Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Er/157/2015

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, Garbiarska 2, 040 71 Košice, proti povinnému: Ľ. C., O..Č.. XXXXXX/XXX, I. B. XXX, XXX XX I. B., zast. Mgr. et Mgr. Lívia Kosťová, advokátka, Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, vedenej pod sp.zn. EX 565/15, súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 61,74 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e.

II. Súd námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu 61,74 Eur a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Tunajší súd poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen vykonaním exekúcie.

Súdny exekútor doručil súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že predmetná rozhodcovská doložka narušila rovnováhu účastníkov predmetného právneho vzťahu, oprávneného ako dodávateľa zvýhodnila na úkor povinného ako spotrebiteľa a vytvorila nerovnaké faktické podmienky ochrany práv. Rozhodcovská doložka nachádzajúca sa vo Všeobecných poistných podmienkach Poistnej zmluvy, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom exekučnom konaní znemožnila voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si povinný ako zmluvná strana osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými všeobecnými podmienkami. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Z toho dôvodu je podľa názoru povinného dojednanie rozhodcovskej doložky neprijateľnou podmienkou, ktorá nemôže byť pre exekučný súd právne záväzná a je absolútne neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť oprávnenie rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnený označil za exekučný titul z dôvodu absencie legitimácie a materiálnej vykonateľnosti. Povinný vo svojich námietkach taktiež poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a taktiež na rozsudky Súdneho dvora.

K námietkam povinného súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 18.05.2015 a právny zástupca povinného odovzdal námietky proti exekúcii na poštovú prepravu dňa 01.06.2015, t.j. námietky proti exekúcii boli podané v zákonnej lehote.

K námietkam povinného sa vyjadril oprávnený a uviedol, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve, o ktorú v spore ide, nevynucuje na spotrebiteľovi povinnosť riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní - rozhodcovská doložka obsahuje len dohodu zmluvných strán, že spory zo zmluvy sa budú prednostne resp. najprv riešiť v rozhodcovskom konaní, pričom v ničom nie sú upreté práva spotrebiteľa v prípade nespokojnosti so spôsobom tohto rozhodcovského konania, resp. so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu, pokračovať ďalej v riešení sporu na všeobecnom súde. Oprávnený má za to, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. bode 1 VPP bola vyjednaná individuálne a to práve prostredníctvom graficky a právne od VPP oddelených Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve. Oprávnený k tvrdeniu povinného, že je porušená rovnosť účastníkov v rozhodcovskom konaní uviedol, že v zmysle judikatúry ústavného súdu ale aj elementárnej logiky, nemožno „právo na rovnosť účastníkov v konaní“ porušiť konaním účastníkov pred samotným konaním. Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada, aby súd námietky povinného zamietol v plnom rozsahu ako nedôvodné.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprístupná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. zo dňa 09.01.2012, ktorý má vyznačenú právoplatnosť a vykonateľnosť 12.02.2013. Rozhodcovský rozsudok povinnej ukladá "do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi (povinnému) peňažnú sumu vo výške 61,74 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur, na účet právneho žalobcu ..., alebo aby v tej istej lehote podal odpor, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal". Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola poistná zmluva č. 4367690098 zo dňa 14.08.2007. Poistná zmluva neobsahuje rozhodcovskú doložku.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc konať odvodzoval z rozhodcovskej doložky, ktorej znenie je uvedené v časti XV. poistných podmienok.

Časť XV. Všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s. zo dňa 21. 05. 2007 upravuje riešenie sporov, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú nasledovne:

Podľa bodu 1. Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 3. Rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä a) pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistného ....

Súd konštatuje, že rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve ( Zákona o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli ( Zákona a rozhodcovskom konaní).

Na základe uvedeného súd skúmal, či rozhodcovský rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ by nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol by spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade by nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ by súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by šlo o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu.

Skúmanie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, nie je posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia, ale súd v danom prípade skúma, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, a teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, pričom riešením tejto otázky súd nie je viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku súd skúmal berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci Všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s. zo dňa 21. 05. 2007 nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nič na veci nemení ani skutočnosť, že vo veci už bolo súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Totiž vydanie predmetného poverenia netvorí prekážku veci rozhodnutej v zmysle (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.

Poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou.

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku prebratá (účinného od 1. apríla 2004 okrem , ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore s čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť.

Podľa (ďalej aj „“) platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Pri právnom hodnotení spotrebiteľských zmlúv je nutné mať aj na pamäti, že hlava piata "spotrebiteľské zmluvy" v časti prvej implementuje smernice ES, a ako vyplýva z rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora EU (najmä C-106/89, C-334-92, C- 91-92) pokiaľ vnútroštátny súd (súd členského štátu) aplikuje svoj právny poriadok, je vždy povinný interpretovať svoje právo v súlade s obsahom smerníc ES a ich účelom. Súdny dvor EU v veci C-240/98 (oceáno Grupo Editorial SA v Rocio Murciono Quintero) rozhodol o predbežnej otázke tak, že ochrany poskytovanej spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13/EHS môže byť dosiahnuté len vtedy, ak vnútroštátny súd sám z úradnej moci prihliadne k neprimeraným podmienkam dohodnutým v spotrebiteľských zmluvách. Podobné závery prijal ESD aj vo veci predbežnej otázky predloženej týmto odvolacím súdom vo veci C-76/10. Z uvedeného výkladu Smernice, obsiahnutého v označených rozhodnutiach ESD, je zrejmé, že ak je rozhodcovská doložka neplatná z dôvodu neprimeranej podmienky, spôsobujúcej významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, sú vnútroštátne súdy povinné prihliadať na túto neplatnosť, aj keď neplatnosť rozhodcovskej doložky neuplatnil spotrebiteľ. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, je neprimeraná, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa ( viď uznesenie ÚS SR sp. zn. -15).

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Pritom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne písomne nevyjednal a nemal na výber z možných alternatív.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti.

V danej veci súd zistil, že medzi oprávneným a povinnou nebola uzatvorená samostatná rozhodcovská zmluva, ktorá by obsahovala dohodu o riešení vzniknutých sporov v rozhodcovskom konaní. Súd ďalej zistil, že text rozhodcovskej doložky je uvedený v závere Všeobecných poistných podmienok, konkrétne v XV. časti, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nemožno považovať za individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku a bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť spôsobilým exekučným titulom pre vedenie exekúcie. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v XV. časti Všeobecných poistných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu a Všeobecných poistných podmienok dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného súd o vznesených námietkach povinnej proti exekúcií potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Ďalej súd na základe podaných námietok posudzoval predbežné trovy exekúcie. Súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie určil vymáhanú pohľadávku pre oprávneného v sume 354,24 €, pričom predbežné trovy exekúcie boli určené v sume 53,04 € (zákonná odmena súdneho exekútora vo výške 35,50 €, hotové výdavky výške 8,70 € + 20% DPH vo výške 8,84 €). Povinného zároveň upozornil, že ak dlh nesplní v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, trovy exekúcie môžu byť vyššie a tieto odhadol vo výške 145,20 €. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 201 ods. 1 EP, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa § 201 ods. 2 EP, účastník konania môže vzniesť u exekútora do štrnástich dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (, až 16). Podľa , odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33, € a najviac 33.193, €.

Podľa , ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Predbežné trovy exekúcie zahŕňajú predbežné vyčíslenie predpokladaných (budúcich) hotových výdavkov, náhrady za stratu času v prípade, že vymáhaný nárok nebude uhradený v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia, resp. predbežné vyčíslenie hotových výdavkov, ktoré môžu vzniknúť do uplynutia lehoty na podanie námietok a stratu času. Budúce výdavky môžu vzniknúť v súvislosti s vykonávaním ďalších úkonov exekučnej činnosti a sú prezumované Exekučným poriadkom ako tzv. rezerva a to v závislosti od výsledku preverovania majetkových pomerov povinného, keďže v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie nie je známe, akým spôsobom sa bude exekúcia ďalej vyvíjať. Určenie ďalších predbežných trov exekúcie (náhradu budúcich výdavkov a stratu času) ako trov predpokladaných, nie je definitívne a nemeniace sa a na tieto bol povinný upozornený v upovedomení o začatí exekúcie v súlade s ut. § 201 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku. Skutočná výška trov exekúcie môže byť známa až pri skončení exekúcie.

Vychádzajúc z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov má potom exekútor nárok na odmenu podľa ust. a a tejto , ktorý nárok na odmenu nevylučuje náhradu hotových výdavkov (). Trovy exekúcie teda predstavujú čiastku odmeny v minimálnej výške 33, eur, popri odmene patrí exekútorovi aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ktoré v danom prípade boli exekútorom vyčíslené vo výške 8,70 eur, pričom tieto súd považuje za primerané a exekútor má ďalej nárok aj na DPH / EP/. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie zamietol.

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.