Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-61-2015.pdf
PDF · 75.95 KB
Case nature
Subarea
15CoE/61/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Vajnorská č. 100/2, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XX, XXX XX O. O., vedenej pod sp. zn. Ex/1565/2015 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom exekútorského úradu Borovnianska č. 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 916,85 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Er/1160/2015 - 14, zo dňa 28. apríla 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.04.2015 zamietol.
V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 20.01.2012 pod sp. zn. IDC12100131 rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK). Exekučný súd z vlastnej činnosti zistil, že návrh na vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu bol podaný v totožnej veci, prebiehajúcej pod sp. zn. 2Er/1441/2014 a dňa 13.11.2014 právoplatne skončenej uznesením č. k. 2Er/1441/2014-41 zo dňa 22.10.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoE/183/2014-25 zo dňa 25.06.2014, zastavením exekučného konania z dôvodu, že predmetný rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) bol exekučným súdom posúdený ako nulitný právny akt, rozhodcovský súd, ktorý tento rozsudok vydal, nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť (svoju právomoc vyvodil z neplatnej rozhodcovskej doložky. Súd s poukazom na ust. § 159 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého nie je možné opätovne prejednať vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté a v spojení s ust. § 251 ods. 4 O. s. p. , nemohol poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie a z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby okresný (exekučný) súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu podanej žiadosti.
Namietal, že procesný postup exekučného súdu nebol správny, exekučný súd rozhodoval nad rámec jemu zverenej právomoci a svojím konaním odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Neprípustne prekročil postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nesprávne právne posúdil vec a v danom prípade nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3 a § 104 ods. 1 prvá veta
a § 103 O. s. p. , zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený trvá na tom, rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok je platná, z dôvodov, ktoré podrobne uvádza v odvolaní.
Povinný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.
Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.).
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa vo veci nesprávne rozhodol. Jeho rozhodnutie je zmätočné, výrok a odôvodnenie rozhodnutia sú protirečivé.
Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zistil, že návrh na vykonanie exekúcie podaný v danej exekučnej veci už v totožnej veci bol súdu podaný a exekučné konanie prebiehalo pod sp. zn. okresného súdu 2Er/1441/2014 a bolo právoplatne skončené. Z pripojeného exekučného spisu mal preukázané, že v obidvoch prípadoch oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade totožného exekučného titulu, ktorý však už bol v predchádzajúcom exekučnom konaní sp. zn. 2Er/1441/2014 posúdený (právoplatne) ako nulitný právny akt, rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Preto, ak v prebiehajúcom exekučnom konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 2Er/1160/2015 oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade totožného exekučného titulu, tak predchádzajúce právoplatné rozhodnutie predstavuje pre teraz prebiehajúce konanie prekážku „veci“ právoplatne rozhodnutej, podľa ust. § 159 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa ust. § 251 ods. 4 O. s. p., sa totiž na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z.) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Okresný súd vo svojom procesnom postupe však pochybil, pretože po vyššie uvedenom zistení (lustrácii) bol povinný prednostne sa zaoberať procesnými podmienkami konania a v ďalšom mal striktne aplikovať ust. § 103, § 159 ods. 3 a § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p. v zmysle ktorého neodstrániteľné nedostatky podmienok konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie „vo veci samej“, ale musí konanie zastaviť (prípadne postúpiť vec inému orgánu). Existencia prekážky veci právoplatne rozhodnutej predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a je dôvodom zastavenia zahájeného konania (§ 104 ods. 1 O .s .p.). Ide o prekážku na ktorú súd musí podľa § 103 O. s. p. prihliadnuť v každom štádiu konania z úradnej moci. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O. s. p.) znamená, že vec nemôže byť prejednaná znovu, akonáhle o nej bolo právoplatne rozhodnuté, s čím súvisí to, že akonáhle súd vyhlási rozsudok alebo uznesenie je ním viazaný (§ 156 ods. 1 a § 170 ods. 1 O. s. p.). Ods. 3 § 159 O. s. p. je len dôsledkom vykonania ustanovenia predchádzajúceho ods. 2 o záväznosti právoplatného výroku, ktorá sa musí nevyhnutne prejaviť v tom, že tá istá vec nemôže byť prejednaná znova, kedy by podľa pravidla uvedeného v ods. 2 musela byť rozhodnutá rovnako, takže nové prejednanie by stratilo zmysel (ako aj v prejednávanom prípade, kedy sú opakovane vydal na podklade tých istých skutočností rovnaké rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora).
Práve z dôvodu, že v prejednávanom prípade exekučný súd skôr než začal preskúmavať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, lustráciou v registri zistil existenciu právoplatného výroku v totožnej exekučnej veci, tak exekučné konanie mal bez ďalšieho zastaviť (§ 251 ods. 4, § 104 ods. 1 O. s. p. ). Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z vecnej stránky exekučný súd nemal vôbec posudzovať, teda nemal rozhodovať o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, alebo o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora, práve z dôvodu zistenia existencie prekážky exekučnej veci už právoplatne rozhodnutej (§ 251 ods. 4 a § 159 ods. 3 O . s. p. ).
Výkon rozhodnutia nasleduje až potom, čo existuje exekučný titul. S názorom, aký uviedol oprávnený v odvolaní, že súd za každých okolností po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie má iba možnosť alebo vydať poverenie na vykonanie exekúcie, alebo žiadosť zamietnuť, vyvracia koncepcia ust. § 159 O. s. p., o ktorom ustanovení podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb, že je aplikovateľné aj v exekučnom konaní riadiac sa ust. § 251 ods. 4 O. s. p.. Keď oprávnený v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013, treba uviesť, že toto rozhodnutie NS rieši inú procesnú situáciu, kedy súdy nižších stupňov exekučné konanie zastavili podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. a to skôr než rozhodli, resp. bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (predčasne). Odvolací súd odmieta aj polemiku uvádzanú oprávneným v odvolaní, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“ o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Že akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Pripustiť takýto výklad by znamenalo, že oprávnený by nespočetne krát mohol podávať návrhy na vykonanie exekúcie a žiadosti na udelenie poverení na vykonanie exekúcií na podklade aj takého exekučného titulu, o ktorom súd už predtým záväzne vyhlásil, že nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a kedy by súd musel nespočetne krát rozhodovať rovnako, čo, ako je vyššie uvedené, nemá žiadny zmysel. Napokon, aj k zamedzeniu takéhoto správania účastníkov konania slúži právny inštitút res iudicata.
Odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť postup súdu, ktorým znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený (napr. oprávnenia byť prítomný na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.). Procesným postupom súdu, pri ktorom súd aplikuje ust. § 159 O. s. p. , nedochádza k upretiu práva účastníka konania na spravodlivý proces.
Hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie je spôsobilý exekučný titul. Ak v predchádzajúcom exekučnom konaní exekučný súd (ktorý vzhľadom na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku § 41 a ZoRK § 45 ods. 1 môže skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania) zistil pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vyslovil, že súdu predložený exekučný titul (teda ten exekučný titul na podklade ktorého by mala byť vykonaná aj exekúcia v prejednávanom prípade) nespĺňa podmienky vykonateľnosti a na takéto zistenie adekvátne procesne zareagoval zastavením exekučného konania (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku, po právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora), správnosť tohto záveru súdu o exekučnej veci nemôže súd preskúmavať znova v inom exekučnom konaní začatom na podklade toho istého (totožného) exekučného titulu. Išlo by o posudzovanie tej istej „exekučnej veci“.
V ďalšom konaní okresný súd, ako súd exekučný (§ 45 Exekučného poriadku) vo veci znovu rozhodne, pričom sa bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí (§ 226 O. s. p. ).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.