Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16P-255-2013.pdf
PDF · 136.55 KB
Case nature
Subarea
16P/255/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca D.. S. T., R. H. R. F. A. U., F.. XX.X.XXXX, T. D. XXX, W. D.. O. R., I. J. J. S.É. F. Č.. X, J. F. R., H. Z. A. U., S.. J., F.. X.X.XXXX, Q. Č. T. H. X, P. ,W. E.. E. T., I. J. J. H.: W.Á. Č.. XX, J. F. R., W. Ú. E.. L. U., F.. XX.X.XXXX, W. P. Z. Ú. H., J. R. I. S. J. F. R. v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto
rozhodol:
Súd manželstvo F. A.I. U., F.. XX.X.XXXX I. Z. A. U., S.. J., F.. X.X.XXXX K. C. X.X.XXXX W. R. P. E. E. Ú. Z. J. U., R. W.. X, S.P. XXXX, F. J. XXX, H. H. Č. X rozvádza.
Na čas po rozvode sa zveruje mal. L. U., F.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľa - otca, ktorý je oprávnený a povinný maloletú zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach a odporkyňa
- matka je povinná prispievať na výživu mal. dcéry mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré výživné je odporkyňa - matka povinná uhrádzať k rukám navrhovateľa - otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Odporkyňa - matka je oprávnená sa stýkať s mal. L. každý párny týždeň v roku v čase od stredy od 15:30 hod. do pondelka nasledujúceho po uvedenom párnom týždni do 8:00 hod. s tým, že si mal. dcéru v čase určenom ako začiatok styku v stredu vyzdvihne v príslušnom predškolskom prípadne školskom zariadení, ktoré maloletá bude navštevovať a v čase určenom ako koniec styku maloletú do tohto predškolského zariadenia resp. školského zariadenia vráti s tým, že navrhovateľ - otec je povinný dcéru na takéto stretnutie s odporkyňou - matkou pripraviť. V prípade ak v uvedenom období uvedené predškolské resp. školské zariadenie nebude v prevádzke resp. z akýchkoľvek iných dôvodov ho maloletá nebude navštevovať sa uvedený styk bude realizovať tak, že si matka maloletú v čase určenom ako začiatok styku vyzdvihne v mieste bydliska navrhovateľa - otca a v čase určenom ako koniec styku maloletú navrhovateľovi - otcovi v mieste jeho bydliska aj vráti, pričom navrhovateľ - otec je povinný dcéru odporkyni v čase určenom ako začiatok styku vydať a maloletú pripraviť na ten styk.
Počas letných mesiacov v období od 1.7. do 31.8. toho ktorého kalendárneho roka sa uvedený styk odporkyne - matky bude s maloletou realizovať tak, že v čase od 1.7. od 8:00 hod. do 15.7. do 18:00 hod. a od 1.8. od 18:00 hod. do 15.8. do 18:00 hod. bude maloletá v osobnej starostlivosti navrhovateľa
- otca a v čase od 15.7. od 18:00 hod. do 1.8. do 8:00 hod. a od 15.8. od 18:00 hod. do 31.8. do 18:00 hod. bude v osobnej starostlivosti odporkyne - matky s tým, že odporkyňa - matka si maloletú v čase určenom ako začiatok jej styku s maloletou počas týchto letných mesiacov vyzdvihne v mieste bydliska navrhovateľa - otca, ktorý je povinný jej maloletú v uvedenom čase vydať a pripraviť maloletú na styk s odporkyňou - matkou a v čase určenom ako koniec styku odporkyne - matky s maloletou počas týchto letných mesiacov je odporkyňa - matka povinná maloletú vrátiť navrhovateľovi - otcovi v mieste jeho bydliska.
Počas Vianočných sviatkov, ktoré bude tvoriť obdobie od 22.12. od 9:00 hod. do 4.1. do 18:00 hod. príslušného kalendárneho roku sa styk odporkyne - matky s mal. dcérou bude realizovať tak, že v párnom roku v čase od 22.12. od 9:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. bude maloletá v osobnej starostlivosti navrhovateľa - otca a v čase od 28.12. od 18.00 hod. do 4.1. do 18:00 hod. bude v osobnej starostlivosti odporkyne - matky a počas nepárneho roku v čase od 22.12. od 9:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. bude maloletá v osobnej starostlivosti odporkyne - matky a v čase od 28.12. od 18.00 hod. do 4.1. do 18:00 hod. bude v osobnej starostlivosti navrhovateľa - otca. Odporkyňa - matka si maloletú v čase určenom ako začiatok styku počas týchto sviatkov vyzdvihne v mieste bydliska navrhovateľa - otca, ktorý je povinný maloletú dcéru jej vydať a riadne pripraviť na jej styk a v čase určenom ako koniec styku počas Vianočných sviatkov je odporkyňa - matka povinná maloletú vrátiť navrhovateľovi - otcovi v mieste jeho bydliska.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ je povinný na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves uhradiť trovy štátu vo výške 161,36 Eur a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu vo výške 161,36 Eur voči odporkyni.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 5.8.2013 domáhal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. dcéru L. do jeho osobnej starostlivosti a odporkyňu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. dcéry výživným vo výške 60,-- Eur mesačne k jeho rukám, splatnú vždy do 10-tého dňa v mesiaci.
Tento svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 9.1.2010 uzatvorili manželstvo na Farskom úrade v J. U.. Manželstvo je zapísané na Matričnom úrade v J. U.. U obidvoch ide o prvé manželstvo. Dňa 19.3.2010 sa im narodila dcéra L.. Manželstvo uzatvorili po viac ako ročnej známosti. Spočiatku bolo ich manželstvo pokojné, postupom času však začalo dochádzať k stále častejším hádkam, ktoré vyplývali z rozdielnosti ich pováh a týkali sa najmä ich rozdielneho prístupu k rodine. Neskôr sa začali rozchádzať ich osobné záujmy a vzťahy. Postupom času došlo k citovému odcudzeniu a podstatnému narušeniu manželského spolužitia. Manželstvo pokladajú za hlboko a trvalo rozvrátené a jeho obnova nie je možná , stalo sa len formálnym zväzkom. Už viac ako šesť mesiacov spoločne nehospodária, ani sa intímne nestýkajú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka, znaleckým dokazovaním, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Z výpovedí navrhovateľa vyplynulo, že s odporkyňou sa poznali jeden a pol roka pred uzavretím manželstva. Manželstvo uzavreli z lásky, ale je pravda, že k tomu prispelo aj tehotenstvo odporkyne . Po uzavretí manželstva bývali u jeho rodičov. Asi po pol roku začala byť s týmto stavom odporkyňa nespokojná a asi rok na to sa odsťahovali k jej rodičom do E., kde však pobudli asi tri týždne, keďže ani s tým odporkyňa nebola spokojná. Následne sa preto vrátili späť k jeho rodičom. Odporkyňa sa sťažovala na to, že jej nikto nepomáha s mal. Emou a že si v piatok večer nemôže vyjsť vonku posedieť. Keďže on pracoval na turnusy , keď sa vracal z týchto turnusov, zvykli si následne niekam zájsť vonku posedieť, ale zvyčajne chodili na návštevy k príbuzným. Asi v čase, keď mala ich dcéra dva roky počas leta pri jednej akcii, ktorá sa uskutočnila na Sivej Brade, sa odporkyňa spoznala s jedným mužom. Podľa vedomosti navrhovateľa odporkyňa začala za ním chodievať, stretávali sa. V čase, kedy mala byť odporkyňa s uvedeným mužom, dcéra bola buď u nich doma, alebo dcéru brala odporkyňa so sebou k babke do E., kde ju nechala a trávila čas s dotyčným. Podľa navrhovateľa tento vzťah mal trvať tri mesiace. S týmto dotyčným mužom odporkyňa podľa tvrdení navrhovateľa ukončila pomer a následne mala začať chodiť s nejakým mužom z Jamníka. Uvedenú skutočnosť mal navrhovateľovi potvrdiť aj dotyčný muž, ktorý sa mu k tomu po jeho navštíviť priznal. Ďalej navrhovateľ popísal , ako na jednom koncerte sa
odporkyňa zabávala s ďalším mužom, ktorý bol jeho kamarát H. H., ktorého mala opiť a následne sa s ním bozkávať. I tento kamarát sa mu s tým priznal. On odporkyni dohováral, poukazoval na to, že majú spoločnú dcéru, nepomohlo to, a niekedy v lete roku 2013 odporkyňa opustila ich spoločnú domácnosť a odišla bývať do penziónu v Krompachoch. Bolo to v čase, kedy on následne podal návrh na rozvod. Podľa jeho vyjadrenia posledné obdobie, čo odporkyňa s ním prebývala v spoločnej domácnosti sa táto domov chodila len vyspať. Keď jej on niečo povedal, to neplatilo. Sám jej 5-krát povedal, že pokiaľ sa jej u nich nepáči môže odísť, na čo však ona nereagovala, avšak keď jej to povedala raz jeho mama, tak jej to stačilo, zbalila sa a odišla. Podľa tvrdení navrhovateľa, v čase, kedy odporkyňa odišla do penziónu, mala sa stýkať ešte s dvoma ďalšími mužmi a v súčasnosti žije so svojim terajším partnerom H.. Navrhovateľ s odporkyňou intímne spolu nežijú zhruba od začiatku roka 2013. Potom, čo odporkyňa odišla do penziónu, dcéra ostala bývať s ním. Odporkyňa sa s ňou stretávala raz za dva týždne pričom dcéru mala u seba počas celého víkendu. Dcéru podľa tvrdenia navrhovateľa v tom čase nežiadala k sebe, len mu povedala, že si ju bude žiadať potom, čo si nájde bývanie a zabýva sa. K svojim osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Embraco a je vlastníkom motorového vozidla, ktoré nadobudol od otca. Mal. dcéra naďalej navštevuje Materskú škôlku, za ktorú on uhrádza 30 Eur mesačne vrátane poplatku za stravu.
Odporkyňa vo svojich výpovediach s návrhom na rozvod súhlasila. Potvrdila, že s navrhovateľom sa spoznali viac ako rok pred uzavretím sobáša a to na diskotéke, a tiež , že sa brali sa z lásky, pričom sobáš urýchlilo aj jej tehotenstvo s mal. L.. Po uzavretí manželstva bývali u rodičov navrhovateľa a následne sa im po troch mesiacoch narodila mal. L.. Uviedla, že bola nespokojná s tým, že sa matka navrhovateľa vôbec nestarala o mal. L., len pri návštevách sa ukazovala ako dobrá babka a vtedy sa jej venovala. Aj kvôli týmto nezhodám sa následne odsťahovali do E., kde bolo viac menej všetko v poriadku akurát mamkin švagor popíjal alkohol, čo im spočiatku nevadilo, ale neskôr sa aj tu začali nezhody, lebo oni tam mali svoj zaužívaný spôsob života a začali mať pocit, že ona aj s navrhovateľom im do toho zasahujú. Preto sa presťahovali späť do D. k rodičom navrhovateľa. Tam ona nadobudla pocit, že je tam za slúžku. Potvrdila, že navrhovateľa podviedla s E. R. W. G., s ktorým sa aj následne stretávala, ale to už bolo čisto o kamarátstve, lebo ona potrebovala niekoho, kto by ju vypočul a porozumel by jej. Poprela, že by mala mať nejaké ďalšie vzťahy , ktoré uvádzal navrhovateľ. Pripustila však, že na koncerte popisovanom navrhovateľom sa bozkávala s jeho kamarátom H. H., ale podľa jej tvrdení to bolo už čisté zúfalstvo, lebo nevedela čo ďalej s navrhovateľom. Rovnako tak pripustila, že sa v tom čase spoznala s jej terajším partnerom H. M. a že s ním mala vtedy aj intímny pomer . V tom čase ešte žila s navrhovateľom, avšak podľa jej vyjadrenia vedela, že ich manželstvo už nebude pokračovať. Podľa jej tvrdení , ona sa z domácnosti navrhovateľa neodsťahovala dobrovoľne, ale jej to prikázala jeho matka. Je pravda, že mal. dcéru L. so sebou, keď odchádzala z domácnosti nezobrala a to preto, lebo sama nemala kde bývať a nechcela ju brať do neistoty. Navyše samotný navrhovateľ jej povedal, že môže odísť, ale bez L.. Ona potom aj mala záujem o L. a pýtala sa navrhovateľa ako sa má. Je pravda, že minulého roku niekedy v auguste cez víkend jej navrhovateľ umožnil stretávať sa s dcérou, napriek tomu jej však nedovolil zobrať si dcéru k sebe. Následne na to mala v septembri dopravnú nehodu a do konca októbra bola v nemocnici a preto sa s dcérou nemohla vidieť, a ani lekári neodporúčali dcére, aby ju nevidela v akom som stave po nehode. Následne po prepustení z nemocnice išla bývať k starým rodičom, nakoľko potrebovala pomoc pri starostlivosti o seba. Hneď prvá vec, ktorú chcela po návrate z nemocnice bolo vidieť jej dcéru. Odporkyňa vo svojej prvej výpovedi tvrdila, že má vytvorené podmienky pre mal. L. a to v byte jej rodičov, kde má L. vytvorený priestor na spanie a svoju izbu. V uvedenom byte býva ona so svojim otcom, ktorý však viac času trávi v práci. Jej terajší partner býva u svojej matky. Okrem toho má s týmto priateľom momentálne byt v rekonštrukcii a v budúcnosti sa plánujú zobrať a je predpoklad, aby dcéra vyrastala v takejto úplnej rodine. V rámci svojej doplňujúcej výpovede v čase pojednávania uskutočneného v máji 2014 podľa jej vyjadrenia bývala už na adrese Poštová 5 , kedy išlo o jednoizbový byt, ktorý mala v podnájme, keďže nechcela bývať ani u otca ani u matky. S priateľom sa sťahujú na novú adresu Poštová 7 do bytu, ktorý budú mať v dlhodobom prenájme. Podľa jej vyjadrenia do tohto prenájmu išli spolu s jej terajším priateľom, aj keď to nie je uvedené v zmluve. V súvislosti so svojim zdravotným stavom uviedla, že brala lieky na depresiu , lebo mala depresívnu náladu z nehody, ktorú utrpela a nevedela sa tešiť. Teraz ich už neberie, brala ich len prvý mesiac a myslí si, že už ich nepotrebuje. Vysadila si ich sama a to pred troma štyrmi mesiacmi, pričom jej psychiatrička o tom nevie.
Zo sobášneho listu účastníkov konania vyplynulo, že títo uzavreli manželstvo dňa 9.1.2010 a že toto je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Obce J. U. , R. W. X, S. XXXX, F. J. XXX, H. H. Č.Í. X.
Podľa rodného listu maloletej L. táto sa im narodila dňa XX.X.XXXX.
Pokiaľ ide o súčasné príjmové a majetkové pomery oboch účastníkov navrhovateľ je toho času zamestnaný v spoločnosti Embraco Slovakia s.r.o. s priemerným mesačným príjmom za obdobie od októbra 2013 do septembra 2014 vrátane v sume 474,53 Eur.
Podľa správy ÚPSVaR Spišská Nová Ves z 6.11.2014 z prešetrenia domácnosti odporkyne - matky tejto podľa jej vyjadrenie skončila práceneschopnosť, je bez príjmu a vybavuje si invalidný dôchodok. Býva v prenajatom dvojizbovom byte spolu s priateľom , H. M., ktorý je zamestnaný v spoločnosti Embraco Slovakia s.r.o.. Výdavky spojené s bývaním a osobné potreby uhrádzajú z jeho príjmu. Podľa správy Q. A. - prenajímateľky bytu pôvodne obývaného odporkyňou a jej priateľom na adrese H. X P. , menovaná odporkyňa si prenajala uvedený byt od 1.8.2014 do 31.12.2014. ale po vzájomnej dohode bola zmluva o prenájme uvedeného bytu ukončená dňa 20.10.2014. Ukončenie iniciovala odporkyňa z dôvodu nájdenia väčšieho bytu . Poplatky za prenájom bytu boli uhrádzané včas a za celé obdobie nevznikli žiadne podlžnosti za nájomné a ani za úhrady za byt. Zo zmluvy o podnájme bytu, ktorú súdu zároveň uvedená prenajímateľka zaslala vyplynulo, že predmetná zmluva bola uzavretá len medzi uvedenou prenajímateľkou a odporkyňou ako nájomcom a to dňa 1.8.2014 na dobu určitú do 31.12.2014 za cenu 195,--Eur mesačne splatnú vždy do 15-tého dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Účastníkom tohto zmluvného vzťahu nebol súčasný priateľ odporkyne. Podľa odporkyňou predloženej nájomnej zmluvy uzavretej dňa 28.9.2014 s prenajímateľkou D. E. , odporkyňa v súčasnosti je výlučnou nájomníčkou bytu na adrese H. X R. P.. Cena prenájmu ( t.j. nájomné ) je vo výške 200,--Eur mesačne a zmluva je dojednaná na dobu neurčitú počnúc od 1.10.2014.
Podľa výpovede svedka H. M. , tento žije s odporkyňou v partnerskom vzťahu od mája tohto roku. Pred autonehodou, ktorú odporkyňa mala nežili v spoločnej domácnosti. Najprv bývali s odporkyňou v jednoizbovom byte od pani A.. Pôvodnú zmluvu k tomuto bytu mali na obdobie jedného roka a to od mája do mája a znela len na jeho meno. Následne im prenajímateľka zvýšila nájomné kvôli tomu, že neprepísala nejaké veci ohľadne elektrární, a to zo sumy 180 Eur na 195 Eur mesačne a zároveň im oznámila, že s nimi túto zmluvu uzavrie na kratší čas, keďže jej dcéra je tehotná. Táto druhá zmluva k predmetnému bytu bola písaná výlučne na odporkyňu a to preto, aby sa preukázalo, že odporkyňa má bydlisko. Podľa neho je jedno, na koho je písaná uvedená zmluva, keďže vedú spoločnú domácnosť .Tento uvedený byt bol prerobený a nemuseli ho osobitne rekonštruovať, len si ho vymaľovali. Keďže nájomný pomer mali len do konca decembra 2014 , hľadali si niečo iné a zároveň aj niečo väčšie. Novú nájomnú zmluvu s novým prenajímateľom pani E. uzatvorili v októbri 2014, pričom zmluvu uzatvárala len odporkyňa a to preto lebo to nechali tak ako to bolo u predošlého bytu. Aj tento byt celý premaľovali, inak ho nemuseli prerábať. Ich spoločné spolužitie je také, že odporkyňa je na maródke a sa stará o domácnosť. Po jeho návrate z práce sa venujú jeden druhému, prípadne niekedy je s nami aj dcéra odporkyne. Odporkyňa v domácnosti normálne funguje. Mala zlomenú krčnú chrbticu, rebrá a natrhnutú slezinu a poškodené pľúca. Túto nehodu mali spoločne. Navštevuje traumatológov, tiež traumatológa vo svojom územnom obvode a tiež psychiatričku. E.I.. L. chodí do ich domácnosti pravidelne každé dva týždne a odporkyňa ju máva počas týchto víkendov u seba od piatku. Nájomné a inkaso za prenajatý byt uhrádzajú vo výške 200 Eur mesačne a pomáhajú im aj ich rodičia. Potom čo si odporkyňa vyrieši rodinné problémy chcú si v budúcnosti kúpiť rodinný dom a založiť rodinu. Chcú aj ďalšie dieťa, ktoré by bolo ich, a mal. L. on berie ako svoju dcéru. Skutočnosť, že odporkyňa je PN a bez príjmu a on zastrešuje všetky výdavky na domácnosť, nepredstavuje pre neho žiaden problém, keďže odmala bol učený žiť v skromnosti. Jeho čistý príjem predstavuje sumu 400-450 Eur mesačne, pracuje v spoločnosti Embraco Slovakia s.r.o. , kde má pracovnú zmluvu do 31.januára 2015, pričom je ich kmeňovým zamestnancom. Podľa jeho názoru, ho však spoločnosť aj naďalej bude zamestnávať , keďže sa v ich zmene striedajú len dvaja, pričom tento druh výkonu práce ovládajú ešte ďalší dvaja opravári, takže nepredpokladá, že na toto miesto budú prijímať niekoho iného, kto to neovláda.
Zo znaleckého posudku č. 65/2014 súdnej znalkyne PhDr. Evy Sklenárovej vyplynulo, že osobnosť navrhovateľa (otca) je sústredená na priateľské vystupovanie , je pasívny , vyčkávajúci , viac uzavretý , ale vnímavý a citlivý. Sebavedomie má reálne , je adaptabilný, vie sa aj podriadiť, ale aj dominovať,
v interpersonálnych vzťahoch sa prejavuje ako človek, ktorý dáva podporu. Spočiatku pôsobí dojmom bojazlivého človeka, akoby nesamostatného. Vystupuje ako plachý , nedôverčivý, ale potrebuje čas na adaptáciu a zoznámenia sa s inými , potom si ľudí obľúbi a má sklon ku kompromisom. Emočne je stabilný , prejavuje dostatočne navonok svoje emócie , ale vie sa aj ovládať, ak je v konflikte. Znalkyňa nezistila v štruktúre jeho osobnosti žiadne psychopatologické vlastnosti, ktoré by boli kontraindikáciou pre výchovnú rolu otca. Pokiaľ ide o osobnosť odporkyne ( matky) , ide o osobnosť, ktorá je v mladej dospelosti , ide o nezrelú osobnosť , v štruktúre jej osobnostných vlastností dominuje sebaistota , sebavedomie , otvorenosť , egocentrizmus, tolerancia , ústretovosť, robí racionálne rozhodnutia a je u nej dobrá sociálna adaptabilita aj na zmeny. Dochádza u nej k celkovej socializačnej premene a k vyhraňovaniu istého životného štýlu , ktoré vyplývajú z jej terajších hodnôt a postojov k životu. S tým súvisí aj jej nespokojnosť v manželstve, zmenila aj celkové chápanie najvýznamnejších rolí : profesnej, partnerskej i rodičovskej. Podľa znalkyne obaja rodičia sú spôsobilí na podporu zdravého psychického rozvoja dieťaťa, majú na to dobré rodičovské predpoklady a aj záujem o dieťa. Ani jeden z rodičov nemá žiadne negatívne vplyvy na dcéru v takom zmysle, že by pri ich výchove šlo o rizikový vývin dieťaťa. Pokiaľ ide o mal. L. podľa znalkyne jej psychický, osobnostný , emočný a sociálny vývin je v norme, dieťa vie kam patrí , má jasné vzťahy k blízkym osobám v okolí, prijíma oboch rodičov ako autority , ktoré rešpektuje. Neodmieta ani jedného z nich , dochádza len k miernej preferencii otca pred mamou , na otca sa spontánne obracia ako na osobu, ktorá jej poskytuje bežné potreby. Znalkyňa nezistila ani u jedného z rodičov , aby predstierali svoj záujem o dcéru, obaja majú pozitívne citové väzby na dieťa ako aj dieťa voči nim. Dieťa sa síce vyjadrilo, že chce byť u otca , ale nie je vzhľadom na svoj vek spôsobilé rozumieť tomu, čo sa doma deje, ani urobiť zmyslu plnú voľbu rodiča , môže u nej ísť len náhodný výber. Správanie dieťaťa je prirodzené, ide k obom rodičom bez výhrad, znalkyňa vylučuje, že by bolo niekým priamo negatívne ovplyvňované z okolia voči matke alebo otcovi. Nevylučuje ale nepriame ovplyvňovane, t.j. že si dieťa môže vypočuť kritické alebo negatívne hodnotenie otca , babky nechtiac v rozhovore dospelých v okolí. Na vzťahu L. k obom rodičom to zatiaľ nič nemení, dieťa nie je pod tlakom ani z jednej strany , aby sa nejako vyjadrilo k preferencii rodiča. Neodmieta ani jedného z rodičov, dochádza len k miernej preferencii otca pred matkou, na otca sa dieťa spontánne obracia ako na osobu, ktorá jej poskytuje bežné potreby. Podľa názoru znalkyne matka je zdravotne slabá a súčasne sa aj lieči na psychiatrii po nehode, takže nie je v súčasnosti vhodné zaťažovať ju tým, aby mala zverenú dcéru do osobnej starostlivosti. Navrhla, aby sa matka najprv zdravotne a psychicky dostala do dobrej kondícii, našla si prácu , stabilizovala svoj partnerský vzťah a potom o jeden rok by sa mohla podieľať plnohodnotne na tom, aby mala dcéru zverenú do svojej osobnej starostlivosti a aby bola úprava styku otca s dcérou v rozšírenej úprave. V tomto roku a po celý rok odteraz je potrebné pre rozvoj dieťaťa, aby L. bola zverená otcovi a úprava styku dieťaťa s matkou môže prebiehať v rozšírenej úprave ako to navrhuje otec, t.j. od stredy poobede , kedy si ju vyberie zo škôlky do pondelka rána, kedy ju donesie do škôlky a to každý druhý týždeň v mesiaci. Bolo by vhodné , aby aj na čas letných prázdnin mala matka dieťaťa aspoň dva týždne súvislo ( raz v mesiaci júl a raz v mesiaci august).
Podľa správy MUDr. Júlie Chválovej odporkyňa je v ich ambulantnej liečbe pre depresívny stav reaktívny od marca tohto roku po autohavárii, ako aj v dôsledku stresovej situácie v rodine. Psychický stav menovanej je zlepšený , psychofarmká už neužíva údajne 4 mesiace, dochádza na psychoterapeutické sedenia. Psychický stav menovanej ju nijako neobmedzuje v starostlivosti o dieťa obdobne aj vysadenie psychfarmák , čo bolo rozhodnutie pacientky, o ktorom menovanú lekárku informovala až dodatočne, neovplyvňuje jej zdravotný stav.
Podľa potvrdenia MUDr. Pavla Sucháneka ošetrujúceho lekára odporkyne , táto ako spolujazdec bola účastníčkou dopravnej nehody v septembri 2013, s následnou hospitalizáciou na klinike úrazovej chirurgie Košice a oddelenie OAiM. Bola hospitalizovaná s diagnózou T.07 - polytrauma s úrazovým poškodením pľúc , končatín, brucha a hlavy. Postupnou liečbou došlo k stabilizácii stavu a plnej mobilizácii pacientky po kúpeľnej liečbe v NRC Kováčová. Príchodom z NRC Kováčová pacientka plne stabilizovaná , sebestačná s trvalými následkami v žiadosti o invalidný dôchodok. Trvalé následky odporkyňu obmedzujú v pracovnom živote, nie však v starostlivosti o dieťa. Po návrate z NCR je plne schopná starostlivosti o dieťa podľa klinického vyšetrenia dokumentácie. Jej stav je ustálený s trvalými následkami na chrbtici , pľúcach , končatinách a s neurologickými následkami.
Odporkyňa predložila potvrdenie spoločnosti Milk- Agro , s.r.o. o ponuke pracovného miesta na základe jej žiadosti, po ukončení jej PN a to formou Dohody o vykonaní práce a časom aj na trvalý pracovný pomer, a tiež prísľub zamestnania od živnostníka S. S. v jeho predajni VICTORIA SHOP , tiež pre prípad ukončenia jej PN.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené, a že už neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Obaja účastníci zhodne potvrdili že nevedú spoločnú domácnosť, ktorú opustila odporkyňa. Obnovu manželského spolužitia obaja účastníci vylučujú a obaja potvrdili vzájomné citové ochladnutie. Súd tento stav v spolužití účastníkov hodnotí ako hlboký a trvalý rozvrat, ktorý je zapríčinený stratou vzájomnej dôvery medzi účastníkmi a ich vzájomným citovým ochladením. Toho času u odporkyne je preukázaná skutočnosť rozvíjajúceho sa nového vzťahu s novým partnerom , s ktorým do budúcna plánujú uzavrieť nové manželstvo. Tým je preukázaná hlbokosť a vážnosť rozvratu vzájomného vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu tohto manželstva, tú mal súd preukázanú dlhodobo pretrvávajúcim stavom nezhôd medzi účastníkmi konania, ktoré boli doprevádzané aj neverami odporkyne, ktorá samotná potvrdila dva prípady mimomanželskej nevery a to s E. R. W. G. v minulosti a s jej súčasným partnerom , H. M.. Teda trvalosť rozvratu tohto vzťahu je zrejmá. Takýto stav veci nevytvára ani vhodné výchovné prostredie pre maloleté dieťaťa a preto podľa názoru súdu je aj v záujme maloletej dcéry účastníkov , aby manželstvo jej rodičov bolo rozvedené. Súd preto návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel.
Podľa § 113 ods. O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine ,pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že momentálne lepšie osobnostné predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloletú L. predstavuje prostredie a osoba navrhovateľa ( otca). Ako konštatuje znalkyňa ani jeden z rodičov nemá žiadne negatívne vplyvy na dcéru v takom zmysle, že by pri ich výchove šlo o rizikový vývin dieťaťa. Z tohto hľadiska sa osobnosti oboch rodičov javia ako rovnocenné. Znalkyňa však z hľadiska osobnostnej štruktúry tiež konštatuje, že v prípade otca ide o osobnosť emočne stabilnú , prejavujúcu dostatočne navonok svoje emócie , ktorá je vnímavá a citlivá. Práve je to on ,
na koho sa maloletá spontánne obracia a vo vzťahu ku komu maloletá prejavuje miernu preferenciu. Naproti tomu osobnosť matky bola charakterizovaná ako nezrelá osobnosť, u ktorej toho času dochádza k celkovej socializačnej premene a k vyhraňovaniu istého životného štýlu a ktorá toho času zmenila svoje celkové chápanie najvýznamnejších rolí vo svojom živote a to profesnej, partnerskej i rodičovskej. V jej postojoch je podľa názoru súdu cítiť momentálne určitú nestálosť a hľadanie si svojho miesta. Má novorozvíjajúci sa partnerský vzťah, kedy pred ním mala pomer ešte minimálne s jedným partnerom. Navzájom síce so svojim terajším partnerom deklarujú , že chcú do budúcna si založil rodinu a viesť nový partnerský život, avšak formálne to zatiaľ nedokázali premietnuť ani do takého prirodzeného prejavu , akým je spoločný prenájom bytu, ktorý by bol nespochybniteľne premietnutý aj v písomnej zmluve. Sama odporkyňa v priebehu tohto konania stihla vystriedať už tri miesta bydliska. I to sa nedá charakterizovať ako určité stabilné prostredie. I keď správy psychiatričky odporkyne z hľadiska jej psychiky ako aj správa jej ošetrujúceho lekára z hľadiska jej telesného stavu ju nevylučujú zo starostlivosti o maloletú, súd je toho názoru , že je skutočne potrebné aby sa matka najprv usadila , jednak z hľadiska miesta svojho pobytu a tým do budúcna aj prípadného miesta bydliska dieťaťa ,a jednak z hľadiska ustálenia partnerského vzťahu , a v neposlednom rade tiež z hľadiska zodpovedania si otázky, akým spôsobom chce do budúcna zabezpečovať svoje finančné potreby a tým aj potreby dieťaťa. Zatiaľ je totiž bez príjmu . Na jednej strane deklaruje nástupy do zamestnania, ktoré však viaže na ukončenie svojej práceneschopnosti, na strane druhej však poukazuje na vybavovanie si invalidného dôchodku , takže z tohto pohľadu nie je zrejmé , čo vlastne do budúcna zamýšľa. Maloletá v tomto štádiu úpravy vzťahov medzi jej rodičmi podľa názoru súdu potrebuje mať určité stabilné pevné zázemie, ktoré jej poskytne pocit istoty a bezpečia , aby sa mohla vyrovnať s rozchodom jej rodičov a zvyknúť si na túto skutočnosť. Podľa názoru súdu za súčasnej situácie jej takéto miesto poskytuje práve domácnosť otca, na ktorú je zvyknutá a kde prežívala doteraz svoje detstvo. Je potrebné aby si na nové prostredie ,v ktorom bude žiť jej matka najprv privykla, samozrejme za predpokladu, že matka toto svoje nové miesto bydliska nebude meniť tak často ako doteraz. Za tým účelom sa preto javí najvhodnejšie ponechať maloletú v jej doterajšom prirodzenom prostredí, ktoré v súčasnosti tvorí domácnosť otca , a vo vzťahu k matke umožniť rozširujúcim stykom dcére privyknúť si na nové prostredie. Súd preto pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o maloletú rozhodol tak ,ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o výšku výživného zo strany odporkyne na maloletú dcéru , súd vychádzal z toho, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
V danom prípade je odporkyňa bez vlastného príjmu, keďže jej podľa jej vlastnej výpovede skončila po dopravnej nehode práceneschopnosť , má vo vybavovaní invalidný dôchodok, a náklady jej domácnosti uhrádza jej terajší partner. Nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti tak ustálil súčasnú výšku výživného zo strany odporkyne na maloletú dcéru na sumu minimálneho zákonného výživného mesačne, čo v súčasnosti predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Napokon pokiaľ ide o úpravu styku odporkyne s dcérou súd bolo toho názoru, že rozšírený styk odporkyne (matky) s maloletou dcérou , tak ako to je upravené vo výroku tohto rozsudku jednak počas bežného dvojtýždňového intervalu a jednak počas sviatkov a prázdnin pri rešpektovaní záverov znaleckého posudku súdnej znalkyne, v plnej miere rešpektuje záujem maloletého dieťaťa na plné
rozvíjanie vzťahu s matkou , ktorej dcéra nebola zverená do osobnej starostlivosti. Súd je toho názoru , že takto upravený styk napomôže v prehlbovaní vzťahov medzi matkou a dcérou a v žiadnom prípade nebude negatívne vplývať na zdravie maloletého dieťaťa.
Rozhodnutie o trovách konania má svoju oporu v ustanovení § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pričom obaja účastníci si ani neuplatnili nárok na náhradu trov konania.
O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. , podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto trovy štátu predstavujú súdom priznané znalečné pre súdnu znalkyňu PhDr. Evu Sklenarovú, v celkovej výške 322,72 Eur. Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania za situácie , kedy sa obaja nevedeli pôvodne dohodnúť o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dcére. Išlo teda o úkon , ktorý bol v záujme ako rodičov, tak aj maloletého dieťaťa , aby sa po odbornej stránke ustálilo , akým spôsobom a v akom rozsahu sa má upraviť osobná starostlivosť o maloletú a tiež styk s maloletou s tým rodičom , ktorému nebude zverená do osobnej starostlivosti. Bolo by preto žiaduce, aby každý z rodičov sa na úhrade uvedených trov podieľal rovnakou mierou , teda v polovici. Matka maloletej toho času je bez príjmu. Otec je zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom vo výške cca 475,--Eur. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že na strane matky sú dané predpoklady na jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a preto súd v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. matku nezaviazal na úhradu polovice trov štátu spočívajúcich vo vyššie uvedenom znalečnom. Na strane otca tieto predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nezistil a preto toho zaviazal na úhradu polovice zaplatených trov štátu, teda sumy 161,36 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.