Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/57/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa A. U. nar. XX.X.N. bývajúceho v D. č. N. zastúpeného JUDr. Ivetou Višňovskou advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Radničnom námestí č. 4 proti odporkyni A. U. rod. J. nar. X.X.N. bývajúcej toho času v P. na H. ul. č. X zastúpenej Mgr. Máriou Baranovou advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Zimnej ul. č. 58 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej L. U. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 8.12.2014 č.k. -167 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. L. U. na čas po rozvode.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne. Na čas po rozvode zveril mal. L. U. do osobnej starostlivosti navrhovateľa - otca, ktorý je oprávnený a povinný maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a odporkyňu - matku zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré výživné je odporkyňa - matka povinná uhrádzať k rukám navrhovateľa - otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Upravil styk odporkyne

- matky s mal. L. každý párny týždeň v roku v čase od stredy od 15.30 hod. do pondelka nasledujúceho po uvedenom párnom týždni do 8.00 hod. s tým, že si maloletú dcéru v čase určenom ako začiatok styku v stredu vyzdvihne v príslušnom predškolskom, prípadne školskom zariadení, ktoré maloletá bude navštevovať a v čase určenom ako koniec styku maloletú do tohto predškolského zariadenia, resp. školského zariadenia vráti s tým, že navrhovateľ - otec je povinný dcéru na takéto stretnutie s odporkyňou

- matkou pripraviť. V prípade, ak v uvedenom období uvedené predškolské zariadenie, resp. školské zariadenie nebude v prevádzke, resp. z akýchkoľvek iných dôvodov ho maloletá nebude navštevovať, sa uvedený styk bude realizovať tak, že matka maloletú v čase určenom ako začiatok styku vyzdvihne v mieste bydliska navrhovateľa - otca a v čase určenom na koniec styku maloletú navrhovateľovi - otcovi v mieste jeho bydliska aj vráti, pričom navrhovateľ - otec je povinný dcéru odporkyne v čase určenom ako začiatok styku vydať a maloletú pripraviť na ten styk. Počas letných mesiacov v období od 1.7. do 31.8. toho ktorého kalendárneho roka sa uvedený styk odporkyne - matky bude s maloletou realizovať tak, že v čase od 1.7. od 8.00 hod. do 15.7. do 18.00 a od 1.8. od 18.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod. bude maloletá v osobnej starostlivosti navrhovateľa - otca a v čase od 15.7. od 18.00 hod. do 1.8. do 8.00 hod. a od 15.8. od 18.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod. bude v osobnej starostlivosti odporkyne

- matky s tým, že odporkyňa - matka si maloletú v čase určenom ako začiatok jej styku s maloletou počas týchto letných mesiacov vyzdvihne v mieste bydliska navrhovateľa - otca, ktorý je povinný jej

maloletú v uvedenom čase vydať a pripraviť maloletú na styk s odporkyňou - matkou a v čase určenom ako koniec styku odporkyne - matky s maloletou počas týchto letných mesiacov je odporkyňa - matka povinná maloletú vrátiť navrhovateľovi - otcovi v mieste jeho bydliska. Počas vianočných sviatkov, ktoré bude tvoriť obdobie od 22.12. od 9.00 hod. do 4.1. do 18.00 hod. príslušného kalendárneho roku sa styk odporkyne - matky s maloletou dcérou bude realizovať tak, že v párnom roku v čase od 22.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. bude maloletá v osobnej starostlivosti navrhovateľa - otca a v čase od 28.12. od 18.00 hod. do 4.1. do 18.00 hod. bude v osobnej starostlivosti odporkyne - matky a počas nepárneho roku v čase od 22.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. bude maloletá v osobnej starostlivosti odporkyne - matky a v čase od 28.12. od 18.00 hod. do 4.1. do 18.00 od. bude v osobnej starostlivosti navrhovateľa - otca. Odporkyňa - matka si maloletú v čase určenom ako začiatok styku počas týchto sviatkov vyzdvihne v mieste bydliska navrhovateľa - otca, ktorý je povinný maloletú dcéru jej vydať a riadne pripraviť na jej styk a v čase určenom ako koniec styku počas vianočných sviatkov je odporkyňa - matka povinná maloletú vrátiť navrhovateľovi - otcovi v mieste jeho bydliska. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť trovy štátu vo výške 161,36 € v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves. Slovenskej republike náhradu trov štátu vo výške 161,36 € voči odporkyni nepriznal.

Proti tomuto rozsudku proti výrokom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 1, 2 písm.d/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zverí mal. L. U. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviaže prispievať na výživu maloletej 60 € mesačne vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci matke maloletej odo dňa právoplatnosti rozsudku a upraví styk otca s mal. L. každý párny víkend tak, že dieťa si vyzdvihne pred jej bytom v piatok o 17.00 hod. a odovzdá ho matke pred jej bytom v nedeľu o 15.00 hod.. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zastáva názor, že predloženými listinnými dôkazmi a výpoveďou svedka - jej druha jednoznačne preukázala, že ako matka má vytvorené všetky predpoklady k tomu, aby jej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti. Zabezpečila si stabilné bývanie, má po ukončení práceneschopnosti prisľúbenú prácu, s druhom sa chystajú uzavrieť manželstvo, vybudovať úplnú harmonickú rodinu. Preukázala lekárskymi správami, že hoci po dopravnej nehode je ešte práceneschopná, má však neobmedzenú možnosť osobne sa starať o svoje dieťa. Má k tomu oveľa lepšie predpoklady ako navrhovateľ, avšak súd prvého stupňa to pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa nezobral do úvahy. Navrhovateľ nijakými dôkazmi nevyvrátil, že celá jeho starostlivosť o maloleté dieťa spočíva v tom, že ho posadí pred televízor a o ostatné sa stará jeho matka. Poukazovala na to, že matka navrhovateľa, ktorá sa stará celý čas o mal. L., je sama po vážnej chorobe a nie je možné, aby sa celodenne niekoľko týždňov za sebou starala o dieťa. Dieťa s otcom nie je v osobnom kontakte aj niekoľko týždňov okrem víkendov, lebo navrhovateľ pracuje na zmeny. Vtedy otec nezabezpečuje osobnú starostlivosť. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že otec má lepšie predpoklady na to, aby mu dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti. Ona sa vie o dieťa osobne postarať, vie mu zabezpečiť celodennú starostlivosť, je pre dieťa rodičom, ktorého prioritou je práve starostlivosť o dcéru. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedla, že Zákon o rodine ako aj Dohovor o ochrane práv dieťaťa preferuje pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí zásadu, že všetko sa musí podriadiť záujmu maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prioritou. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zverení dieťaťa sa neriadil touto zásadou a neakceptoval ustanovenia Zákona o rodine, Dohovor o ochrane práv dieťaťa, kde sa záujem maloletého dieťaťa kladie na prvé miesto a sú mu podriadené všetky ostatné zásady. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa dal súd prvého stupňa prednosť tomu, že navrhovateľ pracuje. Bolo uprednostnené iba toto materiálne hľadisko a súd prvého stupňa nezohľadnil záujem maloletého dieťaťa komplexne. Hoci je momentálne práceneschopná, preukázala, že má zachovaný primeraný štandard k tomu, aby sa vedela postarať o dieťa, lebo žije v spoločnej domácnosti so svojím druhom a ten dostatočne zabezpečuje materiálne podmienky ich rodiny. Po ukončení práceneschopnosti nastúpi do práce a bude mať príjem aj ona. Pokiaľ by súd prvého stupňa správne aplikoval zásady, o ktoré sa opiera Zákon o rodine a Dohovor o ochrane práv dieťaťa, posudzoval aj to, že dieťa má u nej zabezpečený komplexný rozvoj osobnosti, má k nej silný citový vzťah, učí ho básničky, poznávať farby, kreslia spolu, odpovedá na jej otázky, trávi s ňou čas, hrá sa s ňou, snaží sa o to, aby dieťa malo mnohé podnety, ktoré sú potrebné k tomu, aby sa z dieťaťa do budúcna stala vyrovnaná zdravá osobnosť. Nerozmaznáva ju, učí ju vážiť si veci, jednoducho povedané vychováva ju. To, čo ona dosiahne, navrhovateľ zmarí

tým, že dieťaťu prezentuje niečo úplne iné. Dieťa doslova odkladá do starostlivosti svojej matky, starej matky L.. Jediný podnet, ktorý dieťa má, je televízna obrazovka, ktorá sa v domácnosti otca zapína vždy, keď otec chce mať od L. pokoj. Práve tým, že tieto skutočnosti súd prvého stupňa nezobral do úvahy pri rozhodovaní o zverení dieťaťa, vychádza rozhodnutie o zverení z jednostranného neobjektívneho posúdenia skutkového stavu a nesprávnej aplikácie zásad Zákona o rodine a Dohovoru o ochrane práv dieťaťa. Citové väzby, zdravé rodinné prostredie, plnohodnotná rodina, pravidelná každodenná starostlivosť o dieťa, to všetko vie zabezpečiť. Samozrejme vie maloletej zabezpečiť aj bývanie s vlastnou izbou, kde má vlastnú posteľ, skriňu, oblečenie, hračky, písací stolík atď., vie sa o ňu postarať aj po materiálnej stránke. Vyjadrila názor, že má oveľa lepšie predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o dieťa ako navrhovateľ, ktorý celú starostlivosť o dieťa prenechal iba na svoju matku, ktorá sama je po vážnej chorobe. Tieto skutočnosti súd vôbec pri rozhodovaní nezobral do úvahy a ani sa s nimi v rozsudku nevyrovnal. Nedá sa hovoriť o tom, že dieťa u otca je v prirodzenom prostredí a to sa nemá alebo dokonca nemôže meniť, čo bol jediný argument otca pri zdôvodňovaní, prečo žiada dieťa zveriť do svojej starostlivosti. Pokiaľ by bol mal súd prvého stupňa aspoň záujem o vyhodnotenie ňou predkladaných dôkazov a tvrdení, tak by bol zistil, že L. sa v jej domácnosti cíti veľmi dobre, má vynikajúci vzťah s jej druhom, ktorý ju vníma veľmi pozitívne ako súčasť rodiny. Práve u nej vidí L., ako funguje úplná rodina, ako funguje rodina s mamou a otcom, vidí aj mužský vzor správania. Vyjadrila názor, že dieťa je vo veku, kedy potrebuje matku, ktorá je pre neho vzťahovou osobou. Práve matka v tomto veku dieťaťa najlepšie zabezpečuje všetky jeho prirodzené potreby. Zabezpečuje, aby dieťa do budúcna vyrástlo v plnohodnotnú osobnosť. Ani tieto jej argumenty opierajúce sa o psychologické štúdie neboli súdom prvého stupňa zobraté do úvahy.

Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne, zákonne a predovšetkým v záujme maloletej vo veci rozhodol, preto ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva (§ 219 ods. 2 O.s.p.), že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje

okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča atď.). Zákon o rodine a ani Dohovor o právach dieťaťa nepriorizuje žiadneho z rodičov vo vzťahu k výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, právne naopak, úprava rodičovských práv a povinností je koncipovaná na zásadne rovnoprávnom postavení oboch rodičov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Súd prvého stupňa teda správne skúmal výchovné prostredie oboch rodičov z hľadiska, kde budú lepšie zaistené potreby maloletého dieťaťa a dospel k odôvodnenému záveru, že výchovné prostredie otca (navrhovateľa) je pre maloleté dieťa momentálne vhodnejšie s poukazom na zachovanie stability výchovného prostredia, nakoľko dieťa je vychovávané v prostredí, na ktoré je od útleho detstva zvyknuté, pričom navrhovateľ (otec maloletej) rešpektuje právo maloletej na udržovanie pravidelného a rovnocenného styku s matkou. Spôsobilosť otca zabezpečovať starostlivosť o maloletú nebola spochybnená ani závermi znaleckého posudku, ktorý jednoznačne konštatoval, že celkový psychický, osobnostný, emočný a sociálny vývin dieťaťa je v norme, dieťa vie, kam patrí, má jasné vzťahy k blízkym osobám v okolí, prijíma oboch rodičov ako autority, ktoré rešpektuje, neodmieta ani jedného z nich, mierne preferuje otca, na ktorého sa spontánne obracia ako na osobu, ktorej poskytuje bežné potreby. Dieťa nie je pod tlakom ani jedného z rodičov vo vzťahu k ich preferencii. Vzhľadom na významné životné zmeny u odporkyne v dôsledku dopravnej nehody a s tým súvisiaceho zhoršeného fyzického aj psychického stavu, nového partnerského vzťahu, niekoľkých zmien bydliska, ako aj osobnostnú štruktúru matky vyplývajúcu zo záveru znaleckého posudku, ktorá je vo fáze socializačnej premeny a vyhraňovania istého životného štýlu, dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že je v záujme maloletej postupne si privykať na nové prostredie u matky, čo je zabezpečené širokou úpravou styku matky s maloletou nielen počas bežného roka, ale aj počas sviatkov a prázdnin. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že predstavy matky o realizácii styku otca s dieťaťom v prípade zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti sú podstatne obmedzenejšie a aj jej predstava vytvorenia novej rodiny pre maloletú, ktorej súčasťou má byť matkin terajší priateľ, čiastočne naznačujú tendencie matky zasahovať do práva dieťaťa na rovnocennú starostlivosť zo strany oboch rodičov. Napokon súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol aj o výživnom pre maloleté dieťa od matky v súlade s kritériami určovania rozsahu výživného vyplývajúcimi z ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.