Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15C-57-2014.pdf
PDF · 90.04 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/57/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, samosudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriesstrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, práv. zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: U. M., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. C. XXX, XXX XX C., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou D.. Q. Q., R. J. Ú. Z. J.C. Q., o zaplatenie 128,39 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 128,39 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 78,74 Eur od 21.1.2008 do zaplatenia, úroku vo výške 0,05% denne zo sumy 78,74 Eur od 21.1.2008 do zaplatenia titulom nesplateného úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 25.9.2006 uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľom a žalovanou. Žalovaná mala poskytnutý úvere uhradiť v 36 mesačných splátkach po 5,97 Eur. Žalovaná svoju povinnosť nesplnila a neuhradila sumu 78,74 Eur. Uplatnil si trovy konania.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011, uzavretou medzi pôvodným žalobcom, spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, ako postupníkom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako postupcom, prešla pohľadávka voči žalovanej na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava. Okresný súd Trebišov vydal dňa 7.2.2013 platobný rozkaz č.k. XXRo/XXX/XXXXX-22, ktorým vyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto ho súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil. Žalovaná sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava už viac ako päť rokov, odsťahovala sa do cudziny, kde sa zdržiava na presne nezistenej adrese. Jej súčasný pobyt sa súdu zistiť nepodarilo, preto jej súd Uznesením č.k. XXRo/XXX/XXXXX-34 zo dňa 14.1.2014 ustanovil opatrovníčku, ktorá žalovanú v konaní zastupovala. Opatrovníčka sa k žalobe nevyjadrila.
Vzhľadom k tomu, že predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,-Eur, súd podľa ust. § § 115a ods. 2 O.s.p. a § 200ea ods. 1 O.s.p., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014, uzavretou medzi postupcom, spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, a žalobcom, ako postupníkom, prešla pohľadávka voči žalovanej na žalobcu. Uznesením zo dňa 1.6.2015 č.k. XXC/XX/XXXX-47 súd zmenu na strane žalobcu pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to podaným návrhom, Zmluvou o pôžičke zo dňa 25.9.2006, úverovými zmluvnými podmienkami, splátkovým kalendárom, pokusom o zmier, Zmluvami o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpením pohľadávky a zistil tento skutkový stav veci: Dňa 25.9.2006 uzavrela žalovaná, ako dlžníčka, so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľom, Zmluvu o pôžičke č. 1122938, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., poskytla žalovanej úver vo výške 221,07 Eur (pôvodne 6.660,-Sk) na nákup tovaru (kočíka) s akontáciou vo výške 5,97 Eur (180,-Sk) a 36 mesačnými splátkami po 5,97 Eur (180,-Sk). Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej RPMN) bola 18,53%. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 128,39 Eur pozostávajúcej zo sumy 78,74 Eur na neuhradenej časti úveru a zo zmluvnej pokuty. Pôvodný veriteľ predmetnú pohľadávku voči žalovanej postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011 na spoločnosť Profident Slovakia, s.r.o., Bratislava. Táto spoločnosť ju následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014 postúpila na žalobcu. Podľa ust. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 2 písm. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom; c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkom, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesionálne záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
V zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z právnej úpravy účinnej v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 25.9.2006. Touto právnou úpravou vo v rozhodnom období zákon č 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané, že dňa 25.9.2006 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, ako veriteľ, uzavrela so žalovanou, ako dlžníkom, Úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 221,07 Eur (pôvodne 6.660,- Sk), na nákup spotrebného tovaru (kočíka) splatný v 36 mesačných splátkach po 5,97 Eur (180,-Sk).. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala uhradiť v 36 mesačných splátkach s tým, že v zmysle uzavretej zmluvy bola prvá splátka splatná v októbri 2006 a posledná v októbri 2009. Posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v postavení veriteľa s poukazom na predmet podnikania a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 25.9.2006 má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Tento právny vzťah sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2 a násl. OZ) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zákon č. 258/2001 Z.z.). Za stavu dualistickej právnej úpravy je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami. Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve zmluvné obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú zriedkavé, preto argument o obchodnom práve a rovnosti „pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.11.2013 sp. zn. 6Co/2/2013). Je zrejmé, že všeobecná premlčacia doba v Obchodnom zákonníku je o jeden rok dlhšia (4 roky) ako v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre žalovanú, ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu premlčaciu dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty. Súd preto považuje ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa aj z týchto dôvodov. Použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodoch nepriamo odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 19.6.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné aplikovať na daný právny stav ustanovenia Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o premlčanie, pretože táto aplikácia je pre žalovanú, ako spotrebiteľa, výhodnejšia. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zostatku spotrebiteľského úveru s príslušenstvom, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním žaloby na súde. V danom prípade splatnosť úveru nastala v októbri 2009 (36 mesiacov od poskytnutia úveru, t.j. prvá splátka splatná v októbri 2006 a posledná v októbri 2009), čo znamená, že najneskôr v novembri 2012 sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca podal na súde žalobu až dňa 12.12.2012, teda svojho práva sa domáhal až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.,z. s účinnosťou od 1.5.2014, vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie, bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok a preto súd žalobu zamietol. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanej, ktorý bola v konaní úspešná, žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1). Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.