Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-62-2024.pdf
PDF · 79.42 KB
Case nature
Subarea
13Co/62/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Stanislavy Salajovej, v spore žalobcu A. B. C., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXXX/X, XXX XX E. – F., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Jeseničom, advokátom, so sídlom Tomášikova 5/B, 821 01 Bratislava, proti žalovanému Farma Cerovo s.r.o., so sídlom Radzovce 627, 985 58 Radzovce, IČO: 507 99 479, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 32C/12/2023-33 z 9. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že poučuje žalovaného o tom, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej zo strán súd zruší v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a že žalovaný môže podať žalobu proti žalobcovi o uloženie povinnosti strpieť užívanie pozemkov vedených na LV č. XXX k. ú. F. ako E-KN parcela č. XXXX/X, G. XXXX H. G. XXXX/X a C- KN parcela č. XXXX/X, G. XXXX/X H. G. XXXX/X, pričom aj bez návrhu súd uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým takejto žalobe vyhovie.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vykonávania poľnohospodárskej činnosti a pastvy zvierat na pozemkoch žalobcu vedených na LV č. XXX k. ú. F. ako E-KN parcela č. XXXX/X, G. XXXX H. G. XXXX/X a ako C-KN parcela č. XXXX/X, G. XXXX/ X H. G. XXXX/X. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie aplikujúc § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dospel na podklade žalobcom podaného návrhu (a k nemu pripojených listinných dôkazov) k záveru o jeho dôvodnosti majúc za osvedčenú existenciu nevyhnutnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. V konkrétnostiach poukázal na to, že žalobca osvedčil, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a že neexistuje žiaden právny vzťah, ktorý by žalovaného oprávňoval využívať ich na výkon poľnohospodárskej činnosti a pastvu zvierat (pričom žalovaný tieto nehnuteľnosti, resp. ich časti zahrnul aj do žiadosti o čerpanie dotácie z PPA). Pozemky sú ohradené, žalovaný na nich pasie dobytok a užíva na poľnohospodársku činnosť a tým obmedzuje užívacie právo žalobcu, ktorému tak hrozí škoda. Súčasne mal prvoinštančný súd za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán sporu a preto podľa § 336 ods. 1 CSP neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v celom rozsahu.
3. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný, ktorý ho požadoval zrušiť namietajúc, že ako oprávnený užívateľ v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z. z.“) zaslal žalobcovi návrh zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov na roky 2023 až 2032 vo vzťahu k nehnuteľnostiam C-KN parcela č. XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X, na ktorý návrh však žalobca nereagoval a teda v zmysle označeného zákonného ustanovenia má na užívanie nehnuteľností právny titul, ktorým je nájomná zmluva. V následnej reakcii žalovaný doplnil, že je oprávneným užívateľom predmetných pozemkov podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o pôde“) a s ohľadom na to, že k pozemkom nie je možný prístup. Tento zákon pritom v záverečných a prechodných ustanoveniach neurčuje svoju účinnosť tým spôsobom, že sa jeho ustanovenia na neho nevzťahujú. Zdôraznil tiež, že žalobca predmet sporu nikdy neužíval.
4. Žalobca vo svojich odvolacích vyjadreniach žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalovaný argumentuje len vo vzťahu k pozemkom C-KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X, avšak nijak sa nedotýka neoprávneného užívania pozemkov E-KN parc. č. XXXX/X, XXXX H. XXXX/X. Vo vzťahu k obrane žalovaného žalobca zopakoval, že žalovaný nikdy nebol oprávneným užívateľom predmetných pozemkov a ani v minulosti medzi ich právnymi predchodcami nevznikol žiaden právny vzťah oprávňujúci žalovaného na výkon poľnohospodárskej činnosti a pastvy. Zákon o pôde nadobudol účinnosť dňa 24. 06. 1991, žalovaný vznikol zápisom do obchodného registra dňa 05. 04. 2017 a preto nie je možné, aby bol oprávneným užívateľom podľa § 22 ods. 2 zákona o pôde.
5. Na základe odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
6. Odvolací súd v zhode s prvoinštančným súdom konštatuje, že boli splnené všetky podmienky nariadenia neodkladného opatrenia vyplývajúce z ust. § 325 ods. 1 CSP. Žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením a v rámci toho osvedčil aj dôvodnosť svojho vlastníckeho nároku, ktorému bola napadnutým neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Nič na tom nemení ani žalovaného odvolacia argumentácia, podľa ktorej je oprávnený užívať pozemky žalobcu C-KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X na základe nájomného vzťahu. Odvolací súd vyhodnotil túto obranu žalovaného ako neopodstatnenú, pretože žalovaný neosvedčil svoje oprávnenie zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu z titulu nájmu.
7. Pokiaľ totiž žalovaný odvodzoval svoje oprávnenie užívať pozemky žalobcu od ust. § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. v spojení s ust. § 22 ods. 2 zákona o pôde, odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 12 ods. 4 cit. zákona umožňuje vznik nájomného vzťahu k poľnohospodárskemu pozemku iba v prospech užívateľa (prípadne jeho právneho nástupcu), ktorého užívacie oprávnenie bolo založené ust. § 22 ods. 2 zákona o pôde. Podľa § 22 ods. 1 zákona o pôde zanikli dňom účinnosti tohto zákona (t. j. dňom 24. 06. 1991) niektoré užívacie práva a v nadväznosti na to § 22 ods. 2 zákona o pôde potom stanovil, že ak medzi dovtedajším užívateľom a vlastníkom nedošlo k inej dohode, vznikol dňom účinnosti zákona (resp. dňom vydania pozemku) medzi nimi nájomný vzťah.
8. Z uvedeného je zrejmé, že nájomný vzťah k poľnohospodárskemu pozemku podľa § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. vznikol len v prípade, ak vlastníkovi navrhol uzavretie nájomnej zmluvy oprávnený užívateľ pozemku podľa § 22 ods. 2 zákona o pôde (prípadne jeho právny nástupca), ktorým však žalovaný existujúci až od roku 2017 nebol. Zaslanie návrhu nájomnej zmluvy žalovaným žalobcovi preto nevyvolalo žiadne právne účinky vo vzťahu k založeniu nájomného pomeru k pozemkom žalobcu. Výklad podaný žalovaným je teda mylný z dôvodu, že § 22 ods. 2 zákona o pôde jasne viazal vznik nájomného vzťahu buď na deň účinnosti zákona 24. 06. 1991 alebo na deň vydania pozemku a na to nemajú vplyv žiadne prechodné ustanovenia zákona o pôde, resp. tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca pozemky nikdy neužíval a že k nim nie je možný prístup.
9. Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorý pochybil jedine v tom, že síce správne považoval nariadené neodkladné opatrenie za také, že ním môže byť dosiahnutá trvalá úprava pomerov (a tak podľa § 336 ods. 1 CSP nebolo potrebné žalobcovi ukladať povinnosť
podať žalobu vo veci samej), ale v takom prípade bol povinný postupovať podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP a poučiť žalovaného o možnosti podania žaloby a súvisiacich právnych následkoch. Preto tento nedostatok napravil odvolací súd spôsobom uvedeným v prvom výroku tohto rozhodnutia.
10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, ktorý má v dôsledku toho aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.