Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Ek/4009/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BahnCA AG, so sídlom Rütistrasse 20, 905 0 Appenzell, Švajčiarsko, IČO: CHE-455.007.574, zast.: Giese & Partner, s. r. o., Ovocný trh 1096/8, Praha 117 19, Česká republika, podnikajúca na území SR prostredníctvom Giese & Partner, s.r.o. - organizačná zložka, so sídlom Lazaretská 8, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 863 238, proti povinnému: JR - Coal s.r.o., so sídlom Štefánikova 16, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 572 661, o vymoženie 169 872 USD s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mária Nogová so sídlom exekútorského úradu Hroncova 1, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 412EX 40/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 13.03.2023, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 513,96 eur, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 13.03.2023 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 512,89 eur. V uvedenej veci sa jednalo o v poradí druhé rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko predošlé uznesenie z 20.06.2022, bolo uznesením sudcu sp. zn. z 20.06.2022 zrušené.

2/ Svoje (druhé) rozhodnutie odôvodnil vyšší súdny úradník ustanoveniami , , , , , až 3, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), s. 1, a , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) čl. 3, 5 a bodu 1. dodatkového protokolu Dohovoru č. 23/1929 Sb. medzi republikou Československou a Švajčiarskom o uznaní a výkone súdnych rozhodnutí (ďalej len „Dohovor č. 23/1929“), čl. 2 bod 1, 2 písm. d/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ďalej ako ,,Nariadenie č. 805/2004“) a čl. 1 bod 1., bod 2 písm. d/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako ,,Nariadenie č. 1215/2012“), pričom konštatoval že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

3/ Povinný ako hlavný dôvod namietal, že exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nepostupoval v súlade s ustanovením § 54 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník uviedol, že z

obsahu návrhu na zastavenie exekúcie je zjavné, že povinný nenamieta doručenie exekučného titulu v základnom konaní, ale jeho nedoručenie v zmysle § 54 ods. 1 Exekučného poriadku, teda pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu sa vyšší súdny úradník nezaoberal doručovaním v základnom konaní, ale posudzoval len dôvodnosť námietky týkajúcej sa nedoručenia exekučného titulu v čase pred vydaním poverenia v zmysle § 54 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je cudzí exekučný titul v zmysle § 54 ods. 2 písm. b/ Exekučného poriadku a ktorý je vykonateľný na základe troch kategórií právnych predpisov. Prvú kategóriu predstavujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), ktoré sa uplatňujú na právne vzťahy, ktoré vznikajú v členských štátoch a majú v súlade s SR prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a sú podľa čl. 249 Zmluvy o založení ES priamo aplikovateľné, bez akéhokoľvek implementačného procesu a nástroja a výkonu rozhodnutia nepredchádza proces uznania rozhodnutia v osobitnom konaní. Vykonateľnosť týchto rozhodnutí sa osvedčuje prostredníctvom formulárov, pričom rozhodnutie osvedčené podľa príslušného nariadenia sa vykonáva za rovnakých podmienok ako tuzemský exekučný titul. 0. Druhú kategóriu právnych predpisov predstavuje o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej ako ,,“), ktorý sa uplatní na cudzie exekučné tituly, ktoré nie je možné riešiť podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) a len v prípade ak nie je uzatvorená medzinárodná zmluva. Ide o rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery v uvedených veciach, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach, majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi. Cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu. Prvá a druhá kategória právnych predpisov sa použije na uznávanie exekučných titulov, ktorých pôvodcami sú súdy príslušného štátu, prípadne ak ide o cudziu notársku listinu. Exekučné tituly v podobe rozhodcovských rozhodnutí, ktoré pochádzajú z rozhodcovského konania a sú výsledkom konania rozhodcovského súdu nie sú uznávané prostredníctvom prvej a druhej kategórie právnych predpisov. Tretiu kategóriu predstavuje a na uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike sa uplatňuje jeho .

4/ Vzhľadom na skutočnosť, že exekučný titul v tomto exekučnom konaní predstavuje cudzí rozhodcovský rozsudok v zmysle , skúmal vyšší súdny úradník pred vydaním poverenia skutočnosť, či ho je potrebné doručovať povinnému v zmysle Exekučného poriadku. Ustanovenie hovorí, že uznanie rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím, čo znamená, že na jeho výkon, resp. uznanie jeho vykonateľnosti aj mimo štátu pôvodu nie je potrebné uznanie samostatným výrokom súdu. Pre uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku v zmysle nie je potrebné uznanie osobitným výrokom, ale predstavuje osobitný predpis, ktorý ustanovuje, že cudzie rozhodcovské rozsudky sa uznávajú tak, že na ne súd prihliadne ako keby išlo o rozhodcovský rozsudok vydaný v Slovenskej republike. Ustanovenie stavia cudzie rozhodcovské rozsudky na roveň tuzemským a neustanovuje im žiadne špeciálne podmienky pre ich uznanie. Vyšší súdny úradník počas posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie bral do úvahy aj ustanovenia Dohovoru č. 23/1929 Sb., nakoľko tento dohovor (zmluva) predstavuje špeciálnu úpravu, ktorá má podľa noriem medzinárodného práva prednosť nielen pred zákonnou úpravou, ale aj mnohostrannou medzinárodnou zmluvou, ktorá je v slovenskom právnom poriadku zapracovaná ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. o Dohovore o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (ďalej len ako „Newyorský dohovor“). Podľa jej ustanovení (čl. 3, 5 a bod 1. dodatkového protokolu) v prípade, ak je rozhodnutie, hoci aj rozhodcovské, vykonateľné v štáte v ktorom bolo vydané (v tomto prípade vo Švajčiarsku), je vykonateľné aj v Slovenskej republike, pričom na potvrdenie vykonateľnosti nie je potrebný osobitný výrok súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že cudzie rozhodcovské rozsudky dáva na roveň tuzemským rozhodcovským rozsudkom a nevyžaduje pre ich vykonateľnosť v Slovenskej republike špeciálnu úpravu a tiež vzhľadom na existenciu Dohovoru č. 23/1929 Sb., ktorý uvádza, že rozhodcovské rozsudky vydané vo Švajčiarsku sú vykonateľné aj v Slovenskej republike, pričom uvedený dohovor má prednosť pred zákonnou úpravou, mal vyšší súdny úradník za to, že exekučný titul, teda cudzí rozhodcovský rozsudok, je v Slovenskej republike vykonateľný bez potreby špeciálneho postupu. Preto dospel k záveru, že doručovanie cudzieho exekučného titulu povinnému pred vydaním poverenia sa uskutočňuje len v prípade, ak by išlo o režim vymáhania pohľadávky podľa a aj to len v prípade exekučných titulov, ktoré neboli uznané osobitným výrokom rozhodnutia. Ďalej konštatoval, že exekučný titul v tomto prípade predstavuje exekučný titul podľa Exekučného poriadku, nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré je vyhlásené za vykonateľné podľa osobitného predpisu, pričom osobitným predpisom je v tomto prípade v spojení s Dohovorom č. 23/1929 Sb. Jeho uznanie v Slovenskej republike sa bude realizovať

prostredníctvom a Dohovoru č. 23/1929 Sb., nie však ani Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (EÚ).

5/ Už počas posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie dospel vyšší súdny úradník k záveru, že nie je potrebné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnému pred vydaním poverenia doručovať exekučný titul. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie preto pristúpil k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Nedoručenie exekučného titulu povinnému pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, vzhľadom na uvedené, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, nakoľko súd nebol povinný pred vydaním poverenia povinnému exekučný titul doručovať. Súčasne skúmal, či bol exekučný titul povinnému doručovaný spolu s upovedomením o začatí exekúcie v zmysle § 61a ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe súčinnosti poskytnutej súdnym exekútorom zistil, že povinnému bol do dátovej schránky dňa 20.03.2022 spolu s dokumentom ,,upovedomenie o začatí exekúcie bez spôsobu - oprava č. 1 zo dňa 04.03.2022“ v zmysle § 61a ods. 2 Exekučného poriadku doručený aj cudzí exekučný titul, o čom súdny exekútor súdu predložil potvrdenie o doručení. Vyšší súdny úradník preto konštatoval, že v exekučnom konaní bol povinnému cudzí exekučný titul doručený a povinný tak mohol voči nemu uplatniť svoju obranu v rámci návrhu na zastavenie exekúcie, pričom bol v upovedomení o začatí exekúcie poučený o možnosti namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie - oprava č. 1 zo dňa 04.03.2022 začala povinnému plynúť 15-dňová zákonná lehota, v ktorej mohol podať návrh na zastavenie exekúcie a okrem iného namietať aj uznanie výkonu cudzieho rozhodnutia, čo však neurobil. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nespochybňoval nárok vyplývajúci z exekučného titulu, exekúciu žiadal zastaviť najmä z dôvodu, že mu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nebol doručený exekučný titul v zmysle § 54 ods. 1 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník uviedol, že povinný mal v exekučnom konaní možnosť namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia, a to podaním návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, po tom ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie - oprava č. 1 zo dňa 04.03.2022. Preto v tomto prípade nedošlo k odňatiu možnosti povinného namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia, nakoľko aj napriek skutočnosti, že mu súd cudzí exekučný titul v zmysle § 54 ods. 1 Exekučného poriadku nedoručoval, mohol podať návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a namietať uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia.

6/ K námietke povinného, že exekučný titul je v rozpore s Nariadením č. 1215/2012 a taktiež s Nariadením č. 805/2004, čo však žiadnym spôsobom nekonkretizoval, vyšší súdny úradník uviedol, že Nariadenie č. 805/2004 a tiež aj Nariadenie č. 1215/2012 sa na rozhodcovské konania nepoužijú a tak nie je možné, aby exekučný titul bol v rozpore s týmito nariadeniami. Tvrdenie povinného, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko exekučný titul bol vydaný v rozpore s vyššie uvedenými nariadeniami teda nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku.

7/ Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by súdu umožňovali exekúciu v zmysle zákonných ustanovení zastaviť, návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. O trovách rozhodol tak, že oprávnenému, ktorý mal plný úspech v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, priznal trovy vo výške 512,89 eur (za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.

8/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že záver súdu v napadnutom rozhodnutí je nesprávny a došlo k nesprávnej aplikácii právneho predpisu. je osobitným predpisom upravujúcim exekučné konanie. Z uvedeného dôvodu majú v prípade exekúcie prednosť ustanovenia Exekučného poriadku pred inými predpismi a zo strany konajúceho súdu malo dôjsť k postupu podľa Exekučného poriadku. Uvedené ustanovenie bolo zo strany zákonodarcu zakotvené z dôvodu ochrany povinného pre riadne využitie ochrany jeho práv. Porušením uvedenej povinnosti zo strany konajúceho súdu dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, kde sa povinnému odníma možnosť využiť svoje zákonné ustanovenia a zároveň absentuje zo strany konajúceho súdu poučovacia povinnosť, ku ktorej je v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku povinný. Názor povinného v exekučnom konaní potvrdzuje aj samotné konanie exekučného súdu, ktorý v obdobnej veci, vedenej pod sp. zn. postupoval podľa Exekučného poriadku a povinného podaním zo dňa 21.10.2022 poučil o možnosti namietať neuznanie cudzieho exekučného

titulu podľa § 54 ods. 1 Exekučného poriadku. Na postup podľa § 54 ods. 1 nadväzuje aj preskúmavacia povinnosť exekučného súdu podľa § 54 ods. 2, kde súd preskúma podmienky uznania a vykonania exekúcie, ktoré skúma aj bez návrhu, čo však v prejednávanej veci vykonané nebolo. Zo strany exekučného súdu nedošlo k riadnemu prieskumu vydanému exekučnému titulu a došlo k porušeniu ustanovení a . Ďalej poukázal na ustavenia , čl. V ods. 2 Newyorského dohovoru týkajúce sa rozporu s verejným poriadkom a ust. , podľa ktorého rozhodcovský rozsudok obsahuje poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Taká poučovacia povinnosť v exekučnom titule, na základe ktorého sa vedie proti nemu exekučné konanie, absentuje. Týmto došlo k porušeniu práva povinného (žalovaného v rozhodcovskom konaní) na spravodlivý proces riadne využiť všetky dostupné prostriedky na ochranu svojich záujmov. Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných práv zakotvených v Ústave SR, ako aj v Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vychádzajúc z uvedeného je tu daný taký rozpor s verejným poriadkom, že porušuje základné princípy právneho poriadku štátu, v ktorom bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Povinný je toho názoru, že súd nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia Exekučného poriadku (nepostupoval podľa a ) a zároveň sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. Vychádzajúc z uvedeného preto navrhol, aby konajúci súd vyhovel podanému návrhu na zastavenie exekúcie, resp. ak nie sú dané dôvody na vyhovenie návrhu navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a opätovne rozhodol.

9/ Oprávnený považoval sťažnosť za nedôvodnú. Povinný opakovane namieta, že zo strany súdu nebol dodržaný postup podľa ust. § 54 ods. 1 Exekučného poriadku. A contrario, pokiaľ ide o niektorý z prípadov uvedených v ust. § 53 ods. 2, nie je potrebné pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie cudzí exekučný titul povinnému doručovať. V uznesení zo dňa 13.3.2023 súd detailne odôvodnil a vysvetlil, že cudzí rozhodcovský rozsudok je v predmetnom konaní rozhodnutím, ktoré je vyhlásené za vykonateľné podľa osobitného predpisu, t.j. v spojení s Dohovorom č. 23/1929 Sb. Vyjadrené inými slovami, cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike vyhlasuje za vykonateľný podľa osobitného predpisu, t. j. ide o situáciu, ktorú predpokladá ust. Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného teda doručenie cudzieho exekučného titulu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nebolo potrebné. Odhliadnuc od vyššie uvedeného - ak by aj cudzí exekučný titul bolo potrebné povinnému pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie doručiť - čo oprávnený odmieta (t. j. ak by - hypoteticky - nebol naplnený ani jeden z prípadov podľa ust. Exekučného poriadku) a súd by toto doručenie opomenul - má oprávnený za to, že by išlo o taký procesný nedostatok, ktorý nie je dôvodom na zastavenie exekúcie a takisto nie je ani dôvodom na opakované sťažnosti zo strany povinného. Tento prípadný procesný nedostatok sa zhojí tým, že povinnému je po doručení upovedomenia o začatí exekúcie daná lehota 15 dní na to, aby mohol namietať inter alia proti uznaniu/výkonu cudzieho exekučného titulu. Povinný však v danej lehote proti uznaniu/výkonu cudzieho rozhodnutia nenamietal. Účelom doručovania cudzieho exekučného titulu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je umožniť povinnému namietať dôvody neuznania tohto exekučného titulu. Pokiaľ však povinný možnosť namietať nemal (napr. aj z dôvodu, že mu cudzí exekučný titul nebol doručený pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie), povinný má právo namietať proti uznaniu/výkonu cudzieho exekučného titulu v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Z odôvodnenia uznesenia súdu zo dňa 13.3.2023 explicitne vyplýva, že súdny exekútor doručil povinnému dňa 20.3.2022 exekučný titul, upovedomenie o začatí exekúcie a takisto ho poučil o možnosti namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia. Povinný však ostal pasívny a uznanie/výkon nenamietal. Vzhľadom na vyššie uvedené teda neobstojí argumentácia o tom, že prípadné nedoručenie cudzieho exekučného titulu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie spôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces. Povinný právo namietať proti uznaniu/ výkonu cudzieho exekučného titulu mal, avšak v rozhodnom čase ho neuplatnil. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke povinného, že zo strany exekučného súdu nedošlo k riadnemu a boli porušené ustanovenia , Newyorského dohovoru a , uviedol, že jeho argumenty sú nesprávne a irelevantné. sa na uznanie/výkon cudzích rozhodcovských rozsudkov neaplikuje. Argumentácia povinného o porušení tohto zákona je teda nadbytočná, resp. neopodstatnená. Ani ustanovenia Newyorského dohovoru v súvislosti s neuznaním cudzieho rozhodcovského rozhodnutia pre rozpor s verejným poriadkom krajiny, kde sa žiada o uznanie a výkon, nemôže podľa oprávneného v tejto fáze exekučného konania namietať. Povinný túto možnosť mal po doručení upovedomenia o začatí exekúcie - v relevantnom čase proti uznaniu/výkonu nenamietal. Nakoniec sa vyjadril ešte k tvrdeniu povinného o absencii poučenia v rozhodcovskom rozsudku o možnosti podať žalobu tak, že ustanovenie sa aplikuje len na tuzemské (t.j. nie cudzie) rozhodcovské rozhodnutia.

Pretože toto exekučné konanie je vedené na podklade cudzieho exekučného titulu, sa uplatňuje len v rozsahu uznania a výkonu cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike (ust. a nasl. ). Argumentácia povinného o porušení vyššie uvedených právnych predpisov je nesprávna a neopodstatnená a preto nemôžu obstáť ani tvrdenia o porušení jeho práva na spravodlivý proces a o rozpore s verejným poriadkom. Na základe uvedeného má oprávnený za to, že povinný opakovanými sťažnosťami bezdôvodne predlžuje exekučné konanie a marí jeho účel. Preto ju ako nedôvodnú navrhol zamietnuť a priznať oprávnenému trovy sťažnostného konania v rozsahu 100%.

10/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

11/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13/ Podľa § 61k ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2).

14/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

15/ Podľa a cudzí rozhodcovský rozsudok je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako Slovenskej republiky. Cudzí rozhodcovský rozsudok možno uznať a vykonať v Slovenskej republike za podmienok ustanovených týmto zákonom.

16/ Podľa súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

17/ Podľa článku I, bod 1 Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretý 10. Júna 1958 v New Yorku (), (ďalej len „“) tento Dohovor sa vzťahuje na uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí vyplývajúcich zo sporov medzi osobami fyzickými alebo právnickými a vydaných na území iného štátu než toho, v ktorom sa žiada o ich uznanie a výkon. Dohovor sa vzťahuje aj na rozhodcovské rozhodnutia, ktoré sa nepokladajú za miestne (národné) rozhodnutia v štáte, v ktorom sa žiada o ich uznanie a výkon.

18/ Podľa článku 1 Dohovoru č. 23/1929 Sb. soudní rozhodnutí vydaná v jednom ze smluvních států ve věcech občanských nebo obchodních budou uznána ve státě druhém, vyhovují-li těmto podmínkám: 1. že předpisy o mezinárodní soudní příslušnosti platné podle práva státu, kde rozhodnutí jest uplatňováno, nevylučují příslušnosti druhého státu k rozhodování ve věci, o kterou se jedná; 2. že uznání rozhodnutí nepříčí se veřejnému pořádku nebo zásadám veřejného práva státu, kde jest rozhodnutí uplatňováno; 3. že rozhodnutí nabylo moci práva podle zákona státu, kde bylo vydáno; 4. že v případě rozsudku pro zmeškání obmeškalá strana, proti které rozhodnutí jest uplatňováno, byla řádně obeslána podle zákona státu, kde bylo rozhodnutí vydáno, a že obeslání bylo jí včas doručeno. Zkoumání soudy (úřady) státu, kde rozhodnutí jest uplatňováno, bude se vztahovati pouze na podmínky, vypočítané pod číslem 1-4. Těmto soudům (úřadům) bude z úřední povinnosti zkoumati, zda zmíněné podmínky byly splněny.

19/ Podľa článku 3 druhá veta Dohovoru č. 23/1929 Sb. zkoumání soudy (úřady) státu, kde se žádá za výkon, bude se vztahovati pouze na požadavky uvedené v předcházejícím odstavci. Tyto soudy (úřady) jsou povinny zkoumati z úřední povinnosti, zda zmíněné požadavky byly splněny.

20/ Podľa článku 5 prvá veta Dohovoru medzi republikou Československou a Švajčiarskom o uznaní a výkone súdnych rozhodnutí (Bern, 21. 12. 1926, vyhl. č. 23/1929 Sb.) (ďalej len „Dohovor č. 23/1929 Sb.“), výroky rozhodčí vydané v jednom ze smluvních států, které tam mají stejnou platnost jako rozhodnutí soudní, budou uznány a vykonatelny ve státě druhém, vyhovují-li předpisům předchozích článků, pokud jest jich možno použíti.

21/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

22/ Exekučným titulom v posudzovanej veci je konečný rozsudok v rozhodcovskom konaní zo dňa 01.09.2021, vec č. 300522-2021, Švajčiarskeho arbitrážneho centra, so sídlom rozhodcovského konania v Ženeve, pred rozhodcom Maria Hauser-Morel. V konaní nie je sporné, že uvedené rozhodnutie je cudzím rozhodcovským rozsudkom, čo vyplýva i z ustanovenia (keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný mimo územia SR). Cudzí rozhodcovský rozsudok možno uznať a vykonať v Slovenskej republike za podmienok ustanovených zákonom (, ). Z ustanovenia výslovne vyplýva, že cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Pred podmienkami uznania cudzieho rozhodcovského rozhodnutia upravenými v zákone má prednosť úprava v medzinárodnej zmluve ( ). Okrem sa na rozhodcovský rozsudok vzťahuje mnohostranná medzinárodná zmluva a bilaterálna zmluva - Dohovor č. 32/1929. V čl. III Newyorského dohovoru je vyjadrená zásada, že sa neurčia podstatne ťažšie podmienky, než sú určené pre uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí. Obdobný princíp je vyjadrený i v Dohovore č. 23/1929, kde si zmluvné strany dojednali uznávanie a výkon vzájomných cudzích rozhodnutí bez potreby osobitného uznania, resp. bez možnosti namietať proti uznaniu účastníkom konania. Dohovor č. 23/1929 má v zmysle zásad o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ako špeciálna úprava prednosť pred . V prospech uvedeného svedčí i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 27.01.2021, na ktoré poukázal oprávnený. je tak síce osobitným predpisom upravujúcim exekučné konanie vykonávané na základe rozhodcovského rozsudku, avšak ustanovenia a medzinárodná zmluva (Dohovor č. 23/1929) upravujúce podmienky uznania a výkonu na základe (cudzieho) rozhodcovského rozsudku sú špeciálne vo vzťahu k všeobecnému predpisu upravujúceho exekučné konanie , nakoľko nerieši vo vzťahu ku každému konkrétnemu druhu cudzieho exekučného titulu podmienky jeho uznania.

23/ Aj keď možno polemizovať o otázke, či mal exekučný súd postupovať pred vydaním poverenia podľa Exekučného poriadku (keďže ustanovenie hovorí len o tom, že nie je potrebný osobitný uznávací výrok, no súčasne nevylučuje postup podľa Exekučného poriadku), sama osebe nemá vplyv na výsledok rozhodnutia v tejto exekučnej veci, teda nie je dôvodom zastavenia exekúcie. Vyplýva to najmä z účelu právnej úpravy Exekučného poriadku vo vzťahu k cudziemu exekučnému titulu. Účelom ustanovenia Exekučného poriadku je poskytnutie možnosti obrany povinnému ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Konkrétne je mu umožnené namietať dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu cudzieho rozhodcovského rozsudku bránili - teda dôvody ustanovené v a . Rovnaký účel sleduje ustanovenie Exekučného poriadku, upravujúce osobitný dôvod zastavenia exekúcie vedenej na poklade cudzieho exekučného titulu, ktoré je možné chápať i ako „poistku“ v prospech povinného (pre prípad, že by mu nebolo umožnené v zmysle Exekučného poriadku uplatniť dôvody, pre ktoré sú výkon alebo uznanie cudzieho exekučného titulu neprípustné). Inak povedané, povinný môže v návrhu na zastavenie exekúcie vedenej na podklade cudzieho exekučného titulu uplatniť na svoju obranu tie isté dôvody, ktoré mohol uviesť vo vyjadrení k návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, ak sa o exekúcii dozvedel až na základe upovedomenia o začatí exekúcie zaslaného mu súdnym exekútorom, čím zostáva jeho ochrana brániť sa voči uznaniu a výkonu cudzieho exekučného titulu zachovaná. Neobstoja ani tvrdenia o poučovacej povinnosti súdu vo výzve podľa Exekučného poriadku, nakoľko rovnaké poučenie o možnosti namietať dôvody neuznania podľa osobitného predpisu obsahovalo aj upovedomenie o začatí exekúcie (vrátane opravy č. 1), ktoré bolo

povinnému dňa 20.03.2022 spolu s cudzím exekučným titulom doručené. Povinný v prejednávanej veci neuviedol ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v (prvej) sťažnosti žiadne dôvody neprípustnosti vykonávania exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktoré by spadali pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Jeho tvrdenie o rozpore exekučného titulu s Nariadením č. 805/2004 a Nariadením č. 1215/2012 nemožno považovať za dôvody, pre ktoré by bolo uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné v zmysle , , resp. v rozpore s čl. 1 Dohovoru č. 23/1929. Uvedené nariadenia EÚ v danej veci vôbec nemožno aplikovať, pretože samé vylučujú zo svojej pôsobnosti rozhodcovské konania, a to v čl. 2 bod 2 písm. d/ (Nariadenie č. 805/2004) a v čl. 1 bod 2 písm. d/ (Nariadenie č. 1215/2012). Súčasne musí súd konštatovať, že povinný ani bližšie nekonkretizoval, v čom mal rozpor s uvedenými nariadeniami spočívať a netvrdil ani iné skutočnosti, pre ktoré by exekúcia na podklade cudzieho exekučného titulu mala byť neprípustná.

24/ Nevykonanie postupu podľa Exekučného poriadku súčasne neznamená, že súd pred vydaním poverenia ex offo nezisťoval dôvody pre odopretie jeho uznania. Ak súd ex offo nezistil dôvody pre odopretie jeho uznania alebo výkonu v zmysle , resp. rozpor s čl. 1 Dohovoru č. 23/1929, vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Žiadne relevantné dôvody odopretia uznania cudzieho rozhodcovského rozsudku koniec koncov netvrdila ani povinná. Ako už bolo vyššie uvedené, predložený exekučný titul nemôže byť v rozpore s nariadeniami, ktoré sa ho nijako nedotýkajú a nemôže byť ani v rozpore s dodatočne (v druhej sťažnosti) uvedeným tvrdením povinného o rozpore exekučného titulu s verejným poriadkom, a to ani pre absenciu poučenia podľa . Ustanovenie Exekučného poriadku jasne uvádza, že povinný je povinný uviesť v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom všetky skutočnosti, ktoré môže ku dňu podania návrhu uplatniť, čo je vyjadrením koncentračnej zásady uplatňovanej v exekučnom konaní. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť a preukázať všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. z 03.03.2020 alebo sp. zn. z 19.10.2022). Z uvedených dôvodov, keď povinný uplatnil obranu o rozpore cudzieho exekučného titulu so slovenským právnym poriadkom (verejným poriadkom), až po uplynutí 15-dňovej lehoty, počítanej odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nebolo možné na takú obranu prihliadnuť. Je bez akýchkoľvek pochýb, že takú skutočnosť mohol povinný uviesť už v návrhu na zastavenie exekúcie. No i keby povinný uplatnil uvedenú námietku včas, nebola by dôvodná, nakoľko ustanovenie možno použiť len na tuzemské rozhodcovské rozsudky, t.j. rozsudky vydané na území SR. Keďže sa v prejednávanom prípade o taký rozsudok nejedná, bola jeho námietka o rozpore uznania exekučného titulu s verejným poriadok pre nedostatok poučenia podľa , neopodstatnená. Iné konkrétne dôvody, pre ktoré by uznanie (výkon) cudzieho exekučného titulu malo byť v rozpore s verejným poriadkom, povinný neuviedol.

25/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 13.03.2023, ako nedôvodnú.

26/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28/ Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

29/ Právny zástupca oprávneného, ktorý bol v sťažnostnom konaní úspešný, si v rámci vyjadrenia k sťažnosti povinného uplatnil trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k sťažnosti povinného. v ustanovení definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Keďže si ich oprávnený nevyčíslil, súd mu na základe zásady úspechu priznal nárok na náhradu trov vyplývajúci zo spisu. Vychádzajúc z predmetu konania (istiny 169 872 USD a zmluvnej pokuty 60 258,36 USD, čo ku dňu začatia exekučného konania predstavovalo 205 052,45 eur), priznal sudca oprávnenému podľa , v spojení s , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti odmenu vo výške 415,78 eur a 12,52 eur ako režijný paušál za rok 2023 + 20% DPH, t.j. 85,66 eur. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 513,96 eur priznané mu týmto rozhodnutím a rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka zo dňa 13.03.2023, budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).