Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-309-1997.pdf
PDF · 80.71 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/309/1997
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, proti povinnému C. M., O.. X. X. XXXX, naposledy bytom U. G. B., zomr. 8. 6. 2014, pre vymoženie pohľadávky 821,18 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu Nešporova 4, Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou Ex 147/1997, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 142,77 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 12. 3. 1997 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 147/1997 na vymoženie pohľadávky vo výške 24.739,-Sk, priznanej vykonateľným rozhodnutím č. 84/263/96 zo dňa 10. 7. 1996, vydaným pobočkou Sociálnej poisťovne v Liptovskom Mikuláši. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 * 000818 zo dňa 17. 3. 1997, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 24.739,-Sk. Dňa 11. 3. 2015 podal súdny exekútor podnet zastavenie exekúcie odôvodnený nemajetnosťou povinného.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O. s. p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6D/467/2014, Dnot 133/2014 zo dňa 5. 9. 2014 mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa 8. 6. 2014 a súd konanie podľa § 175h ods. 1 O. s. p. zastavil, nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Vzhľadom k tomu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a vo vykonávaní exekúcie nie je možné pokračovať s jeho prípadnými dedičmi, súd v súlade s citovanými ustanoveniami exekúciu zastavil.
V prípade ak zomrie povinný, v exekúcii sa pokračuje voči jeho dedičom, ktorí zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6D/467/2014, Dnot 133/2014 zo dňa 5. 9. 2014 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené podľa § 175h ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OSP"), z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1 OSP); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h OSP (§ 175i ods. 1 OSP). Povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný (občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13. 12. 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. 05. 2011 s rovnakým právnym záverom).
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 596,95 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V súlade s citovaným ustanovením súd uložil oprávnenému, aby zaplatil súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie. Súdny exekútor má vždy nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré mu v priebehu vykonávania preukázateľne vznikli a ktoré spĺňajú podmienku účelnosti a zákonnosti. Preto, pokiaľ je vylúčené, aby trovy exekúcie znášal povinný, súd v súlade s § 203 Exekučného poriadku uložil oprávnenému zaplatiť priznané trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 12. 3. 1997, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu 275 minút, t. j. za 5 začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu po 200,- Sk. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za prijatie návrhu - 15 minút, vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie - 15 min, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 minút, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním z účtu v banke SLSP - 10 minút, vypracovanie exekučného príkazu prikázaním z účtu v banke SLSP - 10 minút, vypracovanie príkazu na odblokovanie účtu v banke - 10 minút, vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie dňa 4. 11. 2003 - 30 min, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním z účtu v banke - 10 minút ( nakoľko ide o jedno vyhotovenie a doručenie
15 tim subjektom, exekútorovi patrí odmena za jedno vyhotovenie), vypracovanie exekučného príkazu prikázaním z účtu v banke - 10 minút ( nakoľko ide o jedno vyhotovenie a doručenie 15 tim subjektom, exekútorovi patrí odmena za jedno vyhotovenie), vypracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie dňa 20. 11. 2006 a dňa 16. 5. 2007 - 20 minút, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním z účtu v banke PSS - 10 minút, vypracovanie exekučného príkazu prikázaním z účtu v banke PSS - 10 minút, vypracovanie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy dňa 16. 5. 2007- 10 minút, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy dňa 7. 11. 2007 - 10 minút, vypracovanie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy dňa 7. 11. 2007- 10 minút, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy dňa 21. 9. 2010 - 10 minút, vypracovanie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy dňa 21. 9. 2010- 15 minút, vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie dňa 9. 3. 2015 - 50 min, t. j. spolu vo výške 1.000,- Sk. Súd v súlade so zásadou primeranosti trov exekúcie a s prihliadnutím na obsah a rozsah úkonov exekučnej činnosti určil čas trvania jednotlivých úkonov tak ako je vyššie uvedené, lebo ich považuje za primerané a hospodárne.
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon bola priznaná paušálna suma podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súd rovnako nepriznal exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadostí o súčinnosť, nakoľko tieto úkony sa posudzujú podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky. V paušálnej sume 100,- Sk podľa § 15 ods. 1 vyhlášky je zahrnutá aj odmena za vypracovanie žiadostí, na základe ktorých súdny exekútor zisťuje majetok povinného, platiteľa mzdy, účet a pod. Súdnemu exekútorovi zároveň nepatrí odmena za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia, za doručenie upovedomení o začatí exekúcie, doručenie zmluvy o vykonaní exekúcie, za doručenie žiadostí o súčinnosť, za doručenie podnetov na zastavenie exekúcie, doručenie exekučných príkazov a príkazov na začatie exekúcie, vypracovanie zoznamu vyhotovených osvedčených fotokópií poverení, vypracovanie prípisu vrátenia poverenia, doručenie prípisu vrátenia poverenia a zoznamu vyhotovených fotokópií poverenia, ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie a archivácia, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktoré sú v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Uvedené úkony majú administratívny charakter a ak priamo nesúvisia ani nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, nemožno ich považovať za exekučné úkony účelne vynaložené na exekúciu.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške po 100,- Sk, teda spolu vo výške 400,-Sk za 1./ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2./ zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 3./ za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, 4./ za zisťovanie účtu povinného. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za úkony označené ako doručenie príkazov na vykonanie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučných príkazov a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto boli doručovaný prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.
Súdny exekútor si uplatnil navýšenie sumy trov exekúcie o čiastku 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH), súd preto zvýšil priznanú odmenu 1.400,- Sk o 20 % DPH, t. j. o 280,- Sk. Exekútorovi tak patrí odmena vrátane DPH vo výške 1.680 Sk, tj. odmena vo výške 55,77 eura.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 66,95 eura, materiálové náklady vo výške 5,55 eura. Hotové výdavky tak predstavujú 72,50 eura, čo je s 20% DPH, 87,00 eura.
Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 142,77 eura. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.