Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76Ek/889/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: X. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. F.. F. XX, XXX XX I., zast.: INSOLITUS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: O. W., K.: XX.XX.XXXX, O. Q. XXX, XXX XX Q., zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava o vymoženie 1.749,96 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd povinnému u k l a d á povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 68,74 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.03.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.749,96 Eur s príslušenstvom, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.zn. zo dňa 22.05.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 2.7.2018 v spojení s Uznesením Okresného súdu Trnava, sp.zn. zo dňa 22.03.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 15.04.2019. Dňa 04.05.2022 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Alexandra Cicuttová, so sídlom exekútorského úradu Hollého, 92101 Piešťany, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 406EX 287/22.

2. Dňa 19.05.2022 bolo povinnému doručené Upovedomenie o začatí exekúcie. Následne dňa 01.06.2022 povinný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor dňa 28.06.2022 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie postúpil súdu na rozhodnutie. Povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že na uznesením Okresného súd Trnava sp.zn. zo dňa 06.07.2017 bol na povinného vyhlásený konkurz. Povinný namietal, že pohľadávky priznané exekučným titulom a vymáhané v predmetnom exekučnom konaní vznikli v roku 2014, t.j. pred vydaním rozsudku a teda mali byť uspokojené v prebiehajúcom konkurze. Povinný namietal, že vymáhané pohľadávky sa stali voči nemu nevymáhateľné. Z vyššie uvedeného dôvodu má povinný zato, že aj vymáhanie trov základného konania

- priznané exekučným titulom č. 2 bolo vydaný po rozhodujúcom dni a je tiež nevymáhateľné. Povinný si záverom uplatnil trovy exekučného konania vo výške 137,47 Eur.

3. V zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") bol

oprávnený vyzvaný súdnym exekútorom výzvou na vyjadrenie sa k podanému Návrhu na zastavenie exekúcie.

4. Oprávnený sa vyjadril k Návrhu na zastavenie exekúcie podaného povinným dňa 23.06.2022. Uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, keďže povinný neuvádza, žiadne nové skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vykonateľnosti. Ohľadom exekučného titulu oprávnený uviedol, že predmetné pohľadávky sú nedotknuteľné, čo potvrdil v odôvodnení aj Krajský súd v Trnave. Oprávnený záverom požiadal súd o priznanie trov konania vo výške 68,74 Eur.

5. Podľa § 61k ods. 1Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

9. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).

11. Podľa za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva.

12. Podľa za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu.

13. Podľa , oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie a tým nie je dotknuté,

b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,´ f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa , h) nepeňažná pohľadávka.

14. Podľa prvej vety o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

15. Podľa oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

16. v ustanovení umožňuje povinnému podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Uvedená 15 dňová lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa návrh na zastavenie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť v posledný deň lehoty.

17. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

18. V uvedenej veci súd konštatuje, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 19.05.2022 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 01.06.2022. Povinný tak splnil zákonnú lehotu 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, preto má podaný návrh na zastavenie exekúcie odkladný účinok.

19. Exekučný súd po preštudovaní spisového materiálu zistil nasledujúce skutočnosti. Predmetné exekučné konanie sa vedie na základe exekučného titulu - Rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.zn. zo dňa 22.05.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 2.7.2018 v spojení s Uznesením Okresného súdu Trnava, sp.zn. zo dňa 22.03.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 15.04.2019. Dňa 04.05.2022 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Alexandra Cicuttová, so sídlom exekútorského úradu Hollého, 92101 Piešťany, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 406EX 287/22. Exekučný súd tiež zistil, že uznesením Okresného súd Trnava sp.zn. zo dňa 06.07.2017 bol na povinného vyhlásený konkurz. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 133/2017 dňa 13.07.2017. Účinky vyhláseného konkurzu nastali nasledujúci deň 14.07.2017 , t.j. pred vydaním exekučného titulu.

20. Pokiaľ ide o právomoc exekučného súdu skúmať hmotnoprávnu správnosť samotného exekučného titulu, tu súd uvádza, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. V samotnom exekučnom konaní,

môže povinný namietať najmä skutočnosti uvedené v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, teda najmä tie, ktoré povinný nemohol z objektívnych dôvodov uplatniť v základnom konaní. Súd ďalej uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybovosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z predloženého spisu a listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 22.05.2018, resp. 15.04.2019, čo povinný ani nijakým spôsobom nespochybnil. Nakoľko povinný nesplnil povinnosť uloženú mu súdom v celosti, po uvedenom dátume mal oprávnený právo domôcť sa svojho nároku voči povinnému v exekučnom konaní, čo ten aj urobil.

21. Povinný ďalej namietal, že pohľadávky priznané exekučnými titulmi vznikli pred vyhlásením konkurzu a teda oprávnený si ich mal prihlásiť do prebiehajúceho konkurzu. Exekučný súd súhlasí s tvrdením povinného, že súd má povinnosť skúmať v každom štádiu, či sú splnené podmienky na vedenie exekúcie. Medzi tieto podmienky patrí aj skutočnosť, či voči povinnému je vedený konkurz.

22. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov.

23. Súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že v prípade, ak bolo lustráciou v súdnych registroch zistené, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz a povinný bol oddlžený, je nevyhnutné pristúpiť k posudzovaniu, či predmetné vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a jeho oddlženie, má alebo nemá vplyv na vedenie exekučného konania na vymoženie pohľadávky oprávneného. Inými slovami povedané, v danom prípade je povinnosťou súdu skúmať, či vymáhaná pohľadávka je alebo nie je oddlžením povinného nedotknutá podľa ustanovenia . Na daný postup odkazuje aj ustálená súdna prax, v zmysle ktorej: „Pokiaľ sa okresný súd uspokojil s oznámením, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a zastavil exekúciu bez toho, aby skúmal či existujú dôvody, ktoré by tomu bránili definujúc typ vymáhanej pohľadávky, nevychádzal zo stavu, ktorý mal objektívne zistiť, a svojím rozhodnutím tak odoprel sťažovateľke možnosť efektívne vykonať exekučným titulom priznané právo.“ (nález Ústavného súdu SR z 30. 6. 2020, sp. zn. ).

24. Exekučný súd po preštudovaní elektronického súdneho spisu (najmä z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave) zistil, že vyššie uvedenou námietkou povinného sa zaoberal súd v základnom konaní. Z predloženého spisu má súd za preukázané, že oprávnený nebol správcom konkurznej podstaty upovedomený o vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Exekučný súd uvádza, že pokiaľ oprávnený ako veriteľ nie je upovedomený príslušným správcom o vyhlásení konkurzu nastávajú účinky predpokladané zákonným ust. , t.j. pohľadávka oprávneného sa považovala oddlžením povinného nedotknuteľnou až do výšky príslušenstva pohľadávky presahujúcej 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky v zmysle ust. . Pre príslušenstvo tejto pohľadávky však platia obmedzenia stanovené v ods.

1 písm. a) a b) . V zmysle tohto ustanovenia v konkurze a v splátkovom kalendári je možné uspokojiť príslušenstvo pohľadávky najviac do výšky 5 % istiny ročne, ktoré vzniklo najneskôr v mesiaci, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu („staré príslušenstvo“). Z uspokojenia je vylúčené príslušenstvo pohľadávky, ktoré presiahne 5 % istiny za každý kalendárny rok existencie pohľadávky. Za obdobie kratšie ako rok si veriteľ nemôže uplatniť viac, ako je alikvotná časť z 5 %. Z uspokojenia je úplne vylúčené príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vzniklo právo v mesiaci, keď bol vyhlásený konkurz (alebo bolo rozhodnuté o poskytnutí ochrany pred veriteľmi) a po tomto období („nové príslušenstvo“). V zmysle odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave došlo k späťvzatiu žaloby v prevyšujúcej časti podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, v dôsledku čoho mohla byť v základnom konaní oprávnenému priznaná nedotknuteľná pohľadávka len do výšky predpokladanej ust. a . Pokiaľ povinný bol toho názoru, že predmetná pohľadávka vzniknutá pred vyhlásením konkurzu nie je nedotknutá, mohol využiť prostriedok procesnej obrany a podať mimoriadny opravný prostriedok. Nakoľko Krajský súd v Trnave považoval predmetnú pohľadávku za oddlžením povinného nedotknuteľnú, a exekučný súd tiež nezistil rozpor s ustanoveniami a exekučným poriadkom, považuje túto námietku povinného za nedôvodnú.

25. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu v celosti nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

30. Podľa ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

31. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech, vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

32. Právny zástupca oprávneného si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia súvisiace s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie s uvedením výšky trov v sume 68,74 Eur. Súd tak postupom podľa vyššie uvedených ustanovení priznal oprávnenému náhradu trov vo výške 68,74 Eur (jeden úkon právnej služby v polovičnej sadzbe vo výške 45,64 Eur + režijný paušál v sume 1 x 11,63 Eur + DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.