Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Csp-15-2022.pdf
PDF · 82.21 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-10Csp/15/2022
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka, právne zast.: Remedium Legal s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka, proti žalovanému: A. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. S., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, adresa na doručovanie: Väznica v Sofii, Ulica N. Stoletova 21, Sofia 1309, Bulharská republika, o zaplatenie 1.122,66 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc v danej veci konať.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2022 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia 1 122,66 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. V odôvodnení podania žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 21.07.2021 medzi postupcom Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 (ďalej len „postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 14.09.2012 Zmluvu č. 2911996565, na základe ktorej postupca poskytoval žalovanému peňažné prostriedky. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola ku dňu vyhotovenia predmetnej žaloby uhradená v plnej výške, navrhol žalobca vydanie platobného rozkazu.
2. Súd pred tým ako pristúpil k vecnému posudzovaniu žaloby, skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania. Jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené, je právomoc súdu konať a rozhodnúť vo veci. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Ustanovenie § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) explicitne uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví, avšak v zmysle čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. Decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“) upravuje právomoc súdu v občianskych a obchodných veciach v prípadoch, ak existuje väzba medzi konaním, na ktoré sa nariadenie vecne vzťahuje, a územím členských štátov viazaných nariadením. V predmetnom konaní táto väzba existuje v podobe bydliska žalovaného v členskom štáte EÚ, v Bulharskej republike.
3. Podľa ustanovenia § 161 ods.1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa ustanovenia článku 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Podľa Oddielu 4 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach), Článku 17 bod 1. vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
Podľa Oddielu 4 článku 18 bod 1 Nariadenia o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
Podľa Oddielu 4 článku 18 bod 2 Nariadenia o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa Oddielu 4 článku 19 Nariadenia o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1. dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.
Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
Podľa čl. 26 ods. 2 Nariadenia vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
Podľa Oddielu 4 článku 28 bod 1, Nariadenia o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
4. V danom spore súd aplikoval príslušné ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach, pričom upravuje tiež právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv.
5.Z listinných dôkazov pripojených žalobcom k žalobe je nesporným, že ide o spotrebiteľský spor, keďže v danom spore bola uzatvorená Zmluva č. 2911996565 medzi právnym predchodcom žalobcu (na základe ktorej postupca poskytoval žalovanému peňažné prostriedky) a žalovaným ako fyzickou osobou
- spotrebiteľom, nekonajúcim pri jej uzatváraní v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S výnimkou výlučnej právomoci podľa čl. 24 Nariadenia môže byť právomoc súdu založená aj v prípade dohody zmluvných strán v zmysle čl. 23 Nariadenia a v prípadoch, ak síce nie je daná kritériami upravenými nariadením, ale žalovaný právomoc súdu príjme - zúčastní sa konania bez toho, aby právomoc súdu namietal (čl. 26 ods. 1 Nariadenia).
6. Vo vzťahu k právomoci, súd skúmal, či žalovaný má (mal v čase začatia konania) bydlisko na území Slovenskej republiky. V zmysle čl. 62 ods. 1 Nariadenia na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Slovenský právny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu „bydlisko fyzickej osoby“. Obsah tohto pojmu bol riešený judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne zdržiava, a kde je jej ťažisko každodenného života a to aj keď má evidovaný trvalý pobyt na území iného členského štátu (rozhodnutie NS SR 4 Cdo 40/2014), pričom pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt podľa zák. č. 235/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v účinnom znení. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je fyzická osoba síce s trvalým pobytom v Slovenskej republike, avšak s bydliskom v inom členskom štáte Európskej únie (Bulharská republika), pre posudzovanie právomoci slovenského súdu je nevyhnutné aplikovať Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Oddiel 1 článok 4 ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu).
7. V danom prípade mal súd za preukázané, že žaloba bola doručená tunajšiemu súdu dňa 02.05.2022, pričom žalovaný A. I. J., nar. XX.XX.XXXX je štátny občan Bulharskej republiky, s trvalým pobytom vedeným Mesto Ružomberok (30.08.2010-27.08.2025 č.l.96 spisu). Ďalej z trestného súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 1T/28/2017 mal súd preukázané, že žalovaný bol dňa 13.07.2021 na základe Príkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7T/40/2019 zo dňa 01.07.2021 odovzdaný na zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov do Bulharskej republiky. Trest odňatia slobody by mal ukončiť dňom 16.09.2026 (č.l. 90 spisu). Z uvedeného mal súd preukázané, že žalovaný sa aktuálne zdržiava (aj v čase podania žaloby na tunajší súd sa zdržiaval) na území Bulharskej republiky t.j. má bydlisko na území Bulharskej republiky, preto tunajší súd nemá danú právomoc na konanie a rozhodnutie v danej veci podľa čl. 22 ods. 1 Nariadenia. Právomoc nemá danú ani na základe dohody zmluvných strán v zmysle čl. 23 ods. 1 Nariadenia. Tiež z tvrdenia žiadnej zo strán, resp. iných dôkazov predložených v konaní nevyplynulo, že by strany sporu po vzniku sporu uzavreli dohodu, podľa ktorej by žalobca mohol svoj nárok žalovať na súde členského štátu EÚ, v ktorom žalovaný nemá svoje bydlisko, resp. konkrétne na súdoch Slovenskej republiky.
8. Súd pred založením svojej právomoci podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia žalovaného poučil o jeho práve namietať absenciu právomoci súdu(č.l. 102 spisu). Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 31.10.2022 namietal absenciu právomoci slovenských súdov, keď uviedol, že je občanom Bulharskej republiky s trvalým pobytom v Bulharsku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania spočívajúci v nedostatku právomoci, a preto podľa čl. 28 Nariadenia vyslovil záver, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 9 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil.
9. Náhrada trov konania v prípade, že niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, sa riadi ustanovením § 256 ods. 1 CSP(ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane). Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorá zo strán sporu zavinila jeho zastavenie, pričom zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca tým, že žalobu podal na súde, ktorý nemá právomoc v spore konať, avšak žalovaný si žiadne trovy konania neuplatnil a ani z obsahu spisu mu nevyplývajú žiadne trovy, ktoré by mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, preto súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok na Krajský súd v Žiline, písomne v dvoch vyhotoveniach alebo elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.