Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/1486/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľov: I/ T. T., narodenej XX. XX. XXXX, bytom X. P., A. W. č. XX, II/ N.. C. T., narodeného XX. XX. XXXX, bytom X. P., A. W. č. XX, III/ U. T., narodenej XX. XX. XXXX, bytom X. P., A. W. č. XX, všetci navrhovatelia právne zastúpení JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Žiar nad Hronom, Sládkovičova 16/61, proti odporcovi L. Z., narodenému XX. XX. XXXX, bytom X., D. W. č. XX, právne zastúpenému JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zvolen, Dukelských hrdinov č. 16, v konaní o návrhu na vyslovenie zákazu zásahov vlastníka domovej nehnuteľnosti do nájomných práv nájomcov bytu, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. -97 zo dňa 23. 09. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľov zamietol ( v poradí I.), p o t v r d z u j e, výrok o náhrade trov konania ( v poradí II.) m e n í tak, že odporcovi náhradu trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorí sa svojím návrhom zo dňa 22. 10. 2013 a 17. 10. 2013 domáhali proti odporcovi vyslovenia zákazu zásahu do ich nájomných práv, špecifikovaných ako zákaz zásahu do elektrických rozvodov, rozvodov dodávky pitnej vody a odvodov odpadových vôd, ako i prístupu do prenajatého bytu cez spoločné priestory domu súp. č. XXX pre obec X. P. na ulici A. W. č. XX. Zároveň sa domáhali uloženia povinnosti odporcovi na vlastné náklady zabezpečiť pripojenie pevnej telefonickej linky do ich bytu v X. P. na ulici A. W. č. XX v obytnom dome súp. č. XXX.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súdu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, najmä opätovného výsluchu účastníkov konania mal za preukázané, že od mesiaca september r. 2013 zo strany odporcu nedochádza k žiadnym zásahom do práv chránených nájmom u navrhovateľov, konkrétne zistil, že do bytu existuje funkčná prípojka elektrickej energie, prívod pitnej vody, kanalizácia na odstránenie splaškových vôd. Účastníci konania zhodne pred okresným súdom uviedli, že uplatnený nárok pramení z obavy, že by do budúcnosti mohlo zo strany odporcu opätovne dôjsť k zásahom do ich nájomných práv. Reálne však vo výpovediach sami potvrdili, že počas obdobia viac ako jedného roka k takémuto konaniu zo strany odporcu nedošlo. Naviac mal z pripojeného písomného dôkazného materiálu

- spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. za preukázané, že v minulosti zo strany odporcu došlo k zásahom do práv navrhovateľov chránených zmluvou o nájme k predmetnému bytu, a to vo forme prerušenia prívodu elektrickej energie na odbernom mieste v predmetnom byte, resp. prívodu pitnej vody a odvodu splaškových vôd z predmetného bytu. V aktuálnom čase bola situácia vyriešená

práve na základe právoplatného rozhodnutia zo dňa 09. 03. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 05. 2010.

Podľa okresného súdu navrhovatelia v prejednávanom prípade v rámci dokazovania neprodukovali také dôkazy a súčasne z konania odporcu žiadnym spôsobom nevyplýva skutočnosť, že by pro futuro mohlo dôjsť zo strany odporcu k opakovaným zásahom do nájomných práv navrhovateľov, resp. že takéto opakovanie zásahov do nájomných práv navrhovateľov hrozí. Zdôraznil, že nakoľko samotný návrh z hmotno-právnej stránky vychádza z ust. , s prihliadnutím na okolnosť, že k zásahom do nájomných práv chránených zákonodarcom zo strany odporcu v čase rozhodovania súdu nedochádza, a taktiež s prihliadnutím na okolnosť, že podľa názoru súdu v danom prípade nehrozí opakovanie zásahu do nájomných práv navrhovateľov do budúcnosti, návrh v časti uplatneného nároku podľa prvého odseku petitu návrhu zamietol. Podotkol, že v opačnom prípade pozitívnym rozhodnutím vo veci by súd zamedzil pro futuro akékoľvek zásahy vlastníka predmetného bytového domu, a to i v prípade, že by tento disponoval rozhodnutiami príslušných správnych orgánov na zásah, napríklad v prípade nutnosti reštaurácie predmetného obytného domu, v prípade havarijného stavu obytného dobu a pod.

Pokiaľ ide o uloženie povinnosti odporcovi zabezpečiť na vlastné náklady pripojenie pevnej telefonickej linky do bytu č. XXv obytnom dome súp. č. XXX, uviedol, že uzatváranie zmluvného vzťahu s dodávateľom telefonického signálu do predmetného bytu je dvojstranný právny úkon, ktorý je založený na slobodnom prejave vôle účastníkov takéhoto právneho úkonu. Navrhovateľom teda nič nebráni v uzavretí zmluvy s dodávateľom telefonického signálu a následne eventuálneho uplatnenia nároku na náhradu škodu proti tomu, kto porušením právnej povinnosti eventuálne túto škodu spôsobil, a pripojenie neumožnil.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. , teda podľa úspechu v prvostupňovom konaní.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote ( veta prvá ) odvolanie navrhovatelia. Zdôraznili, že návrh podávali v čase, keď odporca preukázateľne zasahoval do ich práv nájomníkov tak, ako už to urobil v minulosti. Spolu s návrhom podali návrh na vydanie predbežného opatrenia dňa 17. 0. 2013, ktorému bolo vyhovené. Až pod vplyvom zásahu polície a podania týchto návrhov odporca upustil od žalovaných zásahov. Z týchto neoprávnených zásahov do dňa pojednávania zostala odporcom prerušená pevná telefónna linka zriadená navrhovateľmi, ktorú odporca ako vlastník nehnuteľností znemožnil servisne opraviť. Dôkazom, že v ďalších zásahoch chcel odporca pokračovať je odporcom podané odvolanie proti predbežnému opatreniu, ktorému odvolací súd nevyhovel, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 05. 2014. Od podania návrhu, teda od 22. 10. 2013 okresný súd o návrhu prvýkrát konal až 23. 09. 2014, teda skoro rok po podanom návrhu a dokonca navrhovateľov zaviazal aj k náhrade trov konania. Pri rozhodovaní však okresný súd neprihliadol na už predchádzajúce súdne konania riešiace neoprávnený zásah odporcu do nájomných práv navrhovateľov smerujúcich k ich vysťahovaniu z domu. Neprihliadol ani na skutočnosť, že v čase podania návrhu odporca takýto zásah realizoval, a že od konania upustil len po zásahu polície a právoplatnosti predbežného opatrenia. Na záver namietali, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti ust. , teda nie je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, ak navrhovatelia v návrhu preukázali pretrvávajúci zásah do ich nájomných práv. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Po podaní vyššie uvedeného odvolania zaslali navrhovatelia ďalšie podanie zo dňa 22. 10. 2014, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 04. 11. 2014 označené ako Doplnenie odvolania, v ktorom dopĺňajú dôvody vyššie uvedeného odvolania.

Odporca k odvolaniu navrhovateľov v písomnom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko navrhovatelia vôbec nepreukázali, že hrozí opakovanie zásahu do ich nájomných práv do budúcna, keďže k týmto ani doteraz nedošlo a prehlásil, že z jeho strany ani nedôjde. K doplneniu odvolania uviedol, že navrhovatelia mali možnosť všetky svoje úvahy kvalifikovane predniesť v samotnom odvolaní, považuje preto podané doplnenie odvolania za právne irelevantné, ak uplynutím lehoty na podanie odvolania zaniká možnosť odvolateľa nielen modifikovať rozsah, v akom a rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Poukázal naviac na to, že navrhovatelia v odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, len vyjadrujú ich vnútornú ľudskú

nespokojnosť s napadnutým rozhodnutím a používajú zväčša subjektívne a nevecné argumenty. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a bez nariadenia pojednávania podľa napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľov zamietol ( v poradí I.) potvrdil ako vecne správne podľa ,

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Úvodom odvolací súd zdôrazňuje svoju viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania. Z ustanovenia vyplýva, že uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. K uplynutiu lehoty na odvolanie navrhovateľov došlo dňom 31. 10. 2014 ( v piatok), v dôsledku čoho odvolanie navrhovateľov označené ako doplnenie odvolania zo dňa 22. 10. 2014, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 04. 11. 2014 ( a orgánu oprávnenému na doručovanie odovzdané 03.11.2014 ) je podaním navrhovateľov podaným po uplynutí odvolacej lehoty, preto odvolací súd na toto podanie nemohol prihliadať.

Prioritne sa odvolací súd zameral na námietku navrhovateľov v odvolaní, ak navrhovatelia namietali, že bolo porušené ich právo na riadne súdne konanie a spravodlivé rozhodnutie, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu nespĺňa náležitosti ust. a Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia jasne, stručne a zrozumiteľne uviedol, na základe akých dôkazov zistil skutkový stav veci, nedošlo k tomu, že by nebol vykonaný dôkaz navrhnutý navrhovateľmi, prípadne im odňatá možnosť navrhnúť dôkaz na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Na základe dostatočne zisteného skutkového stavu následne okresný súd jednoznačne konštatoval i svoj právny záver, že v čase rozhodovania prvostupňového súdu k zásahom do nájomných práva chránených zákonodarcom zo strany odporcu nedochádza, ak od mesiaca september r. 2013 zo strany odporcu nedochádza k žiadnym zásahom do práv chránených nájmom u navrhovateľov, konkrétne do bytu existuje funkčná prípojka elektrickej energie, prívod pitnej vody, kanalizácia na odstránenie splaškových vôd. Výslovne navrhovatelia uviedli, že ich nárok pramení z obavy, že by do budúcnosti mohli zo strany odporcu opätovne k zásahom mohlo dôjsť. Navrhovatelia vo svojich výpovediach potvrdili, že počas obdobia viac ako jedného roka k takémuto konaniu zo strany odporcu nedošlo. Okolnosť, že k zásahom dochádzalo v čase podania samotného návrhu v prejednávanom prípade, resp. i v konaní, ktoré mu predchádzalo, a to v konaní pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. , nespochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ak rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ako i v rámci nariadeného predbežného opatrenia v prejednávanom konaní splnili svoj účel a odporca sa predmetných zásahov do práv navrhovateľov ako nájomcov bytu nedopúšťa. Okresný súd v tejto súvislosti správne konštatoval, že návrhom podľa ust. , sa možno v zásade domáhať zákazu zásahov už vykonaných, ktoré trvajú, alebo ktorých opakovanie hrozí. Z uvedeného teda vyplýva, že zásahy, ku ktorým malo dochádzať zo strany odporcu voči právam navrhovateľov ako nájomcom bytu, už došlo, avšak tieto netrvajú a ich opakovanie nehrozí. Aplikujúc tak ust. okresný súd dôvodne návrh navrhovateľov zamietol a odvolací súd v tomto rozsahu odkazuje na jeho odôvodnenie na strane 4 šiesty a siedmy odsek. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia má obdobné právo na ochranu aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Obdobné právo na ochranu ako vlastník má teda aj osoba, ktorá má u seba vec z akéhokoľvek právom aprobovaného dôvodu. Spravidla pôjde o detentora (uschovateľ, nájomca, záložný veriteľ majúci vec u seba a pod.), ako je tomu aj v prejednávanom prípade.

Ust. , chráni vlastnícke právo k hmotnej veci pred neoprávnenými zásahmi, ktoré už nastali, trvajú alebo bezprostredne hrozí, že sa budú opakovať. Je zrejmé, že zásahy, ktoré boli neoprávnené zo strany odporcu, a ktorých zdržania sa navrhovatelia domáhali podanou žalobou, už tohto času netrvajú a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bezprostredne hrozilo, že sa budú opakovať. Odvolací súd uznáva, že nie je vylúčené úspešne podať zapieraciu žalobu aj po

jedinom rušivom čine, ktorý nezanechal následky, ak nemožno vylúčiť, že navrhovateľovi nebude hroziť opakovanie takéhoto činu, avšak v prejednávanom prípade sa navrhovatelia domáhali, aby odporcovi bol uložený zákaz vykonávať do budúcna zásahy do elektrických rozvodov, rozvodov dodávky pitnej vody a odvodu odpadových vôd, prístup do prenajatého bytu cez spoločné priestory domu a súčasne zabezpečenie pripojenia pevnej telefonickej linky do bytu, teda aj do priestorov a zariadení, ktoré nie sú výlučne len v dispozícii navrhovateľov ako nájomcov bytu. Ako okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia už uviedol, takto formulovaný zákaz do budúcna, ak k uvedeným zásahom už tohto času nedochádza, je však všeobecný a došlo by tak k zákazu uvedených zásahov aj v prípade, ak by odporca ako vlastník predmetného bytového domu bol napríklad i na základe rozhodnutí príslušných správnych orgánov oprávnený do týchto práv zasiahnuť, napr. v prípade havarijného stavu obytného domu a pod. Je nutné zdôrazniť, že zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa , prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde síce už prestalo, no existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania sa v budúcnosti. ( uznesenie NS ČR, sp. zn. ). V konaní však bolo bez pochýb preukázané, že k neoprávneným zásahom už viac ako rok nedochádza, a žiadnym spôsobom nebolo ani preukázané, že existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti.

Pokiaľ ide o zabezpečenie uloženia povinnosti odporcovi zabezpečiť pripojenie pevnej telefonickej linky do bytu navrhovateľov, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľom nič nebráni v uzavretí zmluvy s dodávateľom telefonického signálu. Ak uvedená zmluva v súčasnej dobe existuje, majú tak nárok na náhradu škody proti tomu, kto porušením právnej povinnosti túto škodu spôsobuje. Odvolací súd poukazuje i na samotnú výpoveď navrhovateľky na pojednávaní dňa 23. 09. 2014 (č. l. 88 spisu), keď uviedla, že predmetný nájomný byt užíva spolu s navrhovateľmi I a II bez akýchkoľvek problémov s tým, že do súčasnej doby nie je zavedená priama pevná telefónna linka do predmetného bytu, ktorá bola odpojená zásahom pracovníka povereného vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, teda odporcom. Následne uviedla, že pokiaľ s ostatnými navrhovateľmi rokovala s telekomunikáciami, tak dôvodom nepripojenia pevnej telefónnej linky bola okolnosť, že si uvedené nepraje vlastník nehnuteľností. V tejto súvislosti sa preto i odvolací súd stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, ktorý poukázal na to, že nájomník bytu má možnosť uzavrieť predmetnú zmluvu o pripojení pevnej telefónnej linky bez ohľadu na súhlas či nesúhlas vlastníka domu, v ktorom sa byt nachádza, resp. samotného vlastníka predmetného bytu. Na uvedený argument preto ani odvolací súd neprihliadal. Podľa navrhovateľky III. išlo len o jej informáciu od Telekomunikácii, že s tým odporca nesúhlasí. Preto dôvodne i v tejto časti návrh navrhovateľov okresný súd zamietol.

Naviac odvolací súd v danej veci dodáva, že navrhovatelia v odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by neposudzoval a nevyhodnotil prvostupňový súd.

Povinnosťou účastníka konania je nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale aj označiť, prípadne navrhnúť vykonanie dôkazov na ich preukázanie. ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Treba dodať, že aj podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Odvolací súd preto na záver konštatuje, že pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej, ide o rozhodnutie vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

Rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania na základe ust. , teda podľa úspechu v prvostupňovom konaní však odvolací súd nepovažuje za vecne správne. Z obsahu spisu ale i zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že návrh navrhovateľov bol v čase jeho podania podaný dôvodne. Až po podaní návrhu a následne po nariadení predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. -32 zo dňa 20. 11. 2013

v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -71 zo dňa 06. 05. 2014, ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. vyplýva, že k ukončeniu zásahov odporcu do práv navrhovateľov ako nájomcov bytu došlo až po právoplatnom rozhodnutí v konaní vedenom pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom č. k. , ako aj po nariadení predbežného opatrenia v tomto konaní. Je teda zrejmé, že k zamietnutiu návrhu došlo až v dôsledku správania sa odporcu, návrh navrhovateľov bol pôvodne podaný dôvodne, preto bolo povinnosťou prvostupňového súdu prihliadať na strane navrhovateľov na dôvody hodné osobitného zreteľa dané ust. , a to najmä okolnosť, že konanie vo veci samej bolo vyvolané konaním odporcu, ktorý neoprávnene zasiahol do nájomných práv navrhovateľov, ktoré okolnosti boli preukázané či už v konaní vedenom pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom sp. zn. alebo na základe nariadeného predbežného opatrenia v tomto konaní. Keďže navrhovatelia nevyvolali predmetné konanie vo veci samej, nie ich vinou došlo k prejednaniu veci, ako i k rozhodnutiu vo veci samej až v septembri r. 2014 (teda z podstatným časovým odstupom), ide o dôvody, na základe ktorých odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov prvostupňového konania podľa zmenil tak, že náhradu trov prvostupňového konania úspešnému odporcovi nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe dôvodov uvedených vyššie, teda prihliadal na postoj a správanie sa účastníkov konania v priebehu konania, najmä pokiaľ ide o samotného odporcu, ak tak okresný ako i odvolací súd konštatoval, že návrh navrhovateľov bol podaný dôvodne, a až v dôsledku správania sa odporcu, ktorý bol nútený rešpektovať rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, resp. rozhodnutie v inom občiansko-právnom konaní prebiehajúcom na okresnom súde, došlo k zamietnutiu návrhu, ak v dôsledku týchto rozhodnutí je zrejmé, že k zásahom do práv navrhovateľov ako nájomcov bytu už tohto času nedochádza. Aplikácia ust. bola podľa odvolacieho súdu dôvodná za účelom docieliť spravodlivú ochranu práv navrhovateľov, čo aplikácia ust. obsahujúca zásadu zodpovednosti za výsledok konania neumožňuje. Za významné teda odvolací súd považoval z hľadiska aplikácie ust. okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, ak návrh navrhovateľov bol podaný dôvodne a súčasne i postoj účastníkov v priebehu konania. K uvedeným dôvodom odvolací súd prihliadal aj vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľov, podľa ktorej bolo v konaní vo veci samej po prvýkrát vedené pojednávanie až dňa 23. 09. 2014, keď ako sami navrhovatelia v odvolaní potvrdili už odporca od zásahov upustil. Odvolací súd teda na záver konštatuje, že z práv na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu vytvoriť pre účastníkov konania procesný priestor na to, aby sa vyjadrili i k eventuálnemu uplatneniu moderačného práva podľa . K aplikácii tohto ustanovenia sa vyjadrili nielen navrhovatelia, ale i odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu, na ktoré dôvody však odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené neprihliadal. Naviac z obsahu spisu odvolací súd nemal za preukázané, že by aplikáciou ust. bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do majetkovej sféry odporcu, ktorý je vlastníkom domovej nehnuteľnosti, v ktorej sa byt, ktorý bol predmetom sporu nachádza, ak odvolací súd prioritne sledoval cieľ poskytnúť spravodlivé rozhodnutie o náhrade trov s prihliadnutím na správanie sa účastníkov v konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd aj o náhrade trov odvolacieho konania napriek tomu, že odporca bol v odvolacom konaní úspešný, výnimočne náhradu trov konania úspešnému účastníkovi odvolacieho konania, u ktorého sú inak naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.