Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/22/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne A. B. C. D. E. so sídlom F. XXX/X, A. G., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou ARIES LEGAL s. r. o. so sídlom Skalná 7622/9, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417, proti žalovanej E. H. so sídlom H. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou LEGAL POINT s. r. o. so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o zaplatenie 424,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. októbra 2023, č. k. -104, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol; výrokom II. žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanej do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 424,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 424,52 eur od 01.03.2023 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil štatutárny zástupca žalobkyne, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Súd preto v zmysle konal v jeho neprítomnosti. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa je právnická osoba - neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk v zariadení pre seniorov F. v zmysle . Žalovaná je právnická osoba, obec - samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorý je ustanovený zákonom, samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. Na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb zo dňa 07.04.2015 boli pani I. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v obci žalovanej zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobkyne. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. - 64, právoplatným dňa 26.05.2016 bola pani I. J. obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a súd jej za opatrovníka ustanovil jej dcéru pani H. D., nar. XX.XX.XXXX. Pani I. J., nar. XX.XX.XXXX na základe generálnej plnej moci splnomocnila svoju dcéru pani H. D., nar. XX.XX.XXXX na všetky právne úkony. Dňa 28.09.2017 žalovaná vydala Posudok o odkázanosti pani

I. J., na sociálnu službu. Rozhodnutím č. 270/2017/OSS-03 zo dňa 29.09.2017 žalovaná rozhodla, že v zmysle § 35 Zákona o sociálnych službách je žiadateľka pani I. J. odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Žiadosťou zo dňa 23.1.2023 pani I. J., v zastúpení svojej dcéry H. D., požiadala o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa o sociálnych službách. Listom zo dňa 15.02.2023 žalobkyňa oznámila žalovanej, že pani I. J. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná spolu s listom zo dňa 04.05.2023 zaslala žalobkyni návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku. Výzvou na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku zo dňa 04.05.2023 žalobkyňa požiadala žalovanú obec o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre jej klientku pani I. J. vo výške 3.741,24 eur na rok 2023 a uzavretie zmluvy podľa a nasl. . Súčasťou žiadosti bol i návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. Predmetná výzva bola žalovanej doručená dňa 04.05.2023.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Predmetom konania bol nárok žalobkyne voči žalovanej na dofinancovanie sociálnej služby, ktorú poskytla žalobkyňa p. I. J. s trvalým pobytom v žalovanej obci v Zariadení pre seniorov F., a to vyplatením príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby za rok 2023 (za obdobie 01.01.2023 - 11.02.2023). Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť dôvodiac, že neboli splnené zákonné predpoklady pre to, aby žalobkyni mohla poskytnúť žalované plnenie, a to predovšetkým s poukazom na § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách, keď medzi stranami sporu absentuje uzatvorená písomná zmluva. Tiež tvrdila, že žalobkyňa sa mala so žiadosťou o príspevok prioritne obrátiť na vyšší územný celok a až po zamietnutí tejto žiadosti, sa mal obrátiť so žiadosťou na žalovanú obec. Zároveň namietala aj žiadanú výšku plnenia. Bolo nesporné, že žalobkyňa je neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk v Zariadení pre seniorov F.. Žalovaná je obec, ktorej obyvateľke pani I. J. boli zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobkyne pobytovou formou. Tiež nebolo sporným, že dňa 29.09.2017 žalovaná obec vydala rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu menovanej v zariadení pre seniorov. Menovaná nevyužila svoje právo a nepožiadala žalovanú obec o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, ale sama dňa 07.04.2015 uzatvorila so žalobkyňou Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb pobytovou formou. Dňa 23.01.2023 menovaná písomne požiadala žalovanú obec o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby. Pokiaľ žalovaná namietala, že predmetnú žiadosť nepodpísala pani I. J., ale jej dcéra pani H. D., pričom na uvedené nebola splnomocnená, v konaní bolo preukázané, že pani I. J. generálnou plnou mocou splnomocnila svoju dcéru pani H. D. na všetky právne úkony. Pani H. D. bola zároveň jej ustanovenou opatrovníčkou rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, ktorým bola pani I. J. obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Nebolo sporným, že žalobkyňa žiadosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadala žalovanú o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby pre klientov žalobkyne v súlade s § 8 ods.1 zákona o sociálnych službách, pričom predložila žalovanej obci aj zmluvu o poskytnutí sociálnych služieb ako aj návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Nebolo tiež sporné, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Spornou otázkou bolo, či je pre poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby nevyhnutná písomná zmluva medzi žalobkyňou (ako neverejným poskytovateľom) a žalovanou (obcou) o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, či bola žalobkyňa povinná najskôr žiadať VÚC o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a tiež samotná výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. V prvom rade je potrebné uviesť, že právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb upravuje zákon o sociálnych službách s tým, že financovanie sociálnych služieb je právne upravené v jeho štvrtej časti v § 71 až § 78e. Ustanovenie § 71 upravuje zdroje financovania sociálnych služieb a § 72 práva a povinnosti, či už poskytovateľov sociálnej služby, alebo prijímateľov sociálnej služby súvisiace s platením úhrady za sociálnu službu, teda okrem iného určuje aj to, kto je povinný platiť úhradu za

sociálnu službu. V § 72 ods. 1 je jednoznačne stanovené, že úhradu za sociálnu službu je v zásade povinný platiť prijímateľ sociálnej služby, a to za podmienok uvedených v tomto a jemu nasledujúcich ustanovení. Spôsoby vzniku právneho vzťahu medzi poskytovateľom sociálnej služby a prijímateľom takejto služby je upravený v § 74, z ktorého je zrejmé, že takýto právny vzťah vzniká na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Finančná podpora neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme je upravená v tretej hlave tejto časti, a to v § 75 a nasledujúcich. Základnými podmienkami, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, sú: poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vo verejnom záujme podľa § 75 ods. 9 a 10 zákona (poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi na ňu odkázanému), ďalej neposkytovanie sociálnej služby s cieľom dosiahnuť zisk (§ 75 ods. 1 s poukazom na § 64 ods. 12 zákona), písomná žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách), ktorej prílohou sú písomné zmluvy o poskytovaní sociálnej služby medzi poskytovateľom a prijímateľom (§ 74 ods. 2), alebo zoznam osôb, ktorým sa sociálna služba poskytuje, ak sa písomná zmluva neuzatvára (§ 75 ods. 5 zákona), uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Pokiaľ niektorá z vyššie uvedených podmienok splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk nevzniká. Je zrejmé, že pani I. J. od 07.04.2015 do 11.02.2023 boli poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobkyne, avšak bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany žalovanej obce. Od 01.01.2022 vstúpila do účinnosti zmena o sociálnych službách ( cit. zákona), ktorá vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto zákona, t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov. To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom, a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona (z všeobecnej časti dôvodovej správy k ). V súlade s touto zákonnou zmenou pani I. J. ako odkázaná osoba, ktorej už v danom čase bola poskytovaná sociálna služba neverejným poskytovateľom, požiadala žalovanú obec o poskytovanie sociálnej služby alebo zabezpečenie sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov (žiadosť podľa ). Povinnosťou obce je (po zabezpečení práva odkázanej osoby na výber sociálnej služby a výber poskytovateľa sociálnej služby) poskytnúť sociálnu službu, ak je obec sama poskytovateľom tejto sociálnej služby, alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do registra ( ). Ako však ustanovuje , obec poskytne fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v až 41 (teda aj sociálnej služby v zariadení pre seniorov - pozn. súdu) podľa poradia na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia. Uvedené vysvetľuje dôvodová správa k . Preto len v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a súčasne aj uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Zhrnúc vyššie uvedené, je teda základnou podmienkou, na ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom

dosiahnuť zisk, písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uzatvorená medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Keďže bolo nesporne preukázané, že medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalovaná povinnosť. Povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká najskôr až uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a iné zákonom stanovené okolnosti. Ako správne uviedla žalovaná, bez zmluvy nevznikol záväzkový vzťah medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako poskytovateľom sociálnej služby, neexistuje teda povinnosť obce plniť. Na uvedenom právnom závere súdu nemení nič ani rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , na ktorý odkazovala žalobkyňa. Citované rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorá by bola pre súd záväzná. Vyššie uvedený právny záver súdu je napokon podporený aj novšími rozhodnutiami - napr. uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08.09.2020, ktorý v predmetnom rozhodnutí uviedol, že „finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy“ a rovnaký právny názor vyjadril i Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 29.11.2022 sp. zn. , keď uviedol, že „bez uzatvorenej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku sa tento nevypláca“ a ďalej „ názor žalobcu, že povinnosť, ktorej uloženia sa domáha v tomto konaní, žalovanému vyplýva priamo zo zákona, a to § 75 ods. 5 ZoSS odvolací súd nepovažuje za správny“. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že uvedené rozhodnutie v danom prípade nie je aplikovateľné, nakoľko ide o inú skutkovú situáciu, keď odkázaná osoba nepožiadala obec osobitnou žiadosťou o poskytnutie finančného príspevku, súd prvej inštancie uviedol, že nepopiera, že sa jednalo o skutkový stav vychádzajúci z právnej úpravy do prijatej novely o sociálnych službách (účinnej od 01.01.2022), súd však z citovaného rozhodnutia poukázal len na podmienku nevyhnutnosti písomnej zmluvy ( zákona o sociálnych službách), ktorá podmienka bola stanovená tak pred prijatou novelou ako i po nej, teda v tejto časti možno právne názory v ňom vyjadrené aplikovať aj na daný právny stav. V ostatnom súd na citované rozhodnutie neodkazuje. Naviac súd považuje za potrebné dodať, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že žalobkyňa si mala nárok na finančný príspevok uplatniť prednostne u VÚC. Takáto povinnosť žalobkyni nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Vychádzajúc z ustanovenia zákona o sociálnych službách, VÚC môže poskytovať tento finančný príspevok, ak tento finančný príspevok neposkytuje obec. Z uvedeného možno vyvodiť záver o prednostnom poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby obcou a až následne, v prípade nemožnosti poskytovania tohto finančného príspevku zo strany obce, prichádza do úvahy jeho poskytovanie VÚC. S ohľadom na neexistenciu písomnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa preto už ďalej nezaoberal námietkami ohľadom výšky finančného príspevku. Záverom súd udáva, že z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že nárok žalobkyne (za splnenia zákonných podmienok) nespochybňuje. K úspešnému zavŕšeniu kontraktačného procesu medzi stranami sporu však nedošlo z dôvodu ich rozdielnych názorov ohľadom výšky žalobkyňou požadovaného nároku (príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby). Súd má za to, že pokiaľ je žalobkyňa presvedčená ohľadom dôvodnosti výšky svojho nároku a žalovaná napriek tomu odmieta uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu, mala sa domáhať svojho nároku inou formou žaloby. O trovách konania súd rozhodol podľa . Keďže žalovaná mala plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom na .

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa , a . Uviedla, že má za to, že napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v rozpore so o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podmienil zákonom uloženú povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (ďalej len „FPP“)

neverejnému poskytovateľovi v v spojení s ods. 5 neexistujúcou podmienkou, na základe čoho dospel k (nesprávnemu a nezákonnému) právnemu posúdeniu veci. Ust. však ukladá obci (žalovanému) nepodmienenú zákonnú povinnosť poskytovať FPP žalobcovi. V predmetnom ustanovení sa neuvádza, žiadna zákonná podmienka, ktorá by podmieňovala zákonom uloženú povinnosť obci poskytovať FPP. Súd prvej inštancie nielenže vec nesprávne právne posúdil, a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale svojim procesným postupom odňal žalobkyni právo na spravodlivý súdny proces tým, že závažným spôsobom zasiahol do princípu právnej istoty žalobkyne s poukazom na SR. Povinnosť poskytnúť finančný príspevok (FPP) je obci explicitne uložená zákonom. Argumentácia súdu prvej inštancie, ktorou odôvodňuje svoje rozhodnutie tým, že nárok na poskytnutie FPP vznikne iba v prípade vyššie uvedenej podmienky (uzavretia písomnej zmluvy) a až v prípade, ak dovoľujú rozpočtové možnosti obce rovnako nemôže obstáť. Poukázala na to, že explicitne ukladá žalovanej prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré obci vyplývajú z osobitného predpisu a upravuje aj možnosť zmeny rozpočtu obce a prijatie vhodných rozpočtových opatrení. Navyše uvedené právne posúdenie veci súdom pramení z nesprávnej a ne. Navyše súd nesprávne posúdil ust. . Žalobkyňa zotrvala na svojom právnom názore, že povinnosť poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, vyplýva priamo zo zákona o sociálnych službách, a to v zmysle v spojení s ustanovením zákona o sociálnych službách. Žalobkyňa poukázala opätovne i na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , v zmysle ktorého zmluvný vzťah len deklaruje povinnosť obce platiť finančný príspevok z verejných zdrojov, zmluva nekonštituuje právny vzťah, iba deklaruje jeho existenciu priamo zo zákona. Žalobkyňa pre poriadok poukázala na skutočnosť, že žalovaná je orgánom štátnej správy, teda nie je typickým subjektom súkromného práva, ktorému sú zákonom uložené konkrétne povinnosti, ktorých sa svojou nečinnosťou, opomenutím, či nezákonným postupom nemôže zbaviť. Nemožno sa stotožniť ani so záverom súdu prvej inštancie, že právny záver súdu je napokon podporený aj novšími rozhodnutiami.... Krajského súdu v Trnave sp. zn. . Nielenže súd prvej inštancie selektívne vyberá zo znenia napadnutého rozhodnutia, argumentáciu, ktorá sa mu nápadne hodí na dokreslenie ním prezentovaného nesprávneho právneho posúdenia veci, ale navyše sám priznáva, že predmetné rozhodnutie KS Trnava vychádza z právnej úpravy účinnej do 31.12.2021, ktorú skutočnosť pri výklade predmetného ust. žiadnym spôsobom nezohľadňuje, nepodrobuje právnemu posúdeniu (najmä v kontexte prijatej novely a jej účelu) a už vôbec sa nezaoberá (historickým) výkladom znenia ust. v kontexte predchádzajúcich právnych úprav, a v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy. Má za to, že uplatňovaný nárok je nepodmienený a iba v dôsledku právne neudržateľného posúdenia súdu prvej inštancie podmienený byť nemôže, teda existencia nároku, čo do právneho dôvodu jeho vzniku je v celom rozsahu preukázaná a nesporná zákonnou povinnosťou uloženou obci poskytovať FPP. Vzhľadom na uvedené, nie je možné uvažovať o inej forme žaloby, ktorou by si mala žalobkyňa uplatňovať svoj nárok v konaní. Rovnako vzhľadom na nespornosť žalobkyňou uplatneného nároku čo do právneho dôvodu jeho vzniku je zamietnutie žaloby arbitrárne a nepreskúmateľne. Ak by aj uzavretie písomnej zmluvy podľa malo predstavovať akúsi domnelú (odkladaciu) podmienku ( ) vzniku nároku žalobkyne, poukazuje na ust. . V konaní je nesporné, že žalovaná odmietla uzavrieť so žalobkyňou písomnú zmluvu podľa , keďže nemá povinnosť jej uzavretia (viď vyššie) a neuzavretie zmluvy podľa je žalovanej na prospech, keďže sa tak vyhýba splneniu svojej zákonnej povinnosti poskytovať žalobkyni FPP. Z uvedeného dôvodu, argumentácia súdu prvej inštancie a jeho právne posúdenie veci nemôže obstáť, je arbitrárne, nepreskúmateľné a právne neudržateľné. Na základe uvedeného je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a vec nesprávne právne posúdil ( ). Vzhľadom na skutočnosť, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými argumentami žalobkyne, ktoré boli dôležité pre posúdenie veci a ňou predloženými a označenými dôkazmi, odňal žalobkyni právo na spravodlivý súdny proces ( ). V závere svojho odvolania poukázala na skutočnosť, že ňou prezentovanému výkladu svedčí okrem zákona, dôvodovej správy k novele , judikatúry a FAQ zverejnené na stránke MPSVaR. Na základe vyššie uvedených

skutočností, navrhovala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a dostatočne zrozumiteľne odôvodnený, pričom v žiadnom prípade sa nemôže stotožniť s právnym názorom žalobkyne o tom, že súd prvej inštancie v tejto veci na základe vykonaného dokazovania dospel k akokoľvek nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo že by vec nesprávne právne posúdil. Nie je naplnený žiaden z odvolacích dôvodov, ktoré vo svojom odvolaní označila žalobkyňa. K správnosti právneho posúdenia veci súdom, žalovaná poukázala na znenie , v zmysle ktorého sa žalovaný finančný príspevok poskytuje na základe písomnej zmluvy, najskôr od uzatvorenia tejto zmluvy. Žalovaná neodmietla uzatvoriť zmluvu o poskytovaní finančného príspevku, bola to práve žalobkyňa, ktorá odmietla zmluvu uzatvoriť, keďže sa nevedeli dohodnúť na výške finančného príspevku, ktorá je podstatnou náležitosťou zmluvy. Povinnosť uzatvoriť takúto zmluvu vyplýva aj z Metodiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Žalovaná sa stotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , je na danú vec neaplikovateľný a poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. , v ktorom je i odkaz na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ktorý vyslovil názor, že pre posúdenie žalovaného nároku je rozhodujúce zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa bez uzatvorenia zmluvy finančný príspevok nevypláca. Žalovaná na záver vyjadrenia zdôraznila, že povinnosť vyplácať príspevok, teda nie je uložená zákonom, ale zakladá sa zmluvou, k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a iné zákonom stanovené okolnosti. Bez zmluvy nevznikol záväzkový vzťah medzi obcou a poskytovateľom sociálnej služby, neexistuje teda povinnosť obce plniť a podaná žaloba je nedôvodná a podaná predčasne. S poukazom na uvedené konštatovala, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, keď žalobu zamietol. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhovala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že má za to, že napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľne a ňou podané odvolanie je naďalej dôvodné v celom rozsahu. Zotrvala na dôvodoch podaného odvolania, zopakovala, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom a žalovanou, keď podľa jej názoru ustanovenie nie je možné vykladať tak, že povinnosť poskytovať finančný príspevok vzniká až na základe písomnej zmluvy, keďže uzavretie zmluvy o poskytovaní finančného príspevku nie je povinné, avšak povinnosť jeho poskytovania vyplýva priamo zo zákona. Nesplnenie tejto povinnosti žalovanou spôsobilo podľa jej názoru vznik bezdôvodného obohatenia žalovanej za rozpočtový rok 2023, ktoré je žalovaná povinná žalobkyni vydať, keďže žalovaná získala majetkový prospech v podobe poskytovanej sociálnej služby pre odkázané osoby, ktorú mala v prvom rade zabezpečiť a bez ďalšieho ex lege dofinancovať ( ), t. j. ide o plnenie bez právneho dôvodu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa .

8. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody, spočívajúce v tom, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, a ).

9. Odvolací súd vec posúdil podľa odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou v odvolaní. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv v spojení so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za

prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ale tiež i právo na predvídateľnosť rozhodnutia.

10. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Podstata odvolacích argumentov žalobkyne spočíva v tom, že rozhodnutie súdu je zaťažené arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou, a že ide o prekvapivé rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

13. Zo spisu súdu prvej inštancie rovnako ako z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z odvolania žalobkyne a z písomného vyjadrenia žalovanej k odvolaniu je zrejmé, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, nie je medzi účastníkmi sporný, keďže ako strany sporu, tak i súd vychádzali z toho, že obyvateľka žalovanej I. J. bola odkázaná na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov na základe rozhodnutia E. H. zo dňa 29.09.2017, od 07.04.2015 jej túto sociálnu službu poskytovala žalobkyňa v zariadení pre seniorov F. na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s menovanou. Žalobkyňa je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešnú sociálnu službu vo verejnom záujme na základe Medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie sociálnej služby v zmysle Žalobkyňa v odvolaní nespochybňuje sporné a nesporné skutočnosti tak, ako ich ustálil súd prvej inštancie na pojednávaní a tiež v napadnutom rozhodnutí.

14. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyplynuli ako z predložených dôkazov, tak i z prednesov právnych zástupcov na pojednávaní a vec posudzoval podľa správneho právneho predpisu, t. j. podľa o sociálnych službách, ktorého ustanovenia správne interpretoval. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 424,52,- eur s príslušenstvom titulom nároku žalobkyne voči žalovanej na dofinancovanie sociálnej služby, ktorú žalobkyňa poskytovala pani I. J., obyvateľke žalovanej, v zariadení pre seniorov, a to vyplatením finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že doposiaľ medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku, a teda neexistuje medzi nimi záväzkový vzťah, na základe ktorého by žalovaná bola povinná žalovanú sumu žalobkyni zaplatiť. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že i keď v ust. §-u 75 ukladá povinnosť obci poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, tak táto povinnosť je viazaná na splnenie ďalších podmienok, uvedených v odseku 5 tohto zákonného ustanovenia, pričom v odseku 14 zákon výslovne stanovuje, že finančný príspevok sa poskytuje na základe písomnej zmluvy a najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. Z uvedeného znenia zákona, teda i podľa názoru odvolacieho súdu, žalovanej vznikne povinnosť platiť predmetný finančný príspevok až po uzatvorení zmluvy medzi sporovými stranami, k čomu doposiaľ nedošlo, a preto súd správne žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol. Pokiaľ teda nebola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o poskytovaní predmetného finančného príspevku, žalobkyňa pred žalobou na plnenie musí zvoliť iný druh žaloby, ak strany sporu nie sú schopné sa na obsahu zmluvy dohodnúť

a uzatvoriť ju. Keďže súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) nie je daný.

15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, jasne a zrozumiteľne uviedol svoje právne posúdenie veci, z akých ustanovení príslušného zákona vychádzal, a preto námietka arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia nie je dôvodná. Podstatným v predmetnom konaní bolo právne posúdenie a vyloženie ustanovení vo vzťahu ku vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Žalovaná správne poukázala na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. , v ktorom došlo tiež k výkladu vzniku povinnosti platiť finančný príspevok za poskytnuté sociálne služby tak, že najskôr musí dôjsť ku vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ žalobkyňa v prvoinštančnom konaní a tiež v odvolaní poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tento rozsudok je na prejednávanú vec neaplikovateľný pre iný skutkový stav.

16. Odvolací súd sa nezaoberal námietkou žalobkyne v replike k vyjadreniu žalovanej, že súd mal vec posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, nakoľko túto námietku vzniesla až po lehote na podanie odvolania ( ).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalobkyne za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).