úrok z omeškania ročne, ale len zo sumy prísudku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Súd návrh žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.

Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti istiny a zmluvnej pokuty (39,08%), v ktorej časti žalobca zobral návrh späť a tým procesne zavinil zastavenie konania, ako aj v časti úroku z omeškania, je úspechom žalovanej, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o

náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., pričom žalovanej, v dôsledku jej súčasnej ťaživej sociálnej situácie, povolil plniť v splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.