Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Cb-93-2011.pdf
PDF · 89.2 KB
No categories available
10Cb/93/2011
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: HELIOS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Rosinská 15A, Žilina 010 08, IČO: 31 611 851, právne zastúpený: Doležal & Partners, s. r. o., so sídlom Michalská 9, Bratislava-Staré Mesto 811 03, IČO: 47 253 371, proti odporcovi: RISS, s.r.o., so sídlom J. Kráľa 85, Kysucké Nové Mesto 024 01, IČO: 36 010 511, o zaplatenie 107.037,68 eur, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 10.7.2015, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 10.7.2015 v celom rozsahu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 13.3.2008 vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 10Cb/6/2009 sa odporca (vo veci sp. zn. 10Cb/6/2009 v postavení navrhovateľa) po čiastočných späťvzatiach doručených dňa 23.5.2008 a 9.10.2008 domáhal zaplatenia istiny 157.130,38 eur s príslušenstvom titulom dlžnej ceny diela. Súd v označenej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.3.2014 č.k. 10Cb/6/2009-716, ktorým návrhu vyhovel v plnom rozsahu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.6.2015 č.k. 13Cob/303/2014-929.
V priebehu konania vo veci sp. zn. 10Cb/6/2009 si navrhovateľ (vo veci sp. zn. 10Cb/6/2009 v postavení odporcu) vzájomným návrhom uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 107.037,68 eur titulom náhrady škody vzniknutej v súvislosti s vykonávaním diela, ktorý súd vylúčil na samostatné konanie ďalej vedené pod sp. zn. 10Cb/93/2011. Vzhľadom na obavu z nemožnosti výkonu budúceho rozhodnutia súdu a uspokojenia uplatneného nároku podal navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi nakladať s finančnými prostriedkami na účte špecifikovanom v návrhu do výšky 107.037,68 eur. Svoj návrh odôvodnil v čl. III. podania zo dňa 10.7.2015 presvedčením, že odporca v prípade úspechu navrhovateľa nebude disponovať potrebnou výškou finančných prostriedkov, či inou formou likvidného majetku, a to z dôvodu hospodárenia odporcu, štruktúre a pomerového zastúpenia jeho aktív a pasív, ako aj ďalších skutočností odôvodňujúcich reálne ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia. Navrhovateľ poukázal na účtovnú závierku za účtovné obdobie 1.1.2013 - 31.12.2013, podľa ktorej odporca disponuje celkovým majetkom 402.597,- eur, ktorý je však nerovnomerne rozložený v likvidných formách, a preto neposkytuje záruku uspokojenia nárokov navrhovateľa. Suma 33.757,- eur z majetku odporcu k 31.12.2013 predstavuje obežný majetok v najlikvidnejšej forme, ktorý však bezprostredne prechádza v iné formy majetku, a tak nie je možné počítať s jeho existenciou v čase výkonu rozhodnutia. Dlhodobý hmotný majetok odporcu predstavuje 7.079,- eur a zanedbateľnú časť majetku tvoria ťažko speňažiteľné zásoby. Najväčšiu časť aktív tvoria krátkodobé pohľadávky z obchodného styku vo výške 306.213,- eur, ktoré však vzhľadom na svoju povahu nemôžu poskytnúť reálny prísľub uspokojenia nárokov navrhovateľa. Podstatnú časť pritom tvorí pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi priznaná mu rozhodnutím vo veci sp. zn. 10Cb/6/2009, ktorá bola dňa 9.6.2015 v plnej výške (271.958,90 eur) uhradená, čo podľa názoru navrhovateľa taktiež odôvodňuje obavu, že odporca
nebude schopný splniť svoj záväzok v plnom rozsahu. V priebehu roka 2013 odporca generoval stratu vo výške - 16.028,- eur a vzhľadom na oblasť pôsobenia odporcu označil navrhovateľ jeho ročný obrat za minimálny a zanedbateľný vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky. Obdobná finančná situácia odporcu vyplýva aj z účtovných výkazov za predchádzajúce účtovné obdobia. Navrhovateľ ďalej vyjadril obavu, že odporca, resp. jediný spoločník odporcu, bezprostredne po začatí konania vo veci sp. zn. 10Cb/6/2009 začal presúvať svoje podnikateľské aktivity na novozaloženú obchodnú spoločnosť RISS Plus, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 85, Kysucké Nové Mesto 024 01, IČO: 44 839 707 (ďalej len RISS Plus, s.r.o.). Navrhovateľovi nie je známe, že by odporca v súčasnosti uskutočňoval podnikateľskú aktivitu, ktorá by poskytovala záruku uspokojenia jeho pohľadávky. Jeho obavu znásobuje aj skutočnosť, že odporca doposiaľ nezverejnil účtovnú závierku za rok 2014. Navrhovateľ sa zároveň domnieva, že požadovaný zákaz nakladania s finančnými prostriedkami nemôže vzhľadom na ich pôvod a výšku žiadnym spôsobom ovplyvniť reálne fungovanie odporcu.
Navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov súvisiacich s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia - účtovné závierky odporcu za obdobie rokov 2011 - 2013 (č.l. 146-179).
V dňoch 10.7.2015-11.7.2015 bola v zbierke listín Okresného súdu Žilina uložená účtovná závierka odporcu za rok 2014, ktorú súd pripojil do obsahu spisového materiálu (č.l. 180-191). Z obsahu účtovnej závierky vyplýva, že celková hodnota majetku k 31.12.2014 predstavuje 331.307,- eur, z toho hnuteľné veci dosahujú hodnotu 7.079,- eur a zvyšok tvorí obežný majetok pozostávajúci zo zásob (49.773,- eur), pohľadávok z obchodného styku (236.086,- eur), daňových pohľadávok (5.705,- eur) a finančných účtov (32.618,- eur). Vlastné imanie odporcu predstavuje 151.599,- eur. Odporca ukončil hospodárenie v roku 2014 so stratou - 76.923,- eur. Stratu zaznamenal aj v roku 2013 (- 16.028,- eur), v roku 2012 generoval zisk vo výške 1.117,- eur a v roku 2011 zisk vo výške 4.631,- eur.
Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.
Opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia je daná jednak v prípade potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, ako aj v prípade existencie obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Vzhľadom na tvrdenia navrhovateľa v návrhu na nariadenie predbežného oparenia a s poukazom na povahu uplatneného nároku vo veci samej je nepochybné, že navrhovateľ sa domáha nariadenia predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia. Napriek skutočnosti, že citované ustanovenie § 102 ods. 1 OSP neuvádza výslovnú úpravu možnosti nariadenia predbežného opatrenia po začatí konania z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, vychádza súd z všeobecne prijatého právneho názoru, podľa ktorého je možné nariadiť predbežné opatrenie z takéhoto dôvodu i po začatí konania vo veci samej, pričom záver o jeho opodstatnenosti sa odvíja od splnenia predpokladov, ktoré sú obsiahnuté v ustanovení § 74 a nasled. OSP.
Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti účastníkov a jednostrannosť predložených dôkazov, čo je však odôvodnené osobitou povahou a účelom predbežného opatrenia, musí súd starostlivo zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na vydanie predbežného opatrenia. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy predbežných opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi navrhovateľom a subjektom, ktorý má byť predbežným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva navrhovateľa, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Podmienkou, ktorú súd preskúmava osobitne v prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia je osvedčenie existencie exekučného titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. Ďalším predpokladom nevyhnutným pre nariadenie predbežného opatrenia tohto typu je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí mať určitý reálny podklad, ktorý je spôsobilým základom pre konštatovanie o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k navrhovateľovi. Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka, aby sa nariadením predbežného opatrenia medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V neposlednom rade, obmedzenie subjektu, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľa, teda účinky predbežného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov účastníkov. Všetky uvedené podmienky nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je možné návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.
Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v návrhu na začatie konania a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom považuje súd za dostatočne preukázanú predloženou Zmluvou o dielo zo dňa 28.6.2007 v súvislosti s vykonávaním ktorého diela vznikol navrhovateľovi uplatnený nárok na náhradu škody, ako aj zo skutkového vymedzenia predmetu konania vo veci sp. zn. 10Cb/6/2009 a samotného priebehu konania.
Osvedčenie druhej podmienky navrhovaného predbežného opatrenia, teda existencie exekučného titulu alebo prebiehajúceho konania, v ktorom sa jeho vydanie predpokladá, vyplýva zo skutočnosti, že navrhovateľ ešte pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podal návrh vo veci samej, ktorým sa domáha priznania peňažnej pohľadávky vo výške 107.037,68 eur.
Za nosnú požiadavku pre úspešný návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako procesného prostriedku slúžiaceho na zabezpečenie efektívnosti základného konania súd považuje predovšetkým osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi potenciálneho povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcim odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. K úkonom ohrozujúcim výkon súdneho rozhodnutia patrí napríklad ponechanie majetku bez akejkoľvek ochrany, prevzatie dlhov alebo pristúpenie k záväzkom bez primeraného hospodárskeho dôvodu, uzatváranie nevýhodných kúpnych zmlúv, v ktorých sa odkladá splatnosť kúpnej ceny, uzatváranie nájomných zmlúv s cieľom znemožniť dražbu nehnuteľnosti a ďalšie úkony s podobným nepriaznivým účinkom na majetok odporcu. Z tvrdení navrhovateľa ako nositeľa dôkazného bremena však nevyplýva, že by sa odporca dopúšťal konkrétneho konania s takýmto účinkom. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ viackrát zdôraznil svoju obavu, že jeho nároky pri budúcom výkone rozhodnutia nebudú uspokojené, ktorú u neho vzbudzuje výsledok hospodárenia odporcu za posledné roky a štruktúra jeho majetku. Z poslednej účtovnej závierky odporcu skutočne vyplýva negatívny výsledok hospodárenia v priebehu roka 2014 (strata vo výške
- 76.923,- eur), avšak táto skutočnosť sama o sebe nepredstavuje dostatočný dôvod pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, rovnako ani rozloženie majetku odporcu. Stratu, resp. minimálny zisk zaznamenal odporca aj v minulých rokoch a z predložených účtovných závierok vyplýva, že aj jednotlivé zložky majetku majú v zásade konštantné zastúpenie od roku 2011. Povahou obchodnej činnosti vykonávanej odporcom je dané, že väčšia časť jeho majetku má obežný charakter a vzhľadom na súčasnú situáciu v odbore podnikania odporcu je viazaná v krátkodobých pohľadávkach. Dlhodobý
nepriaznivý výsledok hospodárenia odporcu, aj keď bol navrhovateľom osvedčený, nepostačuje ako dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia, práve z dôvodu pretrvávania tohto stavu už niekoľko rokov. V takejto situácii by sa musel odporca dopustiť konania, ktorého výsledkom by bola skutočná alebo potenciálna a najmä bezprostredne hroziaca negatívna zmena jeho majetkovej podstaty. Účelom navrhovaného druhu predbežného opatrenia je totiž veriteľa chrániť pred konkrétnymi plánovanými alebo už uskutočnenými úkonmi dlžníka postihujúcimi jeho exekvovateľný majetok. Ak by súd prijal argumentáciu navrhovateľa, musel by považovať podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia za splnené v prípade každého dlžníka postihnutého poklesom príjmov z podnikateľskej činnosti, čo je v jednoznačnom rozpore s charakterom predbežného opatrenia ako výnimočného zabezpečovacieho prostriedku, ktorý je možné využiť iba v opodstatnených prípadoch. Nakoľko žiadne takéto faktické úkony odporcu v návrhu na nariadenie predbežného opatrenie neboli uvedené, súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal konanie odporcu, ktoré by smerovalo k zníženiu hodnoty jeho majetku majúce za následok zmarenie uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, a to ani v požadovanej rovine osvedčenia. Naznačený priebeh budúceho výkonu rozhodnutia vyslovil navrhovateľ ako svoju subjektívnu domnienku bez potvrdenia konkrétnymi úkonmi zakladajúcimi dôvod na reálnu obavu.
Tvrdenie navrhovateľa, že jediný spoločník odporcu presúva svoje podnikateľské aktivity na obchodnú spoločnosť RISS Plus, s.r.o., podľa zistení súdu nekorešponduje so skutočnosťami uvedenými v obchodnom registri, nakoľko jediným spoločníkom odporcu je p. I. O., bytom L. XXXX/XX, T. L. C., kým jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti RISS Plus, s.r.o. je p. C. O., bytom XXX XX O. XXX. Obe spoločnosti sa taktiež výrazne líšia v predmete podnikateľskej činnosti. Založenie a vznik obchodnej spoločnosti RISS Plus, s.r.o. preto súd nepovažuje za skutočnosť odôvodňujúcu navrhovateľom tvrdenú obavu, a to ani vo väzbe na naznačené časové súvislosti. Súdu taktiež nie je jasná argumentácia navrhovateľa v čl. III. bod 12 návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, kde zo skutočnosti, že odporcovi dňa 9.6.2015 uhradil záväzok vo výške 157.130,38 eur, odvodzuje neschopnosť odporcu uspokojiť žalovanú pohľadávku v plnom rozsahu. Práve v dôsledku úhrady uvedenej sumy došlo k navýšeniu likvidných finančných prostriedkov na strane odporcu a nie je vylúčené, že časť z nich bude použitá práve na úhradu navrhovateľovej pohľadávky v prípade jeho úspechu v prejednávanej veci. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že posledný reálny prehľad o majetku odporcu je datovaný k 31.12.2014, odkedy uplynulo dlhšie časové obdobie, v priebehu ktorého sa finančná situácia odporcu mohla výrazne zmeniť, nakoľko sa jedná o stále aktívny podnikateľský subjekt, vo vzťahu k majetku ktorého nebol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia, ani začaté konkurzné, či reštrukturalizačné konanie.
Súd pri rozhodovaní rešpektoval aj vlastnícke právo odporcu ako jeho oprávnenie svoj majetok držať, užívať a disponovať ním na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, ktoré síce môže byť dočasne obmedzené nariadením predbežného opatrenia avšak iba v odôvodnených prípadoch a v nevyhnutnej miere. Požadovaný zákaz nakladať peňažnými prostriedkami do výšky 107.037,68 eur je nesporne výrazným zásahom do vlastníckeho práva podliehajúcim ústavným a zákonným limitom, pre nariadenie ktorého navrhovateľ nepreukázal dostatočné dôvody. Zo samotnej skutočnosti, že odporca v súčasnosti zo svojich podnikateľských aktivít nekumuluje dostatočný zisk nemožno vyvodiť opodstatnenú obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia, vzhľadom na chýbajúce osvedčenie konkrétnych úkonov odporcu smerujúcich k tomuto cieľu. Je pritom povinnosťou navrhovateľa predbežného opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. V prejednávanej veci súd nezistil ani v rovine pravdepodobnosti, že by odporca svojim konaním zakladal dostatočný dôvod pre vznik obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Súd preto konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil jeden zo základných predpokladov nevyhnutne spojených s úspešným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, v dôsledku čoho návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O trovách predbežného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa úspechu účastníkov v konaní v súlade s ustanovením § 145 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.