Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Ek/4009/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BahnCA AG, so sídlom Rütistrasse 20, 905 0 Appenzell, Švajčiarsko, IČO: CHE-455.007.574, zast.: Giese & Partner, s. r. o., Ovocný trh 1096/8, Praha 117 19, Česká republika, podnikajúca na území SR prostredníctvom Giese & Partner, s.r.o. - organizačná zložka, so sídlom Lazaretská 8, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 863 238, proti povinnému: JR - Coal s.r.o., so sídlom Štefánikova 16, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 572 661, o vymoženie 169 872 USD s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Máriou Nogovou so sídlom exekútorského úradu Hroncova 1, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 412EX 40/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 20.06.2022, takto

rozhodol:

I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 20.06.2022 z r u š u j e v celom rozsahu.

II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 20.06.2022 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 580,62 EUR. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , až 3, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) čl. 3, 5 a bodu 1. dodatkového protokolu Dohovoru č. 23/1929 Sb. medzi republikou Československou a Švajčiarskom o uznaní a výkone súdnych rozhodnutí (ďalej len „Dohovor č. 23/1929“), čl. 2 bod 1, 2 písm. d/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ďalej ako ,,Nariadenie č. 805/2004“) a čl. 1 bod 1., bod 2 písm. d/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako ,,Nariadenie č. 1215/2012“), pričom konštatoval že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Povinný namietal, že mu exekučný titul nebol doručený v zmysle § 54 ods. 1 Exekučného poriadku, čím neboli naplnené zákonné podmienky na začatie exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom. Výkon exekúcie je realizovaný na základe cudzieho exekučného titulu, ktorý je v rozpore s Nariadením č. 1215/2012 a Nariadením č. 805/2004. Oprávnený žiadal návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť. Mal za to, že postup podľa ustanovenia Exekučného poriadku sa v prejednávanej veci neuplatňoval, pretože ustanovuje, že exekučný súd cudzí rozhodcovský rozsudok (ktorý je v tejto veci exekučným titulom) uzná tým, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Takúto informáciu zverejnilo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (s názvom „Informácia k uznaniu a výkonu cudzích rozhodcovských rozhodnutí“), v ktorej zaznelo nasledovné: „...Cudzí rozhodcovský rozsudok sa uzná tým, že súd, ktorý je príslušný na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok, t.j. rozhodnutie sa "uzná" vydaním poverenia (neaplikuje sa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku).“ Práve ustanovenie § 54 Exekučného poriadku bolo historicky (pred 01.04.2017) označené ako ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2015 - tzv. Brusel I bis a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 sa na cudzie rozhodcovské rozhodnutia neuplatňujú. Zároveň platí, že Dohovor č. 23/1929 má prednosť jednak pred zákonnou úpravou v Exekučnom poriadku (a teda aj pred Exekučného poriadku), a jednak aj pred Newyorským dohovorom a Európskym dohovorom o medzinárodnej obchodnej arbitráži, k čomu sa vyjadril i Najvyšší súd v uznesení zo dňa 27.01.2021, sp. zn. .

2/ Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je konečný rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní sp. zn. 300522-2021 vydaný Medzinárodným Arbitrážnym Centrom vo Švajčiarsku zo dňa 01.09.2021. Pri uznaní tohto cudzieho exekučného titulu postupoval súd v zmysle , keď naň prihliadol tak, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok a postup v zmysle Exekučného poriadku neaplikoval. Do úvahy vzal aj ustanovenia Dohovoru č. 23/1929. V zmysle uvedeného platí, že v prípade, ak je rozhodnutie, hoci aj rozhodcovské vykonateľné v štáte v ktorom bolo vydané, v tomto prípade vo Švajčiarsku, je vykonateľné aj v Slovenskej republike. Vyšší súdny úradník mal za to, že nedoručenie exekučného titulu povinnému pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nie je dôvodom na jej zastavenie v zmysle až d) Exekučného poriadku. K námietkam povinného, že exekučný titul je v rozpore s Nariadeniami č. 1215/2012 a č. 805/2004 uviedol, že povinný žiadnym spôsobom nekonkretizoval čoho sa rozpor s uvedenými nariadeniami týka. Dodal, že uvedené nariadenia sa na rozhodcovské konania nepoužijú a tak nie je možné, aby exekučný titul bol v rozpore s týmito nariadeniami. Tvrdenie povinného, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko exekučný titul bol vydaný v rozpore s vyššie uvedenými nariadeniami teda nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle až d) Exekučného poriadku. Keďže povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by súdu umožňovali exekúciu v zmysle zákonných ustanovení zastaviť, jeho návrh v celom rozsahu v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku zamietol. O trovách rozhodol tak, že oprávnenému priznal nárok vo výške 580,62 EUR za jednej úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu. Uvedený nárok pozostával z odmeny vo výške 472,22 EUR (v polovičnej sadzbe), režijného paušálu za rok 2022 vo výške 11,63 EUR + 20% DPH vo výške 96,77 EUR.

3/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že so závermi súdu nesúhlasí. je špeciálnym predpisom upravujúcim oblasť rozhodcovského konania, avšak je osobitným predpisom upravujúcim exekučné konanie. Preto v prípade exekúcie majú prednosť ustanovenia Exekučného poriadku pred inými predpismi a zo strany konajúceho súdu malo dôjsť k postupu uvedeného v návrhu na zastavenie exekúcie. Je potrebné poukázať aj na nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, kde konajúci súd síce uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k záveru uvedenému v rozhodnutí, avšak absentujú úvahy, prečo citovanú právnu úpravu aplikoval a na základe akých skutočností dospel k záverom uvedeným v rozhodnutí. Zároveň absentujú závery súdu, prečo podľa jeho názoru má prednosť právna úprava upravujúca oblasť rozhodcovského konania pred úpravou upravujúcou exekučné konanie, ak je v danej veci zrejmé, že konanie sa týka výkonu exekúcie. Nedostatkom dôvodov, ako aj úvah konajúceho súdu sa odníma strane, ktorá s rozhodnutím súdu nie je spokojná možnosť primerane a dostatočne využiť jej procesné práva, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z uvedeného preto navrhol, aby konajúci súd vyhovel podanému návrhu na zastavenie exekúcie, resp. ak nie sú dané dôvody na vyhovenie návrhu navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a opätovne rozhodol.

4/ Oprávnený považoval sťažnosť za nedôvodnú a preto žiadal, aby ju súd zamietol podľa ust. . Tvrdenia povinného o tom, že súd mal postupovať podľa Exekučného poriadku považoval za nesprávne. je síce osobitným predpisom upravujúcim exekučné konanie, ohľadne exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku je však potrebné zohľadniť osobitné ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý výslovne upravuje podmienky exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku (t. j. je v tomto kontexte osobitným zákonom vo vzťahu k Exekučnému poriadku, ktorý upravuje exekučné konanie všeobecne). Tvrdenie o nepreskúmateľnosti rozhodnutia považoval za nepravdivé, nakoľko sa súd v bodoch 10. - 29. napadnutého uznesenia riadne vysporiadal s argumentáciou povinného. Úvahy, prečo súd dospel k záveru uvedenému v rozhodnutí, sú riadne uvedené najmä v bodoch č. 13., 21., 22., 28. a 29. napadnutého uznesenia. Záverom poukázal na fakt, že povinný v sťažnosti uvádza len všeobecné formulácie a žiadnym spôsobom hlbšie nerozpracováva svoje argumenty. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že sťažnosť je účelná, pričom povinný sa podaním sťažnosti snaží docieliť neodôvodnené prieťahy v konaní.

5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7/ Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

8/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9/ Po preskúmaní sťažnosti povinného, vyjadrenia oprávneného a uznesenia vyššieho súdneho úradníka a ďalších dokumentov nachádzajúcich sa v elektronickom exekučnom spise, sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a konštatoval, že sťažnosť je dôvodná. Vyšší súdny úradník sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, najmä vo vzťahu k povinným namietanému nedoručeniu exekučného titulu s odkazom na Exekučného poriadku. Citácia ustanovení , a a ustanovení Dohovoru č. 23/1929 v spojení so strohým konštatovaním o uznaní rozhodcovského rozsudku v zmysle (keď naňho prihliadol tak, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok), v dôsledku čoho vyšší súdny úradník neuplatnil postup v zmysle Exekučného poriadku, nemá podľa názoru sudcu znaky riadneho a presvedčivého odôvodnenia, a preto je také rozhodnutie nepreskúmateľné. Požiadavku riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia vyšší súdny úradník splní tým, že z jeho rozhodnutia bude zrejmý podstatný a výstižne interpretovaný myšlienkový postup (t.j. podstatné úvahy), ktorý ho viedol k záveru vysloveného vo výroku (enunciáte) rozhodnutia. Vyšší súdny úradník sa preto musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal (v tomto prípade riadnym vysvetlením prečo sa vo veci neuplatňoval postup podľa Exekučného poriadku, resp. vysvetlenie prednosti aplikácie ustanovení ). Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nakoľko napadnuté uznesenie tieto požiadavky nespĺňalo, sudca ho musel podľa , vrátane závislého výroku o trovách exekučného konania, zrušiť. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník opätovne rozhodne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom sa riadne vysporiada so všetkými relevantnými tvrdeniami uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie a opätovne rozhodne aj o trovách v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

10/ Vzhľadom k tomu, že si žiaden z účastníkov náhradu trov sťažnostného konania neuplatnil, súd výrokom II. tohto rozhodnutia rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z nich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).