Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-193-2006.pdf
PDF · 97.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/193/2006
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného G.I.C. Cash a.s., Hlavná 82, 040 01 Košice, IČO: 36 172 081 proti povinnému W. F., D.. XX.XX.XXXX, U. D. XXXX/X, XXX XX N., o vymoženie 203,64 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
P o v o ľ u j e odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa dňa 7.3.2006 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Notársku zápisnicu N 76/2006, Nz 6908/2006, spísanú dňa 23.2.2006 v Košiciach, JUDr. Martinou Mižikovou.
Okresný súd Bardejov vydal dňa 13.3.2006 poverenie na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
Dňa 31.12.2012 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodcovskou doložkou v znení predmetnej zmluvy došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa nakoľko absenciou tejto doložky, by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana (§ 84 a 85 zákona č. 99/1963 Zb. - OSP) resp. spotrebiteľa (§ 87 písm. f. OSP). Pre každého spotrebiteľa je neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska než konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným stovky kilometrov od jeho bydliska. Dohodou s takýmto znením si spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ ). Bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste jeho bydliska na okresnom súde v mieste bydliska povinného podľa príslušných ustanovení občianskeho súdneho poriadku, ktorého znenie je pre spotrebiteľa priaznivejšie s garanciou ústavných práv než vnútorný štatút, podľa ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie - známe omnoho väčšou benevolenciou postavenou v prospech podnikateľa. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom (§ 53 ods. 1 OZ) ide aj z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne v preformulovaných zmluvných podmienkach, prostredníctvom rozhodcovskej doložky, určil pre prípad vzniku sporu príslušnosť rozhodcovského súdu. Spotrebiteľ (povinný) na rozdiel od podnikateľa (oprávnený) nemohol nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby rozhodcu. Táto zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Úverovú zmluvu ani všeobecné podmienky nemohol spotrebiteľa ovplyvniť (nijako zmeniť, upraviť), nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení predložená spotrebiteľovi. S odkazom na
judikatúru všeobecných súdov, ktoré výkon exekúcie v rovnakých konaniach nepovolili (resp. zastavili) ako aj judikatúry, podľa ktorej sa adhézne zmluvy o.i. (obsahujúce rozhodcovskú doložku) vypracované podnikateľom a predložené spotrebiteľovi bez možnosti akejkoľvek zmeny alebo úpravy považujú za neprijateľné poukazujem na neprijateľnosť v tejto úverovej zmluve uvedenej podmienky. Uvedené platí bez ohľadu na to, či je rozhodcovská doložka dohodnutá alternatívne alebo výlučne, nakoľko aj v prípade alternatívy ak má podnikateľ možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd, znamená to podstatné zhoršenie postavenia spotrebiteľa. K uvedenému aj došlo. Právny výklad o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opierame tiež o rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C- 243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt, proti Erzsébet Sustikné Gyorfi bod 40, v ktorom súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy pre súd, v obvode ktorého sa nachádza sídlo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky aby bola v zmysle smernice 93/13/ES kvalifikovaná ako nekalá. Podstatou rozhodcovského konania by malo byť, prostredníctvom zmluvnej voľnosti, záväzkový vzťah doplniť a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala jeho protistrana. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže taktiež pre svoju ochranu využiť inštitúty priznané mu, ako slabšej strane, zákonom. Po vydaní rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu ČR zo dňa 1.11.2011, č.k. II.ÚS 2164/10, Zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť. Východisko pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku považovať za neprimeranú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (v zmysle zbavenia spotrebiteľa práva podať žalobu) spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie nie je nachádzaním práva, ale dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho strany, ktoré na rozhodcu delegovali svoju vôľu. Ak ide o rozhodcovskú doložku a rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských sporov, musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, keď by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva). Ústavný súd na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu posúdil rozhodcovské doložky v prejednávanom prípade ako neprípustné, pretože v situácii, keď má rozhodca, ktorý nie je určený transparentným spôsobom, rozhodovať iba podľa zásad spravodlivosti a súčasne spotrebiteľ je zbavený svojho práva podať žalobu na civilný súd, znamenajú vo svojom dôsledku porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd doplnil, že napriek tomu, že môže existovať kvalitná hmotnoprávna ochrana spotrebiteľa, nie je táto ochrana realizovateľná, pokiaľ nie je možné sa jej efektívne domôcť. V tomto zmysle dohoda medzi spotrebiteľom a podnikateľom, týkajúca sa riešenia sporov v rozhodcovskom konaní neznamená, že sa tým otvára priestor pre ľubovôľu. Dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve možno z ústavnoprávneho hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces, vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského nálezu inými rozhodcami, ako to umožňuje platný zákon o rozhodcovskom konaní. Aj v prípade ak by vyššie uvedená argumentácia nemala obstáť je preukázateľné, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd vydal rozhodnutie, ktoré sa stalo exekučným titulom je neplatná, pretože nespĺňa základné zákonne náležitosti vyžadované ust. § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť podmienku písomnej formy. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V tomto prípade bola rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, čím nedošlo k dodržaniu zákonom stanovenej formy nakoľko tieto podmienky povinný nikde neodsúhlasil a nepodpísal čím je rozhodcovská doložka je neplatná. V obdobnom prípade bola neplatnosť rozhodcovskej doložky určená Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe VOP bolo potrebné ustáliť,
či možno považovať uvedené VOP za rozhodcovskú doložku k zmluve. Dovolací súd má za to, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených VOP nie zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a VOP neboli ani len technicky spojené avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP.
Podľa § 41 ods. 2 zák. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) <javascript:%20fZzSRInternal('16315',%20'18362282', %20'0',%20'0',%20'0',%20'5666272')> sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Účastníci mali dňa 24.3.2005 uzavrieť zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 8.000,-Sk, ktorý povinná mala vrátiť spolu s úrokom vo výške 4.402,-Sk, t.j. zaplatiť celkovo čiastku 12.402,-Sk, a to v 6. mesačných splátkach po 2.067,-Sk počnúc dňom 5.5.2005. Na predmetnej zmluve však chýba podpis dlžníka - povinnej. Toho istého dňa, t.j. 24.3.2005 mala povinná splnomocniť Martina Andela na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, aby v jej mene uznal záväzok z pôžičky tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu na celý jej majetok
do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku). Rovnako ako pri zmluve aj pri splnomocnení chýba podpis dlžníka - povinnej.
Ako vyplýva z obsahu predmetnej notárskej zápisnice, táto obsahuje vyhlásenie Martina Andela, na základe plnej moci udelenej povinnou zo dňa 29.3.2005, o uznaní a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou podľa § 41 zák. č. 233/1995 Z.z.. V bode 1 sa uvádza, že v prípade, ak dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku, prípade uhradí len jej časť, stáva sa splatný celý dlh. Veriteľ si môže uplatniť úrok z omeškania za oneskorene zaplatenú splátku do výšky 1 % denne z celkovej dovtedy dlžnej sumy. V prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz z dôvodu riadneho a včasného neuhradenia ktorejkoľvek splátky, zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ môže dovtedy nesplatený dohodnutý úrok považovať za zmluvnú pokutu za porušenie tejto zmluvy dlžníkom.
Súd posúdil predmetný právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkom konania, ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa. S ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu mal uzatvoriť s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného je nutné aplikovať príslušné ustanovenia zák. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Nakoľko v danom prípade nedošlo k riadnemu písomnému uzavretiu úverovej zmluvy, keďže zmluva nie je podpísaná dlžníkom, medzi účastníkmi vznikol vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho má dlžník vrátiť sumu poskytnutých finančných prostriedkov.
Súd splnomocnenie pre Martina Andela na spísanie notárskej zápisnice nepovažuje za exitujúce, keďže takisto nebolo podpísané zo strany dlžníka. Ak by aj bolo podpísané, bolo neplatné, nakoľko toto splnomocnenie na uznanie dlhu malo byť dlžníkom udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval, nakoľko v tom čase nemohlo byť zrejmé, či vôbec a ak áno kedy a v akom rozsahu dlžník poruší záväzok splácať poskytnutý úver, t.j. dlžník sa ním vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v dobe, keď ešte nemal ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie je neurčité, všeobecné a absolútne neplatné. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka). Predmetné splnomocnenie tieto zákonné požiadavky nespĺňa. Okrem toho podľa názoru súdu predmetné splnomocnenie nebolo individuálne dohodnuté a bolo prílohou k vopred veriteľom pripraveného formulára úverovej zmluvy, pričom dlžník ako spotrebiteľ ho nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Teda je zrejmé, že nevyjadruje skutočnú vôľu dlžníka a nebolo udelené slobodne tak, ako to vyžaduje § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Naviac zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán na škodu spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Za povinnú mala pri tak vážnom právnom úkone, akým je spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu konať osoba, ktorá o povinnej mohla mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si to nevybrala, ale „bola mu vybraná“ oprávneným ako veriteľom. Splnomocnenie, ktoré by povinná „udelila“, by bolo zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj pre zrejmé obchádzanie zákona, neplatným právnym úkonom a aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia by bolo preto absolútne neplatným právnym úkonom.
Ako konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. I.ÚS 5/2000 z 13. júla 2000, je nepochybné, že hoci Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.
Predmetné splnomocnenie nespĺňalo požiadavku zákonných ustanovení § 558 a 323 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých môže byť uznaný iba v čase uznania existujúci, čo sa týka výšky určitý záväzok, keďže v čase udelenia splnomocnenia povinnou nebolo, a ani nemohlo byť zrejmé, či v budúcnosti povinnej z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške.
Naviac súd považuje samotnú úverovú zmluvu v mnohých jej ustanoveniach, z ktorých oprávnený vyvodzuje vznik svojho vymáhaného nároku (napríklad v časti bodu 7. Zmluvy o úvere, kde mal byť „dohodnutý“ úrok z omeškania v sadzbe 1 % denne, teda 365 % ročne) za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a pre ich nesúlad s ust. § 23a ods. 2 v tom čase účinného zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Oprávneným vybraný splnomocnenec povinného teda v notárskej zápisnici uznával aj od počiatku neexistujúce záväzky povinného.
Notárska zápisnica je verejná listina podľa § 134 Občianskeho súdneho poriadku, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade, ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je ani verejnou listinou ani spôsobilým exekučným titulom. Splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica nebolo udelené a ak by aj bolo platne udelené, bolo by zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neplatné. Keďže neexistuje platné splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica, ani táto zápisnica nemôže byť platná. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby nie je verejnou listinou ani spôsobilým exekučným titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu, je absolútne neplatná, a ako taká je nulitným aktom.
Keďže neexistuje spôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti povinnému, vedená exekúcia musela byť súdom podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Oprávnený sa môže svojich práv domáhať len inými právnymi prostriedkami, napr. žalobou na plnenie.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (ZSP č.15/1997).
Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku]. Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č.II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení).“
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Vzhľadom k tomu, že súd exekúciu zastavil, zároveň povolil aj jej odklad do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.