Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/50/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XXXX/XX, 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XXXX/XX, obaja právne zastúpení D. H., advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, proti žalovaným: 1/ CORNEL, a.s., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 70, IČO: 47 255 412, 2/ A. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., L. M. XXXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Zuzanou Herichovou, advokátkou so sídlom v Partizánskom, R. Jašíka 158/8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu v Partizánskom zo dňa 15. novembra 2022, č. k. -216, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že sú vlastníkmi špecifikovaných nehnuteľností v k. ú. N. - rekreačnej chaty a pozemkov. Žalobcovia v žalobe uviedli, že kúpnou zmluvou zo dňa 09.05.2008, uzatvorenou nimi ako predávajúcimi a A. H. ako kupujúcim, mali na kupujúceho previesť nehnuteľnosti, tou istou kúpnou zmluvou mal žalobca 1/ na kupujúceho previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. N., zapísaných na LV č. XXX. Zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k rekreačnej chate a pozemkom zo dňa 05.08.2008 sa kupujúci zaviazal najneskôr do 15.05.2018 nehnuteľnosti previesť do vlastníctva žalobcu za kúpnu cenu 34.000 Sk. Napriek tomuto záväzku previedol kupujúci nehnuteľnosti na obchodnú spoločnosť KANGARILA, s. r. o., za kúpnu cenu vo výške 25.000 eur a ďalšou kúpnou zmluvou previedla KANGARILA, s.r.o., nehnuteľnosti na žalovaného 2/ za kúpnu cenu vo výške 47.000 eur. Následne previedol žalovaný 2/ na žalovaného 1/ nehnuteľnosti okrem spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX. V žalobe ďalej uviedli, že na súde prvej inštancie sa žalobou zo dňa 25.03.2014 domáhali určenia neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv, pričom súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.12.2016, č. k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.11.2017, č. k. žalobu zamietol a následne dovolanie a ústavná sťažnosť boli Najvyšším súdom SR a Ústavným súdom SR odmietnuté. Dôvodom zamietnutia žaloby v uvedenej veci bola skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnych zmlúv, keďže mohli a mali svoje nároky uplatniť formou žaloby o určenie ich vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom

na ust. , , , a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Uviedol, že v prvom rade skúmal, či majú žalobcovia na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Poukázal na právnu vetu z rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 01.07.2004, podľa ktorej, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. V danom prípade sú žalovaní zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľností, preto ak sa žalobcovia chceli domôcť určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, museli tak urobiť podaním žaloby. Súd mal teda naliehavý právny záujem žalobcov na podaní žaloby za preukázaný. Ďalej sa súd zaoberal námietkou žalovaných ohľadne prekážky skôr rozhodnutej veci vzhľadom na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. o neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a A. H. dňa 09.05.2008. Uviedol, že s touto námietkou žalovaných sa nestotožnil, keďže Krajsky súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 22.11.2017 rozsudok súdu prvej inštancie síce potvrdil (žaloba bola rozsudkom súdu prvej inštancie zamietnutá), avšak urobil tak z dôvodu, že žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanie takejto žaloby. O res iudicata, teda prekážku skôr rozhodnutej veci, však môže ísť iba vtedy, ak sa týka rovnakého predmetu konania. Predmetom konania v konaní vedenom pod sp. zn. bolo určenie neplatnosti právneho úkonu, pričom predmetom konania v tejto veci je určenie vlastníckeho práva, pritom Krajský súd v Trenčíne v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že žalobcovia sa žalobou mali domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Bolo by potom v rozpore s právom na súdnu ochranu a právom na prístup k súdu, ak by súd v konaní usmernil žalobcu, že sa má svojho nároku domáhať inou žalobou (aj keď to vykonal prostredníctvom rozhodnutia, ktorým žalobu zamietol), čo v tomto prípade Krajský súd v Trenčíne nepochybne urobil a zároveň by išlo o prekážku skôr rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že nejde o prekážku skôr rozhodnutej veci. Ďalej súd uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Rovnako nebolo sporné uzatvorenie uvádzaných kúpnych zmlúv. Spornou bola platnosť, resp. neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.05.2008 medzi žalobcami a A. H., pričom od tejto následne žalobcovia odvodzovali aj neplatnosť ďalších kúpnych zmlúv. Žalobcovia toto tvrdenie opierali o skutočnosť, že prvá kúpna zmluva nebola uzatvorená vážne. Žalovaní naopak namietali, že kúpna zmluva uzatvorená vážne bola. Súd považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 09.05.2008 za platný právny úkon. Jedinou výhradou žalobcov bol nedostatok vôle uzatvoriť takúto zmluvu. Ako dôvody uzatvorenia zmluvy boli v konaní uvedené - potreba prevodu nehnuteľností, aby si A. H. mohol vziať úver na spoločné podnikanie so žalobcom 1/ a vyňatie nehnuteľností z pôsobnosti BSM z dôvodu, že žalobca 1/ uvažoval v čase uzatvorenia zmluvy o rozvode so žalobkyňou 2/. Žalobkyňa 2/ ako dôvod uzatvorenia uviedla možnosť vzatia úveru A. H. na spoločné podnikanie s jej manželom. Súd zdôraznil, že nech už bol dôvod na uzatvorenie kúpnej zmluvy ktorýkoľvek z uvedených, účastníci zmluvy vážne prejavili vôľu na uzatvorenie kúpnej zmluvy a s ním spojený prevod nehnuteľností na A. H.. V prípade, ak bola kúpna zmluva uzatvorená z dôvodu, aby si mohol A. H. vziať úver na spoločné podnikanie so žalobcom 1/, všetci účastníci s týmto boli uzrozumení a prejavili vážnu vôľu, aby sa A. H. stal vlastníkom nehnuteľností práve z tohto dôvodu. Ak by aj dôvodom na uzatvorenie zmluvy bolo vyňatie nehnuteľností z BSM, pričom žalobkyňa 2/ uzatvárala zmluvu za účelom, aby si mohol A. H. vziať úver na spoločné podnikanie so žalobcom 1/, žalobca 1/ a A. H. by aj v tomto prípade prejavili vôľu, aby sa vlastníkom nehnuteľností stal A. H., keďže žalobcovi 1/ by išlo o vyňatie nehnuteľností z BSM a A. H. o pomoc kamarátovi. A. H. však tieto skutočnosti vo svojej výpovedi poprel a uviedol, že sa chcel stať vlastníkom nehnuteľností, avšak súd sa priklonil k tomu, že skutočný dôvod na uzatvorenie zmluvy bol jeden z vyššie uvedených, keďže A. H. nehnuteľnosti po uzatvorení kúpnej zmluvy nechal v užívaní žalobcov a sám o užívania nehnuteľností nikdy záujem neprejavil. To však nemení nič na skutočnosti, že prejav vôle bol vykonaný vážne, keďže A. H. chcel nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho vlastníctva a takisto žalobcovia chceli nehnuteľnosti na neho previesť. Účastníci zmluvy vyjadrili svoju vážnosť vôle s týmto úkonom aj tým, že bola podaná žiadosť na kataster nehnuteľností o zapísanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech A. H., k zápisu jeho vlastníckeho práva skutočne došlo a až do podania žaloby v roku 2014 s tým žalobcovia nič nerobili. Akceptovali teda, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prešlo na A. H.. Zároveň o tri mesiace na to žalobca 1/ a A. H. uzatvorili zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť spätný prevod nehnuteľností žalobcovi 1/. Uzatvorením tejto zmluvy samotný žalobca 1/ uznával stav, že vlastníkom nehnuteľností je A. H.. K tomuto názoru sa priklonil aj Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím sp. zn. zo dňa 22.11.2017, na čom nič nemení ani skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na podaní

žaloby. Zároveň ani skutočnosť, že podľa žalobcov došlo k predaju za nízku cenu nemôže preukazovať nedostatok vážnosti vôle účastníkov konania, pretože účastníci zmluvy si sami určujú výšku kúpnej ceny, pričom súd zdôraznil, že na rovnakej kúpnej cene sa dohodli aj v zmluve o budúcej zmluve, a teda žalobca 1/ považoval kúpnu cenu za primeranú. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd konštatoval, že došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Súd dodal, že dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy nemôže byť ani neplnenie zmluvných povinností vyplývajúcich z posudzovanej zmluvy, a teda ani prípadné nezaplatenie kúpnej ceny tak, ako bolo dohodnuté, nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy; dôležité je, že kúpna zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky. Súd vzhľadom na uvedené mal za preukázané, že účastníci kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.05.2008, túto uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne a určite v súlade s ust. , bez ohľadu na to, z akého dôvodu zmluvu uzatvárali, žalobcovia chceli previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na A. H. a ten toto právo chcel nadobudnúť. Platnosť ostatných zmlúv žalobcovia nenamietali. Vzhľadom na platnosť pôvodnej kúpnej zmluvy sú platné všetky ostatné kúpne zmluvy. Z týchto skutočností teda vyplýva, že žalovaní sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností a súdu nezostávalo nič iné, ako žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. a v spore úspešným žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobcovia, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd ich žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná im náhradu trov konania. Poukázali na vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozsudku, keď súd na jednej strane argumentoval, že neuveril výpovedi A. H. vo vzťahu k tvrdeniu, že sa chcel stať na základe kúpnej zmluvy vlastníkom nehnuteľností, na druhej strane mal však za preukázané, že chcel nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho vlastníctva. Podľa ich názoru ide rozpor v zásadnej otázke, a to otázke vážnosti prejavu vôle vo vzťahu k predmetu kúpnej zmluvy. Za nesprávne považujú tvrdenie, že platnosť ostatných zmlúv nenamietali, keďže už v žalobe poukazovali na neplatnosť aj následne uzatvorených zmlúv. Argument v súvislosti s dodatočným účelovým zaplatením kúpnej ceny A. H. neprednášali v smere preukázania porušenia v kúpnej zmluve dohodnutých povinností, ale ako jeden z dôkazov, ktorý v kontexte s ostatnými podrobne vymenovanými skutočnosťami potvrdzuje, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol prejav vôle jej účastníkov vo vzťahu k dohode na kúpnej cene, teda k dohode na jednej z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, bez ktorej táto nemôže byť uzatvorená platne, vážny. Pokiaľ by aj pripustili, že účastníci právneho úkonu chceli svojim prejavom vôle vyvolať účinky vo vonkajšom svete, či už získaním úveru jedným z nich, na ktorý by mu bez takéhoto prejavu vôle nevznikol nárok alebo obídením vlastníckych nárokov jedného z manželov pri budúcom predpokladanom vyporiadaní BSM, ale vo vzťahu k sebe navzájom by ich prejav vôle vo vzťahu k podstatným náležitostiam zmluvy nebol vážny, nemôže sa jednať o platne uzatvorený právny úkon práve z dôvodu nedostatku vážneho prejavu vôle. Kúpna zmluva z 09.05.2008 sa podľa nich javí byť neplatná aj z dôvodov podľa v spojení s , s čím sa súd prvej inštancie nevyporiadal. Uviedli, že otázkou neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.05.2008 z dôvodu nedostatku vážnosti prejavu vôle vo vzťahu k jej podstatným náležitostiam sa zaoberal ich právny zástupca v záverečnej reči, poukázali na jeho prednes na pojednávaní a zároveň uvedenú časť prednesu právneho zástupcu opakovane uviedli v predmetnom odvolaní.

3. K odvolaniu žalobcov sa písomne prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrili žalovaní 1/, 2/, ktorí mali za to, že v odvolaní žalobcov nie sú odvolacie dôvody nielen vymedzené spôsobom uvedeným v ust. , ale úplne absentujú tak ako požaduje ust. v spojení s ust. . Podľa ich názoru odvolanie žalobcov neobsahuje zákonom požadované náležitosti a je potrebné ho podľa odmietnuť. V prípade, že odvolací súd nebude zdieľať tento ich názor, k odvolaniu žalobcov uviedli, že podľa ich názoru kúpna zmluva zo dňa 09.05.2008, ako aj všetky ďalšie kúpne zmluvy, ktoré po nej nasledovali, spĺňali a spĺňajú zákonom požadované obsahové aj formálne náležitosti v zmysle príslušných ustanovení . Zmluvné strany zároveň uzatvorili zmluvy slobodne a vážne, aj z tohto dôvodu sú predmetné zmluvy platné a záväzné. Vôľou a úmyslom A. H. vždy bolo nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, aj preto A. H. uzatvoril kúpnu zmluvu zo dňa 09.05.2008 so žalobcami. Nedostatok vážnosti vôle oni od začiatku súdneho sporu popierali, ak žalobcovia tvrdia, že oni nemali vážnu vôľu, tieto dodatočné výhrady nemôžu mať vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Cieľom a zamýšľaným účelom kúpnej zmluvy zo dňa 09.05.2008 bolo prevedenie vlastníckeho práva na A. H.. Za podstatné považujú uviesť, že ani sami žalobcovia v tom čase nepopierali platnosť právneho úkonu. K tvrdeniu žalobcov o tom, že súd prvej inštancie neuveril svedkovi A. H., že

nehnuteľnosti kúpil preto, že sa chcel stať ich vlastníkom, uviedli, že zo žiadneho miesta v odôvodnení rozsudku toto nevyplýva a považujú to za subjektívny výklad žalobcov, nemajúci oporu v odôvodnení rozsudku. Totožne sa pritom možno vyjadriť aj k nejestvujúcemu rozporu v odôvodnení rozsudku pri úvahách súdu prvej inštancie. Na základe vykonaného dokazovania sa nepreukázali tvrdenia žalobcov o dôvode prevodu vlastníckeho práva, teda za účelom získania úveru a následnej možnosti založenia nehnuteľností vo vlastníctve A. H., ktorý mal byť záložcom. Okrem toho A. H. v konaní vypovedal, že už jeden úver v tom čase mal, čiže bol úverovo zaťažený. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie žalobcov, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe predmetnej kúpnej zmluvy, bol za účelom získania úveru A. H. a následnej možnosti poskytnutia zabezpečenia finančnej inštitúcii. Uviedli ďalej, že po predaji nehnuteľností spoločnosti KANGARILA, s. r. o., považoval A. H. vec za vyriešenú, pre neho uzavretú a viac sa o vec nezaujímal a doklady založil. Tento svedok pritom vypovedal, že kúpna cena bola zaplatená neskôr po podpise zmluvy. Keďže si však bol vedomý, že písomné potvrdenie od žalobcu 1/ o zaplatení kúpnej ceny niekam založil, zaplatil kúpnu cenu ešte raz na účet žalobcu 1/. Skutočnosť, že žalobca 1/ vrátil bezhotovostným prevodom späť sumu 34.000 O. A. H., potvrdzuje, že kúpna cena už bola raz žalobcom v plnej výške zaplatená a ten ju jednoducho dňa 10.01.2014 vrátil, aby nedošlo k duplicitnej platbe. Neplatí teda, že sa jednalo o dodatočné účelové zaplatenie kúpnej ceny, ktoré by potvrdzovalo, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol prejav vôle jej účastníkov vo vzťahu k dohode na kúpnej cene vážny. Pokiaľ ide o ustanovenie v kúpnej zmluve ohľadne úhrady kúpnej ceny „v hotovosti po podpise zmluvy“, text kúpnej zmluvy pripravoval žalobca 1/, čo bolo preukázané, žalobca 1/ toto nenamietal a nebolo to ani sporné. A. H. v tom čase uvedené neriešil, keďže žalobcovi 1/ dôveroval, nakoľko boli priateľmi a nemal dôvod sa nad tým zamýšľať, keďže v tom čase disponoval písomným dokladom o zaplatení kúpnej ceny. Skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobcov títo nevyzývali A. H. od doby podpisu zmluvy celých 5 rokov na zaplatenie kúpnej ceny, potvrdzuje to, že táto kúpna cena bola v plnej výške zaplatená a preto ju žalobcovia nežiadali. Zopakovali, že bezhotovostný prevod A. H. na účet žalobcu 1/ dňa 16.12.2013 bol z opatrnosti, pretože v tom čase už medzi žalobcom 1/ a A. H. neboli dobré vzťahy, uvedomujúc si, že nedisponuje dokladom o zaplatení kúpnej ceny. Nejednalo sa o účelovú platbu, ktorá by mala niečo konvalidovať, ale duplicitnú platbu z opatrnosti. Naviac aj svedecká výpoveď P. H. potvrdzuje, že A. H. platil kúpnu cenu žalobcom v hotovosti. Ďalej uviedli, že poukazovanie žalobcov na neprimerane nízku kúpnu cenu nie je dôvodné. Kúpna cena, ktorú si žalobcovia a A. H. dohodli za nehnuteľnosti, bola v tom časom absolútne obvyklá a primeraná stavu prevádzaných nehnuteľností a najmä zodpovedala priateľskej dohode v tom čase medzi žalobcom 1/ a A. H. a zohľadňovala aj iné záväzky, ktoré medzi sebou mali. Pokiaľ ide o investície, tieto žalobcovia počas celého konania iba tvrdili. Uviedli, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k uneseniu skutkových tvrdení v žalobe ohľadom nimi tvrdeného skutkového základu a hľadajú akýkoľvek dôvod neplatnosti zmluvy, pričom požadujú od súdu, aby nejaký dôvod neplatnosti našiel, keďže neuniesli svoje dôkazné bremeno. Žalobcovia teda ani v tomto konaní nepreukázali absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy v zmysle ust. z nedostatku vážneho prejavu vôle pri jej uzatváraní, keďže svedok A. H. vypovedal, že chcel byť vlastníkom nehnuteľností a rovnako tak chceli aj žalobcovia 1/, 2/, už nech boli dôvody akékoľvek. Nejednalo sa ani o obojstranný simulovaný právny úkon. A. H. vypovedal, že účelom uzavretia zmluvy bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v jeho prospech a z jeho strany bolo uvedené myslené vážne, pričom dodatočné účelové výhrady žalobcov nemajú vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Zároveň sa nepreukázala ani nevážnosť vôle žalobcov, táto nevyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom žalobcovia v danom smere neuniesli dôkazné bremeno. Poukázali na to, že oni od počiatku súdneho sporu tvrdili, že toto konanie je nehospodárne vzhľadom na vykonávanie dokazovania v značnom rozsahu podobnom ako bolo v konaní , keďže boli vypočutí rovnakí svedkovia, ktorí uvádzali totožné tvrdenia. Dodali, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase, keď bol vlastníkom A. H. - od 09.05.2008 do 08.10.2013, tento sa ako vlastník nehnuteľností správal, chatu mal poistenú, platil dane, komunikoval s orgánmi samosprávy v potrebných veciach a pod. Dohodu o užívaní nehnuteľností žalobcami nikdy nepopieral a viackrát ju vysvetlil, napokon o tejto skutočnosti hovorí aj písomná dohoda medzi žalobcami a A. H., že chatu môžu žalobcovia užívať a udržiavať v stave, v akom im bola odovzdaná do užívania. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že v čase keď bol vlastníkom nehnuteľností A. H., tento mal záujem ich scudziť - predať, čo znamená, že v tom čase sa ako vlastník správal. Vypočutí svedkovia A. H. v čase, keď bol vlastníkom nehnuteľností, pokladali za jediného vlastníka, pričom komunikoval o chate ako o svojom vlastníctve, rozprával o dispozícii s ňou a nikdy ju neprezentoval ako nedotknuteľný majetok niekoho iného, na ktorý by nemal dosah; každý z nich vypovedal, že im predmetnú chatu s pozemkami v určitom období ponúkal na predaj ako výlučný vlastník. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa ich názoru nemá

vady a tento je vo výroku vecne správny. Žiadali preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov konania, prípadne odvolanie žalobcov odmietol.

4. K vyjadreniu žalovaných podali prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie žalobcovia. Uviedli, že nie je dôvodné tvrdenie žalovaných, že ich odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody. Žalovaní si zamieňajú absenciu odvolacích dôvodov s tým, že tieto nie sú v odvolaní identifikované príslušnými ust. , zamieňajú si formu s obsahom. Z obsahu nimi podaného odvolania je zrejmé, že uplatnili odvolacie dôvody podľa a . Žalovaní sa opakovane vracajú k ich v priebehu konania znášanej námietky prekážky rozhodnutej veci, pričom s touto sa podrobne a nepochybne vyporiadal súd prvej inštancie v rozsudku. Nie je im jasné na základe akých skutočností žalovaní tvrdia, že oni žiadajú od súdu, aby hľadal ďalšie dôvody neplatnosti právneho úkonu, keďže nič také od súdu nikdy nežiadali. Na tvrdené dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy v smere nedostatku vážnosti prejavu vôle ich účastníkov predkladali a navrhovali dôkazy, jedným z týchto dôkazov bol aj zvukový záznam rozhovoru medzi svedkom A. H. a B. C., z obsahu ktorého podľa nich vyplýva, že A. H. nemal pri uzavieraní kúpnej zmluvy a ešte dlhodobo po je uzavretí úmysel stať sa vlastníkom nehnuteľností, ktorých prevod bol v kúpnej zmluve deklarovaný. Zákonnosť a autentickosť tohto v súdnom konaní pripusteného dôkazu tak ako v priebehu celého konania aj po svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaní namietajú. Dodali, že zásadným rozdielom oproti skôr prebiehajúcemu konaniu tak čo do skutkových zistení, ako aj čo do právneho posúdenia veci došlo podľa ich názoru vo vzťahu k otázke vážneho prejavu vôle účastníkov kúpnej zmluvy, a to konkrétne vo vzťahu k jednej z podstatných náležitostí tejto kúpnej zmluvy - k dohode na zaplatení kúpnej ceny. V pôvodnom konaní táto otázka v podstate nebola riešená ani okrajovo, pretože jej riešenie v tomto konaní neurobili (nesprávne) predmetom podanej žaloby a ani na ňu výslovne ako na dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy nepoukazovali v konaní. Sú presvedčení, že pokiaľ vo vzťahu k tejto otázke vykonaným dôkazom pristúpi odvolací súd k ich hodnoteniu spôsobom vyplývajúcim z , dospeje k nevyhnutnému záveru, že účastníci kúpnej zmluvy vo vzťahu k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny zhodne neprejavili svoju vážnu vôľu, keďže z vykonaných dôkazov je podľa nich evidentné, že ani kupujúci nemal úmysel kúpnu cenu nikdy zaplatiť, ani predávajúci nemali úmysel jej zaplatenie požadovať, ale dohodu na kúpnej cene zmluvné strany iba predstierali smerom navonok (nie s úmyslom zakrývať uzavretie inej, napr. darovacej zmluvy).

5. K vyjadreniu žalobcov podali prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrenie žalovaní, ktorí zotrvali na svojom názore, že v odvolaní žalobcov odvolacie dôvody nie sú nielen riadne vymedzené, ale úplne absentujú. Dodatočné uvedenie odvolacích dôvodov v ďalšom vyjadrení žalobcov s odôvodením, že tieto je možné jednoznačne identifikovať z podaného odvolania, neobstojí. V ďalšej argumentácii uviedli, že rozporujú tvrdenia žalobcov, že z vykonaných dôkazov je evidentné, že ani kupujúci nemal úmysel kúpnu cenu nikdy zaplatiť - kupujúci - svedok A. H. opakovane vypovedal, že kúpnu cenu zaplatil, cena bola stanovená primerane podmienkam v danom mieste a čase a táto zodpovedala priateľskej dohode v tom čase medzi žalobcom 1/ a A. H., pričom zohľadňovala iné záväzky, ktoré medzi sebou mali. K zaplateniu kúpnej ceny za predmet prevodu vo výške 34.000 Sk uviedli, že práve skutočnosť, že žalobca 1/ vrátil bezhotovostným prevodom späť túto sumu A. H. potvrdzuje, že kúpna cena už bola raz zaplatená v plnej výške žalobcom a títo ju jednoducho 10.01.2014 vrátili, aby nedošlo k duplicitnej platbe. A. H. pokladal vrátenie kúpnej ceny v tom čase v mene euro za potvrdenie od žalobcu 1/ a za uznanie, že kúpnu cenu už raz zaplatil. Čiže neplatí, že sa jednalo o dodatočné účelové zaplatenie kúpnej ceny, ktoré by potvrdzovalo, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol prejav vôle jej účastníkov vo vzťahu k dohode na kúpnej cene vážny. Žalobcom pritom nie je jasné, aký vplyv na rozhodnutie vo veci majú tvrdenia žalovaného 2/ (žalovaný 2/ sa vyjadril ako strana sporu a aktuálny vlastník nehnuteľností k predmetnému konaniu), že žalobcovia v rozpore s dobrými mravmi a písomnou dohodou predmetné nehnuteľnosti neudržiavajú v stave, v akom im boli odovzdané do užívania a znehodnocujú ich, čo preukazuje skutočnosť, že sa k tomuto majetku nesprávajú ako jeho vlastníci, ale len užívatelia. Opakovane zdôraznili, že práve skutkový základ tvrdený žalobcami v žalobe nasvedčuje tomu, že žalobcovia 1/, 2/ mali záujem, aby A. H. bol skutočným vlastníkom nehnuteľností. V smere prevodu vlastníckeho práva došlo k účinku zmluvy zo dňa 09.05.2008, pretože prejav zmluvných strán bol prednesený vážne, a to tak vo vzťahu k podstatným náležitostiam kúpnej zmluvy, teda určenia predmetu kúpy, jeho odovzdania kupujúcemu, k určeniu povinnosti kupujúceho tento predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie k svojmu rozhodnutiu o zamietnutí žaloby dospel na tom právnom základe, že žalobcovia nepreukázali, že účastníci kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 09.05.2008, by neboli uzatvorili túto kúpnu zmluvu vážne, keď jedinou výhradou žalobcov, ktorou zdôvodňovali absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, bol nedostatok vôle uzatvoriť túto zmluvu. Žalobcovia poukazovali aj na skutočnosť, že k predaju predmetných nehnuteľností došlo za veľmi nízku cenu. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že účastníci kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.05.2008 túto uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne a určite, čiže v súlade s ust. , pričom zdôraznil, že je tomu tak bez ohľadu na to, z akého dôvodu túto zmluvu uzatvárali. Podstatným je, že žalobcovia chceli previesť vlastnícke právo na A. H. a ten chcel nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval.

9. Na úvod odvolací súd uvádza, že nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaných, že odvolanie žalobcov nespĺňa náležitosti v zmysle ust. a a je dôvodné ho odmietnuť. Z obsahu odvolania sú zrejmé dôvody odvolania žalobcov, pričom formu odvolania žalobcov nemožno považovať za vadu, pre ktorú by nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať.

10. Žalobcovia v odvolaní predovšetkým namietali, že kúpna zmluva zo dňa 09.05.2008 je absolútne neplatná podľa pre nedostatok vážnosti prejavu vôle jej účastníkov.

11. Platný právny úkon podľa predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia, inak je právny úkon neplatný. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok uzatvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak by bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod. Aj keď posudzovanie vážnosti vôle nespôsobuje v praxi osobitné ťažkosti, treba zdôrazniť, že adresát nevážneho právneho úkonu sa musí - ak nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu - chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky, ktoré sa inak spájajú s platným právnym úkonom. Vo vzťahu k nemu je teda právny úkon v celom rozsahu platný. V takomto hraničnom prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle.

12. Problematikou vážnosti vôle sa v rozhodnutí zaoberal aj Najvyšší súd ČR, ktorý uviedol, že: „ O neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán, spočívajúci v simulácii, možno uvažovať len v prípade, že vôľu zmluvu uzavrieť nemá žiadna zo strán zmluvy. Pokiaľ jedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá koná „ na oko “, bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej nevážne len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv ma platnosť právneho úkonu“.

13. Ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, v prejednávanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by účastníci predmetnej zmluvy nechceli (nemali vôľu) uzatvoriť predmetnú

kúpnu zmluvu vážne. Nie je pritom rozhodujúce, z akého dôvodu k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy došlo, ale to, že žalobcovia chceli na žalovaného nehnuteľnosti previesť a A. H. chcel predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho vlastníctva. Je bez právnej relevancie v tejto veci, že A. H. na základe dohody ponechal predmetné nehnuteľnosti po uzavretí kúpnej zmluvy žalobcom v užívaní. To, že účastníci zmluvy považovali kúpnu zmluvu za uzavretú platne potvrdzuje to, že 3 mesiace po jej uzavretí účastníci kúpnej zmluvy uzatvorili zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mal byť spätný predaj nehnuteľností žalobcovi 1/. Skutočnosť, že účastníci zmluvy mali nepochybne vážnu vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu potvrdzuje aj fakt, že následne bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a tento bol aj zavkladovaný, pričom žalobcovia od uvedenej doby až do podania žaloby na súde prvej inštancie neuplatnili ohľadne tejto skutočnosti žiadne námietky.

14. Pritom aj v konaní Okresného súdu Partizánske sp. zn. , odvolací Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 22.11.2017, č.k. - 215, síce potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti kúpnych zmlúv a zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu, že na takomto určení nemali naliehavý právny záujem, zaoberal sa však aj otázkou platnosti predmetných zmlúv, a to predovšetkým v súvislosti s námietkou žalobcov ohľadne rozporu právneho úkonu, ktorý uzatvorili účastníci, so skutočne prejavenou vôľou účastníkov. Odvolací súd pritom konštatoval, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by účastníci konania mali v úmysle uzavrieť zastretý právny úkon. Pokiaľ účastníci uzavreli kúpnu zmluvu a zároveň zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bol spätný prevod spornej nehnuteľnosti, tento úkon je platný a účinný. Zo správania sa účastníkov je potom zrejmé a z vykonaného dokazovania rovnako vyplýva, že vzhľadom na zmluvu o budúcej zmluve bolo právo žalobcov užívať spornú nehnuteľnosť, platiť za ňu poplatky, pričom samotný rozpor kúpnej ceny so samotnou hodnotou nehnuteľností, neznamená neplatnosť danej zmluvy. Pokiaľ následne žalovaný porušil ustanovenia zmluvy o zmluvy budúcej, táto okolnosť sama o sebe nezakladá neplatnosť ďalších právnych prevodov, pričom dôsledky porušenia takejto zmluvy v zmysle vyplývajú z . Ak prevedie účastník, ktorý je zaviazaný zo zmluvy o zmluve budúcej vec na tretiu osobu, ktorej prevod je obsahom zmluvy o zmluve budúcej, potom vzhľadom k tomu, že zmluva o zmluve budúcej a právne vzťahy z nej vzniknuté pôsobia len medzi účastníkmi, práva a povinnosti zo zmluvy o takejto zmluve zaniknú a dôvodom je nemožnosť plnenia v zmysle . V takom prípade však vzniká medzi účastníkmi zmluvy následne zodpovednosť za porušenie zmluvy o zmluve budúcej, vyplývajúca z ust. .

15. K námietke žalobcov, že kúpnu zmluvu považujú za neplatnú z dôvodu, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol prejav vôle jej účastníkov vo vzťahu k dohode na kúpnej cene vážny, odvolací súd uvádza, že judikatúra ohľadne kúpnej ceny už v minulosti uvádzala (rozsudok NS SR sp. zn. ), že „ Ak bola dohodnutá nižšia cena, než je podľa cenových predpisov, nerobí to zmluvu neplatnou, ale iba za predpokladu, že sa účastníci na tejto nižšej cene dohodli a že išlo o úkon, ktorý bol urobený vážne“. Žiada sa uviesť, že znenie kúpnej zmluvy, ako aj výšku kúpnej ceny navrhol (a samotnú kúpnu zmluvu vypracoval) žalobca 1/.

16. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny, Ústavný súd SR v uznesení č.k. zo dňa 21.júna 2016 uviedol, že „ Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene), a naopak, nemá náležitosti zmluvy darovacej, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny, tá je vo všeobecnosti stanovená predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy v zásade nie sú obmedzovaní v dojednaní výšky kúpnej ceny, okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia upravená cenovým predpisom. Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej (trhovej) ceny. Neprimerane nízka cena sama o sebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa (k tomu Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., /Fečík, M., / Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol., II. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015. s 2085).“ Ani prípadné nezaplatenie kúpnej ceny, vo výške ako bola dohodnutá, teda neplnenie zmluvných povinností, nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. V takom prípade je možné predávajúcemu od kúpnej zmluvy odstúpiť. Žalobcovia pritom svoje tvrdenie o nezaplatení kúpnej ceny A. H. po uzavretí kúpnej zmluvy nepreukázali.

17. Odvolací súd zároveň uvádza, že poukaz žalobcov na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa v spojení s ust. je iba všeobecný a z navrhnutých a vykonaných dôkazov takýto dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy nevyplýva.

18. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcov za dôvodné, pričom zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že kúpna zmluva zo dňa 09.05.2008, na základe ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, je platná a spĺňa všetky náležitosti požadované ust. . Súd prvej inštancie preto správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/, priznal voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).