Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 16 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)Rozsudok_13C-301-2013.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/301/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava proti žalovanému: C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, v konaní zastúpený opatrovníčkou H. I., súdnou tajomníčkou Okresného súdu L., o zaplatenie 872,50 eur s príslušenstvom a iné
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 355,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 355,- eur od 28.12.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 355,- eur, v prevyšujúcej časti úroku z omeškania ako aj v časti zmluvnej pokuty z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3 obchodných podmienok k zmluve o úvere č. 120090683 z 18.5.2009 v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka naviac zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru a zákonný úrok z omeškania. Po dohode zmluvných strán je dlžník/spoludlžník povinný uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého úveru, najmenej však 67€/2.018,44 Sk, ktoré po dohode zmluvných strán nepodlieha vyúčtovaniu. Táto náhrada nezahrňuje náklady rozhodcovského, súdneho alebo iného konania spojeného s vymáhaním dlhu. “ je n e p r i j a t e ľ n á .
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 21.12.2011 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 872,50 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 872,50 eur od 28.12.2009 do zaplatenia ako zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 39,81 eur za každý začatý mesiac omeškania, počnúc mesiacom september až do zaplatenia ako aj zaplatenia zmluvnej paušálnej náhrady nákladov vo výške 150,- eur. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 120090683 z 18.5.2009 poskytol žalovanému úver vo výške 750,- eur, za ktorý mal žalovaný zaplatiť poplatok za správu úveru vo výške 517,50 eur, pričom sa zaviazal úhrnnú sumu vo výške 1 267,50 eur uhradiť pravidelnými 13 mesačnými splátkami po 97,50 eur. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil včas. Keďže žalovaný bol v omeškaní s platením viac ako tri mesiace, žalobca bol oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Žalovaný
uhradil len sumu 395,- eur, pričom posledný raz realizoval úhradu sumy 5,- eur dňa 4.9.2009. V podaní z 4.11.2009 žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva na zaplatenie celého dlhu a podaním z 15.12.2009 žalovanému oznámil zosplatnenie úveru dňom 27.12.2009. Žalovaný po zosplatnení úveru nerealizoval žiadnu platbu. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu po 39,81 eur mesačne a paušálnu náhradu nákladov vo výške 150,- eur podľa bodu 3 Obchodných podmienok.
Súd platobným rozkazom č.k. 15RO/425/2011-17 z 25.4.2012 návrhu v celom rozsahu vyhovel. Keďže uvedený platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému, ktorý sa zdržiava na neznámom mieste, súd v súlade s § 173 ods. 2 O.s.p. uznesením z 1.7.2013 platobný rozkaz zrušil a ďalším uznesením ustanovil žalovanému na neznámom mieste procesného opatrovníka.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
Zo Zmluvy o úvere z 18.5.2009 na formulárovom tlačive žalobcu vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 750,- eur za odplatu 20% z istiny (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok). Dlžník podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie hotovosti. Podľa uvedenej zmluvy sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi istinu vo výške 750,- eur a celkový poplatok za správu úveru vo výške 517,50 eur, teda celkom sumu 1 267,50 eur, a to v 13 mesačných splátkach po 97,50 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN je 34,49% a RPMN uvedená v bode 1. Obchodných podmienok na rube zmluvy je 206,73%. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka naviac zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru a zákonný úrok z omeškania. Po dohode zmluvných strán je dlžník/spoludlžník povinný uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého úveru, najmenej však 67€/2.018,44 Sk, ktoré po dohode zmluvných strán nepodlieha vyúčtovaniu.
Žalobca predžalobnou upomienkou zo 4.11.2009 vyzval žalovaného na úhradu sumy 190,- eur do 5 dní od obdržania výzvy, pričom ho súčasne v súlade s § 53 ods. 8 OZ upozornil, že po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky so zmluvne dojednanými sankciami. Prípisom z 15.12.2009 žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie úveru k 27.12.2009 z dôvodu omeškania, pričom ho vyzval na úhradu sumy 1 022,50 eur.
Súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1 - 3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2 OZ, § 544 ods. 1, 2 OZ.
V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť žalobcu mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ ako aj podľa citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z..
Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi spoločnosťou žalobcu a žalovaným bola dňa 18.5.2009 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 750,- eur, pri cene úveru vo výške 1 267,50 eur s tým, že žalovaný mal poskytnutý úver splatiť 13 mesačnými splátkami po 97,50 eur, a to počnúc 10. dňom po uzavretí zmluvy, pričom každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluvné strany sa v súlade s § 565 OZ dohodli na predčasnom zosplatnení úveru po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
Žalobca v danom prípade preukázal vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru k 27.12.2009 ako aj jej dovolenosť, keď žalobca preukázal existenciu dohody zmluvných strán podľa citovaného ustanovenia § 565 OZ ako aj žiadosť veriteľa žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky a preukázal existenciu upozornenia spotrebiteľa podľa § 53 ods. 8 OZ na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008 je aj údaj o g) konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, h) ročnej úrokovej sadzbe; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje uvedené podstatné náležitosti, považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročnú a bez poplatkov. V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy z 18.5.2009 neobsahuje, na rozdiel od údaju o výške, počte a termíne splátok, údaj ani o konečnej splatnosti úveru a neobsahuje ani údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Pre absenciu podstatných údajov (§ 4 ods. 2 písm. g/, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008) zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá účastníkmi konania dňa 18.5.2009 bezúročná a bez poplatkov s poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona. V danom prípade žalovaný čerpal úver vo výške 750,- eur, z ktorého podľa tvrdení žalobcu uhradil sumu 395,- eur. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru k 27.12.2009 dlh žalovaného na čerpanej sume istiny úveru predstavuje sumu 355,- € (750 - 395 ). Súd v tejto časti považoval návrh žalobcu za dôvodný.
Súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere skúmal ako predbežnú otázku platnosť dojednania o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov. Je evidentné, že formulár Obchodných podmienok na rube formulára Zmluvy o úvere z 18.5.2009, ktorý v bode 3. upravuje oprávnenie veriteľa - žalobcu požadovať od dlžníka/spoludlžníka naviac zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru a zákonný úrok z omeškania a upravuje povinnosť dlžníka uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého úveru, najmenej však 67€/2.018,44 Sk bol žalobcom pripravený vopred. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a paušálnej náhrade nákladov a ich výškach vo formulárovom tlačive žalobcu nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom od 1.1.2008, je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaný štandardný formulár žalobcu, ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, podpísal dňa 18.5.2009, bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára žalobcu, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny žalovaným, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z činnosti súdu je známe, že žalobca podmienku, na základe ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov používa vo všetkých Obchodných podmienkach zmlúv o úvere uzavretých so spotrebiteľmi. Žalobca v tomto sporovom konaní ovládanom zásadou prejednacou nevyprodukoval, podľa § 120 ods. 1 O.s.p., žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka (povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania a paušálnu náhradu nákladov) bola so žalovaným dohodnutá prejavením vôle žalovaného, teda, že žalovaný mal možnosť ovplyvniť dojednania o zmluvnej pokute a paušálnej náhrade nákladov v Obchodných podmienkach zmluvy o úvere. Vzhľadom na nemožnosť žalovaného ovplyvniť text zmluvných dojednaní v žalobcom vopred formulovanom tlačive Obchodných
podmienok, súd zmluvné dojednanie o povinnosti spotrebiteľa - žalovaného - zaplatiť zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou ako celok, preto je vylúčené prípadné moderovanie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545a OZ, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2008.
Súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú.
Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 872,95 eur od 28.12.2009 až do zaplatenia. Žalovaný sa po zosplatnení úveru k 27.12.2009 dňom 28.12.2009 dostal do omeškania s úhradou dlhu vo výške 355,- eur. Žalobcovi, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 28.12.2009 bola 1%, a tak žalobcovi vznikol nárok na 9% úrok z omeškania ročne, ale len zo sumy prísudku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Súd návrh žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.
Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti istiny zahŕňajúcej aj paušálnu náhradu nákladov, v časti zmluvnej pokuty a v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného (65,28%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná č. 6,
Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.