Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/168/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovu Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Q. Z., R.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky K. Z., R.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej C. J. R. B. T. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach, za účasti otca X.. K. Z., R.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho C. J. R. B. N. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Magurskej č. 3 v Košiciach, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 2.5.2008 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletej Q. Z., R.. XX.XX.XXXX, zo sumy 8.000 Sk, t.j. 265,55 € na sumu 430 € mesačne od 28.3.2013 do 31.7.2014 a na sumu 500 € mesačne od 1.8.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletej.

Povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor maloletej Q. vo výške po 165,97 € ostáva nezmenenou.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej Q. za obdobie od 28.3.2013 do 31.7.2015 vo výške 5.465,82 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

Matka maloletej Q. doručila tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 návrh, ktorý bol súčasťou jej vyjadrenia sa k pôvodne podanému návrhu otca na zníženie výživného, ktorý návrh doručila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca voči maloletej Q. zo sumy 265,55 € na sumu 430 € od podania návrhu do budúcna, pričom žiadala vzniknuté dlžné výživné zaviazať otca zaplatiť k jej rukám do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor maloletej žiadala ponechať v nezmenenej výške. Predmetný návrh odôvodňovala príjmom otca, ktorý v čase jej vyjadrenia predstavoval 6.064, €, ktorý dostával ako generálny riaditeľ spoločnosti V.-I., O..I.. J., pričom poukázala na to, že otec mal uzavretú aj pracovnú (manažérsku) zmluvu so spoločnosťou B.. I.. I. J., I..W..V.. pre ktorú vykonával funkciu generálneho manažéra, z čoho mal ďalší príjem, podľa výpisu z obchodného registra bol predsedom predstavenstva spoločnosti V.-I., O..I.. J. a poberal iné dodatočné príjmy, ako boli napr. odmeny členom predstavenstva, zároveň poukázala na zmenu pomerov na strane maloletej Q. od poslednej úpravy výživného, keďže Q. navštevovala druhý, t.j. vyšší stupeň základnej školy, v tom čase 8. ročník, navštevovala doučovania z matematiky 2-krát týždenne, za čo jej platila 30 € týždenne, vyžadovala si vzhľadom na svoj stav špeciálnu starostlivosť

o pleť s čím súviseli výdavky 30 € mesačne a s tým súviseli i výdavky na špeciálnu kozmetiku raz za dva mesiace 60 €, výdavok na make up 15 € raz za dva mesiace, jej zdravotný stav si vyžadoval pravidelné cvičenie s čím súvisel výdavok 18 € mesačne, za telefón jej uhrádzala 20 € mesačne, pričom príjem matky bol 780 €, z tohto hradila úhrady súvisiace s bývaním byte 320 € mesačne, za internet 20 € mesačne, UPC 20 € mesačne, za svoj telefón 20 € mesačne a za telefón plnoletej dcéry rodičov 35 € mesačne, za odvoz odpadu 120 € ročne, výdavky na stravu vyčíslila v sume 500 - 600 € mesačne a na benzín 70 € mesačne. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 21.11.2013 matka žiadala výživné zo strany otca na Q. zvýšiť na sumu 500 € mesačne bez zmeny povinnosti výšky príspevku otca na tvorbu úspor maloletej, ktorý návrh odôvodňovala rozhodnutím súdu vo veci úpravy výšky výživného zo strany otca voči dcére rodičov I., v ktorom rozhodnutí súd okrem iného konštatoval pri novostanovenej výške výživného zo strany otca voči plnoletej I. i prípadnom zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletú Q. vo výške 500 € mesačne, za stanovenej tvorby úspor u oboch oprávnených, že by úhrnný záväzok otca pri stanovení výživného na I. 600 € mesačne predstavoval sumu 1.431,94 €.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky doručenom cestou jeho právnej zástupkyne súdu dňa 23.5.2013 navrhoval návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť dôvodiac tým, že z titulu funkcie predsedu predstavenstva mu nevyplývali žiadne finančné benefity, plat alebo odmena, mal vyživovaciu povinnosť okrem maloletej Q. a plnoletej dcéry rodičov I. voči maloletému O., R.. X.X.XXXX a maloletej Q. O., R.. XX.XX.XXXX, jeho manželka mala vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi z jej prvého manželstva, preto vynakladala značnú časť svojich príjmov aj priamo na zabezpečovanie jeho životnej úrovne, keďže otec dieťaťa platil výživné 90 € mesačne, z čoho vyvodil, že sa jeho manželka nemohla podieľať významnejšou mierou na financovaní chodu ich spoločnej domácnosti; v súvislosti s vysporiadaním bezpodielového vlastníctva manželov - rodičov maloletej Q. matke titulom vysporiadania vyplatil sumu 4.000.000 Sk v zmysle ich vzájomnej dohody v procese vysporiadania BSM, za účelom čoho si on vzal hypotekárny úver vo výške 55.000 €, ktorý úver splácal stále, udával súhrn jeho hypotekárnych záväzkov v tom čase 163.391 €, poukazoval na to, že matka s dieťaťom bývala v 3-izbovom byte, ktorý bol v jej osobnom vlastníctve a ktorý nebol zaťažený hypotékou, mal za to, že zo sumy ktorú jej vyplatil titulom vysporiadania BSM po úpravách bytu a kúpe nového vozidla, podľa jeho prepočtov, mala mať k dispozícií ešte cca 100.000 €; poukázal na to, že prispieval Q. a I. ďalšími formami, ako uviedol, s úhradou fitnesu, zaplatením prihlášok, kúpením dvoch kusov notebookov po 450 € a 360 €, poskytovaním vreckového 10 - 20 € v bližšie nešpecifikovanej frekvencii a podobne, udával priemerný mesačný čistý príjem matky dieťaťa 880 € po započítaní odmien a iných benefitov, namietal tvrdenie o platbách za doučovanie matematiky 2-krát týždenne po 30 €, poukazujúc na to, že maloletej bola diagnostikovaná diskalkúlia, prečo mala udelenú výnimku zo štúdia a známkovania matematiky a teda mal za to, že doučovanie nebolo vôbec nápomocné, keďže bojovalo len s dôsledkami a nie prvotnou príčinou slabších výsledkov maloletej v matematike, vynakladanie sumy 80 € na kozmetiku pre akné označil za zbytočný prepych, ktorý si môže dovoliť len ten, kto nemá potrebu ekonomického narábania s financiami, keďže mal za to, že dcéra bola v bežnom pubertálnom vývine, sprievodným znakom ktorého bolo akné, namietal úhradu telefónu staršej dcéry, keďže táto poberala výživné na svoju osobu od neho v sume 400 €, z čoho si mohla financovať náklady na telefón, namietal poplatok za komunálny odpad 120 € ročne, mal za to, že táto úhrada bola v sume 94 € ročne za matku, maloletú Q. a plnoletú I., mal za to, že príjem matky 880 € v čistom, 665 € výživné a sumy 400 €, ktorú vypočítal z vysporiadania BSM, ktorú sumu podľa jeho názoru mohla matka maloletej mesačne čerpať z úspor po dobu 20 rokov, bola viac ako dostatočná na zabezpečenie nadštandardnej životnej úrovne.

Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej súdu dňa 2.10.2013 doporučil výživné zo strany otca voči maloletej Q. upraviť primerane veku, potrebám maloletej, s ohľadom na finančné možnosti otca.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. -94 zo dňa 19.7.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2013, súd vylúčil vyššie uvedený návrh matky na zvýšenie výživného na samostatné konanie, keďže ako už bolo uvedené, predmetný návrh matka podala ako súčasť svojho vyjadrenia k návrhu otca na zníženie výživného, o ktorom návrhu otca bolo konané na tunajšom súde pod sp. zn. .

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej Q. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 2.5.2008, ktorým na čas po rozvode manželstva rodičov maloletej bol upravený výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči v tom čase maloletým deťom Q., R.. XX.XX.XXXX O. I., R.. X.X.XXXX, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu v tom čase maloletej I. sumou 12.000 Sk a na tvorbu úspor I. sumou 5.000 Sk (t.j. po 165,96 €) mesačne a na výživu maloletej Q. výživným vo výške 8.000 Sk (t.j. 265,55 €) a na tvorbu úspor pre maloletú Q. 5.000 Sk (t.j. 165,96 €) mesačne, pri stanovení ktorej výšky výživného a povinnosti prispievať na tvorbu úspor súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplynulo, že v tom čase otec sám navrhoval výživné na dcéry vo výške 12.000 Sk mesačne na I. a 8.000 Sk mesačne na Q., uviedol sám vo svojej výpovedi, že okrem I. a Q. mal a prispieval aj na výživu svojmu tretiemu dieťaťu, ktoré v tom čase malo štyri roky, zároveň prispieval mesačne sumou cca 20.000 Sk k rukám matky detí na chod domácnosti; obe dcéry mali výdavky na cestovné po 270 Sk mesačne, maloletej Q. na hygienické potreby matka vynakladala 1.500 Sk mesačne, na školské výdavky 1.000 Sk mesačne, na oblečenie 3.000 Sk mesačne, na kultúrne vyžitie 1.000 Sk mesačne, v súvislosti s častými nádchami s ňou mala zvýšené výdavky na liečivá okolo 500 Sk mesačne, náklady matky na bývanie spolu s dcérami boli 6.000 Sk mesačne, ktoré dovtedy hradil otec detí, na benzín vynakladala matka 5.000 Sk mesačne, na stravu okolo 6.000 Sk mesačne, na ostatné hygienické potreby 2.500 Sk mesačne; otec od januára 2008 žil v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou, z ktorého vzťahu pochádzal jeho maloletý syn (O., R.. X.X.XXXX); v priebehu konania vo veci upravil svoj návrh a výživné žiadal určiť z jeho strany na I. v sume 10.000 Sk a na Q. 6.000 Sk a uložiť mu prispievať na tvorbu úspor I. sumou 2.000 Sk a Q. sumou 3.000 Sk mesačne; v tom čase splácal dva hypotekárne úvery vo výške po 24.000 Sk a po 34.000 Sk mesačne, ktoré boli vzaté za účelom kúpy nehnuteľností (rodinného domu a pozemku), ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov detí, hradil nájomné 5.700 Sk mesačne, za internet 600 Sk mesačne, matke detí prispieval, ako už je uvedené vyššie, hradil výdavky na telefón dcére I. 1.800

- 2.000 Sk mesačne, na doučovanie 1.000 Sk týždenne, mal výdavky spojené s dostavbou rodinného domu a ako sám uviedol, za samozrejmé považoval okrem určeného výživného jeho podieľanie sa na jednorazových zvýšených výdavkoch maloletých dcér typu poplatkov za školu v prírode, detský tábor a žiadal, aby takéto výdavky neboli zohľadňované pri určení mesačného výživného; dokazovaním bolo zistené, že matka bola zamestnankyňou spoločnosti V.-I., O..I.., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 16.600 Sk (t.j. 531,10 €), otec bol zamestnaný v spoločnosti B.. I.. I. J., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 200.000 Sk (t.j. 6.638,80 €), súd zosumarizoval výdavky na maloletú Q. v sume 8.770 Sk (cestovné 270 Sk, strava 4.000 Sk, hygiena 500 Sk, škola 1.000 Sk, kultúra 1.000 Sk, oblečenie 1.500 Sk, lieky 500 Sk), zohľadnil osobnú starostlivosť matky o obe dcéry účastníkov a v závere konštatoval, že vzhľadom na otcom dosahovanú výšku príjmov po odrátaní výdavkov na splátky úverov, nájom, telefón, 65.000 Sk, ako aj určeného výživného 30.000 Sk, mu zostávalo na výživu a plnenie ďalšej vyživovacej povinnosti 105.000 Sk.

Obdobne ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného aj od začiatku tohto sporného obdobia bola matka zamestnankyňou spoločnosti V.-I., O..I.. J., kde bola zamestnanou od 1.8.2007, z ktorého pracovného pomeru dosahovala v roku 2012 priemerný mesačný čistý príjem 852,89 €, v roku 2013 942,40 €, od 1.1.2014 do skončenia pracovného pomeru, t.j. do 11.1.2015 977,30 €. Ako vyplýva zo správy spoločnosti V.-I., O..I.. J.e, i z výpovede matky, pracovný pomer bol s matkou skončený z organizačných dôvodov - dohodou, pričom pri skončení pracovného pomeru jej bolo vyplatené odstupné vo výške 3-mesačného platu.

Od 12.1.2015 sa matka stala zamestnankyňou spoločnosti B.. I.. I. J., u ktorého zamestnávateľa od nástupu do pracovného pomeru dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 797 €.

Matka spolu s oboma dcérami účastníkov, Q. a I., býva naďalej v 3-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, tak ako v čase prechádzajúcej úpravy výživného, v súvislosti s ktorým bývaním hradila a hradí mesačné poplatky v priemere okolo 318 €, poplatok za UPC 21,90 €, za internet 20 €, v tejto domácnosti okrem matky a dcér ďalšie osoby nežijú. Matka vlastní auto značky Toyota, rok výroby 2008. Vo svojej výpovedi matka uviedla, že z finančného vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - rodičov maloletej má v prepočte ešte 2.000.000 Sk.

Okrem maloletej Q. a plnoletej I. matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Otec maloletej bol od 1.3.2001 zamestnancom spoločnosti B.. I.. I. J., I..W..V.., od 1.2.2012 bol zároveň zamestnancom spoločnosti V.-I., O..I.. J., ako to vyplýva aj z údajov sociálnej poisťovne.

Zo živnostenského registra súd ďalej zistil, že od 1.2.1996 otec má živnostenské oprávnenie.

Z otcom predloženej dohody o zmene pracovných podmienok súd zistil, že dňa 30.1.2012 otec uzavrel so spoločnosťou B.. I.. I. J., I..W..V.. dohodu o zmene pracovných podmienok, v zmysle ktorej došlo k zmene dohodnutého druhu práce z „konzultant ERP“ na „generálny manager“ a zároveň došlo k zmene jeho pracovného času z 35,5 hodín týždenne na 4,5 hodín týždenne, dohoda nadobudla účinnosť dňa 1.2.2012.

Z obchodného registra súd zistil, že otec maloletej Q. bol v čase od 14.2.2012 do 14.1.2015 predsedom predstavenstva spoločnosti V.-I., O..I.. J., ako už bolo uvedené vyššie.

Zo správy spoločnosti V.-I., O..I.. J. súd zistil, že mzdové listy otca predstavujú všetky príjmy, odmeny, benefity, ktoré mal od 1.2.2012, pričom podľa interných predpisov otec nemal nárok na podieloch na zisku a ako štatutárovi mu nebola priznávaná odmena za výkon funkcie, boli mu vyplácané cestovné náhrady z titulu pracovných ciest, t.j. stravné a vreckové.

Zo správ spoločnosti V.-I., O..I.. J. súd zistil, že v období od 1.2.2012 do 31.7.2014 otcovi touto spoločnosťou boli vyplatené cestovné náhrady, t.j. stravné a vreckové z titulu pracovnej cesty, vo výške 445,57 €, boli mu poskytnuté formy motivácie (nákupné poukážky zo sociálneho fondu, vstupenky na koncert, účasť na firemnom dni zo sociálneho fondu, poukážky na relax nakúpené v rámci náhradného plnenia) v celkovej výške 835,39 €, ktoré formy motivácie boli zahrnuté v hrubej mzde, keďže podliehali dani z príjmu a odvodom do poisťovní, išlo o nepeňažný príjem.

Z opisov mzdových listov otca a zo správ jeho zamestnávateľa vyplýva, že v spoločnosti V.-I. O..I.. J.Š. dosiahol v roku 2012 priemerný mesačný čistý príjem 4.899,15 €, v roku 2013 5.429 €, od 1.1.2014 do skončenia pracovného pomeru, do 31.12.2014, 4.850,30 €, pričom pracovný pomer ako vyplýva zo správy tohto zamestnávateľa skončil dohodou, ak by v pracovnom pomere zotrval, pravdepodobne by sa jeho čistý príjem pohyboval v rozmedzí čistého príjmu ktorý dosahoval v období do 11.2014 (správa spoločnosti zo 7.7.2015) a bolo mu vyplatených vrátene „odstupného“ v 12.2014 v čistom 62.569,48 €. Otec vo svojej výpovedi udával, že predmetný pracovný pomer skončil dohodou z organizačných dôvodov, ku ktorej dohode pristúpil z dôvodu, aby mu bolo vyplatené „odstupné 12 mesačných platov“.

Z opisov mzdových listov otca v spoločnosti B.. I.. I. J. vyplýva, že v roku 2012 z tohto pracovného pomeru otec dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 4.061 €, v roku 2013 7.375 € a od 1.1.2014 do skončenia pracovného pomeru, t.j. do 31.12.2014 3.025,50 €. Zo správy spoločnosti B.. I.. I. J. z augusta 2014 súd zistil, že otcovi nebolo pridelené služobné osobné motorové vozidlo na služobné a súkromné účely, za obdobie od 1.1.2013 do 31.7.2014 mu cestovné náhrady neboli vyplatené a spoločnosť mu akcie nevydávala, ani nedarovala. Ako vyplýva zo správy tohto jeho zamestnávateľa aj tento pracovný pomer otec skončil dohodou, odchodné mu v zmysle § 76a Zákonníka práce nebolo vyplatené, ale v decembri 2014 mu bol vyplatený čistý príjem spolu vo výške 39.796,19 € (t.j. vrátane 12-násobku jeho priemernej mesačnej čistej mzdy za predchádzajúcich 12 mesiacov u tohto zamestnávateľa), ako vyplýva zo správy tohto jeho bývalého zamestnávateľa. Ako otec uviedol vo svojej výpovedi pri zvažovaní formy ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti B.. I.. I. prihliadol na možnosť vyplatenia mu jednorazovej ročnej „odmeny, či odstupného“.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom vo veci dňa 8.7.2015 k ukončeniu uvedených pracovných pomerov otec uviedol, že spoločnosti B.. I.. I. J.Š. O. V.-I. prešli organizačnými transformačnými zmenami, on sám do roku 2014 pracoval na dvoch pozíciách v rámci korporácie ako generálny manažér pre balenie a baliace služby a generálny riaditeľ spoločnosti V.-I., súčasťou navrhovaného transformačného procesu bol program v B.. I.. I. o vyplatení „jednorazovej ročnej odmeny či odstupného“ v prípade odstúpenia z pozície.

Lustráciou súdu v registri sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec maloletej bol od 15.1.2015 do 23.3.2015 zamestnancom spoločnosti I. H., O..I.., z následnej správy ktorej spoločnosti vyplýva, že

u tohto zamestnávateľa dosahoval počas doby trvania pracovného pomeru priemerný mesačný čistý príjem, v prípade odpracovania celého mesiaca, 4.300 €. Uvedený zamestnávateľ uviedol, že pracovný pomer skončil dohodou v skúšobnej dobe a „dôvod skončenia pracovného pomeru otec neuviedol.“ K uvedenému pracovnému pomeru otec vo svojej výpovedi na poslednom pojednávaní uviedol, že so zamestnávateľom mal dohodnutú mzdu 6.600 € mesačne plus 50 % prémie po vypršaní skúšobnej doby 6 mesiacov, práve možnosť tohto zamestnania ho viedla i k prijatiu ponuky a akceptácii jednorazového odstupného vo výške ročného priemerného príjmu od spoločnosti B.. I.. I. J., ako dôvod skončenia pracovného pomeru so spoločnosťou I. H., O..I.. bol podnet zamestnávateľa potom, čo otec urobil „neprofesionálny úkon poskytnutia konzultácií inej spoločnosti.“

Po skončení uvedených pracovných pomerov otec udával, že sa vrátil k živnosti, ktorú má, ako je vyššie uvedené, od roku 1996, ktorú v minulých rokoch nerealizoval a to k poskytovaniu konzultácií „v oblasti produktov, znižovania nákladov, zvyšovania produktivity, optimalizácie a podobne,“ z ktorej činnosti udával, že zatiaľ nemá žiadne príjmy. Ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra predmetom podnikania otca sú sekretárske služby a preklady, vrátane tlmočníckych služieb, podnikateľské poradenstvo, kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovanie obchodu a služieb, reklamná a propagačná činnosť.

Z obchodného registra súd ďalej zistil, že otec a jeho terajšia manželka boli jedinými konateľmi a jedinými spoločníkmi spoločnosti Z. I..W..V.., I. I. R. N. XX C. J.-J. od vzniku spoločnosti 14.12.2013 do 21.10.2014, kedy došlo k prevodu spoločnosti a taktiež k zmene obchodného mena spoločnosti na spoločnosť F. J. I..W..V... Ako dôvod vzniku spoločnosti Z. I..W..V.. otec vo svojej výpovedi v júli 2014 uviedol v tom čase začaté jednania so spoločnosťou B.. I.. I. J., kedy zvažovali, že práce pre B.. I.. I. J. bude vykonávať nie ako zamestnanec ale ako dodávateľ, k realizácii čoho ale nedošlo, táto spoločnosť v tom čase nevykonávala žiadnu činnosť a k založeniu tejto spoločnosti pristúpil aj v dôsledku právnych zmien o povinnosti pri zakladaní spoločnosti realizovať reálne vklad 5.000 €, čo dovtedy postačovalo urobiť len fiktívne a teda sa chcel uvedeným vyhnúť problémom s reálnym vkladom. Ďalej uviedol, že spoločnosť Z. chceli využiť aj na uplatnenie sa jeho manželky, ktorá mala záujem pracovať v oblasti predaja nehnuteľností, avšak pre neukončenie prípravy na túto činnosť k ich tomuto plánu následne nedošlo. Vo svojej výpovedi pred súdom v júli 2015 k prevodu spoločnosti Z. otec uviedol, že spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, mala nulové príjmy, nulové výdavky a udával, že spoločnosťou B.. I.. I. J. malo byť konštatované, že spoločnosť Z. nebola v súlade s etickým kódexom B.. I.. I., preto mu bolo odporúčané, aby túto odpredal alebo ukončil jej činnosť a keďže v tom čase nebolo zrejmé ešte jeho ukončenie pracovného pomeru so spoločnosťou B.. I.. I. J., rozhodol sa spoločnosť odpredať a túto odpredal za náklady na jej založenie, teda za 400 €.

Z daňového priznania spoločnosti Z. I..W..V.. za rok 2013 vyplýva, že spoločnosť podala nulové daňové priznanie.

Z daňového priznania spoločnosti F. J. I..W..V.. za rok 2014 vyplýva, že neboli vyčíslené žiadne výnosy, ani náklady, bola vyčíslená daň k úhrade 480 €.

Z daňových priznaní podaných otcom ako fyzickou osobou vyplýva, že v spornom období otec podával daňové priznania obsahujúce úhrn jeho príjmov od všetkých zamestnávateľov s vyčíslenými úhrnmi povinného poistenia sociálnej a zdravotnej poisťovni a iné príjmy v týchto neuvádzal.

Zo správ sociálnej poisťovne vyplýva, že otcovi od 1.1.2013 doposiaľ neboli vyplácané sociálnou poisťovňou žiadne dávky.

Otec ďalej vo svojej výpovedi na pojednávaní v júli 2015 opätovne poukazoval na výšku splátok z titulu hypotekárnej zadĺženosti, keďže splácal tri hypotekárne úvery v splátkach spolu v sume po 1.080 € mesačne, ktoré mal splácať, ako uvádzal, do dovŕšenia 65. roku života a úvery sa týkali riešenia otázky bývania, keďže súviseli s rodinným domom a pozemkom, ktoré nadobudol titulom vysporiadania BSM s matkou detí, ako už bolo uvedené vyššie, v súvislosti s čím matke, ako už bolo udávané, vyplatil jej podiel na BSM 4.000.000 Sk a z dôvodu predídenia budúcim možným problémom s ich splácaním finančné plnenia poskytnuté mu spoločnosťou V.-I. O. B.. I.. I. J., tak ako upresnil, že mu bolo „presne vyplatených U. B.. I.. I. 101.000 € a z V.-I. 50.000 €“, „dohromady 157.000 €“ pri výške zostatkov uvedených troch

úverov „156.409 €“, použil na splatenie týchto úverov, takže toho času už nespláca žiadne úvery, s výnimkou jedného, kde bol zostatok neuhradenej platby 45.000 €, ktorý mienil uhradiť do konca mesiaca júla 2015. K splácaným úverom uviedol, že dva z nich boli vzaté za účelom nadobudnutia vyššie uvedeného rodinného domu a pozemku a tretí úver si vzal za účelom vyplatenia matky z titulu vysporiadania ich BSM, tieto úvery medzičasom prefinancoval za účelom získania výhodnejších splátok.

Otec uzavrel terajšie manželstvo XX.X.XXXX a z tohto vzťahu mu pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére Q. O., R.. XX.XX.XXXX.

Manželka otca bola od 5.9.1994 do 30.6.2013 zamestnankyňou spoločnosti B.. I.. I. J., pracovný pomer, ako vyplýva zo správ tohto zamestnávateľa, ukončila dohodou na svoju vlastnú žiadosť. Počas trvania pracovného pomeru dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 693 € a pracovala ako obchodný referent podpory predaja na úseku generálneho managera predaja pre priemysel u obchodného riaditeľa pre bielu techniku a zamestnávateľom bol výkon jej práce hodnotený kladne. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že manželka otca bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.7.2013 do 4.5.2014 a dňom 5.5.2014 bola z evidencie vyradená na vlastnú žiadosť. Zo správ sociálnej poisťovne súd zistil, že v období od januára 2013 do júla 2013 manželke otca bolo vyplatené ošetrovné spolu vo výške 413,80 € a v období od 1.7.2013 do 31.12.2013 jej bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti v priemernej výške po 550,50 € mesačne. Otec svoje tvrdenia, že jeho manželka si aktívne hľadá prácu súdu nijako nepreukázal, tvrdil, že nemala žiaden príjem, preto ničím neprispievala do domácnosti, on sám jej zo svojho príjmu hradil zdravotné poistenie vo výške po 56 € mesačne; je absolventkou T. univerzity J., má vyštudovaný banský odbor, k dôvodu jej vyradenia sa z evidencie uchádzačov o zamestnanie sa vyjadriť nevedel, tento dôvod do skončenia konania vo veci súdu neuviedol, mal za to, že ukončením výplaty podpory v nezamestnanosti jej mala skončiť evidencia uchádzačky o zamestnanie; tvrdil, že absolvovala rôzne kurzy, keďže mala záujem pracovať v oblasti predaja nehnuteľností. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní konanom dňa 16.5.2014, ako dôvodom prečo manželka otca nebola v tom čase evidovanou na úrade práce, uviedla uplynutie času na ktorý mala právo na príspevok, udávala, že v tom čase bola manželka otca úplne bez príjmu. Manželka otca, ako vyplýva aj z evidencie katastra nehnuteľností je vlastníčkou 1 a pol izbového bytu v Košiciach; v súvislosti s uvedeným bytom, sú, ako otec dokladoval, hradené mesačné náklady v priemere okolo 189 €, počas sporného obdobia tieto náklady, ako uviedol otec vo svojej výpovedi pred súdom v júli 2015, hradil on, s výnimkou posledných štyroch mesiacov, počas ktorých byt bol prenajatý a odvtedy tieto platby hradí nájomca bytu. Z otcom predloženého potvrdenia vystaveného spoločnosťou W. N. I..W..V.. J. vyplýva, že manželka otca absolvovala v spoločnosti odbornú prípravu na pozíciu realitného makléra v období od 1.3.2014 do 30.6.2014 v celkovom rozsahu 135 hodín, táto jej príprava bola zameraná na budúcu spoluprácu so spoločnosťou, preto bola bezodplatnou, keďže však majiteľka spoločnosti aktuálne pôsobí mimo územia SR, odborná príprava nebola ukončená. Otec dokladoval fotokópiou oznámenia vystaveného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 28.11.2014, že jeho manželka bola zaevidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 25.11.2014; napriek výzve zo strany súdu, aby dokladoval výšku jej príjmov, takýto doklad súdu nepredložil, vo svojej výpovedi ale tvrdil, že v súvislosti s uvedeným zaevidovaním sa sú jeho manželke vyplácané dávky vo výške po 72 € mesačne od zaevidovania sa a uviedol, že jeho manželka svoje potreby hradí z rodinných prídavkov a uvedeného príspevku. Zo správy daňového úradu vyplýva, že manželka otca počas sporného obdobia daňové priznanie ako fyzická osoba nepodala.

Otec je výlučným vlastníkom rodinného domu a priľahlého pozemku C. J.-J., ktoré nadobudol spomínaným titulom vysporiadania BSM s matkou maloletej Q.. Ako vyplýva z výpovede otca i zo správy KR PZ v Košiciach je vlastníkom auta značky Audi 6 od septembra 2011. Iný majetok nevlastní.

Otec s terajšou rodinou býva v spomínanom rodinnom dome, v súvislosti s čím hradí poplatok za elektrinu po 152 € mesačne, za plyn 136 € mesačne, za vodu 50 € mesačne, za internet 18 € mesačne, hradí úhradu poplatkov za mobily pre seba, manželku a syna okolo 60 € mesačne, k svojim výdavkom ďalej

udával, že hradí výživu dvoch detí z jeho terajšieho manželstva, t.j. O. O. Q. O.; za účelom vyrovnania pomerov maloletej Q., plnoletej I. a jeho detí z terajšieho manželstva vykonával sporenia pre deti z terajšieho manželstva po 200 € na dieťa a sporenia pre seba v sume 250 € mesačne a pre manželku v sume taktiež po 250 € mesačne, ako uviedol vo výpovedi na pojednávaní v júli 2015 tieto sporenia robil z vlastnej iniciatívy, nešlo o žiadne zmluvné formy sporenia a po ukončení ostatných pracovných pomerov, udával, že tieto formy sporenia ukončil; vo výpovedi na pojednávaní v júli 2014 udával i výdavok a to mesačný vklad 165 € do podielového investičného fondu, ktorý mienil využiť na skoršie splatenie už existujúcich úverov, ďalej udával ako výdavok poistku na deti 10 € mesačne, 16 € poistku sebe a manželke, v škole uhrádzal deťom školné po 25 € mesačne a za obedy okolo 25 € mesačne, na bežnú údržbu domácnosti vynakladal 250 - 300 € mesačne, hradil záujmové aktivity detí z manželstva, z ktorých syn sa venoval futbalu, kde bol mesačný poplatok 20 €, navštevoval ZUŠ, kde bol poplatok 30 € mesačne, dcéra navštevovala tanečnú, kde bol hradený mesačný poplatok 20 €, poplatok, za káblovú televíziu hradil 18 € mesačne, zákonnú poistku auta udával v prepočte 20 € mesačne a havarijné poistenie auta 60 € mesačne, odvoz odpadu v prepočte 105 € mesačne, daň z nehnuteľností 50 € ročne, stravu pre 5-člennú rodinu okolo 1.000 € mesačne, k čomu upresnil, že v spoločnej domácnosti s nimi žil a žije maloletý syn manželky z jej prvého manželstva a keďže jeho manželka nemala a nemá vlastný príjem, hradil a hradí i všetky výdavky na toto dieťa, ďalej uviedol výdavky na oblečenie podľa sezóny, na drogériu, na záhradu a podobne 200 - 250 € mesačne, krmivo a očkovanie pre psa 60 € mesačne a občasné nepredvídateľné výdavky v súvislosti s užívaním domu, kde príkladmo uviedol výdavok na opravu kotla 2.000 € v spornom období. Počas konania vo veci otec s terajšou rodinou, ako dokladoval do spisu, bol na dovolenke a uhradil s tým súvisiace náklady na cestovné 2.400 €, celkové náklady na túto dovolenku vyčíslil v sume 3.000 €. Pokiaľ ide o výdavky otec poukazoval i na členstvo v Q. Z. klube, zo správy ktorého klubu súd následne zistil, že otec klubu hradil udržiavací poplatok a to v roku 2012 v sume 115 €, v roku 2013 v sume 140 € a rovnako v roku 2014, žiadne iné platby zo strany otca klub neevidoval. Na výzvu súdu otec špecifikoval jeho výdavky na syna svojej manželky, maloletého T., odhadom na stravu 200 € mesačne, na oblečenie 100 € mesačne, na mobilný telefón 15 - 20 € mesačne, na voľnočasové aktivity okolo 20 € mesačne a zvýšené výdavky na začiatku školského roka s tým, že v priebehu školského roka pravidelné mesačné platby uhrádzané nie sú, pričom otec dieťaťa naň platí výživné po 96 € mesačne, tvrdil, že medzičasom matka maloletého podala návrh na zvýšenie výživného.

Maloletá Q. v školskom roku 2012/2013 bola žiačkou 8. ročníka základnej školy, v školskom roku 2013/2014 žiačkou deviateho ročníka základnej školy; bola jej diagnostikovaná diskalkúlia; v rámci školy jej matka hradila poplatok ZRPŠ 8,50 € za rok, príspevok do triedneho fondu 20 € ročne, za návštevu matematického krúžku 20 € mesačne, na obedy v školskej jedálni nechodievala, 3-krát týždenne navštevovala doučovanie z matematiky, kde jej matka hradila poplatok za hodinu a pol 15 €, za učebnicu anglického jazyka jej v tomto školskom roku matka uhradila 10 €, za pracovný zošit z anglického jazyka 2 €, v súvislosti s cvičením jej uhrádzala matka 3 € za jedno cvičenie, na ktoré chodievala 2 - 3-krát týždenne, matka s ňou mala zvýšené výdavky na dioptrické okuliare ročne okolo 100 €, v súvislosti s častou návštevou zubára matka uvádzala výdavky 100 € a zvýšené výdavky na zubnú hygienu, v dôsledku zvýšenej kazivosti chrupu, rovnako ako zvýšené výdavky na problémovú pleť maloletej, ktorá je silne aknózna, s čím matka odhadla výdavky na špeciálnu kozmetiku 60 € mesačne, na čistenie pleti 15 €, ako i výdavky na make up 15 € na odporúčanie kožnej lekárky. Vzhľadom k námietkam otca matka predložila súdu lekársky nález vystavený dermatovenerológom dňa 29.1.2014 o kožnom vyšetrení maloletej Q., z ktorého vyplynulo, že dieťa malo na lícach prejavy akné

- pustuly, papulisterenne zhojených prejavov, dieťa bývalo často choré, diagnostický záver bol akné cognlo batta pacciei, boli odporúčané odborné vyšetrenia, dieťaťu boli predpísané liečivá; z matkou predloženej správy tej istej lekárky zo dňa 3.2.2014 vyplýva, že dieťaťu bolo vykonané vyšetrenie - očista, boli doplnené vyšetrenia, bolo jej predpísané ďalšie liečivo a opätovne bola objednaná na kontrolu. Matka poukazovala na to, že maloletá na odporúčanie lekárky používa špeciálnu kozmetiku a to sadu obsahujúce krém, gél a masku, s čím súvisia výdavky v priemere 60 € mesačne a zároveň musí absolvovať i čistenia pleti raz mesačne v ambulancii kožnej lekárky, v súvislosti s čím je hradený poplatok 15 € a na odporúčanie lekárky za účelom predchádzania psychickým traumám maloletá užíva pravidelne make up, s čím taktiež súvisia zvýšené výdavky. Matka hradí maloletej poplatok za mobilný telefón 20 € mesačne. V priebehu tohto konania maloletá bola prijatá na strednú školu, pričom s prípravou na monitoring ani na prijímacie pohovory matka s maloletou dodatočne zvýšené výdavky nemala, taktiež neboli platené

poplatky za prihlášky na stredné školy, bol uhradený poplatok 100 € dňa 12.5.2014 a to registračný poplatok za prijatie na strednú školu. Z matkou predložených kópií vysvedčení z ôsmeho a deviateho ročníka základnej školy vyplýva, že maloletá dosiahla v oboch ročníkoch celkové hodnotenie prospela v oboch polrokoch. Z matkou predloženej kópie zmluvy o poskytovaní vzdelávania vyplynulo, že matka uzavrela dňa 14.4.2014 zmluvu o poskytovaní vzdelávania I. I.W. Z. F., ktorou sa gymnázium zaviazalo zabezpečiť výchovu a vzdelávanie maloletej Q., pričom ročný príspevok na vzdelávanie na školský rok 2014/2015 bol 1.500 € a registračný príspevok bol vo výške 100 €, ktorý bolo potrebné uhradiť do 31.5.2014 a následne dodatkom k zmluve o poskytovaní vzdelávania uzavretej dňa 14.4.2014 sa zmluvné strany t.j. matka a uvedené I. Z. F. dohodli na poskytnutí zľavy v sume 50 € mesačne, čím sa zmenila úhrada za poskytované služby zo sumy 150 € mesačne na sumu 100 € mesačne, keďže vyššie uvedený ročný príspevok na vzdelávanie v školskom roku 2014/2015 mal rodič možnosť uhrádzať v splátkach mesačne v priebehu školského roka počnúc júnom 2014 končiac aprílom 2015; z výpovede matky súd zistil, že škola súhlasila s prijatím maloletej Q. aj napriek jej problémom s učením - problémy ADHD, diskalkúliou a podobne, maloletá bola gymnáziom testovaná, vykonala test z anglického jazyka na 82 % a škola matku ubezpečila, že aj pri uvedených študijných problémoch maloletej táto štúdium na gymnáziu zvládne s tým, že, pokiaľ otec namietal problémy maloletej s matematikou a s tým súvisiace výdavky na doučovanie, aj v rámci štúdia na gymnáziu u maloletej bolo potrebné robiť rozdielové skúšky v čase prázdnin a uvedený problém riešiť formou doučovania. Z výpovede matky na pojednávaní v júli 2015 vyplýva, že maloletej, tak ako bolo signalizované, bol počas školského roka hradený poplatok 100 € mesačne, v máji spoločne so školou bola vo Francúzsku a v Anglicku, v súvislosti s čím uhradila matka poplatok 400 € a vreckové ďalších 400 €, naďalej maloletá navštevuje doučovania a venuje sa individuálnemu cvičeniu; v priebehu sporného obdobia matka kúpila maloletej notebook a na konci štúdia na základnej škole mali deti slávnostné ukončenie školského roka, večierok, na ktorý si priniesli pohostenie, s čím taktiež mala výdavky. Otec na výživu maloletej a na tvorbu jej úspor prispieva v súlade s rozhodnutím súdu vo veci poslednej úpravy výživného a povinnosti otca prispievať na tvorbu jej úspor, ako to je uvedené vyššie. Otec k svojim tvrdeniam, že maloletej prispieva na návštevu fitnes klubu, že jej zakúpil notebook a mobilný telefón, čo matka dieťaťa namietala s tým, že raz jej zakúpil permanentku do fitnesu v januári 2012 a notebook jej kúpil v júni alebo júli 2012 k narodeninám, uvedené tvrdenia matky otec následne nenamietal a uviedol, že nevie presne uviesť kedy k týmto plneniam došlo; inými formami počas sporného obdobia otec na výživu a úhradu potrieb maloletej neprispel.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že rozsudkom zo dňa 18.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.9.2014, bol zamietnutý návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére I. Z., R.. X.X.XXXX a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu za obdobie od 28.3.2013 do 31.8.2013 sumou 500 € mesačne a za obdobie od 1.9.2013 do budúcna sumou 600 € mesačne, s tým, že povinnosť na úhradu príspevku na tvorbu úspor vo výške po 165,97 € mesačne zostala nezmenená, dlh na výživnom za obdobie od 28.3.2013 do 31.10.2013 vo výške 627,16 € povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 € mesačne, pričom, ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, súd vychádzal z príjmov otca od zamestnávateľa B.. I.. I. J., I..W..V.., pričom otec dieťaťa poukazoval na aj tu spomínané tri hypotekárne úvery v celkovej výške 1.081 €, ktoré súviseli s uspokojovaním potreby bývania otca a jeho rodiny a jeden slúžil na účely majetkového vyrovnania s matkou dieťaťa titulom vysporiadania BSM, matka dieťaťa obdŕžala od otca 130.000 €, náklady spojené s bývaním na strane otca predstavovali 369,20 € mesačne, bolo prihliadané na jeho vyživovaciu povinnosť voči synovi O., výšku nákladov na ktorého vyčíslil otec na 80 € mesačne a dopravu autobusom 15 €, ako i na vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej Q., kde otec udával celkové výdavky na dieťa 147 €, prihliadnuté bolo na to, že v domácnosti s otcom, jeho deťmi a manželkou býval aj syn jeho manželky, maloletý T., otec sa podieľal na starostlivosti oňho, otec udával výdavky na poplatky za telefón pre seba, manželku, maloletého O., na tvorbu úspor titulom investičného životného poistenia, poistenia rodiny a sporenia pre maloleté deti, na čo mesačne vynakladal spolu 1.283 € (sporenie O. 200 €, Q. 200 €, otec 415 €, manželka 250 €, poistenie rodinné 182 €, poistenie navrhovateľa 10 €, manželky 10 €, O. 16 €), výdavky na pohonné hmoty 300 € mesačne, poistenie dvoch motorových vozidiel 95 € mesačne, bola zohľadnená vyživovacia povinnosť otca voči maloletej Q., bolo zistené, že matka dieťaťa bola zamestnankyňou V.-I. O..I.., s deťmi bývala v 3-izbovom byte, v súvislosti s čím hradila mesačné poplatky spolu 370 €, dcéra rodičov I. navštevovala maturitný ročník gymnázia a pripravovala sa na prijímacie pohovory na vysokú školu; súd v rozhodnutí dal do pozornosti otca fakt, že pôvodné rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatným v roku 2008 vychádzalo z jeho zárobku vo

výške cca 6.600 €, otec dieťaťa v priebehu konania tvrdil, že sa mu príjem znížil o 600 € a následne v ďalších vyjadreniach uvádzal, že v rozhodnom období zarábal až 9.700 €, čo súd vyhodnotil, že čo spochybňovalo etické konanie na strane otca a opodstatnenosť jeho návrhov na zníženie výživného, vychádzajúc zo správ jeho zamestnávateľov spoločnosti B.. I.. I. J. O. V.-I. O..I.. J. bolo preukázané, že jeho príjem bol na úrovni cca 10.000 € mesačne; pokiaľ ide o ním tvrdené výdavky k podstatnej zmene oproti stavu posledného určovania výživného nedošlo, výdavky na hypotekárne úvery sa mu znížili z pôvodne uvádzanej sumy 1.925,25 € na vtedy aktuálnych 1.081 €, došlo k zvýšeniu jeho výdavkov v súvislosti s nárastom počtu vyživovacích povinností a to pribudnutia vyživovacej povinnosti k maloletej Q., R.. XX.XX.XXXX, a prirodzeným nárastom výdavkov u maloletého O., ktorý v čase predchádzajúcej úpravy výživného mal päť rokov veku, v čase rozhodovania súdu navštevoval základnú školu; manželka otca bola nezamestnanou, evidovanou na úrade práce, ktoré zmeny ale neboli v pomere k príjmom žalobcu a ďalším výdavkom jeho rodiny takého charakteru, aby opodstatňovali zníženie výživného na dcéru I. a boli okolnosťami na ktoré súd prihliadal pri rozhodovaní o návrhu dcéry I. na zvýšenie výživného, s prihliadnutím na vek a výdavky dcéry I. za obdobie stredoškolského štúdia bolo výživné určené na sumu 500 € a od času začatia vysokoškolského štúdia na sumu 600 €, pričom, ako už bolo uvedené pričom zohľadnenie aj vyživovacej povinnosti na strane otca vo výške 600 € mesačne a prípadnom zvýšení výživného na maloletú Q. vo výške 500 € mesačne za súčasnej tvorby úspor u oboch oprávnených, úhrnný záväzok predstavoval sumu 1.431,94 €, čo pri príjme otca cca 10.000 € znamenalo, že jeho rodina mala k dispozícií sumu 8.668,06 € a otcom udávané výdavky jeho rodiny predstavovali sumu 5.872 € vrátane výživného na maloletú Q. a plnoletú I., čo stále predstavovalo prebytok 2.800 €, s ktorým mohol nakladať podľa vlastného uváženia. Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa bol následne rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.7.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť taktiež 9.9.2014, potvrdený v celom rozsahu, z odôvodnenia tohto rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k totožnému záveru, že zvýšenie príjmu otca o 3.046,82 € mesačne zo 6.640 €, ktorý dosahoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného na 9.686,82 € mesačne, ktorý preukázateľne dosahoval v roku 2013 podľa potvrdení od zamestnávateľov, bolo dostatočné na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni o 102 € mesačne od podania návrhu (t.j. 28.3.2013) do 31.8.2013, kedy navštevovala strednú školu a o 202 € mesačne od 1.9.2013 do budúcna, odkedy začala navštevovať vysokú školu, na čom nič nemenilo ani daňové priznanie otca za rok 2012, podľa ktorého dosahoval v uvedenom roku príjem 8.891,68 € mesačne, keďže výživné mu bolo zvyšované až z príjmu, ktorý dosahoval v roku 2013, pričom krajský súd poukázal na to, že daňové priznania v porovnaní s potvrdeniami zamestnávateľov o jeho príjmoch v roku 2013 potvrdzovali, že príjem otca každým rokom stúpal a neklesal, ako sa snažil otec súd presvedčiť v návrhu na zníženie výživného; vznik ďalšej vyživovacej povinnosti otca voči maloletej Q., prípadne zvýšenie výživného voči maloletej Q. a nárast odôvodnených výdavkov rodiny navrhovateľa, bol zohľadnený pri rozhodnutí, nakoľko výrazný nárast príjmu navrhovateľa by za iných okolností opodstatňoval zvýšenie výživného v odporkyňou požadovanom rozsahu (v sume 700 € mesačne). Krajský súd zdôraznil potrebu uvedomenia si otcom, že tak ako stúpali výdavky rodiny otca, stúpali aj výdavky jeho dcéry I. a krajský súd vyjadril názor, že aj po úhrade zvýšeného výživného otcovi zostával dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie aj nadštandardných potrieb celej jeho rodiny a poukázal na jeho povinnosť usmerňovať svoje výdavky tak, aby neohrozoval plnenie vyživovacej povinnosti ktorá má, podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Tunajší súd rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 16.7.2014 o zamietnutí návrhu otca, ktorý doručil súdu dňa 22.2.2013 a ktorým žiadal o zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej Q., ktorý rozsudok súdu prvého stupňa bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 25.3.2015 a rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 22.4.2015.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. (3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca voči maloletej Q. odo dňa kedy matka doručila súdu návrh na zvýšenie výživného, t.j. od 28.3.2013, do budúcna, pričom súd vychádzal zo zistených podstatných zmien pomerov, ktoré nastali od času poslednej úpravy výživného vyššie uvedeným rozsudkom zo dňa 2.5.2008; ako vyplynulo z vykonaných dôkazov k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov došlo ako na strane rodičov dieťaťa, tak i na strane samotnej maloletej Q., ktorá na rozdiel od ostatnej úpravy výživného, kedy bola žiačkou prvého stupňa základnej školy, medzičasom sa stala študentkou druhého stupňa základnej školy a od 1.9.2014 sa stala študentkou strednej školy, pričom zmena stupňa vzdelávania sama o sebe podľa ustálenej súdnej praxe je podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov odôvodňujúcou rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, ďalej podstatná kvalifikovaná zmena pomerov na strane maloletej nastala aj v dôsledku uplynutia doby viac ako troch rokov od ostatnej úpravy výživného do začiatku tohto sporného obdobia a uplynutie takéhoto časového úseku v náväznosti na s tým súvisiaci fyzický a psychický vývin dieťaťa je taktiež podľa ustálenej súdnej praxe považované za podstatnú kvalifikovanú zmenu pomerov odôvodňujúcu rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, nesporne bolo preukázané, že s vyššie uvedeným podstatnými skutočnosťami došlo k výraznému nárastu odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, súd výživné počas tohto sporného obdobia upravil od 1.8.2014, keďže je všeobecne známou skutočnosťou, že pri prechode na vyšší stupeň vzdelávania sú s tým spojené výdavky zvýšené už v priemere mesiac pred začiatkom školského roka. Na stranách rodičov v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného došlo taktiež k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov, na strane matky táto zmena pomerov spočíva vo zvýšení jej priemerného mesačného čistého príjmu od 1.1.2013 doposiaľ na 918 €, t.j. zvýšenie o 387 € a mala aj príjem už spomínané jej vyplatené 2 mesačné odstupné, pričom na strane matky súd prihliadol k pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletej Q. formou osobnej starostlivosti o maloletú. Ako podstatné zmeny pomerov na strane otca dieťaťa súd zohľadnil pribudnutie mu ďalšej vyživovacej povinnosti voči dcére Q. O., R.. XX.XX.XXXX a k nárastu priemerných mesačných čistých príjmov otca, ktoré v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy výživného, kedy pri stanovení výživného a príspevku otca na tvorbu úspor, ako maloletej Q. tak i v tom čase maloletej dcéry I. bol 200.000 Sk, t.j. 6.638,8 € a tento jeho priemerný mesačný čistý príjem od začiatku roku 2013 do konca roku 2014 bol spolu z oboch zamestnaní 10.250 €, čo je zvýšenie do konca roku 2014 o 3.611,20 €. Je pravdou, že obaja rodičia na prelome rokov 2014/2015 ukončili predchádzajúce pracovné pomery, matka v spoločnosti V.-I., otec v spoločnostiach V.-I. O. B.. I.. I. J., dohodou, avšak v súvislosti s uvedeným im obom boli vyplatené vyššie uvedené sumy, na strane matky jej bolo vyplatené odstupné

vo výške 2-násobku jej priemerného mesačného príjmu, pričom matka sa hneď zamestnala a na strane otca došlo k jeho výplate vo výške 12-násobku jeho priemerných mesačných príjmov dosahovaných v roku 2014, preto vzhľadom aj na skutočnosť skončenia týchto pracovných pomerov otcom a vzhľadom na to, že otec toho času nie je nikde zamestnaným, ako uvádzal vo výpovedi pokúša sa aktivovať jeho živnostenské oprávnenie, na uvedenú zmenu pomerov na strane otca súd prihliadnuť nemohol, keďže otec sa vzdal bez vážneho dôvodu zárobku, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 veta 2. Zákona o rodine, oba pracovné pomery skončil dohodou a navyše jemu vyplatené peniaze, vyplatené mu v súvislosti s ukončením pracovných pomerov C. V.-I. O. C. B.. I.. I., mu vytvorili finančnú rezervu vo výške ním dosahovaných čistých príjmov z oboch uvedených pracovných pomerov v roku 2014 na obdobie aspoň do konca roka 2015; navyše otec v období od 15.1. do 23.3.2015 dosiahoval ďalší príjem v priemernej výške 4.300 €, čo spôsobilo v konečnom dôsledku ešte zlepšenie jeho finančnej situácie a skončenie tohto pracovného pomeru si otec znovu zavinil sám, pritom šlo o pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Ako otec bol upozorňovaný už aj v predchádzajúcich vyššie uvedených rozhodnutiach týkajúcich sa jeho vyživovacích povinností v minulosti a ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý povinný rodič je povinný správať sa tak, aby neohrozoval svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávneným, predovšetkým pokiaľ ide o maloleté deti, z uvedeného jednoznačne teda vyplýva, že otec vyplatené mu finančné prostriedky jeho bývalými zamestnávateľmi mal si zadeliť tak, aby mu umožňovali uhrádzať výživné a príspevky na tvorbu úspor aj maloletej Q. s prihliadnutím na vyššie uvedené podstatne zmenené pomery tohto dieťaťa, to, že otec sa rozhodol takto získané finančné prostriedky použiť na splátku jeho úverov je niečím, na čo súd pri posudzovaní vyživovacej povinnosti povinného rodiča prihliadať nemôže, keďže v súlade s citovaným ustanovením § 75 ods. 1 veta 2 Zákona o rodine, ide o výdavok, ktorý nebol nevyhnutným a uvedené finančné prostriedky otcovi mali minimálne do konca roka 2015 reálne slúžiť na udržanie si úrovne príjmov z času sporného obdobia, ktoré príjmy (ako bolo uvedené už aj v rozhodnutiach súdov uvedených vyššie) predstavovali prebytok aj pri úhrade všetkých ním udávaných výdavkov uvedených vyššie, 2.800 €. Zo všetkého vyššie uvedeného je úplne nesporným, že otec mohol a môže prispievať na zvýšené potreby maloletej Q. súdom určeným výživným bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti. Pre úplnosť súd poukazuje k námietkam otca na to, že finančná rezerva, ktorá matke vznikla vyrovnaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov neznamená pre matku povinnosť prispievať zvýšeným výživným na maloletú bez ďalšieho, pokiaľ ide o posudzovanie jej príjmových a majetkových pomerov, keďže vyplatením jej podielu na BSM sa vyrovnali podiely rodičov z tohto bezpodielového spoluvlastníctva a otec v obdobnej výške nadobudol nehnuteľnosť, teda ide vyrovnané pomery na stranách oboch rodičov. Súd poukazuje na to, že otec bezdôvodne vynakladá finančné prostriedky na úhradu potrieb maloletého T., syna svojej manželky z jej predchádzajúceho manželstva, keďže voči tomuto dieťaťu nemá absolútne žiadnu vyživovaciu povinnosť, ako vyplýva z príslušných ustanovení Zákona o rodine (§ 30 ods. 2 Zákona o rodine), je povinným podieľať sa iba na výchove tohto dieťaťa, v žiadnom prípade sa nemá podieľať na jeho výžive, keďže toto dieťa má svojich dvoch biologických rodičov, ktorí majú voči nemu vyživovaciu povinnosť a ak otec vynakladá finančné prostriedky na toto dieťa, tieto má použiť na úhradu potrieb detí, voči ktorým vyživovaciu povinnosti má a ide v takomto prípade o jeho bezdôvodné výdavky. Takýmito bezdôvodnými výdavkami sú aj ním v minulosti platené úhrady za byt jeho manželky, s výnimkou posledných štyroch mesiacov. Napokon nepochybne otec je aj v súčasnosti schopný uhrádzať novostanovené výživné nie len vzhľadom na už uvedené, ale aj s prihliadnutím na to, ako uvádzal vo svojich predchádzajúcich výpovediach, že si v minulosti vytváral úspory pravidelným mesačným sporením pre seba (ako i pre ďalších členov svojej domácnosti s výnimkou maloletého T.).

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 28.3.2013 do 31.7.2015 k vzniku dlžného výživného vo výške 5.465,82 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 265,55 € a novourčeným výživným 430 € za obdobie 28.3.2013 do 31.7.2014 t.j. 164,45 € mesačne t.j. spolu 2.652,42 € a 500 € za obdobie od 1.8.2014 do 31.7.2015 t.j. 234,45 € mesačne, t.j. spolu 2.813,4 €), ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd neprihliadol k požiadavke otca na povolenie splácať mu prípadne vzniknuté dlžné výživné v splátkach, keďže otec vzhľadom na dobu prebiehajúceho konania mal dostatočný časový priestor na vytvorenie si úspor na úhradu prípadne vzniknutého dlžného výživného. Z takto vzniknutého dlžného výživného súd neodpočítal zo strany otca žiadne plnenia v prospech maloletej Q., keďže, ako otec

sám uviedol vo svojej výpovedi, ním uvedený notebook, príspevok do fitnesu, ako i mobilný telefón zdokladovať nevedel a pripustil ako matka namietala, že išlo o plnenia pred týmto sporným obdobím.

V prevyšujúcej časti vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh matky na zvýšenie výživného súd zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).