Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16C-46-2022.pdf
PDF · 88.36 KB
Case nature
Subarea
16C/46/2022
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v spore žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanej: H. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom ul. R., F. XXXXX B. oblasť, N., naposledy prechodne bytom Y. XXX/X, Z., v konaní o zaplatenie 78,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e s a, že Okresný súd Nitra nemá právomoc konať vo veci.
II. Konanie sa z a s t a v u j e.
III. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia sumy 78,00 eura s príslušenstvom titulom náhrady nákladov za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení SOREA hotel Stará Ľubovňa za obdobie od 19.05.2020 do 25.05.2020 podľa faktúry č. XXXXXXXXXX.
2. Súd vo veci samej rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol v dôsledku nedoručenia žalovanej do vlastných rúk zrušený v plnom rozsahu.
3. Súd vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby s odôvodnením, že žalovaná je občanom Ukrajiny a v čase podania žaloby už nemala na území SR evidovaný žiadny pobyt a súdu sa ani napriek všetkým dostupným úkonom nepodarilo v SR doručiť písomnosti do jej rúk. Súd v tomto smere dal do pozornosti aj ustanovenie § 37 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
4. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že z lustrácie Registra obyvateľov vyplynulo, že žalovaná má v súčasnosti platný prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Žalobca mal za to, že žalovanú je možné stotožniť ako stranu v konaní s procesnou subjektivitou a teda súd má právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
5. Žalovaná sa nevyjadrila k žalobe, ktorá jej bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 106 ods. 3 CSP.
6. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány
7. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o MPS“), ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
11. Podľa § 37a písm. c) zákona o MPS, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.
12. Podľa § 37d písm. a) zákona o MPS právomoc slovenského súdu je výlučne daná v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky.
13. Podľa § 48 ods. 2 zákona o MPS súd preskúma právomoc skôr, ako začne konať o veci samej, na základe skutočností, ktoré existujú v čase podania návrhu. Ak dôjde následne k zmene týchto skutočností, právomoc súdu zostáva zachovaná. 14. Procesné podmienky možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak CSP neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 3 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví, a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP).
15. Kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, t. j. podmienky konania. Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu konať a rozhodovať o danej právnej veci.
16. Právomoc je procesná podmienka na strane súdu predstavujúca súbor oprávnení a povinností decízneho charakteru vec prejednať a rozhodnúť s cieľom zabezpečiť právnu ochranu ohrozeným alebo porušeným právam a právom chránených záujmov účastníkov v civilnoprávnych alebo iných právnych vzťahoch. Inak povedané, právomoc v medzinárodnom (civilnom) procesnom práve odpovedá na otázku, či je danú vec oprávnený prejednať a rozhodnúť slovenský súd alebo súd iného štátu, príp. medzinárodný súd.
17. Prechodný pobyt cudzinca je možné určiť na základe povolenia na prechodný pobyt vydaného policajným útvarom, ktoré oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území Slovenskej republiky v čase uvedenom v tomto povolení. Trvalý pobyt cudzinca možno určiť podľa povolenia na trvalý pobyt vydaného policajným útvarom, ktoré oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podobu piatich rokov alebo na neobmedzený čas.
18. Za bydlisko považovať spravidla miesto trvalého pobytu občana za predpokladu, že sa tu naozaj zdržiava, inak miesto prechodného pobytu občana žijúceho v zahraničí alebo miesto, kde sa skutočne trvalo zdržiava v čase rozhodnom pre určenie právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť. Týmto
rozhodným časom bude moment začatia súdneho konania, t. j. doručenia návrhu na začatie konania súdu.
19. Všeobecná právomoc slovenských súdov je daná vtedy, ak žalovaný, t. j. osoba, proti ktorej smeruje žaloba (návrh na začatie civilného konania), má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak ide o fyzickú osobu, alebo sídlo, ak ide o právnickú osobu.
20. Z obsahu spisu a na základe zistení súdu je nesporné, že žalovaná je štátnou občianskou Ukrajiny, v dôsledku čoho ide o tzv. konanie s cudzím prvkom. Na prejednanie veci s cudzím prvkom musí byť splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem. V danom prípade nie je upravená právomoc slovenských súdov vo vzťahu k občanovi Ukrajiny bilaterálnou alebo multilaterálnou zmluvou, a keďže ide o príslušníka tzv. tretej krajiny, nevzťahuje sa na danú vec právo Európskej únie, preto súd aplikoval ustanovenia zákona o MPS.
21. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej vyplývajúci z náhrady nákladov za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení za obdobie od 19.05.2020 do 25.05.2020. Žalovanej sa nepodarilo doručiť zásielku (platobný rozkaz so žalobou a prílohami) na adresu prechodného pobytu Y. XXX/X, X. - Z., na ktorý je podľa Registra obyvateľov SR žalovaná prihlásená od XX.XX.XXXX, pretože zásielka sa vrátila s poznámkou adresát neznámy. Súd doručoval žalovanej zásielku aj na adresu, ktorú žalobca uviedol v žalobe a to O. 2, X. (ubytovňa) prostredníctvom Mestskej polície Nitra, avšak neúspešne, pretože príslušníci MsP NR od recepčnej zistili, že žalovaná na uvedenej adrese nebýva. Súd ďalej doručoval zásielku pre žalovanú na adresu prechodného pobytu ( Y. XXX/X, Z.) prostredníctvom príslušného oddelenia PZ, pričom bolo zistené, že žalovaná sa na uvedenej adrese nezdržiavala. Šetrením na adrese ( hotel I. ) bolo od recepčnej zistené, že žalovaná ukončila v danom hoteli pobyt 09.08.2020, uviedla, že nevie kde by sa mohla zdržiavať, tiež nevedela poskytnúť žiadny telefónny a ani iný kontakt na žalovanú. Dopytom na Úrad hraničnej a cudzineckej polície Odbor analýzy rizík a koordinácie spracovania údajov bolo zistené, že žalovaná mala nahlásený prechodný pobyt od 03.12.2019 do 17.11.2020 a v cudzine mala evidovanú adresu ul. R., F. XXXXX, B. oblasť, N.. Súd ďalej zisťoval pobyt žalovanej prostredníctvom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, ktorého poverená zamestnankyňa oznámila, že žalovaná v súčasnej dobe nepoberá a ani nepoberala dávku v hmotnej núdzi a príspevky a štátne sociálne dávky. V ich registri bola naposledy vedená ako zamestnanec s jednotným povolením u zamestnávateľa a to Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Bratislava s miestom výkonu práce Dolné Hony, Nitra. Poverený zamestnanec Obecného úradu Lužianky oznámil, že obec nemá vedomosť či sa žalovaná v obci zdržuje. Rovnako negatívny výsledok bol zistený aj lustráciou v ZVJS, Sociálnej poisťovni, agende cestovných dokladov a databáze súdov. Žalovanej súčasná adresa pobytu, resp. iná adresa nie je známa.
22. Súd nemal preukázané, že žalovaná mala v čase podania žaloby bydlisko, a teda by sa skutočne zdržiavala na území Slovenskej republiky. Súd ani vykonaným šetrením nezistil, že by mal žalovaná povolený pobyt na území Slovenskej republiky. V prejednávanej veci tak nejde o konanie, na ktoré by sa vzťahovala výlučná právomoc slovenského súdu v zmysle § 37d ZMPS, na daný prípad je preto potrebné aplikovať subsidiárne ustanovenia o všeobecnej právomoci podľa § 37 ZMPS, podľa ktorého je právomoc slovenských súdov daná vtedy, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Keďže žalovaná je štátnym príslušníkom Ukrajiny a v čase podania návrhu (žaloby), ani v súčasnej dobe nemá bydlisko, ani majetok na území Slovenskej republiky, slovenský súd nemá právomoc konať a rozhodnúť.
23. Nad rámec uvedeného k pojmu bydlisko uvádza nasledovné Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (obdobne aj zákon o MPS) síce v slovenskom preklade používa pojem „bydlisko“, avšak tento termín nemožno považovať za totožný s bydliskom v zmysle vnútroštátnych predpisov, teda ako adresu evidovaného trvalého pobytu fyzickej osoby. Pojem „bydlisko“ v zmysle unijného práva tak, ako ho používajú nariadenia, nie je v nariadeniach definované, bližšie upresňované je len v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, prípadne ustálenou vnútroštátnom judikatúrou. Vo všeobecnosti však možno zhrnúť, že pri určení bydliska v zmysle medzinárodného práva nie je vnútroštátna evidencia trvalého pobytu osoby rozhodujúca, prihliada sa na zámer fyzickej osoby zotrvať
na určitom mieste z hľadiska dlhodobejšej perspektívy, teda miesta pobytu tejto osoby, ktoré si daná fyzická osoba zvolila ako miesto kde pracuje, trvalejšie býva so záverom zotrvať na určitom mieste v relevantnom rozhodnom časovom horizonte (súdny dvor tento časový úsek už trvalejšieho charakteru z hľadiska založenia takzvaného „obvyklého pobytu“, ktoré používalo Nariadenie Rady (EÚ) číslo 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach, ktoré bolo nahradené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) číslo 1215/2012 z 12 decembra 2012, vo svojej judikatúre vymedzil ako pobyt trvajúci minimálne po dobu 6 mesiacov nepretržite). Judikatúra slovenských súdov ohľadom definovania kritéria bydliska/obvyklého pobytu fyzickej osoby pre účely výkladu nariadení Európskeho parlamentu a Rady konštatovala obdobne, že bydliskom v zmysle týchto nariadení sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne a s charakterom trvalosti zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode súdu iného členského štátu a pojmy bydlisko (v zmysle unijného práva) a trvalý pobyt (v zmysle vnútroštátneho práva) nie je možné stotožňovať a vnútroštátne registrovaný právny stav nie je zásadný, pretože fyzická osoba sa v mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 40/2014, taktiež uznesenie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 444/2004). Súd tak dospel k záveru, že žalovaná nemala v čase podania žaloby a ani toho času nemá bydlisko na území Slovenskej republiky.
24. Z vyššie uvedeného výkladu vyplynulo, že pojem bydlisko je celkom rozdielny právny pojem od registrovaného pobytu, tak ako ho vykladá vnútroštátne právo. Na tieto účely nemožno stotožňovať výklad pojmu bydliska podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom s bydliskom tak ako ju vykladá vnútroštátne právo. Pri určovaní bydliska sa berie ohľad predovšetkým nato, kde má daná osoba rodinu, kde pracuje a prihliada sa aj na jej zámer zotrvať na určitom mieste. Trvalý pobyt (v tomto kontexte ani prechodný) nemusí byť vôbec rozhodujúci. Uvedené závery prezentuje aj odborná literatúra. (viď napríklad LACKO, P. 2014. Právomoc a rozhodné právo v obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom. Bratislava : Wolters Kluwer, 2014. str. 13. ISBN 978-80-8168-126-4.)
25. V nadväznosti na uvedené súd dospel k záveru, že právomoc slovenských súdov vo veci konať nie je daná, nakoľko žalovaná nemá na území Slovenskej republiky bydlisko a právomoc slovenského súdu nemožno založiť ani na základe iného ustanovenia zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, súdu nezostalo iné ako konanie o vyššie uvedenej sporovej veci zastaviť a to v súlade s § 9 CSP.
26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Nárok na náhradu trov konania súd žiadnej zo strán sporu nepriznal z dôvodu zastavenia konania pre absenciu právomoci slovenského súdu na konanie. Ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila, žalobcu nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou, ak si uplatňuje nárok voči žalovanej za čas, kedy sa žalovaná mala na prechodnom pobyte na území SR zdržiavať (čo však preukázané vôbec nebolo), a v súčasnej dobe je jej pobyt neznámy.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.
Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.