Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/249/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Cofin a.s., Hájnova 7120/30, Ľubotice, IČO: 31 690 378, právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovaným 1/ Slovenská kniha Prešov, š.p., v likvidácii, Jakubovo nám. 12, Bratislava, 2/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, P. - O. X., 3/ L. U., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, P. - O. X., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného v 1/ rade a žalovaných v 2/ a 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -319 zo dňa 14.7.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Odmieta odvolanie žalovaného v prvom rade.

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vlastníckeho práva a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietol. Určil, že žalobca Cofin, a.s., Hájnova 7120/30, Ľubotice, IČO: 31690378 je vlastníkom rekreačnej chaty súp. č. XX postavenej na parcele č. 1627, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, katastrálne územie Y., obec Y., Okres F.. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe, kde žalobca žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom rekreačnej chaty súp. č. XX postavenej na parcele č. 627 zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Y. z dôvodu, že túto rekreačnú chatu vydražil príklepom licitátora dňa 25.3.1996.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 25.3.1996 bola konaná dražba rekreačnej chaty zapísanej ako stavba súp. č. XX, na LV XXX, k.ú. Y., pričom mala byť vydražená za cenu 200.000 Sk pri výške dražobnej zábezpeky 20.000 Sk a vydražiteľom sa mal stať žalobca. Po vykonaní dražby likvidátor odovzdal žalobcovi kľúče od chaty a žalobca začal túto chatu užívať. Kópiami účtovných dokladov bola žalobcom preukázaná úhrada dražobnej zábezpeky vo výške 20.000 Sk a účastnícky poplatok vo výške 1.000 Sk.

Oznámením o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 16.4.1996 žalobca súdu preukazoval jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov tam uvedených s tým, že pri hodnote vydraženej nehnuteľnosti, po odrátaní dražobnej zábezpeky mal žalobca zaplatiť za nehnuteľnosť 180.000 Sk. Túto sumu žalobca započítal so sumou 170.124 Sk plynúcou z faktúry č. 32/92 a s jej vymáhaním spojenými trovami a z faktúry č. 119/96 za inzerciu v novinách v sume 2.656,80 SK. Rozdiel vo výške 7.217,20 Sk bol z účtu žalobcu poukázaný na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Dňa 16.9.1996 žalobca uzatvoril aj poistnú zmluvu na poistenie majetku na rekreačnú chatu na adrese Y. 30. Od 1.1.1996 do 31.12.2009 uhrádzal za chatu aj daň z nehnuteľnosti. Žalobca platil aj za odber elektrickej energie na základe faktúr na odberné miesto Y. XX.

Dňa 24.10.2002 podal žalobca na správu katastra Sabinov návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti záznamom. Správa katastra listom č.k. Z1493/02 zo dňa 27.2.2003 oznámila žalobcovi, že verejnú listinu predloženú na zápis do katastra záznamom je potrebné zapísať v celom rozsahu. Keďže na liste vlastníctva je zapísaná poznámka s obmedzujúcou povahou, návrh bolo možné zapísať až po predložení zrušenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Ďalej prvostupňový súd zistil, že dňa 8.4.2009 bola medzi žalovaným v 1/ rade a žalovanými v 2/ a 3/ rade uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k rekreačnej chate súp. č. XX dňa 28.4.2009 pod č. V424/2009.

Prvostupňový súd vec v prvom rade posúdil podľa , a ďalej podľa a podľa , a zákona č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom ku dňu konania dražby a ďalej vychádzal z ust. , , o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. Aplikoval aj , , , , , a . Z procesného hľadiska aplikoval ust.

Zistil, že na strane žalobcov je naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva, pretože v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti je zapísaný iný subjekt.

Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Pasívna vecná legitimácia žalovaných v 2/ a 3/ rade vyplýva z výpisu LV č. XXX, k.ú. Y., ktorí sú vlastníkmi rekreačnej chaty číslo súpisné XX na parcele č. 1627. Vzhľadom na skutočnosť, že na LV sú zapísaní ako vlastníci žalovaní v 2/ a 3/ rade, ktorí chatu nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva kúpnou zmluvou od žalovaného v 1/ rade, tento nie je pasívne vecne legitimovaný v danom konaní, a preto prvostupňový súd vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade žalobu zamietol.

Keďže žalobca tvrdil, že nadobudol vlastnícke právo k rekreačnej chate Y. XX na základe verejnej dražby a prípadne aj z titulu vydržania, prvostupňový súd sa zaoberal obidvoma tvrdenými spôsobmi nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k tejto nehnuteľnosti.

Skúmal, či postup pri verejnej dražbe bol dodržaný a či žalobcovi na základe tejto dražby vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Poukázal pritom na o štátnom podniku, ktoré neobsahovalo ustanovenie o verejnej dražbe, preto bolo potrebné postupovať podľa , zákona č. 62/91 Zb., podľa ktorého speňaží likvidátor majetok predajom veci na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom. Na postup pri verejných dražbách sa mali primerane použiť ustanovenia

Podľa § 11 ods. 1 tohto zákona vlastníctvo k veciam vydraženým príklepom licitátora prešlo na vydražiteľa, ktorý bol povinný do 30 dní odo dňa dražby zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením na osobitný účet príslušného orgánu republiky po odpočítaní zostatku dražobnej zábezpeky. Ak vydražiteľ v stanovenej lehote nezaplatí cenu, za ktorú vec vydražil, prechod vlastníctva k vydraženej veci sa od začiatku zrušuje a dražobná zábezpeka pripadne príslušnému orgánu republiky. Z uvedeného teda vyplýva, že vydražiteľ bol povinný zaplatiť cenu na osobitný účet, a preto podľa prvostupňového súdu nebolo možné zaplatenie kúpnej ceny započítaním pohľadávky. Vzhľadom na uvedené nebolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k úplnému zaplateniu ceny dosiahnutej vydražením v 30 dňovej zákonnej lehote, čo malo za následok, že prechod vlastníctva k vydraženej veci sa od začiatku zrušuje.

Následne prvostupňový súd skúmal podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa , pričom uviedol, že všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne. Zistil, že v danom prípade 10 ročná lehota na vydržanie uplynula. Táto plynula v čase od roku 1996, kedy sa žalobca po verejnej dražbe ujal držby a túto chatu užíval do roku 2009.

Ďalej zistil, že chata ako vec je spôsobilá byť vydržaná.

Skúmal ďalej predpoklady dobromyseľnosti žalobcu, že mu vec alebo právo patrí, pričom nie je možné vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možnosť s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosť, ktorej vlastníctvo nenadobudol. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.

Právnym titulom, na základe ktorého žalobca odvodzoval začatie plynutia vydržacej doby bola verejná dražba. V tomto prípade dobromyseľnosť žalobcu znamená, že žalobca bol ohľadne existencie svojho práva v omyle. Prvostupňový súd bral do úvahy, že žalobca ani pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od neho požadovať, nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Omyl v súvislosti s dobromyseľnosťou bol na jeho strane ospravedlniteľný. Žalobcovi v čase po verejnej dražbe boli likvidátorom odovzdané kľúče od chaty a žalobca začal chatu užívať. Uzavrel poistnú zmluvu, platil faktúry za odvoz komunálneho odpadu a za elektrinu a daň za nehnuteľnosť. Zo strany likvidátora žalobcovi nikdy nebolo oznámené, že verejná dražba je neplatná a že nedošlo k zaplateniu vydraženej ceny. Samotná skutočnosť, že žalobca nebol zapísaný na liste vlastníctva ešte neznamená, že nebol dobromyseľný. Žalobca podal na Správu katastra Sabinov návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom, kde správa katastra oznámila žalobcovi, že verejnú listinu predloženú na zápis do katastra záznamom je potreba zapísať v celom rozsahu.

Žalobca teda postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať a skutočne žil v dobrej viere, že je vlastníkom chaty.

Keďže účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym, žalobca pri zachovaní obvyklej opatrnosti nemohol vedieť, že verejná dražba bola neplatná, keďže mu boli odovzdané kľúče od chaty a nikto mu nikdy neoznámil, že dražba bola neplatná, pretože nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny. Preto po splnení všetkých podmienok nadobudol vlastnícke právo k rekreačnej chate vydržaním.

Prvostupňový súd následne vyhodnotil kúpnopredajnú zmluvu uzavretú medzi žalovaným v 1/ a žalovanými v 2/ a 3/ rade za neplatnú podľa , pretože bola uzavretá bez predchádzajúceho súhlasu ministerstva, čo je v rozpore s zákona 92/91 Zb. Na tento dôvod je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodne podľa

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 2/ a 3/ rade. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby bolo prvostupňovým súdom riadne konanie dokončené.

Tým, že žalobca nezaplatil v zákonom stanovenej lehote cenu za vydraženú nehnuteľnosť, stratil úplne právo na uchádzanie sa o kúpu danej nehnuteľnosti od žalovaného v 1/ rade. Žalovaný stratil právo na získanie tejto nehnuteľnosti. Tým, že žalobca nezaplatil do 30 dní cenu nehnuteľnosti, žiadne právo na priame získanie nehnuteľnosti vôbec nie je dané. Prvostupňový súd preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaní v 2/ a 3/ rade namietali, že žalobca sa oboznámil so skutočnosťami objektívne vyvolávajúcimi pochybnosti o tom, že nehnuteľnosť mu patrí už 27.2.2003, nie tak, ako to uviedol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. V tomto momente došlo k zániku dobromyseľnosti vlastníctva k nehnuteľnosti zo strany žalobcu. Vydržacia doba v takom prípade bola len 7 rokov, čo na vydržanie nehnuteľnosti nepostačuje. Namietali, že žalobca ako vydražiteľ získal chatu aj napriek tomu, že za chatu dražiteľovi nezaplatil, zo zákona sa dokonca nesmie zúčastniť opakovanej dražby predmetnej nehnuteľnosti a výhra žalobcu v prejednávanej veci je nespravodlivá a zahanbujúca. Namietali absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým nadobudli nehnuteľnosť od žalobcov, keď tieto skutočnosti neboli predmetom dokazovania pred prvostupňovým súdom.

Odvolanie v zákonom stanovenej lehote podal aj likvidátor žalovaného v 1/ rade, ktorý namietal, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Uviedol, že dňa 25.3.1996 bola vykonaná dražba nehnuteľnosti za 200.000 Sk. Dňa 16.4.1996 Ing. D. jednostranne Slovenskej knihe Prešov, štátny podnik, v likvidácii, oznámil vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov, následne uhradil za chatu sumu vo výške 7.219,20 Sk. Návrh na vklad vlastníckeho práva v katastri vtedajším likvidátorom podaný nebol. K tomu došlo z dôvodu nesplnenia si resp. neuhradenia sumy za vydraženú nehnuteľnosť. Namietal konanie žalobcu ako nezákonné. Taktiež namietal záver prvostupňového súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1/ a žalovanými v 2/ a 3/ rade. Žalobca nedržal vec v dobrej viere, že mu patrí, snažil sa vec nadobudnúť na základe trestného činu zvýhodňovania veriteľa. V súčasnej dobe chatu na základe riadneho zákonného nadobudnutia užívajú a sú platitelia dane žalovaní v 2/ a 3/ rade.

K odvolaniu žalovaného v 1/ rade sa písomne vyjadril žalobca, ktorý namietal oprávnenosť osoby žalovaného v 1/ rade podať opravný prostriedok. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaných v 2/ a 3/ rade žalobca uviedol, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním, kedy 13 rokov dobromyseľne držal chatu a vydržal túto nehnuteľnosť vo svoj prospech. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uplatnil si trovy konania.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo vo vzťahu k výroku o určení vlastníckeho práva, vo vzťahu k výroku, ktorým žaloba voči žalovanému v 1/ rade bola zamietnutá, preskúmal podmienky, za ktorých môže vo veci vykonať odvolacie pojednávanie a zistil, že vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil a vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zistil, že žalovaný nie je oprávnenou osobou na podanie opravného prostriedku proti tomuto výroku.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žaloba voči žalovanému v 1/ rade bola zamietnutá. Z obsahu tohto výroku vyplýva, že žalobca vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nebol úspešným účastníkom konania, úspešným účastníkom konania je žalovaný v 1/ rade.

Z uvedeného preto vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade je uplatňovaným právam žalobcu nebolo vyhovené, teda žalovaný v 1/ rade bol úspešným účastníkom konania a ako úspešný účastník konania, keďže nedošlo k zásahu do jeho majetkových ani iných práv, nie je oprávnenou osobou podať odvolanie proti tomuto výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Preto vo vzťahu k jeho odvolaniu odvolanie odmietol.

Žalobca si uplatňoval následne aj vlastnícke právo voči žalovaným v 2/ a 3/ rade. Vo vzťahu ku účastníkom konania žalovaný v 1/ rade nebol vecne posudzovaný. Vecne posudzovaný bol len v prvom zamietavom výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Preto aj vo vzťahu k odvolaniu proti tomuto výroku toto odmietol.

Vo vzťahu k odvolaniu medzi žalobcom a žalovanými v 2/ a 3/ rade odvolací súd zistil, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, preto nemohol správne ani aplikovať právny predpis a zákonne spravodlivo rozhodnúť.

Je potrebné konštatovať, že verejná dražba nehnuteľnosti, ktorá bola vykonaná dňa 25.3.1996 bola realizovaná na základe , tak, ako to správne posudzoval aj súd prvého stupňa. Žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti buď od tejto verejnej dražby alebo následne od vydržania nehnuteľnosti v dobrej viere.

Podľa verejná dražba (a ), ktorou sa realizoval prevod vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby podľa stanoviska Ústavného súdu Českej republiky v náleze sp. zn. (ale aj a ), ale aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. konštatuje, že vlastníctvo nadobúdané podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 zákona č. 427/90 Zb. je vlastníctvom nadobúdaným na základe zmluvy, kde štát je jej stranou a príklep je akceptáciou ponuky, resp. formálnou a záväznou deklaráciou toho, že došlo ku konsenzu. Postup štátu podľa uvedeného zákona nebol rozhodovaním nositeľa verejnej moci, ale rozhodovaním doterajšieho vlastníka majetku v súkromnoprávnom vzťahu o tom, ako so svojim majetkom naloží. Z uvedeného vyplýva, že príklep licitátora nekonštituoval vlastnícke právo žalobcu, ale v dôsledku rozhodnutia o tom, že medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade došlo ku konsenzu, bolo následne potrebné uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu odrážajúcu podmienky vydraženia nehnuteľnosti, ktorá zmluva podľa a podľa musela byť na konštituovanie vecných práv zapísaná v katastri nehnuteľnosti. Prvostupňový súd si túto okolnosť nevšimol, keď vôbec nevyhodnotil komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, kde žalobca prípisom zo dňa 3.7.1996 zaslal žalovanému v 1/ rade potvrdenú kúpnu zmluvu a dňa 28.6.1996 Slovenská kniha, štátny podnik v likvidácii žiadal žalobcu podpísať kúpnu zmluvu, aby mohli dať návrh na vklad príslušnému katastrálnemu úradu.

Tieto okolnosti, ktoré naznačil odvolací súd, majú podstatný vplyv na ďalšie posúdenie skutkového stavu, keď je potrebné vyhodnotiť situáciu, že k zavkladovaniu kúpnopredajnej zmluvy nedošlo a nastal právny stav podľa svedčiaci o nevyvrátiteľnej právnej domnienke, že účastníci od zmluvy odstúpili. Táto okolnosť prvostupňovým súdom vo vzťahu k dobromyseľnosti a dobrej viere žalobcu pri vstupe do držby, resp. prerušení vydržacej doby, vôbec nebola vyhodnotená.

Bez povšimnutia zostalo aj konštatovanie prvostupňového súdu, ktoré nakoniec odvolací súd ani nespochybňuje, že po neuhradení kúpnej ceny do 30 dní odo dňa dražby sa prechod vlastníctva k vydraženej veci od začiatku zrušuje podľa Opäť prvostupňový súd neskúmal, akým spôsobom nevyhodnotil túto okolnosť vo vzťahu k dobromyseľnosti a dobrej viere pri vstupe do držby žalobcu. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca kúpnu cenu podľa svojho tvrdenia uhradil, a to formou oznámenia o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 16.4.1996 (čl. 78) súdneho spisu, kde okrem iného započítaval faktúru č. 32/92 včetne súdnych poplatkov, trov právneho zástupcu a úrokov z omeškania v celkovej výške 170.124 Sk a faktúru č. 119/96 za inzerciu v Prešovských novinách vo výške 2.656,80 Sk. Na čl. 128 súdneho spisu je listina, z ktorej vyplýva, že žalobca za faktúru č. 32/92 v celkovej výške 170.124 Sk získal od žalovaného v 1/ rade práva vyplývajúce z nájomných zmlúv na predajne v U., X. O. Z., F. Z., M., F., F. O. X., P., M., pričom žalobca postupne bude odpredávať tituly a ďalšie úkony, kde účastníci tejto zápisnice sa zaviazali uzavrieť zmluvu upravujúcu dohovory uvedené v tejto zápisnici. Zápisnica je zo dňa 15.3.1995, teda pred oznámením o vzájomnom započítaní záväzkov zo dňa 16.4.1996, kde práve započítaná faktúra 32/92 mala byť predmetom kompenzácie žalovaného v 1/ rade už v marci 1995. Toto konanie žalobcu v súvislosti so započítaním kúpnej ceny a dobromyseľnosťou a dobrou vierou pri vstupe do držby prvostupňový súd nevyhodnotil.

Z ust. platí, že nehnuteľnosť možno nadobudnúť aj vydržaním, kedy základnou podmienkou okrem existencie oprávnenej držby uplynutia vydržacej doby a spôsobilého predmetu vydržania je, že je potrebné aj dobromyseľne vstúpiť do oprávnenej držby. Dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne s prihliadnutím na individuálne skutočnosti posudzovanej veci sa musí javiť rozhodnutie ako spravodlivé. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne ani nemohol mať z hľadiska kritériá primerane obozretného jedinca dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti mu svedčí vlastnícke právo k chate na Y.. XX. Prvostupňový súd vôbec neskúmal vnútorné presvedčenie o správnosti a poctivosti konania žalobcu pri vstupovaní do držby.

Keďže v tejto časti prvostupňový súd nielenže nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne aplikoval právny predpis, svoje rozhodnutie náležitým spôsobom neodôvodnil, rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo vzťahu k momentu vstupu žalobcu do dobromyseľnej držby nepreskúmateľné, bolo povinnosťou odvolacieho súdu výrok rozsudku súdu prvého stupňa o určení vlastníckeho práva žalobcu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa a

Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní podrobne skúmať okolnosti dobromyseľnosti vstupu žalobcu do držby a dobromyseľnosť držby počas celej vydržacej doby. Je potrebné vyhodnotiť okolnosti, ktoré viedli k užívaniu nehnuteľnosti žalobcom, teda nielen odovzdanie kľúčov likvidátorom a užívanie nehnuteľnosti žalobcom, ale aj základný právny princíp súkromného práva, morálnu kategóriu žalobcu v rozsahu dobromyseľnosti vstupu do držby a to nielen v súvislosti s vedomosťou o tom, aké následky môže mať nezaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ale aj poctivosť konania v súvislosti so započítaním kúpnej ceny a predchádzajúcimi úkonmi vo vzťahu k časti započítavanej pohľadávky, ale aj vedomosť žalobcu o nevyhnutnosti postupu podľa , prípadne vo vzťahu k jeho ostražitosti, starostlivosti a informovanosti, ktorú možno od žalobcu s ohľadom na okolnosti prípadu, povahu právneho úkonu, predchádzajúce skúsenosti s obdobnými formami nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam a s poukazom na primeranú obozretnosť očakávať. Až v takom prípade prvostupňový súd vyhodnotí, či skutočne žalobca nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, či dražbou alebo vydržaním a až v takom prípade bude môcť spravodlivo vo veci aj rozhodnúť.

Prvostupňový súd v konečnom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.