Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-89-2020.pdf
PDF · 132.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/89/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX A., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2, 043 32 Košice, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/11604 zo dňa 23.11.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 02.12.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 18.12.2020, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo UPS/US6/SSVODPPKPC1/ SOC/2020/11604 zo dňa 23.11.2020, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/37395-5 zo dňa 26.08.2020, ktorým podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) nevyhovel žiadosti, ktorú žalobkyňa podala dňa 22.07.2020 a nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je dcéra žalobkyne A. C..
2. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava rozhodnutím č. RVl/OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2020/37395-5 zo dňa 26.08.2020 nepriznal účastníčke konania peňažný príspevok na opatrovanie na základe žiadosti, ktorá bola podaná dňa 22.07.2020, v ktorej súhlas s opatrovaním písomne vyjadrila aj posudzovaná. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol komplexný posudok úradu č. RVl/OPPnKŤZPaPČ/ SOC/2020/37466 č.z. 2020/153516 zo dňa 24.08.2020, vydaný v zmysle § 15 ods. 1) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého sa posudzovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 80% miery funkčnej poruchy (ďalej len ,,MFP“), časti VII. 3. b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je posudzovaná odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom úradu bol stanovený na august 2023. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej úrad nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie, nakoľko posudzovaná nespĺňa podmienky pre jeho priznanie, pretože stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nedosahuje V alebo VI v zmysle ustanovenia § 49 ods. 10) a prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (na
základe komplexného posudku úradu stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je III - počet bodov 80). Posudkový lekár ústredia po preskúmaní predloženej spisovej dokumentácie, ako aj lekárskej správy doloženej k odvolaniu, vydal lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/S0C/2020/11709 zo dňa 29.10.2020. Následne ústredie dňa 12.11.2020 vydalo komplexný posudok č. UPS/US6/ SSVODPPKPC2/S0C/2020/11709. Posudkovým lekárom ústredia bola MFP posudzovanej stanovená na 80%, podľa prílohy č. 3, časti VII. 3. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre obojstrannú hluchotu dospelých - úplná hluchota podľa Fowlera 100%, v dôsledku čoho sa posudzovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudzovaná sa lieči aj pre slabozrakosť dospelých / časť VI. 3. b. - MFP 70% a pre mentálnu retardáciu, ľahkú, horné pásmo /časť IV. 3. a 1. - MFP 30%. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je posudzovaná odkázaná na sprievodcu, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár ústredia stanovil na august 2023. Zamestnancami ústredia bola dňa 07.10.2020 vykonaná sociálna posudková činnosť, pri ktorej bolo zistené, že posudzovaná je slobodná, býva v rodinnom dome s účastníčkou konania, druhom a dvoma maloletými deťmi. Posudzovaná pri chôdzi nepoužíva kompenzačné pomôcky, v dôsledku postihnutia zraku sa dokáže pohybovať s pomocou inej fyzickej osoby, pridržiavajúc sa niekoho. Pohybuje sa s ťažkosťami. Úkon z polohy sedu do polohy stoja vykoná samostatne, po rovine a po schodoch prejde s pomocou inej fyzickej osoby. Po schodoch prejde za pomoci inej fyzickej osoby tak, že sa prichytí. Orientáciu má narušenú. Posudzovaná prekonala operácie očí, nevidí vôbec, nepočuje, iba ak niekto hlasnejšie kričí, niečo počuje. Komunikuje s účastníčkou konania - rozumie. Ráno vstáva z postele s pomocou, na WC a do kúpeľne dokáže prejsť s pomocou. Základnú rannú hygienu si dokáže vykonať s pomocou, kúpeľ vykoná s pomocou inej fyzickej osoby. Najesť a napiť sa dokáže s pomocou, obliecť a vyzliecť sa nedokáže sama. Nákupy, varenie a domáce práce zabezpečuje účastníčka konania. Posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku uviedol, že ide o posudzovanú s postihnutím zmyslových orgánov, pričom MFP bola určená na podklade postihnutia sluchu. Postihnutie zraku nie je možné jednoznačne hodnotiť ako trvalý stav vzhľadom na opakované operačné riešenia (naposledy jún 2020), v dôsledku čoho určený termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia je v zhode s lekárskym posudkom úradu. V dôsledku poškodenia zmyslových funkcií (najmä zraku) má posudzovaná obmedzenú schopnosť sebaobsluhy stredne ťažkého stupňa. Z druhostupňového lekárskeho posudku vyplýva, že posudzovaná na základe bodového hodnotenia na účely určenia stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach dosiahla podľa Barthelovho indexu stupeň odkázanosti III (65 bodov) v zmysle § 49 ods. 10) a prílohy č. 3 zákona NR SR Č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnych službách"), a preto v súlade s ustanovením § 14 ods.4) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaná na opatrovanie. Na pomoc inej fyzickej osoby je posudzovaná odkázaná pri niektorých úkonoch osobnej hygieny a celkového kúpeľa, pri dodržiavaní liečebného režimu, pri väčšine úkonov stravovania, pri obliekaní a vyzliekaní, pri pohybe po rovine a pri orientácií v prostredí. Nie je potreba dohľadu pri činnostiach. Nakoľko podľa komplexného posudku ústredia posudzovaná, ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaná na opatrovanie, účastníčke konania nie je možné poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
3. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote správnu žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, v ktorej uviedla, že dňa 22.07.2020 podala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave žiadosť o priznanie peňažného príspevku. Uviedla, že vo vydanom komplexnom posudku č. RV1/0PPnKŤZPaPČIPPKlSOC/2020/37395-5 sa uvádzalo, že posudzovaná osoba má podľa lekárskeho posudku obmedzenú schopnosť vykonávať niektoré úkony sebaobsluhy, niektoré úkony starostlivosti o svoju domácnosť a niektoré úkony realizácie niektorých základných sociálnych aktivít. Potrebuje pomoc inej osoby pri niektorých úkonoch sebaobsluhy, pri niektorých úkonoch orientácie v prostredí, pri niektorých úkonoch dodržiavania liečebného režimu - túto pomoc jej zabezpečuje rodina. Pomoc fyzickej osoby nie je potrebná takého rozsahu, aby pani C. A. bola odkázaná na peňažný príspevok na opatrovanie. Proti rozhodnutiu č. RV1/0PPnKŤZPaPČIPPKlSOC/2020/37395-5 zo dňa 26.08.2020, ktoré vydal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Rožňave podala dňa 02.09.2020 odvolanie. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s vydaným rozhodnutím. Vzhľadom na ťažký zdravotný stav posudzovanej A. C., ktorá má diagnostikovanú slepotu a veľmi ťažkú slabozrakosť - binokulárna, obojstrannú úplnú hluchotu na 100%, mentálnu retardáciu s IQ 65 a poruchu reči je prakticky odkázaná na dohľad pri všetkých úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Pri úkonoch obliekania, zmeny polohy všetky úkony pohybu po schodoch je odkázaná na asistenciu. Sama nedokáže vykonávať
bežné sociálne aktivity. V lekárskej správe zo dňa 25.07.2020 MUDr. Jany Iľovej - očná lekárka sa uvádza, že reoperáciu očí vzhľadom na trvanie choroby neindikuje - nepriniesla by zlepšenie zraku. V komplexnom posudku sa uvádza, že u posudzovanej nie je prítomná ťažká porucha mobility, pre ktorú by nebola schopná sa pohybovať bez opory avšak posudzovaná bez opory nie je schopná premiestňovať sa. Premiestňovanie sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy vykonáva len s pomocou druhej fyzickej osoby. Jej súčasný zdravotný stav si vyžaduje pomoc inej osoby v takom rozsahu, aby bola posudzovaná odkázaný na každodenné opatrovanie. Jej zdravotný stav sa časom bude len zhoršovať a nie je predpoklad na jeho zlepšenie. A. C. je slobodná matka, ktorá má dve maloleté deti a so zdravotným postihnutím v miere funkčnej poruchy na 80% s diagnózami, ktoré jednoznačne preukazujú jej odkázanosť na pomoc druhej fyzickej. Účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. A. C., nar. XX.XX.XXXX, je odkázaná na opatrovanie vo všetkých vyššie uvedených úkonoch. Druhostupňový správny orgán preskúmal odvolanie, spisovú dokumentáciu prvostupňového správneho orgánu a opätovne posúdil odkázanosť posudzovanej na požadovanú formu kompenzácie. Dňa 23.11.2020 vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava - oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, lekársky posudok č. UPS/US6IUS6/SSVODPPKPC2/S0C/2020/11709, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy 80 % podľa prílohy č. 3, IV. bod 2. písm. c) l zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Na základe tohto lekárskeho posudku bol dňa 12.11.2020 vypracovaný komplexný posudok č. UPS/ US6IUS6/SSVODPPKPC2/S0C/2020/11709 v ktorom nenavrhli peňažný príspevok na opatrovanie A. C., nar. XX.XX.XXXX. Na základe vyššie uvedených skutočností, rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava - oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/11604 tak, že odvolanie zamietlo a potvrdilo rozhodnutie č. 1. V komplexnom posudku druhostupňového orgánu posudkový lekár uviedol, že ide o posudzovanú s postihnutím zmyslových orgánov, pričom miera funkčnej poruchy bola určená na podklade postihnutia sluchu. Postihnutie zraku nie je možné jednoznačne hodnotiť ako trvalý stav vzhľadom na opakované operačné riešenia. V lekárskej správe zo dňa 14.12.2020 Očnej ambulancie MUDr. Iľovej Jany sa uvádza diagnóza praktická slepota a postihnutie zraku možno hodnotiť ako trvalý stav. V lekárskej správe zo dňa 25.07.2020 MUDr. Jany Iľovej - očná lekárka sa uvádza, že reoperáciu očí vzhľadom na trvanie choroby neindikuje - nepriniesla by zlepšenie zraku. V lekárskej správe zo dňa 24.09.2020 MUDr. Jana Iľová diagnostikovala praktickú slepotu. Zo záverov lekárskych vyšetrení je jednoznačne určené postihnutie zraku a preto žiadame, aby miera funkčnej poruchy bola určená nielen na podklade postihnutia sluchu, ale aj postihnutia zraku. Na základe ust. § 12 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. Postupom a rozhodnutím úradu práce ako prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím ústredia práce ako druhostupňového orgánu boli porušené jej práva, ktoré jej garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25. júna 2010, zverejnením v zbierke zákonov č. 317/2010. V tomto prípade boli porušené konkrétne články z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím: čl. 9 prístupnosť, čl. 19 nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti, čl. 20 osobná mobilita. Navrhla preto, aby Krajský súd v Košiciach v súlade s ust. § 191 ods. 1 správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava - oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Na základe ust. § 191 ods. 3 správneho súdneho poriadku navrhla, aby súd súčasne zrušil aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave č. RVl/ OPPnKŤZPaPČ/PPKlSOC/2020/37395-5 zo dňa 26.08.2020 ako rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo rozhodnutiu č. 2 - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava
- Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, 043 32 Košice č. UPS/US6/SSVODPPKPClISOC/2020/11604 zo dňa 23.11.2020 a podľa ust. § 191 ods. 4 správneho súdneho poriadku vec vrátil žalovanému, prípadne Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Rožňave ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konania.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2021 k žalobe poukázal na skutočnosť, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie dotknutého peňažného príspevku je podľa § 14 ods. 2 a ods. 4 v spojení s § 39 ods. 1 a § 40 ods. l zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Nejde pritom o formálne právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre posudzovanú osobu. K správnej žalobe spracoval z uvedeného dôvodu dňa 25.02.2021 stanovisko posudkový lekár žalovaného
- MUDr. Enikő Sedláková, v ktorom v predmetnej veci odborne odôvodňuje zhodnotenie zdravotného stavu posudzovanej osoby. Vzhľadom k tomu, že posudzovaná osoba nespĺňa základnú podmienku odkázanosti na opatrovanie, keďže stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v hodnotení Barthelovho indexu podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) dosahuje len 65 bodov, t.j. III. stupeň a v priebehu dňa je v zmysle nižšie uvedenej tabuľky odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu 4 - 6 hodín, sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia neboli preto navrhnuté kompenzovať predmetným peňažným príspevkom. Žalovaný akcentuje skutočnosť, že posudzovaná osoba by musela v hodnotení Barthelovho indexu dosiahnuť 44-0 bodov, t.j. V. alebo VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách a v priebehu dňa by musela byť odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu až 8 - viac ako 12 hodín. Na základe Opatrenia Generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na predchádzanie vzniku a šírenia COVID-19 a na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sociálna posudková činnosť žalovaného vychádzala zo sociálneho prieskumu vykonaného telefonickou formou, v rámci ktorého žalobkyňa upustila od požiadavky osobného posúdenia posudzovanej osoby podľa § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Bodové hodnotenie v zmysle Barthelovho indexu vykonáva posudkový lekár, ktorý vychádza aj zo získaných podkladov príslušného sociálneho pracovníka v intenciách § 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Súčasťou písomného záznamu je aj bodové hodnotenie podľa Barthelovho indexu, pritom je striktne zachovaný spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu, t.j. bola komplexne zhodnotená celá doložená zdravotná dokumentácia úradu a v súlade so zdravotnou dokumentáciou posudzovanej osoby bol dňa 29.10.2020 vypracovaný lekárky posudok žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/l1709, ktorý ako podklad pre vypracovanie komplexného posudku č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/11709 zo dňa 12.11.2020 spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii aj celú posudkovú dokumentáciu, vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a požadovanej kvality. Posudkový lekár žalovaného teda nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov a lekársky posudok tak vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobkyňa si osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné, pričom k tomuto záveru, ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár (ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na str. 8, Sp. zn.: 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017). V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že v zmysle ústavných princípov pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Právne závery uvádzané v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp. zn.: 7Sžso/5112011 zo dňa 27.06.2012 poukazujú na skutočnosť, že podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom - v danom prípade nároku na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v inej právnej veci pri posudzovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu vo svojom rozsudku Sp. zn.: 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017 na str. 8 dôvodí, že záver neurológa nie je dôvodom pre priznanie predmetného príspevku, nakoľko
posudzovanie zdravotného stavu na účely jeho priznania je zverené posudkovým lekárom úradu a žalovaného a nie ošetrujúcemu lekárovi. Neurológ na konštatovanie odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu v zmysle zákona č. 447/2008 Z.Z. nie je oprávnený. Žalobkyňa na str. 6 správnej žaloby ako dôkaz uvádza lekárske správy z Očnej ambulancie MUDr. Iľovej zo dňa 24.09.2020 a 14.12.2020, pričom uvedené správy, ak nemohli byť predmetom posúdenia, v danom konaní nie sú relevantné pre posúdenie odkázanosti posudzovanej osoby na opatrovanie a môžu byť predmetom zhodnotenia až v novom administratívnom konaní. V týchto intenciách žalovaný dáva do pozornosti ustanovenie § 34 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého "účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe", preto správnemu orgánu nemožno vytýkať ako chybu konania, ak neprihliadol na skutočnosti jemu neznáme, ktoré mohol uviesť len účastník konania a neuviedol tak pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj včas v odvolacom konaní (na margo označenia dôkazov žalobkyne, ktoré boli doložené až v súdnom konaní). Podľa § 135 ods. l SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp. zn.: 7Sžso/59/2009 zo dňa 20.05.2010 bol vyslovený právny názor, že súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu ... , lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania správneho orgánu. Podobne v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp. zn.: 9Sžsk/120/2017 zo dňa 30.01.2019 na str. 13 v bode 32. je uvedené, že správny súd v zásade preskúmava zákonnosť rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia. Hoci zákon nevylučuje možnosť, aby správny orgán na základe ďalších dôkazov prehodnotil svoje rozhodnutie; taká možnosť nie je bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov ani dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp. zn.: 9So/257/2016). V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp. zn.: 9Sžsk/20/2019 zo dňa 11.12.2019 na str. 5 v bode 14. je zvýraznená skutočnosť, že dodatočne predkladané odborné nálezy, môžu byť podkladom pre ďalšiu žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie, ktoré znovu posúdi príslušný posudkový lekár. Neskoršie datované nálezy nemôžu byť posudzované ako objektívna súčasť skorších rozhodnutí správnych orgánov, keďže nemali o nich vedomosť. Správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná, vychádza len z presvedčenia, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do jej subjektívnych práv. Bez ďalšieho nedôvodí a naviac ani neuvádza konkrétne dôvody, prečo odborný lekársky posudok nie je objektívny a je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov. V ďalšej časti námietok na str. 4 žalobkyňa bez ďalšieho konštatuje záver, že : "Mám za to, že postupom a rozhodnutím úradu práce ako prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím ústredia ako druhostupňového orgánu boli porušené moje práva, ktoré mi garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím ...“. K uvedenému žalovaný uvádza, že ide o subjektívne tvrdenie žalobkyne, ktoré nemá nijaký skutkový ani právny základ, opiera sa len o jeho formalistický a extenzívny výklad a ďalej bez ďalšieho nedôvodí na akom základe došla k takémuto záveru. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný v rámci svojej diskrečnej právomoci vydal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s dotknutým Dohovorom OSN, platnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému v týchto intenciách formulovať svoje závery autonómne. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné, a preto žalovaný navrhol, aby krajský súd predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila napriek tomu, že vyjadrenie spolu s výzvou súdu jej bolo doručené dňa 10.03.2021.
6. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.
7. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 08.11.2022 uviedla, že na podanej žalobe trvá a „...nerozumie prečo jej nebol priznaný opatrovateľský príspevok, keď posudzovaná nevidí, je slepá pomaly tri roky“.
8. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v tomto prípade posudzuje sa spisová dokumentácia do roku 2020 a že samozrejme ochorenie môže mať nejakú progresiu, teraz je rok 2022. Vyplýva zo spisovej dokumentácie, že žalobkyňa doložila už v rámci správnej žaloby nové lekárske nálezy, ktoré ale nemôžu byť posúdené v tomto konaní, keďže boli doložené až po rozhodnutí žalovaného, resp. neboli predložené žalovanému ani v odvolacom konaní. Žalobkyni odporúčal, aby si podala novú žiadosť a pripojila všetky nové lekárske nálezy a požiadala aj o osobné posúdenie, predsa len posudkový lekár sa inak pozerá na danú posudzovanú osobu keď ju aj priamo vidí, ktoré úkony v rámci Bartelovho indexu zvládne, ktoré nezvládne a potom môže byť aj hodnotenie prehodnotené. Trval na tom, že spis bol posúdený v rámci zákona o peňažných príspevkoch, resp. správneho poriadku a žaloba nie je dôvodná.
9. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.
10. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
12. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.
13. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, ktorým žalobkyni nebol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie dcéry z dôvodu, že pre priznanie požadovaného peňažného príspevku neboli splnené zákonom stanovené podmienky.
14. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobkyňa sa svojou žiadosťou domáhala o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie na základe zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia jej dcéry A. C.. Orgány verejnej správy si tak v prvostupňovom ako aj druhostupňovom konaní pre svoje rozhodnutie zadovážili podklady tak, ako to stanovuje tento právny predpis. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2020/37395-5 zo dňa 26.08.2020 žiadosti nevyhovel a peňažný príspevok žalobkyni nepriznal. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bol komplexný posudok prvostupňového orgánu č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/37466 č.z. 2020/153516 zo dňa 24.08.2020, podľa ktorého sa posudzovaná osoba považovala za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 80 % miery funkčnej poruchy, časti VII. 3. b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Sociálne dôsledky jej ťažkého postihnutia nenavrhol v komplexnom posudku kompenzovať peňažným príspevkom z dôvodu, že nie je odkázaná na opatrovanie, pretože stupeň jej odkázanosti na pomoc inej osoby v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 477/2008 Z. z. je III. Na základe takto vydaného komplexného posudku, prvostupňový orgán nevyhovel žiadosti, ktorú žalobkyňa podala a požadovaný peňažný príspevok nepriznal. Po podaní odvolania proti predmetnému rozhodnutiu, posudkový lekár ústredia po zhodnotení všetkých predložených lekárskych nálezov vyhotovil dňa 29.10.2020 lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/11709. Následne žalovaný dňa 12.11.2020 vypracoval komplexný posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/ SOC/2020/11709, v ktorom posudzovanej bola stanovená 80 % miera funkčnej poruchy, podľa prílohy č. 3 časti VII. 3. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre obojstrannú hluchotu dospelých – úplná hluchota podľa Fowlera 100%, v dôsledku čoho sa posudzovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň bola dňa 07.10.2020 vykonaná sociálna posudková činnosť, ktorou bolo zistené, že posudzovaná je slobodná, býva v rodinnom dome so žalobkyňou, druhom a dvoma maloletými deťmi. Posudzovaná pri chôdzi nepoužíva kompenzačné pomôcky, v dôsledku
postihnutia zraku sa dokáže pohybovať s pomocou inej fyzickej osoby, pridržiavajúc sa niekoho. Pohybuje sa s ťažkosťami. Úkon z polohy sedu do polohy stoja vykoná samostatne, po rovine a po schodoch prejde s pomocou inej fyzickej osoby. Po schodoch prejde za pomoci inej fyzickej osoby tak, že sa prichytí. Orientáciu má narušenú. Posudzovaná prekonala operácie očí, nevidí vôbec, nepočuje, iba ak niekto hlasnejšie kričí, niečo počuje. Komunikuje s účastníčkou konania - rozumie. Ráno vstáva z postele s pomocou, na WC a do kúpeľne dokáže prejsť s pomocou. Základnú rannú hygienu si dokáže vykonať s pomocou, kúpeľ vykoná s pomocou inej fyzickej osoby. Najesť a napiť sa dokáže s pomocou, obliecť a vyzliecť sa nedokáže sama. Nákupy, varenie a domáce práce zabezpečuje žalobkyňa. V hodnotení Barthelovho indexu dosiahla III. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby s počtom bodov 65. Posudzovaná podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. nie je odkázaná na opatrovanie, nakoľko stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nedosahuje V alebo VI podľa osobitného predpisu. Žalovaný na základe uvedených skutočností, lekárskeho posudku a posudkového záveru, sociálne dôsledky ťažkého životného postihnutia posudzovanej nenavrhuje kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.
15. V konaní nebolo sporným, že posudzovaná je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Sporná medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či posudzovaná ako ťažko zdravotne postihnutá osoba spĺňa podmienku odkázanosti na opatrovanie v stupni V. alebo VI. podľa osobitného predpisu v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. na priznanie príspevku na opatrovanie. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že jej dcéra nie je odkázaná na opatrovanie. Tieto tvrdenia žalobkyňa ale nepreukazovala zdravotnou dokumentáciou, z ktorej by bolo možné takýto záver vyvodiť. Pokiaľ potreba opatrovania vyplýva zo zdravotného stavu jej dcéry, tak to musí byť odbornými lekármi popísané, zistené, resp. musia byť zistené také zdravotné ťažkosti, z ktorých takáto potreba opatrovania vyplynie. To v preskúmavanej veci naplnené nebolo.
16. Podmienky priznania peňažného príspevku na opatrovanie upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. Ide o fakultatívnu dávku, ktorú správny orgán môže, ale nie je povinný, priznať, nie je na ňu právny nárok. Súd pri preskúmaní takého rozhodnutia posudzuje len to, či správna úvaha nevybočila z medzí zákona. Samotná správna úvaha (správne uváženie) však musí vychádzať zo zistenia skutočného stavu veci, čo v danom prípade znamená zadováženie si dostatočných podkladov pre posúdenie zdravotného postihnutia a odkázanosti posudzovanej na opatrovanie žalobcom na požadovanú kompenzáciu z hľadiska splnenia zákonných kritérií na jej priznanie. Uvedený peňažný príspevok má slúžiť osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na zabezpečenie pomoci pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.
17. Vo vzťahu k lekárskym záverom, ktoré sa premietli do lekárskeho posudku vypracovaného v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom ako aj v konaní pred odvolacím správnym orgánom, súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/16/2014, podľa ktorého „súdy v rámci rozhodovania nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o kompenzácii sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi lekárskych vyšetrení“. Znamená to, že pokiaľ aj žalobkyňa v rámci preskúmavacieho konania predložila nejaké ďalšie lekárske závery odborných lekárov, tak súd poukazuje na skutočnosť, že orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádza z právneho stavu a skutkových okolností existujúcich v čase vydania rozhodnutia.
18. Súd konštatuje, že žalovaný v súlade so zákonom posúdil odkázanosť posudzovanej na opatrovanie inou fyzickou osobou, pričom zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný v konaní rozhodol na podklade komplexného posudku, ktorý vychádzal z lekárskeho posudku posudkového lekára a z posudkového záveru a zo šetrenia v domácom prostredí posudzovanej. Jedná sa teda o zhodnotenie všetkých dôkazov a objektívnych zistení, na základe ktorých žalovaný urobil logický a zákonný záver.
19. Žalobkyňa tiež namietala porušenie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne porušenia čl. 19, 20 Dohovoru. Pokiaľ ide o čl. 19 Dohovoru vo vzťahu k nezávislému spôsobu života a začlenenia do spoločnosti osôb so zdravotným postihnutím, toto sa realizuje okrem iného aj prostredníctvom ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím je možné poskytnúť peňažné prostriedky za účelom kompenzácie ťažkého zdravotného
postihnutia. Skutočnosť, že aj osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je posudzovaná individuálne a peňažné príspevky sú poskytované iba za splnenia zákonných podmienok (§ 40 zák. č. 447/2008 Z. z.) nespôsobuje porušenie práv žalobcu. Obdobné konštatovanie platí aj vo vzťahu k peňažnému príspevku na opatrovanie. Zákonná úprava umožňuje o peňažný príspevok požiadať, žiadosť je posudzovaná individuálne a predpokladom je splnenie zákonných podmienok. Žalobkyňa konštatujúc porušenie svojich práv zaručených dohovorom nenamietla konkrétne ustanovenie zákona č. 447/2008 Z. z., ktoré by bolo v rozpore s namietaným dohovorom, na dohovorom ustanovené práva len poukázala bez toho, aby v konkrétnostiach uviedla, v čom boli jej práva porušené. Za tohto stavu preto správny súd považuje námietku vznesenú žalobkyňou ohľadne porušenia týchto článkov za nedôvodnú.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili.
21. Záverom súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa má právo vo veci opatrovateľského príspevku podať opätovnú žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie posudzovanej osoby, a to práva na základe zmenených skutkových okolností, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom žalobkyňu upozornil aj na možnosť podania žiadosti o priznanie kompenzačného príspevku.
22. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol
23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.